Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_27Ek-379-2018.pdf
PDF · 120.44 KB
Case nature
Subarea
27Ek/379/2018
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35792752, Pribinova 25, 824 96 Bratislava, zast.: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, proti povinným 1/ A. B., nar.: 20.05.1971, C. XXX, XXX XX C., 2/ D. B., nar.: 19.03.1993 C. XXX, XXX XX C., spoločne zastúpení JUDr. Lucia Boráková, advokátka, so sídlom M.R. Štefánika820/7, 010 01 Žilina, IČO: 53 213 726, o vymoženie 13 182,40 Eur s prísl.,, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Jozef Rišian, so sídlom exekútorského úradu ul. Pivovarská 1069 01001 Žilina, pod sp. zn. 139EX 123/18, o návrhu povinných na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh povinných na zastavenie exekúcie z a m i e t a.
II. Oprávnenému voči povinným p r i z n á v a náhradu trov exekučného konania vo výške 374,60 Eur, ktoré sú povinní uhradiť spoločne a nerozdielne, a ktoré budú vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 16.02.2018 domáhal od povinných vymoženia sumy vo výške 13 182,40 Eur spolu s príslušenstvom na základe exekučného titulu – zmenkového platobného rozkazu Okresného súdu Bratislava V sp. zn.: 4 Zm 415/2014 zo dňa 19.03.2015, ktorý sa stal vykonateľným dňa 25.04.2015 (ďalej len ako „exekučný titul“). 2. Okresný súd Banská Bystrica po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie a príloh k nemu pripojených, vydal dňa 12.03.2018 poverenie na vykonanie exekúcie, ktorým poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Jozef Rišian, so sídlom exekútorského úradu ul. Pivovarská 1069, 01001 Žilina (ďalej len ako „súdny exekútor“). 3. Dňa 20.11.2023 bol súdu postúpený súdnym exekútorom návrh na zastavenie exekúcie povinných. Ten bol právnym zástupcom povinných súdnemu exekútorovi doručený dňa 29.10.2023. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinným doručené dňa 26.03.2018. Súd vzhľadom na vyššie uvedené konštatuje, že takto podaný návrh na zastavenie exekúcie je podaný po zákonom stanovenej 15-dňovej lehote na jeho podanie a z uvedeného dôvodu nemá odkladný účinok. 4. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie na začiatku vyčerpávajúcim spôsobom opísali skutkový stav, ktorý viedol súd pôvodu k vydaniu exekučného titulu s osobitným poukázaním na fakt, že ten bol vydaný vo forme zmenkového platobného rozkazu len na základe tvrdení oprávneného bez toho, aby sa povinní k uvedenému mohli vyjadriť. Pokiaľ ide o dôvody podania návrhu na zastavenie exekúcie povinný uviedli, že zmluva o revolvingovej pôžičke obsahuje množstvo ustanovení, ktoré boli schopné spôsobiť nezanedbateľné nebezpečenstvo extrémneho nárastu dlhu, čo i nastalo. Predmetom revolvingovej zmluvy totiž bolo poskytnutie peňažných prostriedkov vo výške 5 136,- Eur, pričom po tom ako povinní neboli schopní uhradiť dlh spôsobom a v lehotách podľa uzatvorenej zmluvy, boli mali uhradiť po približne 2 a pol roka sumu až 13 182,40,- Eur, čo predstavuje navýšenie o absurdnú sumu 8 046,40,-Eur.Poukazujúc na zákonne ustanovenia Občianskeho zákonníka o ochrane spotrebiteľa
povinný poukázali, že zmluva bola formulárovou bez individuálne dojednaných zmluvných podmienok. Povinný bez odôvodnenia posúdenia ich postavenia v zmluve ako spotrebiteľov ďalej uviedli, že zmluva, na základe ktorej vznikol judikovaný nárok nebola súdom preskúmaná, a to napriek skutočnosti, že táto povinnosť súdu vyplýva priamo zo zákona. To má byť v rozpore s elementárnou ochranou spotrebiteľa. Rovnako poukázali, že záväzok zo zmluvy bol zabezpečený vystavením blakozmenky. V tomto smere poukázali za zákonné znenie zákona o spotrebiteľských úveroch účinnú od 01.12.2011, ktorou zákonodarca ustanovil, že nemožno splniť dlh alebo zabezpečiť splnenie dlhu zmenkou alebo šekom, pričom veriteľ má zodpovedať dlžníkovi za škodu vzniknutú porušením tohto ustanovenia. Vystavenie zmenky preto považujú za neplatný právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. V ďalšom povinní poukázali na samotné znenie revolvingovej zmluvy upravujúce zmluvné pokuty a sankcie, najmä na čl. 12 revolvingovej zmluvy. Tie majú byť v rozsahu v akom su obsiahnuté v zmluve v rozpore so zákonom a elementárnou