Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

TO-9P/63/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Topoľčany sudcom Mgr. Matúšom Staríčkom vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: L. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zast. kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Topoľčany, Škultétyho 1577/8, Topoľčany, matky: N. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, zast. advokátom: JUDr. Matej Valjent, Jesenského 232, Partizánske, a otca: M. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T.. Q. XXXX/XX, M., zast. advokátom: Mgr. Lukáš Grežďo, Streďanská 1537/14, Topoľčany, o návrhu otca na úpravu styku, takto

rozhodol:

I. Otec j e o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletým L. T., nar. XX.XX.XXXX po dobu piatich mesiacov od právoplatnosti rozsudku každý párny kalendárny týždeň v stredu od 14.30 hod. do 18.30 hod. a každý nepárny kalendárny týždeň v sobotu od 14.30 hod. do 18.30 hod. a v nedeľu od 10.00 hod. do 18.00 hod.. Po uplynutí tejto doby bude otec oprávnený stretávať sa s maloletým počas bežného roka každý nepárny kalendárny týždeň od soboty od 10.00 hod. do nedele do 18.00 hod., v období vianočných sviatkov a zimných školských prázdnin každý nepárny kalendárny rok od 24. decembra od 12.00 hod. do 26. decembra do 12.00 hod. a každý párny kalendárny rok od 31. decembra od 12.00 hod. do 2. januára nasledujúceho kalendárneho roka do 12.00 hod., v období veľkonočných sviatkov každý párny kalendárny rok od soboty od 10.00 hod. do pondelka do 18.00 hod..

Otec maloleté dieťa prevezme a po ukončení styku odovzdá matke v mieste jej bydliska. Matka je povinná maloleté dieťa na stretnutie pripraviť a stretnutie s otcom umožniť.

II. Matka j e p o v i n n á písomne informovať otca o dôležitých otázkach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, a to v pravidelných mesačných intervaloch k poslednému dňu toho-ktorého mesiaca.

III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Dňa 12.04.2019 bol Okresnému súdu Topoľčany doručený návrh otca maloletého L. na úpravu styku tak, aby bol oprávnený sa s maloletým stretávať každý nepárny víkend v mesiaci od soboty od 10.00 hod. do nedele do 18.00 hod., počas veľkonočných sviatkov každý párny kalendárny rok od soboty od 10.00 hod. do pondelka do 18.00 hod., počas vianočných sviatkov každý nepárny kalendárny rok od 23.12. od 10.00 hod. do 25.12. do 18.00 hod. a každý párny kalendárny rok od 31.12. od 10.00 hod do nasledujúceho kalendárneho roka do 02.01. do 18.00 hod.. Zároveň žiadal, aby súd uložil matke povinnosť informovať otca o zdravotnom stave dieťaťa a o všetkých podstatných záležitostiach týkajúcich sa maloletého v dostatočnom časovom predstihu. Návrh odôvodnil tým, že s maloletým a jeho matkou žili v spoločnej domácnosti do augusta 2018, kedy sa matka s dieťaťom odsťahovala k svojim rodičom. Od narodenia syna približne 15 mesiacov žili v spoločnej domácnosti a o maloletého sa riadne staral. Spočiatku sa vedeli na styku dohodnúť a úprava styku nebola potrebná, no od konca

roka 2018 nastali problémy a matka mu už syna nechcela dávať. Dňa 16.01.2019 preto uvedenú situáciu riešil na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Topoľčany, výsledkom bolo odporučenie navštíviť klinickú psychologičku T.. H. A.. Následne sa zúčastnili konzultácií, ktorých výsledkom bola dohoda uzatvorená dňa 05.02.2019. Dohodli sa na stretávaní každý nepárny víkend v sobotu a v nedeľu od 14.30 hod. do 18.30 hod.. Dohoda fungovala maximálne mesiac a momentálne sa už s matkou na styku nevedia dohodnúť. Matka stále mení trvanie a dni styku, pričom o synovi ho vôbec neinformuje. Otec ďalej uviedol, že k synovi má pozitívny vzťah, majú sa radi a správaním matky dochádza k citovému odcudzeniu medzi nimi.

