Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (17)Uznesenie_12Co-145-2019.pdf
PDF · 80.92 KB
Case nature
Subarea
12Co/145/2019
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a sudcov Mgr. Martina Štubniaka a Mgr. Janky Benkovičovej, v spore žalobcu U. G., narodeného XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom C. T. P., toho času X. K. K. - C., A. XX, XXX XX K. K., proti žalovanému Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, o neplatnosť zmluvy, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec č. k. 21Csp/34/2019-24 z 27. júna 2019, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Okresný súd Lučenec (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný súd“) odvolaním napadnutým uznesením zo dňa 27. 06. 2019 odmietol podanie žalobcu.
2. Prvoinštančný súd uznesenie zdôvodnil tým, že ani z jedného podania žalobcu nie je zrejmé čoho sa domáha, pretože neuviedol relevantný údaj identifikujúci zmluvu, ktorej neplatnosť žiada vysloviť a hoci bol poučený o tom, v čom je podanie neúplné a nezrozumiteľné a ako ho má doplniť (a že inak možno podanie odmietnuť), žalobca to neurobil. Jeho podanie tak bolo treba s poukazom na ust. § 129 ods. 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) odmietnuť, lebo pre tento nedostatok nebolo možné v konaní pokračovať.
3. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Nesúhlasil s uznesením uvádzajúc, že „v čase brania úveru, ktorý som mal údajne podpísať, ja som bol v X.u C.. Úverovú zmluvu podpísal úplne niekto iný v mojom mene.“ Žiadal, aby „okresný súd dôkladne preštudoval spis“.
4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil ako vecne správne.
5. Odvolanie žalobcu nie je dôvodné, pretože súd prvej inštancie postupoval v súlade s procesnou úpravou určujúcou postup v prípade vadného podania akým bolo aj podanie žalobcu smerujúce k vysloveniu neplatnosti presnejšie neidentifikovanej (zrejme úverovej) zmluvy. Prvoinštančný súd poučil žalobcu o tom, že za splnenia podmienok vyplývajúcich z osobitného zákona mu môže byť poskytnutá právna pomoc, riadne ho vyzval a nasmeroval k odstráneniu nedostatkov brániacich ďalšiemu postupu (ku prospechu žalobcu dokonca sám prevzal iniciatívu v smere zistenia rozhodných skutočností), zodpovedajúco ho poučil akým spôsobom toto treba urobiť a pokiaľ požiadavkám na skoncipovanie prejednateľného podania (žaloby) žalobca nevyhovel, okresný súd opodstatnene podanie odmietol, ak predtým žalobcu na možnosť takéhoto postupu upozornil. Povedané snáď aj slovami žalobcu z odvolania
- súd prvej inštancie „spis preštudoval dôkladne.“
6. Z obsahu spisu totiž aj odvolací súd zistil, že podaním (označeným ako „Žaloba“) doručeným okresnému súdu dňa 27. 03. 2019 sa žalobca domáhal vyslovenia neplatnosti bližšie nešpecifikovanej úverovej zmluvy poukazujúc na to, že mal s „K. Bankou a jej dcérskou spoločnosťou Triangel s. r. o. uzavrieť zmluvu na sumu 2.682,- Eur“. Žalobca ďalej uviedol, že sa už ale tri roky nachádza vo výkone trestu odňatia slobody a teda ju uzavrieť nemohol. Tvrdil, že osobné doklady nechal doma pri bývalej manželke, čo ona využila a vybrala na jeho meno mobilný telefón, obdobne vybrala pôžičku cez internet a to isté platí aj v tomto prípade.
