Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17CoE-23-2019.pdf
PDF · 72.58 KB
Case nature
Subarea
17CoE/23/2019
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: Slovenská republika - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Bratislava, Pribinova 2, IČO: 00 151 866, proti povinnému: C. I., trvale bytom G., o vymoženie 66,38 eur, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Partizánske zo dňa 28. marca 2019, č.k. 3Er/479/2009-17, takto
rozhodol:
Odvolanie oprávneného o d m i e t a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. exekúciu zastavil, výrokom II. oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnej exekútorke JUDr. Ivone Babuškovej, so sídlom exekútorského úradu v Novom Meste nad Váhom, Tehelná 86, trovy exekúcie vo výške 56,28 eur do pätnástich dní od doručenia uznesenia, výrokom III. oprávnenému a povinnému nepriznal nárok na náhradu trov exekučného konania a výrokom IV. návrh povinného na odklad exekúcie zamietol. Z odôvodnenia vyplýva, že oprávnený (predtým Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Trenčíne) sa návrhom zo dňa 30.11.2009 domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie 66,38 eur na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodnutie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Prievidzi, Okresný dopravný inšpektorát Partizánske - Rozkaz o uložení sankcie, č.k. ORP-385-1/DI-PPE-2006 zo dňa 20.09.2006. Súd poveril dňa 14.12.2009 vykonaním exekúcie súdnu exekútorku. Dňa 23.01.2019 doručil povinný súdu návrh na odklad a zastavenie exekúcie, v ktorom uviedol, že rozhodnutím Okresného súdu Trenčín č.k. 22OdK/508/2018 zo dňa 10.12.2018 bol ako dlžník oddlžený a bol vyhlásený konkurz. Zároveň navrhol, aby súd do právoplatnosti rozhodnutia o zastavení exekúcie povolil odklad exekúcie, keďže možno očakávať, že exekúcia bude zastavená. Súd z Obchodného vestníka SR zistil, že uznesením Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 22OdK/508/2018 zo dňa 10.12.2018, bol na majetok povinného vyhlásený konkurz a zároveň súd rozhodol o oddlžení povinného, v zmysle štvrtej časti zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej ako „ZKR“). Uznesenie bolo v Obchodnom vestníku zverejnené pod č. 242/2018 dňa 17.12.2018. Vzhľadom na skutočnosť, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz podľa štvrtej časti ZKR v zmysle ustanovení § 167 a nasl., pričom v danom exekučnom konaní sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze, súd v zmysle § 57 ods. 2 Exekučného poriadku a § 167f ods. 2 ZKR exekúciu zastavil. S poukazom na ustanovenie § 203 ods. 3 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.10.2013 k náhrade trov exekúcie v celkovej výške 56,28 eur súd zaviazal oprávneného, pretože exekúcia sa zastavila z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz. O návrhu povinného na odklad exekúcie podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.10.2013 súd rozhodol tak, že návrh zamietol. Rozhodol tak z dôvodu, že súd exekúciu výrokom I. uznesenia voči nemu zastavil, preto už odpadol dôvod na povolenie odkladu exekúcie. Keďže k procesnému zastaveniu konania došlo v danom prípade bez zavinenia niektorého z účastníkov konania, t.j. na podklade ustanovenia osobitného zákona, súd o náhrade trov konania rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania v zmysle § 256 ods. 1 CSP.