ochranou spotrebiteľa, na ktoré exekučný súd podľa ich vyjadrenia nemal prihliadnuť. V tomto smere povinní pozornosť súdu upriamili na rozhodnutie NS SR R 93/2015, podľa ktorého (o.i.) pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ. V neposlednom rade, v závere citovaného spoločného stanoviska bolo konštatované, že povinnosť všeobecného súdu posúdiť uplatnený nárok aj z hľadiska súladu s dobrými mravmi je zvýraznená v tých prípadoch, keď ju účastník konania výslovne namieta, ale musí na ňu prihliadnuť aj v prípadoch, kedy takýto rozpor zistí súd sám ex offo, keďže na absolútnu neplatnosť je povinný prihliadať. Sociálno-právne chápanie zmluvnej slobody sa môže uplatniť len za predpokladu približne vyváženého pomeru síl účastníkov zmluvy a len za toho predpokladu sa môže stať prostriedkom primeraného vyrovnania záujmov, ako už bolo vyslovené niekoľkokrát aj v rozhodnutiach Ústavného súdu SR. Povinní pri uzatváraní zmluvy nemali konať v predmete svojej obchodnej či inej podnikateľskej činnosti. S poukazom na ustanovenie § 53 ods. 1 a ods. 3 Exekučného poriadku uviedli, že sa môžu domáhať skúmania návrhu na vykonanie exekúcie ako i podkladu, ktorý slúžil ako exekučný titul, nakoľko nárok oprávneného bol uplatňovaný zo zmenky, súčasne vymáhaný nárok vznikol z titulu revolvingovej zmluvy, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou a obaja povinní sú fyzické osoby. Povinní považujú exekučný titul za materiálne nevykonateľný z dôvodu, že bol vydaný vyšším súdny úradníkom, pričom tento absolútne neskúmal neprijateľné zmluvné podmienky v revolvingovej zmluve, ktorá je bez najmenších pochybností typickou spotrebiteľskou zmluvou. Dokonca i právna úprava Exekučného poriadku priamo v ustanovení §53ods. 3 písm. e) predpokladá skúmanie zmluvných podmienok, teda posúdenie neprijateľnosti zmluvných podmienok, ktoré majú vplyv na vymáhaný nárok, čo ani v exekučnom konaní skúmané nebolo. Povinní sa domnievajú, že oprávnený sa úmyselne snažil obchádzať zákon tým, že zabezpečil svoju pohľadávku cez blankozmenku, hoci konal už v tom čase v rozpore so zákonom o spotrebiteľských úveroch. Tým, že bola uzatvorená revolvingová zmluva na zabezpečenie formou blankozmenky, automaticky sa oprávnený zbavil možnosti podať návrh na vydanie platobného rozkazu, kde by príslušný súd skúmal neprijateľné podmienky z revolvingovej zmluvy, ktorá bez pochybností už v tom čase bola považovaná za spotrebiteľskú. Záverom povinní poukázali na povinnosť súdu skúmať neprijateľnosť zmluvných podmienok a ich prítomnosť v spotrebiteľských zmluvách v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania (nález ÚS SR PLz ÚS 1/2022). Poukazujúc na čl. 2.1, 4.1, 4.2, 12.1, 12.3, 12.4, 12.6, 21 ako aj absenciu doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, úrokovej sadzby, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsobe jej úpravy a prípadných poplatkoch pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, práve na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postupe pri takom splatení spotrebiteľského úveru, práve veriteľa na náhradu nákladov spojených so splatením spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti a spôsobe určenia ich výšky a celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, a o ročnej percentuálnej miere nákladov znázornenej pomocou reprezentatívneho príkladu, v ktorom sa uvedú všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov povinní konštatovali prítomnosť neprijateľných zmluvných podmienok v zmluve o revolvingu s konštatovaním, že je absurdné, aby zmluvná pokuta predstavovala 50% nominálnu výšku pôžičky, ak povinní budú v omeškaní so splnením peňažného záväzku, ak nastanú určité okolnosti predpokladané zmluvou. Vzhľadom na vyššie uvedené povinní navrhli, aby súd exekúciu zastavil. 5. Súdny exekútor vyzval oprávneného aby sa vyjadril k návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Oprávnený s týmto návrhom nesúhlasí. Oprávnený na prvom mieste podotkol, že v rámci exekučného konania možno preskúmavať okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a nie okolnosti, ktoré existovali pred jeho vznikom spočívajúce napr. v podobe riešenia otázky týkajúcej sa záväzkového vzťahu, zmluvných podmienok, výšky odplaty a pod. Okolnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučného
titulu mali povinní možnosť uplatniť v základnom konaní zákonom stanoveným spôsobom (podanie námietok proti zmenkovému platobnému rozkazu). Povinní však možnosť namietať tieto dôvody v základnom konaní nevyužili, v konaní boli nečinní a svoje právo nevyužili. Účelovo tak robia až v exekučnom konaní. Exekučný súd nedisponuje právomocou riešiť okolnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu. Návrh na zastavenie exekúcie nepredstavuje ďalší opravný prostriedok proti exekučnému titulu a povinní by nemali mať možnosť namietať skutočnosti, ktoré opomenuli a neuplatnili v základnom konaní. Namietanie spotrebiteľského charakteru zmluvy, výšky úveru, úrokov zabezpečenia zmenkou mali povinní uplatniť v základnom konaní. V exekučnom konaní sú uvedené námietky povinných, ktoré vznikli pred vydaním exekučného titulu, neprípustné. Oprávnený zdôraznil, že exekučný súd nemožno za žiadnych okolností považovať za odvolací súd alebo dovolací súd, teda súd, ktorý bude preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia v pôvodnom konaní. Exekučný súd je v systéme súdnej moci zaradený v jej poslednej fáze, ktorá zabezpečuje vymožiteľnosť práva. V exekučnom konaní sa právo nenachádza, iba sa vykonáva. Povinní sa vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie neopierajú o tvrdenia, ktoré by zakladali jeden zo zákonných dôvodov zastavenia exekúcie. Povinnými tvrdené skutočnosti nie je ani možné obsahovo zaradiť pod ustanovenie § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. Zmluva o revolvingovom úvere má mať obchodnoprávny charakter. Bola uzatvorená medzi oprávnený ako veriteľom a povinným v 1. rade ako dlžníkom pri výkone jeho podnikateľskej činnosti. Povinný v 2. rade pristúpil k záväzku povinného v 1. rade. Charakter zmluvného vzťahu sa určuje na základe prejavenej vôli oboch zmluvných strán pri uzavretí zmluvy. Oprávnený považuje za nereálne, aby povinný v 1. rade vstupoval do zmluvného vzťahu s oprávneným, s ktorého obsahom by nesúhlasil a nebol stotožnený. Z obsahu Zmluvy vyplýva, že povinný v 1. rade ju uzatváral ako podnikateľský subjekt konajúci pod obchodným menom A. B. a v zmluve je uvedený aj zápis podnikateľa v príslušnom zahraničnom registri. Povinný v 1. rade predložil oprávnenému oprávnenie na podnikanie vydané príslušným orgánom v zahraničí, daňové priznanie pre daň z príjmov fyzických osôb typu B za rok 2011, z ktorých vyplývajú príjmy povinného zo živnosti. Vyššie uvedené dokumenty a údaje mohol oprávnený získať len od povinného pri rokovaní o uzavretí zmluvy s ním ako podnikateľom, t.j. len na základe súčinnosti a vedomého konania povinného. Od začiatku povinný v 1. rade vo vzťahu k oprávnenému vystupoval ako podnikateľský subjekt. Keby povinný v 1. rade mal záujem uzatvoriť zmluvu ako spotrebiteľ, zmluva by mala inú formu, aj obsah so všetkými náležitosťami podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, tak ako je to v prípade iných zmlúv, ktoré oprávnený uzatvára so spotrebiteľmi. Povinný v 2. rade v článku 5.7 zmluvy podľa § 533 Občianskeho zákonníka mal pristúpiť k peňažného záväzku dlžníka zo zmluvy spočívajúcom v úhrade pôžičky, prípadne zmluvných pokút a ďalších peňažných záväzkov zo zmluvy a zároveň podpísal zmenku ako zmenečný ručiteľ za vystaviteľa zmenky. Oprávnený v súlade s vyplňovacím právom k blankozmenke dohodnutým v zmluve vyplnil zmenku a uplatnil svoj nárok cestou súdneho konania, v ktorom bol vydaný zmenkový platobný rozkaz, ktorý je exekučným titulom. Pristúpenie k záväzku nemení charakter záväzkového vzťahu z obchodnoprávneho na spotrebiteľský a ani nezakladá dva rôzne záväzkové vzťahy (obchodnoprávny medzi oprávneným a povinným v 1. rade a spotrebiteľský medzi oprávneným a povinným v 2. rade). Vzhľadom na skutočnosť, že ide o pristúpenie k obchodnoprávnemu záväzkovému vzťahu, nemožno považovať ani povinného v 2. rade za spotrebiteľa. Na právne postavenie povinného v 2. rade preto tiež nie je možné aplikovať ustanovenia právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa. Osoba pristupujúca k obchodnoprávnemu záväzku nemusí byť zároveň podnikateľom a nemusí konať v rámci svojej podnikateľskej