Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_23CoE-14-2019.pdf
PDF · 70.29 KB
Case nature
Subarea
23CoE/14/2019
Uznesenie
Krajský súd v Prešove, v exekučnej veci oprávneného Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, Bratislava, IČO: 35 776 005 proti povinnému W. M., bytom V. XXX, o vymoženie 3 942,64 EUR a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bardejov č. k. 1Er/529/2004 - 28 zo dňa 06. marca 2017 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie.
N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zastavil exekúciu a oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 63,58 EUR do troch dní od právoplatnosti uznesenia. V odôvodnení uviedol, že v priebehu exekúcie súdny exekútor podaním zo dňa 3.8.2010, doručeným súdu dňa 17.8.2010, žiadal zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, keďže zistil, že povinný nie je vlastníkom nehnuteľností, ani motorového vozidla, nie je evidovaný v sociálnej poisťovni, nevedie žiadne účty. S týmto návrhom sa súd prvej inštancie po preskúmaní dokumentov stotožnil, a na základe zistení súdneho exekútora dospel k záveru o neexistencii majetku povinného, ktorý by postačoval aspoň na úhradu trov exekúcie, pričom zo zistení súdneho exekútora vyjadrených v jeho podnete nevyplýva predpoklad zmeny týchto pomerov povinného. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) v spojení s § 58 ods. 1 Exekučného poriadku tak súd prvej inštancie zastavil exekúciu po zohľadnení jej zjavnej bezúspešnosti a zásady hospodárnosti exekučného konania. V ďalšej časti odôvodnil výrok o výške priznaných trov exekúcie podľa § 196, § 200 ods. 1, § 203 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s vyhláškou č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov.
2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Zdôraznil, že exekučné konanie je ovládané dispozičnou zásadou, nie je časovo obmedzené, zastavenie exekúcie bez stanoviska oprávneného je v rozpore s touto zásadou. Poukázal na to, že exekúciu možno začať a v nej pokračovať len na základe návrhu oprávneného a je len na oprávnenom, či urobí prejav smerujúci k zastaveniu exekúcie. Napadnuté uznesenie považoval za nedôvodné, povinnému v blízkej dobe vznikne nárok na starobný dôchodok, teda je vydané predčasne a porušuje právo oprávneného na súdnu ochranu. Uviedol, že pre súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozhodnutia, to v odkaze na to, že súdny exekútor podal svoj návrh dňa 17.8.2010, teda súd prvej inštancie mal požiadať súdneho exekútora o aktualizáciu údajov o majetkových pomeroch povinného. Navrhol zrušiť napadnuté uznesenie a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
3. K odvolaniu sa vyjadril súdny exekútor. Citoval § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku a uviedol, že rozhodnutie súdu o zastavení exekučného konania nie je závislé na súhlase oprávneného, dokonca aj podľa novely Exekučného poriadku zákonom č. 2/2017 Z. z. účinného od 1.4.2018 je exekučné
konanie časovo obmedzené, ak sa nepreukáže majetok povinného v určených lehotách. Navyše uviedol, že aj ďalšie zisťovanie majetku povinného preukázalo, že nenadobudol majetok takej hodnoty, že by bolo možné uspokojiť pohľadávku oprávneného. Ďalšie vedenie exekúcie by bolo nehospodárne, neúčelné, vyžadovalo by si ďalšie finančné náklady, a pritom nemožno predpokladať vzhľadom na osobu povinného, že nadobudne majetok postihnuteľný exekúciou. Navrhol rozhodnutie potvrdiť.
4. Krajský súd v Prešove (ďalej len ,,odvolací súd“) preskúmal vec bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) súc viazaný rozsahom odvolania podľa § 379 CSP a odvolacími dôvodmi podľa § 380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
5. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP), konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia a už len na zdôraznenie jeho správnosti uvádza.
6. Podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.3.2017 (ďalej len EP) exekúciu súd zastaví, ak je splnená niektorá z podmienok ďalej uvedená pod písm. a) až m).
7. Podľa § 57 ods. 2 EP exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
8. Podľa § 58 ods. 1 EP exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
9. Z dôvodov pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 EP je v dispozícii oprávneného len dôvod uvedený v písm. c), podľa ktorého súd exekúciu zastaví, ak zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie. To znamená, že na ostatné dôvody exekučný súd prihliadne aj z úradnej povinnosti, ako mu to vyplýva z § 58 ods. 1 EP.
10. V predmetnej veci bola exekúcia zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP, teda že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a teda išlo o taký dôvod zastavenia exekúcie, pri ktorého zistení bol exekučný súd povinný exekúciu zastaviť, pretože tak mu to ukladá znenie § 57 ods. 1: „Exekúciu súd zastaví, ak ...“.
11. Oprávnený preto nedôvodne namieta, že na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ EP bolo potrebné jeho súhlasné vyjadrenie.
12. Pokiaľ ide o skúmanie podmienok pre zastavanie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ EP, táto skutočnosť nebola medzi stranami sporná, oprávnený toto ani nespochybňoval. Argumentoval len tým, že bolo potrebné vyčkať s rozhodnutím, lebo povinnému v blízkej dobe vznikne nárok na starobný dôchodok, čo zvýši predpoklad na vymoženie pohľadávky.
13. Na margo uvedeného odvolací súd uvádza, že by išlo o konanie v rozpore s účelom exekučného konania, so zásadou hospodárnosti, a napokon aj s ust. § 57 ods. 1 písm. h) EP pričom exekučné konanie začalo ešte v roku 2004.
14. Odvolací súd realizoval lustráciu v Sociálnej poisťovni (s oporou v ust. § 9b ods. 4 EP) na preverenie dôvodnosti argumentu oprávneného a zistil, že povinný ani v súčasnosti nie je evidovaný ako osoba poberajúca starobný dôchodok.
15. Vzhľadom na uvedené odvolací súd podľa § 387 ods. 1, 2 CSP napadnuté uznesenie potvrdil.
16. V závere je potrebné dodať, že zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného nevylučuje ochranu práv oprávneného prostredníctvom exekúcie opätovne v neskoršom čase, ak dôjde k zmene majetkových pomerov na strane povinného a okolnosti plynutia času (premlčanie, resp. preklúzia) medzitým nevyvolajú účinky jej neprípustnosti. Z vyššie uvedeného je však zrejmé, že samotná exekúcia nie je inštitútom, ktorého účelom by malo byť statické očakávanie zmeny pomerov povinného.
17. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP. Oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný, ostatným účastníkom trovy odvolacieho konania nevznikli.
18. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).