2. Dňa 21.5.2019 bolo Okresnému súdu Topoľčany doručené vyjadrenie matky k návrhu na začatie konania. Matka s návrhom otca nesúhlasila a žiadala, aby bol styk otca s maloletým upravený každú nepárnu nedeľu v čase od 10.00 hod do 18.00 hod. a každú nepárnu stredu v čase od 10.00 hod do 18.00 hod.. Uviedla, že bez výhrad rešpektuje právo otca na pravidelný kontakt so svojím synom, toto právo mu nikdy neupierala. Potvrdila, že od začiatku roku 2019 je medzi nimi problematická komunikácia. S prihliadnutím na vek dieťaťa (dva roky) a jeho citovú väzbu na matku nie je dieťa pripravené stráviť noc v neprítomnosti matky.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky a otca maloletého dieťaťa, oboznámením sa s pripojenými listinnými dôkazmi, obsahom spisu vedeného na Okresnom súde Topoľčany pod sp. zn. XP/ XXX/XXXX, a zistil tento skutkový stav veci:

4. Rozsudkom Okresného súdu v Topoľčanoch č. k. XP/XXX/XXXX-XX zo dňa 06.12.2018 bola schválená rodičovská dohoda rodičov maloletého, na základe ktorej bol maloletý L. zverený do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal platiť na maloletého výživné vo výške 100 eur mesačne. Styk otca s maloletým upravený nebol. Rozsudok nadobudol právoplatnosť XX.XX.XXXX.

5. Dňa 05.02.2019 rodičia uzatvorili rodičovskú dohodu ohľadom styku, na základe ktorej sa dohodli, že otec sa bude so synom stretávať každý nepárny víkend v sobotu a v nedeľu od 14.30 hod. do 18.30 hod.. V prípade, že stretnutie sa nebude môcť uskutočniť, rodičia sa zaviazali dohodnúť sa na náhradnom termíne.

6. V správe Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Topoľčany zo dňa 28.05.2019 je uvedené, že otec býva sám v 3-izbovom byte, kde má vyhovujúce podmienky pre úpravu styku s maloletým. Pracuje v 4- dňových cykloch po 12 hodín, následne má 4 dni voľna. Maloletý má v domácnosti otca vlastnú detskú izbu, kde má priestor na hru, oddych, spánok i relax. So starostlivosťou o maloletého otcovi pomáhajú jeho rodičia. Otec výživné platí pravidelne. Matka s maloletým býva s rodičmi a súrodencami v rodinnom dome v C.. Matka sa vyjadrila, že maloletý chodí do domácnosti otca veľmi rád. Kolízny opatrovník v správe odporučil upraviť styk každú nepárnu nedeľu v čase od 10.00 hod do 18.00 hod. a každú nepárnu stredu v čase od 10.00 hod do 18.00 hod.. Rozšírenie úpravy styku by odporučili zvážiť po uplynutí 6 mesiacov z dôvodu adaptácie dieťaťa.

7. Otec na pojednávaní dňa 28.05.2019 uviedol, že problémy ohľadom styku majú od januára 2019, no menšie problémy boli aj predtým. V roku 2018 fungovali na základe dohody tak, že so synom bol asi 2x do týždňa po 4 hodiny. Naposledy u neho syn prespal minulý rok. Asi v októbri začali problémy. Po syna si musel chodiť k matke domov a neskôr si ho preberal pri bráne a čas mohol tráviť iba v C.. V súčasnosti sa so synom stretáva 1x za týždeň na 4 hod., čas trávia u neho a chodia tam aj jeho rodičia. V prípade choroby alebo prekážky v práci si dohodli náhradný termín. On pracuje na 12-hodinové zmeny 4 dni a 4 dni má voľno. S matkou komunikujú nedostatočne, o synovi ho neinformuje. On si vyživovaciu povinnosť plní riadne. Vzťah so synom má dobrý. U neho má zariadenú izbu. Syn do škôlky nechodí. Otec žiadal úpravu styku aj s prespaním, adaptačnú dobu bez prespania žiadal určiť do konca augusta 2019.