činnosti. V prípade, že záväzkový vzťah je obchodnoprávny (čo vzhľadom na obsah zmluvy ako aj postavenie oprávneného a povinného v 1. rade pri jej uzatváraní nesporne je), nemôže byť súčasne vzťah zabezpečujúci tento obchodnoprávny záväzkový vzťah, t.j. pristúpenie spoludlžníka (povinného v 2. rade) k obchodnoprávnemu záväzku povinného v 1. rade posudzovaný ako spotrebiteľský. Argumentáciu povinných o neprimeranosti výške odplaty za poskytnutie pôžičky vzhľadom na vyššie uvedené považuje oprávenný ako nedôvodnú. Vzhľadom na uvedené oprávnený tvrdí, že povinní nepreukázali splnenie dôvodu na zastavenie exekúcie v zmysle Exekučného poriadku. Navrhuje preto, aby exekučný súd návrh povinných na zastavenie exekúcie ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol. Oprávnený si vyjadrením k návrhu povinných na zastavenie exekúcie taktiež uplatnil nárok na náhradu trov exekučného konania vo výške 374,60 Eur za 2 úkony právnej služby, a to príprava a prevzatie právneho zastúpenia a podanie vyjadrenia k návrhu na zastavenie exekúcie. 6. Súdny exekútor sa k návrhu povinných na zastavenie exekúcie nevyjadril. 7. Podľa § 61b ods. 3 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov („ďalej len Exekučný poriadok“), Ak sa napriek vykonanému šetreniu nepodarí upovedomenie o začatí exekúcie doručiť povinnému do troch mesiacov od začatia exekúcie, doručí sa mu oznámením v Obchodnom vestníku;
súčasne sa upovedomenie o začatí exekúcie doručí súdu, ktorý ho zverejní na úradnej tabuli alebo na webovej stránke. Upovedomenie o začatí exekúcie sa v takom prípade považuje za doručené uplynutím 30 dní odo dňa nasledujúceho po zverejnení oznámenia v Obchodnom vestníku. 8. Podľa § 61k odsek 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov. 9. Podľa § 61k odsek 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok. 10. Podľa § 61k odsek 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť. 11. Podľa § 61k odsek 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu. 12. Podľa § 61l odsek 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému. 13. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú. 14. Podľa § 201 odsek 1 písm. a) Exekučného poriadku, v exekučnom konaní nemožno odpustiť zmeškanie lehôt. 15. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od exekúcie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Povinný v návrhu musí uviesť skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. bránia jeho vymáhateľnosti alebo sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná (napr. vymáhaný nárok zanikol splnením, exekučný titul bol zrušený na základe mimoriadnych opravných prostriedkov a pod.). Návrh na zastavenie exekúcie je akýmsi opravným prostriedkom proti návrhu na vykonanie exekúcie, resp. exekúcii ako takej, ktorý môže povinný podať i opakovane, avšak s rozličnými právnymi účinkami. Právne skutočnosti (dôvody na zastavenie exekúcie) musí povinný uplatniť včas. Pravidlá včasného uplatnenia skutočností sú nasledovné. V návrhu na zastavenie exekúcie podanom do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie (§ 61b) musí povinný uplatniť všetky právne skutočnosti, ktoré nastali ku dňu podania návrhu. V návrhu na zastavenie exekúcie podanom po uplynutí lehoty 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie môže povinný uplatniť iba právne skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí tejto lehoty. Ide o normatívne vyjadrenie časového rámca možnej obrany povinného. Skúmanie časového rámca podania návrhu na zastavenie exekúcie je tak nevyhnutným formálnym predpokladom rozhodnutia súdu vo veci. Inak povedané, ak právna skutočnosť tvrdená v návrhu na zastavenie exekúcie nie je predložená včas, exekučný súd na ňu neprihliadne. Súd návrh vecne vyhodnotí tak, ako keby predmetné tvrdenie neobsahoval. Procesný úkon povinného (návrh na zastavenie exekúcie) je teda v predmetnej časti neúčinný. Dôsledkom nie včasného predloženia právnej skutočnosti (dôvodu na zastavenie exekúcie) je zamietnutie návrhu na zastavenie exekúcie. Tým sa konštituuje princíp procesnej zodpovednosti za podaný návrh a koncentrácia konania samotná, systematický zaradená do ustanovení Exekučného poriadku novelou účinnou od 01.04.2017.
