Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13Er-32-2008.pdf
PDF · 83.92 KB
Case nature
Area
Subarea
13Er/32/2008
Uznesenie
Okresný súd Žiar nad Hronom vo veci exekúcie oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., IČO: 35 776 005, so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, proti povinnému: F. Š., D.. XX.X.XXXX, N. Ž. D. C., XXX XX Ž. D. C., na vymoženie pohľadávky vo výške 99,58 € a trov exekúcie, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Ďuricom, Exekútorský úrad so sídlom Borovianska 17, 960 01 Zvolen, pod sp. zn. EX 8794/07, takto
rozhodol:
I. Exekúciu zastavuje.
II. Súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Poverením č. 5613 013393 * zo dňa 24.1.2008 Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej len „súd“) poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Jozefa Ďuricu, so sídlom Borovianska 17, 960 01 Zvolen, ktorý ju vedie pod sp. zn. EX 8794/07.
2. Dňa 27.4.2018 bol súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného.
3. Dňa 8.6.2018 bol súdu doručený návrh oprávneného na zastavenie exekúcie z dôvodu preklúzie priznaného práva.
4. Podľa § 243b ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, ak tento zákon v § 243b ods. 2 a 3 neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013.
5. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
6. Podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.
7. Súd preskúmal súdny spis a zistil, že exekučnými titulmi sú blok na pokutu nezaplatenú na mieste č. AA 2287358 zo dňa 20.2.2006, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 20.2.2006 a vykonateľnosť dňa 7.3.2006 a blok na pokutu nezaplatenú na mieste č. AA 2287032 zo dňa 27.1.2006, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27.1.2006 a vykonateľnosť dňa 13.2.2006. Exekučné konanie v zmysle § 36 ods. 2 Exekučného poriadku začalo dňa 11.12.2007, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie.
8. Podľa § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Z. z. o priestupkoch (ďalej len „zákon o
priestupkoch“), v znení účinnom do 31. 08. 2008, rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.
9. Rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok bolo možné v zmysle § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch v znení účinnom do 31. 08. 2008 vykonať len v prekluzívnej lehote 3 rokov od vykonateľnosti takého rozhodnutia, pričom v tejto lehote muselo byť exekučné konanie nielen začaté, ale pohľadávka musela byť aj vymožená. Po uplynutí prekluzívnej lehoty nemôže už také rozhodnutie byť podkladom na vykonanie exekúcie.
10. Novela zákona o priestupkoch vykonaná zákonom č. 298/2008 Z. z. s účinnosťou od 01. 09. 2008 neobsahovala žiadne prechodné ustanovenia, ktoré by určovali, či sa má dovtedy platná právna úprava použiť pre rozhodnutia, ktoré boli prijaté do dátumu účinnosti novely, alebo sa má po dátume účinnosti novely použiť vždy už len nová právna úprava, ktorá časovo neobmedzuje výkon rozhodnutí o uložení pokuty za priestupok. Vo vzťahoch upravujúcich právo súkromné nemôže právna norma pôsobiť spätne, pokiaľ v zákone jej spätná účinnosť nie je výslovne uvedená. Odlišná situácia však platí pre oblasť práva verejného, osobitne pre oblasť správneho trestania. Ak sa právna úprava preklúzie zmení v čase, kedy už prekluzívna lehota začala plynúť, môže sa nový právny predpis použiť na už začaté plynutie prekluzívnych lehôt len vtedy, ak to zákon výslovne ustanovuje alebo ak je to pre účastníka priaznivejšie. V opačnom prípade by to malo za následok porušenie všeobecnej zásady trestania upravenej v článku 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky, v zmysle ktorej sa trestnosť činu posudzuje a trest ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný a neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie. Aplikácia novelizovaného zákona o priestupkoch je z hľadiska plynutia prekluzívnej lehoty pre účastníka (povinného) nevýhodnejšia, lebo umožňuje vykonanie rozhodnutia o uložení sankcie v dlhšej lehote, ako predchádzajúca právna úprava. Novelizovaný zákon o priestupkoch, pokiaľ ide o plynutie prekluzívnej lehoty, preto nemožno použiť v tých prípadoch, kedy prekluzívna lehota začala plynúť podľa právnej úpravy obsiahnutej v § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch v znení účinnom do 31. 08.2008. Prekluzívna lehota, ktorá začala plynúť podľa pôvodnej právnej úpravy, musí podľa nej aj skončiť, preto v deň účinnosti novely zákona o priestupkoch vykonanej zákonom č. 298/2008 Z. z. sa plynutie tejto lehoty neskončilo. Súd poukazuje na právny názor vyslovený v uznesení Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 20 Cdo 1802/2007 z 30. 10. 2008, ktorého skutkové a právne okolnosti sú obdobné ako v danej veci a tiež na stanovisko správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Snj 84/02 uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo 29/2013 a uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 14CoE/21/2015.
11. Exekučné tituly - blok na pokutu nezapletená na mieste č. k. AA 2287032 zo dňa 27.1.2006, ktorú vydalo Okresné riaditeľstvo Policajného zboru, Okresný dopravný inšpektorát v Žiari nad Hronom a blok na pokutu nezaplatenú na mieste č.k. AA 2287358 zo dňa 20.2.2006, ktorú vydalo Okresné riaditeľstvo Okresný dopravný inšpektorát v Žiari nad Hronom, sa prekludovali. Dňom 13.2.2009 a 7.3.2009 uplynula trojročná prekluzívna lehota, v dôsledku čoho sa stali exekučné tituly neúčinnými a už v tom čase bol daný dôvod na zastavenie exekúcie, pretože odpadol podklad na jej vykonanie. S poukazom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, že exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku.