8. Matka na pojednávaní dňa 28.05.2019 nesúhlasila s tým, aby maloletý u otca prespával, nakoľko je potrebné, aby si na neho zvykol. Je na ňu naviazaný, bez nej nezaspí a v noci sa budí s plačom. Je potrebné, aby sa naučil u otca prespávať cez deň a potom by bolo možné, aby u neho prespával aj v noci. V spoločnej domácnosti žili do augusta 2018. Po rozchode chodil za malým do C. a nie je pravda, že si ho brával k sebe. U otca naposledy prespal v septembri 2018. V decembri bol otec so synom asi 2x, následne začali mať problémy v komunikácii aj ohľadne styku. Teraz sa stretáva so synom každý týždeň od 14.00 hod. do 18.00 hod., v prípade potreby sa vedia dohodnúť. Matka ďalej uviedla, že ho informuje

o zdravotnom stave syna. Maloletý nie je kojený, škôlku nenavštevuje a je plienkovaný. Vyživovaciu povinnosť si otec plní riadne.

9. V podaní doručenom súdu dňa 29.07.2019 otec poukázal na problémy s realizáciou styku s maloletým, keďže matka syna na styk s ním riadne nepripravuje. V dňoch 05.06., 09.06., 18.06., 23.06. styk prebehol od 10.00 do 18.00 hod., dňa 06.07.2019 od 10.00 do 16.30 hod., pričom v dňoch 07.07., 20.07. a 21.07. nechcel za ním maloletý ísť.

10. Klinická psychologička T.. H. A. v správe zo dňa 25.07.2019 uviedla, že počas stretnutia bolo správanie maloletého uvoľnené, vyhľadával spoločnosť otca a vyžadoval si fyzický kontakt s ním. Na stretnutí sa dohodli, že otec bude mať syna cez víkend v sobotu a v nedeľu zatiaľ bez prespania, aby si dieťa zvykalo a neskôr bolo možné realizovať styk aj s prespaním. Prvé takéto stretnutie sa realizovalo 06.07-07.07., pričom 06.07. sa stretnutie uskutočnilo a nasledujúci deň syn nechcel s otcom ísť. Nasledujúce stretnutie sa malo realizovať 20.07-21.07., matka chcela ísť daný víkend na výlet so svojím otcom, napokon ale súhlasila, no stretnutie otca so synom sa nerealizovalo, pretože syn odmietal s otcom ísť. Rodičia majú podľa psychologičky problémy so vzájomnou komunikáciou a nie je vhodné, aby si vyčítali veci z minulosti alebo aby si matka plánovala aktivity a výlety v čase, keď má byť otec so synom. Psychologička navrhla, aby styk prebiehal cez víkendy bez prespania, nakoľko dieťa si potrebuje zvyknúť na zmenu. Dala na zváženie i možnosť realizácie styku popoludní, kedy dieťa nemusí reagovať na styk tak odmietavo.

11. Na pojednávaní konanom dňa 01.08.2019 rodičia v prípade adaptačnej doby navrhli upraviť styk každý párny kalendárny týždeň v stredu v čase od 14.30 hod. do 18.30 hod. a každý nepárny kalendárny týždeň v sobotu od 14.30 hod. do 18.30 hod. a v nedeľu od 10.00 hod. do 18.00 hod..

12. Otec navrhoval úpravu styku zatiaľ bez prespania s adaptačnou dobou 4 mesiacov s tým, že následne by sa realizoval styk aj s prespaním od soboty od 10.00 hod. do nedele do 18.00 hod., a to aj počas vianočných a veľkonočných sviatkov. Potvrdil, že na náhradných termínoch sa s matkou vedia dohodnúť, no matka ho o dieťati neinformuje.