Procesná obrana povinného sa tak sústreďuje do určitých časových úsekov, v rámci ktorých je povinný oprávnený (a súčasne povinný) sa brániť, inak sa vystavuje nebezpečenstvu pre seba nepriaznivých právnych následkov. Prípadná procesná pasivita povinného v konaní tak pre neho nemôže priniesť priaznivé právne dôsledky. Práve naopak, ak sa povinný domáha určitých právnych následkov, musí tvrdenú skutočnosť preukázať a uplatniť ju v zákonom stanovenej lehote (lat. vigilantibus iura scripta sunt), inak ponesie nepriaznivé dôsledky stavu non liquet (neobjasneného/nepreukázaného určitého skutkového stavu, resp. určitej relevantnej skutočnosti). 16. Súd mal za preukázané, že povinným bolo upovedomenie o začatí exekúcie doručené dňa 26.03.2018. Povinní mali teda podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku 15 dňovú lehotu na to, aby podal návrh na zastavenie exekúcie u súdneho exekútora. Vzhľadom na uvedené, posledný deň na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, v zmysle citovaného ustanovenia § 61k ods. 2 Exekučného poriadku pripadol na deň 10.04.2018. Vzhľadom k tomu, že návrh povinných na zastavenie exekúcie bol doručený poverenému súdnemu exekútorovi až dňa 29.10.2023, súd konštatuje, že návrh povinných na zastavenie exekúcie bol podaný po zákonom stanovenej lehote, t. j. oneskorene. Povinní teda nedodržali zákonom stanovenú lehotu na podanie návrhu na zastavenie exekúcie a neuplatnili svoje námietky včas. Keďže ide o zákonom stanovenú lehotu, jej zmeškanie nie je možné povinným odpustiť. Len na dôvažok súd uvedie, že na to, aby sa mohol procesný úkon považovať za uskutočnený v zákonnej lehote, v rámci ktorej je schopný vyvolať zákonom predpokladané právne následky, musí byť uskutočnený včas a riadne odovzdaný. Ako súd už vyššie načrtol, včas je úkon uskutočnený, ak je vykonaný v rámci plynutia zákonnej lehoty 15 – tich dní. 17. Súd sa ďalej zaoberal aj prípadom, kedy by mohol byť návrh na zastavenie exekúcie podaný oneskorene. Ide o prípady, kedy povinný môže namietať len tie skutočnosti, ktoré vznikli po uplynutí 15- dňovej lehoty (§ 61k ods.3 Exekučného poriadku). V danom prípade súd nevzhliadol žiadny takýto dôvod na zastavenie exekúcie, pričom povinní takýto dôvod na zastavenie exekúcie vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie neuviedli a taktiež ani nepreukázali. 18. Povinní podali návrh na zastavenie exekúcie namietajúc (o.i.) prítomnosť neprijateľných zmluvných podmienok v zmluve o revolvingovej pôžičke č. 161072 – 32039 (ďalej aj ako „zmluva“ alebo „zmluva o pôžičke“). Povinní sa tak v domnení svojho postavenia spotrebiteľov domáhali ochrany proti neprijateľným zmluvným podmienkam a tomu zodpovedajúcemu preskúmaniu (spotrebiteľskej) zmluvy o pôžičke na ich prítomnosť. Na tomto mieste považuje súd na dôležité, ako už vyššie poukázal, uviesť, že napriek skutočnosti, že návrh povinných bol podaný po zákonom stanovenej lehote, pričom rovnako nejde o dôvody, ktoré možno namietať po jej uplynutí, súd prítomnosť neprijateľných zmluvných podmienok posudzuje už v momente podania návrhu na vykonanie exekúcie, t.j. pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie samotnej – ex ante. Súdu vyplýva povinnosť preskúmať ich prítomnosť v zmluve zo zákona, pričom sa tak deje výlučne v prípade, ak postavenie povinného či povinných je postavením spotrebiteľov. Povinní vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie poukázali na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky PLz ÚS 1/22 zo dňa 15.06.2022, podľa ktorého je exekučný súd preskúmať prítomnosť neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania a ich preskúmanie nemôže odmietnuť. V tomto univerze úvahy tak exekučný súd opätovne pristúpil k posúdeniu zmluvy a postavenia povinných z neho vyplývajúceho. 