Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_71Ek-246-2019.pdf
PDF · 71.98 KB
Case nature
Subarea
71Ek/246/2019
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: JAVOR - TOKÁR advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Stará Vajnorská cesta 37, 831 04 Bratislava-Nové Mesto, IČO: 36 264 750 proti povinnému: SUPRAMAT, spol. s r.o., so sídlom Jarmočná 626/1, 927 01 Šaľa, IČO: 17 643 406, o vymoženie 1 684, 13 Eur, o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh oprávneného na vykonanie exekúcie z a m i e t a.
II. Súd oprávnenému náhradu trov exekučného konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 23.07.2019 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 1 684, 13 Eur na základe exekučného titulu - uznesenia B. G. C. zo dňa XX.XX.XXXX, sp. zn. A./X/XXXX, ktoré sa stalo vykonateľným XX.XX.XXXX.
2. Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), proti inému než tomu, kto je v exekučnom titule označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v exekučnom titule označený ako oprávnený, možno navrhnúť vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu.
3. Podľa § 36 ods. 2 Exekučného poriadku, prevod alebo prechod práv alebo povinností musí byť doložený verejnou listinou alebo inou listinou, z ktorej takáto skutočnosť vyplýva, to neplatí, ak táto skutočnosť vyplýva zo zákona alebo z obchodného registra.
4. Podľa § 48 ods. 2 vety prvej Exekučného poriadku, exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čomu exekučný titul ukladá.
5. Podľa § 48 ods. 4 písm. b) Exekučného poriadku, k návrhu na vykonanie exekúcie sa musí pripojiť listina, ktorou sa preukazuje právne nástupníctvo, ak právne nástupníctvo vyplýva zo zákona alebo z obchodného registra, postačí na ne odkázať.
6. Podľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku, súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak zistí rozpor návrhu alebo exekučného titulu s týmto zákonom.
7. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
8. Podľa § 263 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.
9. Podľa § 37 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“), právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
10. Súd po preskúmaní podkladov na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, najmä však po oboznámení sa s návrhom na vykonanie exekúcie a exekučným titulom, zistil, že v návrhu na vykonanie exekúcie sa ako oprávnený označil JAVOR - TOKÁR advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Stará Vajnorská cesta 37, 831 04 Bratislava-Nové Mesto, ktorý v konaní pred Okresným súdom Piešťany, sp. zn. 18Cpr/1/2016, vystupoval ako právny zástupca žalobcu - Peter Kutak, nar. 28.12.1982, bytom Vinohradnícka 163/29, 927 01 Šaľa.
11. V zmysle ustanovenia § 263 CSP, povinnou náležitosťou uznesenia o výške náhrady trov konania je uvedenie prijímateľa náhrady trov konania, ktorým je advokát, ktorý úspešnú stranu zastupoval. CSP vychádza z konceptu tzv. prísudku, podľa ktorého advokát predstavuje tzv. platobné miesto priznanej náhrady trov konania. Skutočnosť, že súd v základnom (nachádzacom) konaní svojím rozhodnutím určil, že osoba povinná (v základnom konaní žalovaný) je povinná plniť na účet právneho zástupcu oprávneného (v základom konaní žalobcu) neznamená, že nárok vyplývajúci z rozhodnutia súdu je nárokom tohto právneho zástupcu. Okresný súd Piešťany tak výrokom o náhrade trov konania na účet právneho zástupcu vymedzil subjekt (tzv. platobné miesto), ktorému sa trovy konania poukazujú. Takýmto vymedzením subjektu prijímajúceho trovy konania však nedochádza k prechodu nároku na tento subjekt.
12. Súd v tomto smere poukazuje na Uznesenie Krajského súdu v Bratislave, zo dňa 09. 05. 2002, sp. zn. 16Co 77/02, v zmysle ktorého „Ak zastupoval účastníka, ktorému bola priznaná náhrada trov konania advokát na základe plnej moci, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi. To však neznamená, že advokát je vecne legitimovaný v konaní o náhradu trov konania. Nárok na náhradu trov konania má účastník a určenie, že trovy konania sa platia advokátovi predstavuje stanovenie platobného miesta. Advokát preto nemôže vlastným menom tento nárok vymáhať prostredníctvom inštitútu výkonu rozhodnutia.“ Súd taktiež poukazuje na Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 24. 04. 2004, sp. zn. 4Cdo 122/03, podľa ktorého „Zástupca účastníka konania nie je aktívne legitimovaný vo vlastnom mene vymáhať náhradu trov konania priznaných exekučným titulom tomu účastníkovi, ktorého v súdnom konaní zastupoval, môže tak urobiť len ako zástupca účastníka.“
13. Aktívne legitimovaným na podanie návrhu na vykonanie exekúcie je osoba, ktorej exekučný titul priznáva istý nárok. Predpokladom aktívnej legitimácie na podanie návrhu na vykonanie exekúcie je teda oprávnenie navrhovateľa požadovať splnenie nároku priznaného mu exekučným titulom. V prípade, že oprávnená osoba nie je zhodná s označením v exekučnom titule, je povinnou náležitosťou návrhu pripojenie listiny, ktorou sa preukazuje právne nástupníctvo. Nedostatkom aktívnej vecnej legitimácie (pričom ide o nedostatok neodstrániteľný) potom je situácia, keď ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia, nie je nositeľom toho oprávnenia, o ktoré v konaní ide, teda že účastník nie je nositeľom práva o ktoré v konkrétnom konaní ide.
14. Vzhľadom na to, že osoba označená v návrhu na vykonanie exekúcie ako „oprávnený“ nie je osobou oprávnenou z exekučného titulu, a to najmä z dôvodu, že právny zástupca žalobcu je vo svojej podstate iba prijímateľom náhrady trov konania (platobným miestom), pričom zároveň k návrhu na vykonanie exekúcie nebola priložená listina preukazujúca právne nástupníctvo (resp. v návrhu nebolo odkázané na nástupníctvo, ktoré by vyplývalo zo zákona alebo z obchodného registra), súd pri rozhodovaní zistil rozpor návrhu na vykonanie exekúcie s ustanovením § 48 ods. 2 Exekučného poriadku, preto v súlade s ustanovením § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku návrh na vykonanie exekúcie zamietol. (výrok I. tohto rozhodnutia)
15. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
16. Podľa § 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.
17. Podľa § 199c ods. 1 vety prvej Exekučného poriadku, ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ak pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí trovy podľa § 198 ods. 2 oprávnený.
18. Podľa § 35 ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku, do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je účastníkom konania oprávnený.
19. Keďže k zamietnutiu návrhu na vykonanie exekúcie došlo v čase pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, keď iba oprávnený je účastníkom exekučného konania, pričom oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie s vadou, pre ktorú súd nemohol pokračovať v exekučnom konaní a vydať poverenie pre súdneho exekútora na vykonanie exekúcie, oprávnenému nevznikol nárok na náhradu trov konania. Súd preto o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že oprávnenému nárok na náhradu trov konania nepriznal. (výrok II. tohto rozhodnutia)
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.