12. Pokiaľ súd v konaní zistí, že exekučný titul stratil účinnosť, je povinný exekúciu zastaviť ex offo podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku.
13. Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
14. Súdny exekútor vo svojom podaní zo dňa 15.4.2018 oznámil súdu, že si uplatňuje trovy exekučného konania vo výške 43,73 Eur, pozostávajúce z odmeny podľa § 14 ods. 2 vyhlášky vo výške 13,28 Eur, odmeny podľa § 15 vyhlášky vo výške 19,92 Eur, náhrady hotových výdavkov v zmysle § 22 vo výške 3,24 Eur a DPH vo výške 7,29 Eur.
15. Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti patrí súdnemu
exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
16. Podľa § 200 ods. 1 vety prvej Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
17. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
18. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
19. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
20. Podľa § 203 ods. 3 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške.
21. Podľa § 27a vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov /v znení účinnom do 30. 04. 2008/ (ďalej len „vyhláška“) v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov.
22. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie, alebo ak súd exekúciu zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.
23. Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 6,64 Eur (200 Sk) za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.
24. Podľa § 14 ods. 3 vyhlášky paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 Eur (100 Sk).
25. Úkony exekučnej činnosti, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou upravuje § 15 vyhlášky.
26. Podľa § 22 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.
27. V danom prípade nejde o situáciu s akou počíta ust. § 203 Exekučného poriadku. Ide o špecifický prípad, kedy i keď možnosť uspokojenia pohľadávky oprávneného od povinného bola zmarená v dôsledku zániku práva obsiahnutého v exekučnom titule po vydaní exekučného titulu (uplynutím času - preklúziou judikovaného práva), nezanikla v spojitosti s tým automaticky aj možnosť súdneho exekútora uspokojiť sa na povinnom, čo do trov tejto exekúcie. Súdny exekútor podal návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti na tunajší súd dňa 27.4.2018, pričom zákonný dôvod na zastavenie exekúcie vznikol už dňa 7.3.2009, odkedy ďalšie vykonávanie exekúcie súdnym exekútorom bolo neprípustné a bez ohľadu na to, kedy súd formálne - uznesením exekúciu zastavil (iné riešenie súdom v úvahu ani neprichádzalo) bolo povinnosťou súdneho exekútora v exekúcii nepokračovať a bezodkladne oznámiť túto zákonnú prekážku ďalšieho vykonávania exekúcie exekučnému súdu (súdu doručiť podnet na zastavenie exekúcie z tohto dôvodu), nevynímajúc že iba do tohto času možno prípadné trovy exekúcie považovať za účelne vynaložené v exekúcii.
28. Exekučné konanie začalo dôvodne dňa 11.12.2007, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Rozhodujúci je dôvod (skutočnosť), pre ktorý došlo k zastaveniu exekúcie. K zastaveniu exekúcie došlo výlučne z dôvodu preklúzie práva (zániku vymožiteľnosti exekučného titulu zo zákona), hoci predmetná pohľadávka oprávneného (pokuta) nebola povinným uhradená. Teda nie z iného, takého dôvodu v spojitosti s ktorým by vskutku zanikla akákoľvek reálna možnosť uspokojiť sa na povinnom čo do trov exekúcie napr. pre vyhlásenie konkurzu na majetok povinného, nemajetnosť a pod., ako k tomu zvádza posledný existujúci skutkový stav. Preto aj pri rozhodovaní o trovách exekúcie treba prihliadať na to, že tieto skutočnosti (s vplyvom na prípadnú aplikáciu právnej úpravy pripúšťajúcej výnimočne aby trovy znášal oprávnený) nastali až následne po vzniku zákonného dôvodu na zastavenie exekúcie, so značným časovým odstupom.
29. Samotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, kedy nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením vo výkone funkcie /III ÚS 351/2007-11/. Súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa § 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ďalej len „ústava“, je nepochybne aj nárok na náhradu trov konania. Tento nárok však možno uplatniť len v súlade s čl. 46 ods. 4 ústavy v spojení s čl. 51 ods. 1 ústavy, t.j. za splnenia zákonných predpokladov na jeho priznanie, ktoré sú obsiahnuté v príslušných procesných poriadkoch, pričom v posudzovanom prípade to je Exekučný poriadok /IV ÚS 236/08-12/.
30. V konečnom dôsledku tu vznikla situácia, kedy nebudú uspokojené nároky súdneho exekútora, ktorý sa neštandardným postupom v exekúcii (keď už dávno, ako náhle vznikol jednoznačný zákonný dôvod na zastavenie exekúcie - preklúzia práva, nepodal podnet na zastavenie exekúcie) aj sám pripravil o reálnu možnosť uspokojenia jeho trov.
31. Podľa § 58 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom, proti rozhodnutiam podľa § 57 ods. 1 písm. a), b), f) až h) a k) je prípustné odvolanie.
32. Podľa § 58 ods. 5 Exekučného poriadku, proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 je odvolanie prípustné.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.