19. Povinní sa nesprávne domnievajú, že ich postavenie zo zmluvy o pôžičke je postavením spotrebiteľov, na ktorých súd aplikuje zákonné ustanovenia o ochrane spotrebiteľa. Ako totiž z obsahu samotnej zmluvy vyplynulo (čl.1.1 zmluvy o pôžičke), hlavný obligačný dlžník (povinný 1/), ktorý bol v zmluve okrem iného označený iným identifikačným číslom (ako z príloh vyjadrenia oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyplynulo) – živnosti vykonávanej v Rakúskej republike, podpísaním zmluvy o pôžičke (vlastnoručným podpisom) potvrdil, že pôžička bola čerpaná na výkon podnikateľskej činnosti povinného 1/. Hlavný obligačný dlžník povinný 1/, ktorého postavenie je rozhodujúce pre posúdenie povahy zmluvy, tak pri uzatváraní zmluvy nevystupoval ako spotrebiteľ, ale ako osoba konajúca v predmete svojej podnikateľskej činnosti (§ 1 v spojení s 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len ako „Obchodný zákonník“)). 20. Vôľa konajúcej osoby bola tak dostatočne určitá, jasná a zrozumiteľná čo do dôvodu čerpania peňažnej pôžičky – výkon podnikateľskej činnosti. Súd v tomto smere osobitne poukazuje na rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.: 27Ek/927/2023 zo dňa 10.05.2023 cit.: „...mentálna výhrada jedného z účastníkov právneho úkonu nemá vplyv ako na platnosť, tak ani na charakter právneho úkonu. Myšlienky, priania a postoje, ktoré nie sú dostatočne objektivizované a preukázané, nemôžu mať relevantné právne následky, nakoľko by sa právo (a to aj zmluvné) stalo neuchopiteľným, subjektivistickým a prchavým. Nemohla by sa riadne nastoľovať právna istota ako základný princíp výstavby právneho poriadku a ako jeden zo základných dôvodov jeho existencie. Právny poriadok musí
chrániť dôveru subjektov práva, nie nepoctivé a „pofidérne“ správanie sa. Taktiež ani spravodlivosť ako druhý zo základných princípov existencie práva sa nedá vybudovať na aprobácii klamlivého konania.“ A teda „nikto nemôže mať osoh zo svojho nepoctivého správania sa“. Dodávateľ konajúci v dobrej viere, že druhá strana nie je spotrebiteľ nemôže znášať negatívne právne následky, ktoré by do ich vzťahu boli vnesené posúdením vzťahu povinných s oprávneným ako vzťahu spotrebiteľského za situácie, kedy prípadná vnútorná výhrada povinných pri dojednaní a uzatváraní zmluvy a nevoľa čerpať pôžičku na iné ako spotrebiteľské účely nemôže byť oprávnenému ani pri vynaložení maximálnej miery obozretnosti známa. 21. Taktiež skutočnosť, že povinný 2/ v zmluve o pôžičke vystupuje, resp. je označený údajmi typickými pre označenie fyzickej osoby, t.j. menom, priezviskom, dátumom narodenia a/či ročným číslom, z takejto zmluvy (ipso facto) spotrebiteľskú zmluvu nerobí. Nie totiž každá zmluva uzavretá fyzickou a právnickou osobou je nevyhnute zmluva spotrebiteľská. 22. Povinný 2/ sa (podľa čl. 5.7 zmluvy o pôžičke) ako pristupujúci dlžník zaviazal dlh zo zmluvy splniť, a to vrátane jeho príslušenstva, zmluvných pokút a iných prípadných peňažných záväzkov, ktoré vzniknú z tejto zmluvy. Pokiaľ ide o postavenie povinného 2/ čo do jeho ochrany príslušnými ustanoveniami o ochrane spotrebiteľov súd uvádza nasledovné: S pristúpením k záväzku v zmysle ust. § 531 a nasl. ust. Občianskeho zákonníka spája právna teória zmenu v osobe dlžníka (kumulatívna intercesia), pričom táto zmena nemá za následok zmenu povahy pôvodného záväzku. V prípade pristúpenia k záväzku (dlhu) ide o pristúpenie ďalšieho dlžníka do existujúceho záväzkového právneho vzťahu medzi dlžníkom a veriteľom, a to na strane pôvodného dlžníka (tzv. kumulatívna intercesia). Nový dlžník je veriteľovi zaviazaný spoločne a nerozdielne s pôvodným dlžníkom. V plnom rozsahu je tu potrebné aplikovať ustanovenie § 511 Občianskeho zákonníka o pasívnej solidarite, vrátane práva na následný