Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_26CoP-32-2019.pdf
PDF · 84.38 KB
Case nature
Subarea
26CoP/32/2019
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Daniela Ilavského a sudcov Mgr. Michala Novotného a Mgr Kataríny Arnouldovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: C. K., nar. X.XX.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpené procesným opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, dieťa rodičov - matky: S. K., nar. XX.X.XXXX, adresa trvalého pobytu D., J. XXX/XX, a otca: O. K., nar. XX.XX.XXXX, adresa trvalého pobytu D. t.č. ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou ako navrhovateľa, o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Skalica č.k. 7P/56/2019-11 z 24. júna 2019, takto
rozhodol:
I. Uznesenie súdu prvej inštancie s a p o t v r d z u j e .
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh otca na nariadenie neodkladné opatrenia, ktorý bol súdu doručený dňa 5.6.2019 v spojení s opravným podaním doručeným súdu dňa 19.6.2019, ktorým otec maloletej žiadal o zákaz približovania sa D. X., nar. XX.XX.XXXX, t.č. bytom u matky maloletej k jeho dcére C. K. narodenej X.XX.XXXX.
1.2.1 V konaní mal za osvedčené, že maloletá C. K. narodená X.XX.XXXX je dcérou navrhovateľa a S. K. narodenej XX.X.XXXX. Rodičia maloletej nežijú spolu, pričom otec maloletej (navrhovateľ) toho času vykonáva trest odňatia slobody v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou.
1.2.2 Maloletá C. žije spolu s matkou a jej partnerom D. X..
1.3 Vec právne posúdil ako nárok na bezodkladnú úpravu pomerov - zákazom približovania sa tretej osoby - priateľa matky malol. k maloletej C., ako osobe, ktorej telesná alebo duševná integrita môže byť jeho konaním ohrozená, podľa § 2 ods. 1 C.m.p. (zákon číslo 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok v znení účinnom od 1. júla 2016), § 324 ods. 1, § 325 ods. 1 a 2 písm. h), § 328 ods. 1 a § 329 ods. 1 C.s.p. (zákon číslo 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení účinnom od 1. júla 2016) a dospel k záveru, že takýto návrh otca maloletej nie je dôvodný.
1.4 Dôvody, ktoré navrhovateľ uvádza vo svojom návrhu sú len dôvody konštatované jednou stranou, nepodložené a nepreukázané. Súd má za to, že navrhovateľ nedostatočným spôsobom preukázal naliehavosť nariadenia neodkladné opatrenia a za daných okolností nevznikla potreba, aby súd musel uložiť D. X. povinnosť nepribližovať sa k maloletej C. a súčasne z predloženého návrhu nezistil ani ohrozenie maloletej.
1.5 Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam súd návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
2. Takéto rozhodnutie súdu prvej inštancie napadol odvolaním len otec, s návrhom na jeho zmenu nariadením predbežného opatrenia v zmysle jeho návrhu dôvodiac, že so D. X. nar. XX.XX.XXXX má dlhodobé fyzické a slovné útoky z civilného a väzenského prostredia, menovaný mal v minulosti aj v súčasnosti fyzické a slovné útoky aj s matkou maloletej a jej bratmi. Navrhovaná úprava pomerov má zabrániť ohrozeniu telesnej a duševnej integrity maloletej.
3. Matka a procesný opatrovník odvolanie nepodali.
4. Procesný opatrovník vo svojom vyjadrení sa k odvolaniu otca uviedol, že maloletá C. pochádza z partnerského vzťahu S. K., narodenej XX.X.XXXX, a O. K. narodeného XX.XX.XXXX, toho času bytom v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou. Rodičia maloletého dieťaťa nežijú v partnerskom vzťahu hoci v minulosti v takomto vzťahu žili asi 3 roky. Otec maloletej si vykonáva trest odňatia slobody už takmer 1 rok. Matka žije spolu s maloletou C. v rodinnom dome, v ktorom má k dispozícii jednu izbu. Izbu tiež obýva sestra matky maloletej pani D. K., ako aj partner matky pán D. X.. Matka žije s pánom X. v partnerskom vzťahu asi polroka. Pán X. si taktiež vykonával trest odňatia slobody v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou za lúpež. Izba, v ktorej žijú je zariadená dostatočným úložným a lôžkovým nábytkom, hygiena a čistota je na nízkej úrovni. Maloletá C. spí v posteli spolu s matkou a p. X.. Matka je toho času na rodičovskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok na jedno dieťa vo výške 270 eur. Iné príjmy nemá. S uspokojovaním svojich osobných potrieb má spojené len bežné výdavky. Pán X. poberá polovičný invalidný dôchodok vo výške 106 eur a privyrába si ako stavebný robotník. Podľa vyjadrenia matky, otec maloletú C. ešte nevidel, žiadnym spôsobom sa na ňu neinformuje a na jej výživu neprispieva. Otec maloletej má ďalšie 3 deti, s ktorými nie je v žiadnom kontakte a nezaujíma sa o ne. Podľa tvrdenia matky je v domácnosti všetko v poriadku, jej priateľ má malol. C. rád a dokáže sa o ňu postarať. Matka popiera, že by pán X. požíval alkoholické nápoje, užíval drogy prípadne hral hazardné hry. Matka maloletej spolu s pánom X. plánujú spoločný život. Na deň 20.7.2019 majú naplánovaný sobáš a následne sa chcú presťahovať do prenajatého bytu v meste N.. Procesný opatrovník maloletej šetrením pomerov na strane maloletej nezistil závažné nedostatky v starostlivosti o maloletú.