7. Okresný súd následne žalobcovi zaslal zodpovedajúce poučenia o procesných právach a povinnostiach (obsahujúce informáciu, že podľa zákona č. 327/2005 Z. z. má strana právo na poskytnutie právnej pomoci určeným advokátom alebo Centrom právnej pomoci, ak spĺňa podmienky na jej poskytnutie uvedené v tomto zákone) spolu s výzvou, aby oznámil o akú zmluvu ide (čo sa týka sumy a dátumu jej uzavretia), resp. aby ju predložil, ak ňou disponuje a súčasne súd prvej inštancie iniciatívne vyzval aj Z. banku, a.s. oznámiť zmluvy (a ich čísla) uzavreté so žalobcom cez divíziu Triangel.
8. Na výzvu prvoinštančného súdu (prevzatú dňa 01. 04. 2019) žalobca nereagoval. Menovaná banka súdu oznámila, že Triangel je interný názov obchodnej divízie pôvodnej dcérskej spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s. (zlúčenej s bankou dňa 01. 01. 2018), s ktorou mal žalobca uzavreté celkovo tri zmluvy na financovanie kúpy spotrebného tovaru do domácnosti, tieto boli ukončené riadnym splatením v rokoch 2011 a 2012 a „nemajú nijakú súvislosť so žalovanou spoločnosťou.“
9. V nadväznosti na to následne okresný súd už formou uznesenia č. k. 21Csp/34/2019-15 zo dňa 25. 04. 2019 vyzval žalobcu doplniť v lehote 10 dní podanie doručené dňa 27. 03. 2019 a to tak, že dostatočne určito popíše skutkový stav, označí a predloží všetky dôkazy a doplní podanie tak, aby bolo zrejmé, čoho sa týka a čo ním sleduje, t. j. presný a určitý žalobný petit. V uznesení okresný súd uviedol, že z podania nie je zrejmé čoho konkrétne sa týka žalobný návrh, pretože v závere podania je iba všeobecne uvedená žiadosť o vyslovenie neplatnosti úverovej zmluvy a súčasne poučil žalobcu, že ak podanie nedoplní a pre uvedený nedostatok nebude možné v konaní pokračovať, podanie v zmysle § 129 ods. 3 CSP odmietne.
10. Žalobca na to reagoval podaním zo dňa 06. 05. 2019 (doručeným okresnému súdu dňa 09. 05. 2019) a v tomto uviedol, že „teda jedná sa o neplatnosť zmluvy o úvere so spoločnosťou Triangel Slovenské kreditné karty“. Zopakoval, že svoje osobné doklady si nechal doma, využila to jeho bývalá manželka, ktorá chcela na ne vybrať mobilné telefóny, avšak na základe oznámenia predajcu konala polícia a obvinila ju z podvodu. Priebežne uzatvárala aj ďalšie fiktívne zmluvy o úvere cez internet. Poukázal na to, že tieto dokumenty má k dispozícii žalovaný, ktorý predmetný dlh od neho vymáha a na ktorého sa treba obrátiť, pretože on kvôli výkonu trestu odňatia slobody žiadnymi nedisponuje. Zotrval na svojej požiadavke vyslovenia, že „uzavretá zmluva je neplatná z titulu podvodu“.
11. Na základe uvedeného potom ani odvolaciemu súdu nebolo po obsahovej stránke z podaní žalobcu zrejmé, neplatnosť akej zmluvy má byť predmetom sporu so žalovaným. Jediné čo možno z podaní vyvodiť je skutočnosť, že by sa vyslovenie neplatnosti malo týkať bližšie nezistenej úverovej zmluvy „na sumu 2.682,- Eur“ (ako to žalobca uviedol v podaní doručenom okresnému súdu dňa 27. 03. 2019), ktorú podľa jeho tvrdení mala neoprávnene uzavrieť namiesto neho iná osoba a to buď s Z. bankou, a. s. a „jej dcérskou spoločnosťou Triangel s.r.o.“ alebo so spoločnosťou Triangel Slovenské kreditné karty, avšak takto popísané skutkové okolnosti v nadväznosti aj na oznámenie Z. banky, a. s. neumožňujú identifikovať konkrétnu zmluvu ako právny úkon, ktorého (ne)platnosť by mala byť posudzovaná v tomto spore smerujúcom navyše voči inému žalovanému (spoločnosti Intrum Slovakia, s.r.o.). Za tohto stavu súd prvej inštancie správne v súlade s ust. § 129 ods. 1 a 2 CSP najskôr vyzval žalobcu uznesením na doplnenie podania a nakoľko žalobca tejto výzve zodpovedajúcim spôsobom nevyhovel, dôvodne súd prvej inštancie napadnutým uznesením odmietol podanie žalobcu v zmysle ust. § 129 ods. 3 CSP vzhľadom na absenciu zodpovedajúcich informácií spôsobujúcich prekážku v ďalšom pokračovaní v tomto konaní.