postih medzi pôvodným a novým dlžníkom. Splnením záväzku ktorýmkoľvek dlžníkom dochádza k zániku pôvodného záväzkového vzťahu a súčasne aj k zániku zabezpečenia záväzku. Dochádza tak k zmene osoby, resp. osôb záväzkového vzťahu. Pristúpenie k záväzku však nemá za následok zmenu obsahu doterajšieho záväzkového vzťahu. Ďalší dlžník, v tomto prípade povinný 2/, pristupuje k záväzku (dlhu), pričom je povinný plniť veriteľovi (Oprávnenému) za rovnakých podmienok ako pôvodný dlžník, v tomto prípade Povinný 1/. Táto skutočnosť vyplýva aj zo samotného ust. § 533 Občianskeho zákonníka, ktorý vo svojom gramatickom výklade uvádza, že pôvodný dlžník a nový dlžník sú zaviazaní spoločne a nerozdielne voči veriteľovi. Rovnako platí, že pristúpenie k záväzku, z ktorého splatný peňažný dlh vznikne v budúcnosti, je v súlade s ustanovením § 533 Občianskeho zákonníka, pokiaľ v čase pristúpenia k záväzku je dostatočne identifikovateľné, aký dlh, splatný v budúcnosti, môže na jeho základe vzniknúť (Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Obdo/74/2020). Inými slovami (in aliis verbis), uzavretie dohody o pristúpení k záväzku v zmluve o pôžičke samotnej, z ktorej sa zaväzuje hlavný obligačný dlžník na plnenie, nie je vylúčené, a to napriek skutočnosti, že pri jej podpise jeho dlh (stricto senzu) neexistoval, resp. vznikol ku dňu podpísania zmluvy (súčasne). Povaha pôvodného záväzku medzi hlavným obligačným (resp. pôvodným, samotným) dlžníkom sa nemení, zmluva o pôžičke sa nestáva spotrebiteľskou, a to napriek postaveniu druhého (pristupujúceho) dlžníka ako nepodnikateľa. Nemožno mu tak priznať privilegované postavenie vo forme posudzovania jeho vzťahu s veriteľom ako vzťahu spotrebiteľského. Pristúpením dlžníka k dlhu sa takto pristupujúci dlžník zaväzuje splniť práve tento – obchodnoprávny záväzok, pričom pristupujúcemu dlžníkovi zostávajú zachované a môže voči veriteľovi uplatniť všetky námietky, ktoré môže uplatniť (hlavný) obligačný dlžník. 23. In fine, zmluva medzi oprávneným a povinným 1/ a 2/ nie je spotrebiteľskou zmluvou, je to zmluva uzavretá v zmysle § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka (v znení platnom v čase podpisu zmluvy) podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka o zmluve o pôžičke , ako to vyplýva zo samotného textu zmluvy (čl. 22.5). 24. Keďže návrh povinných na zastavenie exekúcie bol podaný až po zákonnej 15 dňovej lehote, t. j. oneskorene, pričom povinní taktiež neuviedli relevantné dôkazy a skutočnosti, ktoré by boli dôvodom na zastavenie exekúcie podľa ust. § 61k ods. 1 Exekučného poriadku v spojení s ust. § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého sa po zákonnej lehote môžu namietať tie skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí tejto lehoty, súd návrh povinných na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol. 25. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie. 26. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na
vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. 27. Podľa § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie. 28. Podľa § 13a ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška“), odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: a) návrh na predbežné opatrenie, ak k nemu dôjde po začatí konania, návrh na zabezpečenie dôkazu alebo dedičstva, b) odvolanie proti rozhodnutiu, ak nejde o rozhodnutie vo veci samej, a vyjadrenie k takému odvolaniu, c) ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu, d) ďalšia porada alebo rokovanie s klientom, kratšia ako jedna hodina, e) ďalšia porada alebo rokovanie s protistranou, kratšia ako jedna hodina, f) návrh na opravu odôvodnenia rozhodnutia, na odstránenie následkov zmeškania lehoty a na zmenu rozhodnutia o plnení v splátkach.
