Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17CoE/23/2019

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: Slovenská republika - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Bratislava, Pribinova 2, IČO: 00 151 866, proti povinnému: C. I., trvale bytom G., o vymoženie 66,38 eur, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Partizánske zo dňa 28. marca 2019, č.k. -17, takto

rozhodol:

Odvolanie oprávneného o d m i e t a .

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. exekúciu zastavil, výrokom II. oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnej exekútorke JUDr. Ivone Babuškovej, so sídlom exekútorského úradu v Novom Meste nad Váhom, Tehelná 86, trovy exekúcie vo výške 56,28 eur do pätnástich dní od doručenia uznesenia, výrokom III. oprávnenému a povinnému nepriznal nárok na náhradu trov exekučného konania a výrokom IV. návrh povinného na odklad exekúcie zamietol. Z odôvodnenia vyplýva, že oprávnený (predtým Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Trenčíne) sa návrhom zo dňa 30.11.2009 domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie 66,38 eur na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodnutie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Prievidzi, Okresný dopravný inšpektorát Partizánske - Rozkaz o uložení sankcie, č.k. ORP-385-1/DI-PPE-2006 zo dňa 20.09.2006. Súd poveril dňa 14.12.2009 vykonaním exekúcie súdnu exekútorku. Dňa 23.01.2019 doručil povinný súdu návrh na odklad a zastavenie exekúcie, v ktorom uviedol, že rozhodnutím Okresného súdu Trenčín č.k. zo dňa 10.12.2018 bol ako dlžník oddlžený a bol vyhlásený konkurz. Zároveň navrhol, aby súd do právoplatnosti rozhodnutia o zastavení exekúcie povolil odklad exekúcie, keďže možno očakávať, že exekúcia bude zastavená. Súd z Obchodného vestníka SR zistil, že uznesením Okresného súdu Trenčín, sp. zn. zo dňa 10.12.2018, bol na majetok povinného vyhlásený konkurz a zároveň súd rozhodol o oddlžení povinného, v zmysle štvrtej časti o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej ako „“). Uznesenie bolo v Obchodnom vestníku zverejnené pod č. 242/2018 dňa 17.12.2018. Vzhľadom na skutočnosť, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz podľa štvrtej časti v zmysle ustanovení a nasl., pričom v danom exekučnom konaní sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze, súd v zmysle Exekučného poriadku a exekúciu zastavil. S poukazom na ustanovenie Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.10.2013 k náhrade trov exekúcie v celkovej výške 56, eur súd zaviazal oprávneného, pretože exekúcia sa zastavila z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz. O návrhu povinného na odklad exekúcie podľa Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.10.2013 súd rozhodol tak, že návrh zamietol. Rozhodol tak z dôvodu, že súd exekúciu výrokom I. uznesenia voči nemu zastavil, preto už odpadol dôvod na povolenie odkladu exekúcie. Keďže k procesnému zastaveniu konania došlo v danom prípade bez zavinenia niektorého z účastníkov konania, t.j. na podklade ustanovenia osobitného zákona, súd o náhrade trov konania rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania v zmysle .