12. Odvolací súd zdôrazňuje, že na podklade podania, ktorým sa začína sporové konanie (t. j. na podklade žaloby definovanej v ust. § 131 CSP ako procesný úkon, ktorým sa uplatňuje právo na súdnu ochranu ohrozeného alebo porušeného práva) musí tak súd ako aj protistrana najskôr konkrétne vedieť „o čom bude daný spor“. Logicky to predpokladá, že to teda musí vedieť predovšetkým sám žalobca podávajúci dané podanie (žalobu), ktorý musí byť schopný s dostatočnou mierou konkrétnosti opísať
skutočnosti a dôvody, na základe ktorých žiada rozhodnúť ním požadovaným spôsobom vo vzťahu k žalovanému. Ak toho žalobca nie je schopný ani napriek zodpovedajúcemu usmerneniu zo strany súdu a v dôsledku toho nemožno identifikovať predmet sporu, musí potom súd vyvodiť nevyhnutný procesný následok v podobe odmietnutia daného podania. Okresný súd preto rozhodol vecne správne, ak žalobca na výzvu nedokázal uviesť kedy, s kým a aká zmluva vlastne mala byť uzavretá a ktorej neplatnosť by mala byť súdom vyslovená. Pokiaľ sa pritom z tvrdení žalobcu javí, že na jej podklade by mal byť od neho vymáhaný zo strany žalovaného nejaký dlh, tak potom bolo primárne na ňom vyvinúť aktivitu smerom k žalovanému za účelom zistenia, od čoho (od akej zmluvy) sa daný dlh odvíja. Nič ale žalobcovi nebráni ani v súčasnosti takto následne postupovať a po zistení relevantných skutočností si prípadne svoje právo uplatniť novou žalobou s tým, že odvolací súd vo všeobecnosti len podotýka, že ak je predmetom sporu dlh vzniknutý na základe určitej zmluvy, tak jej (ne)platnosť je v takom spore riešiteľná ako predbežná otázka.
13. Z týchto dôvodov odvolací súd uznesenie okresného súdu potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správne súčasne sa v celom rozsahu stotožňujúc s jeho odôvodnením.
14. Vo vzťahu k náhrade trov konania odvolací súd uvádza, že hoci je povinnosťou súdu (teda aj odvolacieho) v zmysle ust. § 262 ods. 1 CSP rozhodnúť o náhrade trov konania v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, v tomto prípade odvolací súd nerozhodoval (rovnako ako správne nerozhodoval ani prvoinštančný súd) o náhrade trov konania z dôvodu, že sa pre procesné nedostatky podania žalobcu vôbec so žalovaným nekonalo (nebol zákonný dôvod, aby sa mu na vyjadrenie doručovalo vadné podanie žalobcu). Vzhľadom na odmietnutie podania žalobcu by bolo v rozpore s výkladovým pravidlom obsiahnutým v článku 3 ods. 1 Základných princípov CSP (a v rozpore s princípom procesnej ekonómie podľa článku 17 Základných princípov CSP) robiť v konečnom rozhodnutí len formálny výrok o náhrade trov konania v situácii, kedy žalovaný nijakým spôsobom nebol do konania ešte zainteresovaný kvôli vadnému podaniu žalobcu.
15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).