2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Mal za to, že exekučný titul, na základe ktorého vznikla pohľadávka oprávneného, nadobudol právoplatnosť pred 31.08.2008, teda v čase platnosti a účinnosti § 88 zák. č. 372/1990 Zb., podľa ktorého možno rozhodnutie o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie. V danej veci je zjavné, že pohľadávka bola vymáhaná v exekučnom konaní po uplynutí prekluzívnej trojročnej lehoty. Na preklúziu prihliada súd z úradnej povinnosti. V danom prípade súd zastavil exekúciu z dôvodu úmrtia povinného s poukazom, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz. O zastavení exekúcie súd rozhodol takmer 11 rokov od uplynutia prekluzívnej lehoty. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie v čase, keď bolo možné vykonať exekúciu proti konkrétnej fyzickej osobe. Návrh bol podaný v zákonnej prekluzívnej lehote, čím bol dodržaný zo strany oprávneného aj zákonný predpoklad úspešnosti podaného návrhu. Uplatnenie práva zo strany oprávneného v rámci trojročnej prekluzívnej lehoty nie je nijakým spôsobom ohraničené časovým intervalom alebo hranicou, ktorá by oprávnenému určovala, v akom úseku plynutia prekluzívnej doby má podať návrh na vykonanie exekúcie. S poukazom na súdnu judikatúru je zrejmé, že pokiaľ oprávnený podal včas návrh na vykonanie exekúcie, neprichádza do úvahy jeho procesné zavinenie na zastavení exekúcie z dôvodu straty účinnosti exekučného titulu v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty určenej na jeho vykonanie. Oprávnený postup súdu ako aj postup exekútora nemôže ovplyvniť. Súdny exekútor môže účelne vykonávať len tie úkony, ktoré boli vykonané do uplynutia prekluzívnej lehoty. Účtovanie nákladov vykonaných po uplynutí tejto lehoty nie je dôvodné ani zákonné. Rovnako je na posúdenie aj skutočnosť, že k zastaveniu exekúcie došlo až po uplynutí takmer desiatich rokov od márneho uplynutia prekluzívnej lehoty. Oprávnený má za to, že súdny exekútor bezdôvodne predlžoval exekučné konanie a neprimeraným spôsobom tak navýšil trovy exekúcie na úkor oprávneného. Exekútor pri výkone exekúcie nepostupoval v súlade so zákonom a nepredložil súdu vec na zastavenie po uplynutí prekluzívnej lehoty. Z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci považuje oprávnený napadnuté uznesenie za nesprávne a navrhuje, aby súd napadnuté uznesenie zrušil a rozhodol, že exekúcia sa zastavuje, lebo je neprípustná a súčasne rozhodol, že nepriznáva súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie.
3. K podanému odvolaniu písomne vyjadrenie nebolo podané.
4. Krajský súd ako súd odvolací, skôr ako pristúpil k vecnému preskúmaniu odvolania zisťoval, či odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote, osobou, ktorá je na podanie odvolania oprávnená, ako aj to, či smeruje proti rozhodnutiu (resp. výroku rozhodnutia), proti ktorému je odvolanie prípustné.
5. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
6. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
7. Rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo vydané za účinnosti novej procesnej úpravy civilného sporového konania a súčasne za účinnosti novely Exekučného poriadku, vykonanej zákonom č. 125/2016 Z. z. Išlo však o exekučné konanie začaté pred dňom nadobudnutia účinnosti CSP. Zákonom č. 125/2016 Z.z. neboli do Exekučného poriadku vložené žiadne prechodné ustanovenia k úprave účinnej od 01.07.2016, avšak keďže Exekučný poriadok (rovnako ako CSP) je vo všeobecnosti procesná norma (hoci obsahuje aj niektoré hmotnoprávne ustanovenia), je potrebné podľa všeobecných princípov intertemporálnej aplikácie procesných právnych noriem vychádzať z okamžitej aplikovateľnosti novelizovaného Exekučného poriadku aj vo vzťahu k exekučným konaniam, ktoré sa začali pred novelizáciou (to zodpovedá aj ustanoveniu § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého tento zákon platí aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti). Z toho vyplýva, že od 01.07.2016 je potrebné aj v exekučných konaniach začatých pred týmto dňom primerane použiť ustanovenia CSP, ak to povaha veci nevylučuje.
8. Podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
9. Podľa § 358 CSP odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
10. Z ustanovenia § 358 CSP vyplýva, že odvolaním môže byť napadnutý iba výrok rozhodnutia, nie však dôvody rozhodnutia. Dôvody rozhodnutia môžu byť napadnuté len v súvislosti s napadnutým výrokom vo veci.
11. Z obsahu odvolania je zrejmé, že nesúhlas oprávneného s rozhodnutím súdu prvej inštancie nesmeruje voči samotnému výroku o zastavení exekúcie, ale oprávnený nesúhlasí s dôvodom, pre ktorý súd prvej inštancie exekúciu zastavil (§ 57 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 167f ods. 2 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii), pričom navrhuje iný dôvod (§ 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku). Odvolací súd preto, čo do dôvodov výroku o zastavení exekúcie, odmietol odvolanie v zmysle § 386 písm. c) CSP z dôvodu, že odvolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Rozhodnúť inak nemožno ani za situácie, že dôvod zastavenia exekúcie je určujúci pre rozhodnutie o trovách exekúcie.
12. Z uvedeného dôvodu odvolací súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci boli naplnené dôvody na odmietnutie odvolania v zmysle § 386 písm. c) CSP.
13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).