29. Podľa § 13a ods. 5 Vyhlášky, za úkony právnej služby, ktoré nie sú uvedené v odsekoch 1 a 2, patrí odmena ako za úkony, ktoré sú im svojou povahou a účelom najbližšie. 30. Exekučný poriadok má osobitnú úpravu týkajúcu sa trov exekúcie oprávneného. Podľa ustanovenia § 199d Exekučného poriadku, má oprávnený voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo v dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. Exekučný poriadok teda v zásade predpokladá, že v konaní vzniknú dôvodne vynaložené a účelné trovy exekúcie predovšetkým oprávnenému (avšak nevylučuje ani priznanie nároku na náhradu účelne vynaložených trov povinnému). Rozhodnutie o trovách exekúcie však nepochybne musí tiež zodpovedať všeobecnej zásade spravodlivosti súdneho konania, ako jednej z nosných zásad akéhokoľvek (teda aj exekučného) konania. Aj pri rozhodovaní o trovách exekúcie je preto nevyhnuté vychádzať z konkrétnych okolností danej veci a zohľadniť všetky osobitosti relevantné z hľadiska rozhodovania o trovách exekúcie. 31. Trovy vynaložené účastníkom konania v spore musia byť v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania. Ich vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie uplatneného nároku alebo procesná ochrana proti takémuto tvrdenému nároku. Účelnosť sa v zásade dá stotožniť s nevyhnutnosťou alebo právnou možnosťou vynaloženia trov spojených s ústavne zaručeným právom na právnu pomoc v zmysle článku 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a trovy právneho zastúpenia sa vo všeobecnosti za účelne vynaložené považujú. Účelnosť vynaložených nákladov je podmienkou ich priznania, avšak podmienkou je, že ide o výdavky potrebné na uplatňovanie či bránenie práv účastníka konania. Poukazujúc sa vyššie uvedené, účastník konania - oprávnený, ktorý mal plný úspech v súvislosti s rozhodovaním o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov, ktoré potreboval na uplatňovanie práva alebo bránenie práva proti účastníkovi
- povinnému, ktorý úspech nemal. 32. Oprávnený si vo vyjadrení k návrhu povinných na zastavenie exekúcie uplatnil nárok na náhradu trov exekúcie titulom trov právneho zastúpenia v súvislosti s vyjadrením k návrhu na zastavenie exekúcie vo výške 374,60 Eur. Súd v tejto súvislosti uvádza, že trovy právneho zastúpenia v exekučnom konaní tak , ako ich vyčíslil oprávnený v jeho podaní sú vyčíslené v súlade s ustanovením § 10, § 13a ods. 2, § 15 a § 18 ods. 3 Vyhlášky. Vzhľadom na uvedené vyššie, súd v súlade s § 195 a nasl. Exekučného poriadku ako i príslušnými ustanovenia vyhlášky o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, oprávnenému priznal trovy právneho zastúpenia v súvislosti s návrhom povinných na zastavenie exekúcie vo výške 374,60 Eur (odmena za 2 právne úkony – prevzatie právneho zastúpenia a písomné podanie vo veci samej vo výške – 2x 143,57 Eur a 2 x režijný paušál rok 2023, t. j. 12,52 Eur (+ 20% DPH)), pričom tieto súd zohľadní po právoplatnosti tohto rozhodnutia vydaním dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha. V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.