13. Právny zástupca matky na pojednávaní uviedol, že v prípade adaptačnej doby by sa zmena styku mala realizovať najskôr 01.01.2020. Vianočné a veľkonočné sviatky považuje za predčasné t. č. upravovať.

14. Kolízny opatrovník na pojednávaní súhlasil s úpravou styku počas adaptačnej doby v zmysle dohody rodičov. Po uplynutí tejto doby navrhol upraviť styk od januára 2020 každý druhý víkend od soboty od 10.00 hod. do nedele do 18.00 hod. a úpravu sviatkov tak, aby dieťa bolo s otcom aj s matkou každé druhé Vianoce, resp. Veľkú noc.

15. Podľa ZoR ( o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia , a 26 sa použijú primerane.

16. Podľa § 24 ods. 4 ZoR, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

17. Podľa § 24 ods. 5 ZoR, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa

zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

18. Podľa § 25 ods. 1 a 2 ZoR, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode (1). Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť (2).

19. Podľa § 25 ods. 4 ZoR, ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže na návrh niektorého z rodičov zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti. 20. Podľa § 28 ods. 2 ZoR, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

21. Vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa sleduje najmä záujem maloletého dieťaťa, ktorý bol ako zásada zakotvená prijatím , ktorým sa mení a dopĺňa zákon o rodine.

22. Ustanovenia citované zhora vymedzujú, že rodičovské práva a povinnosti k maloletému dieťaťu súd upravuje ako komplex oprávnení a povinností oboch rodičov s cieľom zabezpečenia riadneho a bezproblémového vývoja dieťaťa napriek okolnosti rozpadu vzťahu rodičov dieťaťa a to tak, aby každý z rodičov mal v rámci stanovenej úpravy priestor nielen na utužovanie a prehlbovanie svojho vzťahu k dieťaťu, ale i na uplatňovanie svojho výchovného vplyvu (pôsobenia) na maloleté dieťa. To platí bez ohľadu na to, či v konkrétnej veci má dôjsť k úprave rodičovských práv a povinností rodičov dieťaťa v súvislosti s rozvodom ich manželstva, alebo k úprave práv a povinností takých rodičov dieťaťa, ktorí manželmi nikdy neboli alebo spolu nežijú (resp. nikdy nežili) či dokonca ku korekcii skoršieho rozhodnutia s prihliadnutím na hľadisko zmeny pomerov. Vo všetkých uvedených prípadoch sa tak deje predovšetkým z dôvodu nedostatku spolužitia rodičov dieťaťa, ktorý vylučuje ich spoločnú starostlivosť (a teda i spoločný výkon rodičovských práv a povinností). Je pritom zrejmé, že po celý čas trvania stavu zverenia dieťaťa do osobnej starostlivosti jednému z rodičov je žiaduce vytvoriť aj druhému rodičovi podmienky na to, aby sa aj on mohol podieľať na výchove dieťaťa a aby sa tak mohol i prehĺbiť pocit spolupatričnosti takýchto osôb. Nemôže byť potom pochybností ani o tom, že kým rodič majúci dieťa v osobnej starostlivosti má prakticky neobmedzené možnosti pri výchove dieťaťa a formovaní jeho osobnosti, možnosti druhého rodiča sú limitované práve časovými úsekmi vyhradenými styku dieťaťa s takýmto rodičom a majú spravidla charakter len doplnkového pôsobenia na dieťa (vo vzťahu k výchove realizovanej tým rodičom, ktorý má dieťa v osobnej starostlivosti). Vo vzťahu k týmto otázkam má potom pre konkrétnu úpravu styku obvykle zásadný význam nielen charakter vzťahu dieťaťa a rodiča oprávneného na styk s dieťaťom, ale i vek dieťaťa a ďalšie pomocné hľadiská (rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. XXCoP/X/XXXX-XXX z 26.08.2015).

23. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že rodičia sa v súčasnosti majú problém dohodnúť na presnej realizácii styku otca s maloletým. Od januára 2019 je medzi nimi problémová komunikácia, pričom matka otca o dieťati podľa jeho tvrdení dostatočne neinformuje. Styk sa síce realizuje, ale nie v rozsahu, ktorý by zabezpečoval zachovanie citovej väzby medzi otcom a synom, pričom počas posledných stretnutí maloletý odmietal s otcom ísť, čo je zjavne prejavom nedostatočnej prípravy syna matkou na realizáciu styku. Syn u otca prespal naposledy v roku 2018, je naviazaný na matku, a preto je potrebné požiadavke otca na úpravu styku počas víkendu i s prespaním vyhovieť až po uplynutí tzv. adaptačnej doby. Na pojednávaní dňa 01.08.2019 sa rodičia dohodli, že styk sa bude dočasne realizovať bez prespania, aby si syn viac zvykol na prítomnosť otca. Súd dohodu rodičov o bežnom styku akceptoval, nakoľko je v záujme maloletého dieťaťa. Otec s adaptačnou dobou súhlasil, rodičia sa však nezhodli na dĺžke jej trvania. Vzhľadom na vek maloletého a jeho posledné reakcie na styk s otcom súd upravil styk otca s maloletým po dobu piatich mesiacov od právoplatnosti rozsudku každý párny kalendárny týždeň v stredu od 14.30 hod. do 18.30 hod. a každý nepárny kalendárny týždeň v sobotu od 14.30 hod. do 18.30 hod. a v nedeľu od 10.00 hod. do 18.00 hod.. Počas tejto doby sa vytvorí priestor na to, aby si maloletý na otca viac zvykol. Po uplynutí tejto doby súd pristúpil k úprave styku každý druhý víkend od soboty od 10.00 hod. do nedele do 18.00 hod.. Súd zároveň upravil styk otca s maloletým po uplynutí adaptačnej doby aj počas vianočných a veľkonočných sviatkov tak, aby otec mohol so synom tráviť čas počas tohto obdobia rovnocenne ako matka, čo je štandardnou úpravou styku.

24. Súd na základe vyššie uvedených skutočností upravil styk otca s maloletým v rozsahu uvedenom vo výrokovej časti tohto rozsudku, a to v intervaloch, ktoré zabezpečia zachovanie vzájomného vzťahu medzi otcom a maloletým, pričom súd pri stanovení úpravy styku prihliadal na vek maloletého dieťaťa, v ktorom je potrebné, aby dieťa malo nielen s matkou ale i s otcom pravidelný kontakt. Preberanie a odovzdávanie dieťaťa bude prebiehať v mieste bydliska matky, pričom povinnosťou matky bude maloleté dieťa na stretnutie pripraviť a stretnutie s otcom umožniť.

25. Z dôvodu problematických vzťahov medzi rodičmi a nedostatočnej komunikácie medzi nimi ohľadom maloletého súd v súlade s § 24 ods. 5 ZoR matke uložil povinnosť písomne informovať otca o dôležitých otázkach týkajúcich sa maloletého dieťaťa (predovšetkým o jeho zdravotnom stave, o záujmových aktivitách a v neskoršom období aj o otázkach súvisiacich s návštevou materskej školy), a to v pravidelných mesačných intervaloch k poslednému dňu toho-ktorého mesiaca. Účelom stanovenia tejto povinnosti je zabezpečiť, aby mal otec maloletého dieťaťa, ktorému nie je maloletý zverený do osobnej starostlivosti, komplexnejšie informácie o svojom synovi, keďže matka mu v súčasnosti dôležité informácie o synovi neposkytuje.

26. O trovách konania rozhodol súd podľa , v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Topoľčany.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a uvedená spisová značka konania. V odvolaní sa má ďalej uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia podľa a nasl. .