5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 C.s.p.), potom čo zistil, že odvolanie je podané včas a oprávnenou osobou (§ 355 a § 357 C.s.p.), prejednal vec nielen obsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 65 C.m.p.), pretože konanie vo veci starostlivosti o maloleté dieťa možno začať i bez návrhu, postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) pričom dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne.
6.1 Podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodním napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (2).
6.2 Podľa § 325 ods. 2 písm. h) C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
6.3 V tejto súvislosti nakoľko návrh otca smeroval voči tretej osobe odvolací súd dodáva, že súčasný § 325 ods. 1 C.s.p. nepredpokladá len úpravu pomerov strán, ako ich definuje § 60 C.s.p. (žalobca a žalovaný), ale podstatne extenzívnejšie normuje úpravu pomerov bez ďalšieho. To bezprostredne súvisí s celkovou koncepciou neodkladných opatrení, ktorá nie je priamo viazaná na konanie vo veci samej a umožňuje trvanie účinkov neodkladného opatrenia aj po skončení konania, rovnako ako jeho nariadenie pred začatím konania bez následnej žaloby alebo po právoplatnom skončení konania. Z daného hľadiska preto je nevyhnutné vnímať konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ako pomernej autonómne. Pokiaľ § 325 ods. 2 C.s.p. predpokladá uloženie povinnosti alebo obmedzenie strane, ide vždy o stranu konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorou bude v prevažnej väčšine prípadov žalovaný vo veci samej, respektíve osoba, proti ktorej má v budúcnosti smerovať žaloba. Nemožno však vylúčiť ani nariadenie odkladného opatrenia voči tretej osobe, tak ako to pôvodne predpokladal § 76 ods. 2 O.s.p. (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok účinný do 30.6.2016). Uloženie povinnosti alebo obmedzenia tretej osobe má vždy povahu súčinnosti, ktorá je nevyhnutná vo vzťahu k predmetu konania vo veci samej. Nejde o bezprostredné plnenie povinnosti voči navrhovateľovi
s ktorým tretia osoba nie je v relevantnom právnom vzťahu (ktorému má byť poskytnutá procesná ochrana). Ak súd nariadi neodkladné opatrenie, ktoré ukladá povinnosť alebo obmedzenie tretej osobe, je túto osobu nevyhnutné považovať za stranu konania o návrhu na nariadenie odkladného opatrenia. S tým sú potom spojené aj príslušné procesné práva, najmä právo podať proti uzneseniu o nariadení neodkladného opatrenia odvolanie, právo domáhať sa zrušenia neodkladného opatrenia podľa § 334 v C.s.p., právo vyjadriť sa k návrhu na zrušenie odkladného opatrenia a podobne.
6.4 V zmysle § 325 ods. 2 písm. h) C.s.p. je možné domáhať sa nariadenia neodkladného opatrenia v záujme ochrany jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom takéhoto neodkladné opatrenia je zabránenie akejkoľvek forme rodovo motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Predmetné ustanovenie sleduje zámer aby chránenej osobe bola v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana. Kvalitatívne požiadavky na osvedčenie rozhodujúcich skutočností budú vždy determinované konkrétnymi okolnosťami prípadu. Ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľ spravidla osvedčuje lekárskymi správami, trestným oznámením, čestným vyhlásením tretej osoby (v pozícii svedka incidentu), písomnou, elektronickou alebo telefonickou komunikáciu a podobne. Zákaz priblíženia sa na určitú vzdialenosť je vnímaný ako menej závažný zásah do osobných slobôd povinného aj je zo zákona podmienený tým, že zakázaným správaním by telesná alebo duševná integrita navrhovateľa (alebo tretej osoby ako to bolo aj v prejednávanej veci) mohla byť ohrozená. Aj túto skutočnosť však musí navrhovateľ pred nariadením neodkladného opatrenia relevantným spôsobom osvedčiť.
7. Účelom konania o predbežnom opatrení je dočasná a podľa možnosti čo najrýchlejšia úprava pomerov účastníkov za situácie, že tieto upravené nie sú a je tu potreba bezodkladnej úpravy pomerov (alebo obava, že exekúcia bude ohrozená), pre ktorú vec neznesie odklad až do vydania rozhodnutia vo veci samej, teda do rozsudku upravujúceho pomery účastníkov definitívne. Práve rýchlosť, s akou treba k rozhodovaniu vo veciach neodkladných opatrení pristupovať, však kladie zvýšené nároky na doloženie tvrdení uvádzaných v návrhu tak, aby tu bolo možno považovať potrebu navrhovanej dočasnej úpravy za osvedčenú (to preto, lebo súd pred rozhodnutím o neodkladnom opatrení zásadne nevykonáva žiadne dokazovanie, ktoré je takto vyhradené až konaniu vo veci samej).
8. Žiadna z podmienok zhora však ani podľa názoru odvolacieho súdu v tejto konkrétnej veci splnená nebola. Navrhovateľ súdu nepredložil žiaden dôkaz o existencii závažných dôvodov domnievať sa, že partner matky D. X. ohrozuje život, telesnú, duševnú alebo sexuálnu integritu, osobnú slobodu alebo bezpečnosť maloletej C.. Existencia takýchto dôvodov nevyplývala ani zo skutočností tvrdených navrhovateľom v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v znení jeho doplnenia. Nezhody medzi otcom a partnerom matky maloletej prezentované otcom maloletej nevytvárajú potrebu bezodkladnej úpravy pomerov spôsobom navrhovaným otcom maloletej v jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
9. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ktorý návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a preto jeho rozhodnutie podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. potvrdil.
10. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 52 C.m.p. v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p., pretože žiaden z účastníkov nepodal návrh na ich priznanie v zmysle § 57 C.m.p. (výrok II).
11. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).