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Mal za to, že exekučný titul, na základe ktorého vznikla pohľadávka oprávneného, nadobudol právoplatnosť pred 31.08.2008, teda v čase platnosti a účinnosti , podľa ktorého možno rozhodnutie o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie. V danej veci je zjavné, že pohľadávka bola vymáhaná v exekučnom konaní po uplynutí prekluzívnej trojročnej lehoty. Na preklúziu prihliada súd z úradnej povinnosti. V danom prípade súd zastavil exekúciu z dôvodu úmrtia povinného s poukazom, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz. O zastavení exekúcie súd rozhodol takmer 11 rokov od uplynutia prekluzívnej lehoty. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie v čase, keď bolo možné vykonať exekúciu proti konkrétnej fyzickej osobe. Návrh bol podaný v zákonnej prekluzívnej lehote, čím bol dodržaný zo strany oprávneného aj zákonný predpoklad úspešnosti podaného návrhu. Uplatnenie práva zo strany oprávneného v rámci trojročnej prekluzívnej lehoty nie je nijakým spôsobom ohraničené časovým intervalom alebo hranicou, ktorá by oprávnenému určovala, v akom úseku plynutia prekluzívnej doby má podať návrh na vykonanie exekúcie. S poukazom na súdnu judikatúru je zrejmé, že pokiaľ oprávnený podal včas návrh na vykonanie exekúcie, neprichádza do úvahy jeho procesné zavinenie na zastavení exekúcie z dôvodu straty účinnosti exekučného titulu v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty určenej na jeho vykonanie. Oprávnený postup súdu ako aj postup exekútora nemôže ovplyvniť. Súdny exekútor môže účelne vykonávať len tie úkony, ktoré boli vykonané do uplynutia prekluzívnej lehoty. Účtovanie nákladov vykonaných po uplynutí tejto lehoty nie je dôvodné ani zákonné. Rovnako je na posúdenie aj skutočnosť, že k zastaveniu exekúcie došlo až po uplynutí takmer desiatich rokov od márneho uplynutia prekluzívnej lehoty. Oprávnený má za to, že súdny exekútor bezdôvodne predlžoval exekučné konanie a neprimeraným spôsobom tak navýšil trovy exekúcie na úkor oprávneného. Exekútor pri výkone exekúcie nepostupoval v súlade so zákonom a nepredložil súdu vec na zastavenie po uplynutí prekluzívnej lehoty. Z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci považuje oprávnený napadnuté uznesenie za nesprávne a navrhuje, aby súd napadnuté uznesenie zrušil a rozhodol, že exekúcia sa zastavuje, lebo je neprípustná a súčasne rozhodol, že nepriznáva súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie.

3. K podanému odvolaniu písomne vyjadrenie nebolo podané.

4. Krajský súd ako súd odvolací, skôr ako pristúpil k vecnému preskúmaniu odvolania zisťoval, či odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote, osobou, ktorá je na podanie odvolania oprávnená, ako aj to, či smeruje proti rozhodnutiu (resp. výroku rozhodnutia), proti ktorému je odvolanie prípustné.

5. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

6. Podľa Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia .

7. Rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo vydané za účinnosti novej procesnej úpravy civilného sporového konania a súčasne za účinnosti novely Exekučného poriadku, vykonanej Išlo však o exekučné konanie začaté pred dňom nadobudnutia účinnosti . neboli do Exekučného poriadku vložené žiadne prechodné ustanovenia k úprave účinnej od 01.07.2016, avšak keďže Exekučný poriadok (rovnako ako ) je vo všeobecnosti procesná norma (hoci obsahuje aj niektoré hmotnoprávne ustanovenia), je potrebné podľa všeobecných princípov intertemporálnej aplikácie procesných právnych noriem vychádzať z okamžitej aplikovateľnosti novelizovaného Exekučného poriadku aj vo vzťahu k exekučným konaniam, ktoré sa začali pred novelizáciou (to zodpovedá aj ustanoveniu , podľa ktorého tento zákon platí aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti). Z toho vyplýva, že od 01.07.2016 je potrebné aj v exekučných konaniach začatých pred týmto dňom primerane použiť ustanovenia , ak to povaha veci nevylučuje.

8. Podľa odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

9. Podľa odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

10. Z ustanovenia vyplýva, že odvolaním môže byť napadnutý iba výrok rozhodnutia, nie však dôvody rozhodnutia. Dôvody rozhodnutia môžu byť napadnuté len v súvislosti s napadnutým výrokom vo veci.

11. Z obsahu odvolania je zrejmé, že nesúhlas oprávneného s rozhodnutím súdu prvej inštancie nesmeruje voči samotnému výroku o zastavení exekúcie, ale oprávnený nesúhlasí s dôvodom, pre ktorý súd prvej inštancie exekúciu zastavil (§ 57 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s Zákona o konkurze a reštrukturalizácii), pričom navrhuje iný dôvod ( Exekučného poriadku). Odvolací súd preto, čo do dôvodov výroku o zastavení exekúcie, odmietol odvolanie v zmysle z dôvodu, že odvolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Rozhodnúť inak nemožno ani za situácie, že dôvod zastavenia exekúcie je určujúci pre rozhodnutie o trovách exekúcie.

12. Z uvedeného dôvodu odvolací súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci boli naplnené dôvody na odmietnutie odvolania v zmysle .

13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).