Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_37P-304-2018.pdf
PDF · 86.67 KB
Case nature
Area
Subarea
37P/304/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou Mgr. Silviou Tisovou vo veci starostlivosti o maloleté deti
J. D., nar. 8. 4. XXXX
a L. D., nar. XX. 4. XXXX
zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, pracovisko Kysucké Nové Mesto, ako kolíznym opatrovníkom, deti rodičov: matka - C. H., nar. 3. XX. XXXX, trvale bytom Z. a otec - L. D., nar. XX. 3. XXXX, trvale bytom C. XXX/X, o zníženie výživného a o zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
I. Návrh otca na zníženie výživného z a m i e t a .
II. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. J. sumou 80 € mesačne od 1.1.2019 do 31.8.2019 a sumou 90 € mesačne od 1.9.2019, a to do 15. dňa mesiaca, na ktorý sa výživné poskytuje, k rukám matky.
III. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. L. sumou 70 € mesačne od 1.1.2019 do 31.8.2019 a sumou 80 € mesačne od 1.9.2019, a to do 15. dňa mesiaca, na ktorý sa výživné poskytuje, k rukám matky.
IV. Otec je p o v i n n ý uhradiť nedoplatok na zvýšenom výživnom za obdobie od 1.1.2019 do 31.8.2019 na mal. J. v sume 160 € a na mal. L. v sume 80 € do 15 dní od doručenia rozsudku k rukám matky.
V. Týmto m e n í Rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 15P/122/2016 - 87 zo dňa 9.9.2016 v časti úpravy výživného na mal. deti.
odôvodnenie:
1) Návrhom doručeným súdu 16.11.2018 sa otec domáhal zníženia výživného na maloleté deti z dôvodu, že po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody dňa 8. 11. 2018 sa zaevidoval ako uchádzač o zamestnanie a jeho finančná situácia nie je dobrá.
2) Matka so znížením výživného nesúhlasila a protinávrhom sa domáhala zvýšenia výživného. Poukázala na to, že otec o mal. deti neprejavuje záujem žiadnou formou, jeho návrh je účelový, dosiaľ nebol schopný si riadne plniť vyživovaciu povinnosť, preto je matka poberateľkou náhradného výživného. Čo sa týka trestného stíhania, toto si privodil vedome sám; návrh vníma ako bezcharakterný a nemorálny. Poukázala na to, že mal. J.a začala navštevovať prvý ročník základnej školy, čím sa zvýšili jej náklady a rovnako aj na mal. L..
3) Kolízny opatrovník sa pojednávania nariadeného v tejto veci nezúčastnil pre práceneschopnosť povereného pracovníka, pričom súhlasil, aby súd pojednával a rozhodol aj bez jeho prítomnosti.
4) Súd vo veci konal v neprítomnosti otca, nakoľko sa tento aktuálne nachádza vo výkone trestu odňatia slobody a pojednávania sa nechcel zúčastnil.
5) Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky a oboznámením sa s listinnými dôkazmi týkajúcimi sa príjmov a výdavkov účastníkov konania a rozhodol podľa nasledovných ustanovení zákona:
6) Podľa § 62 ods. 1 - 5 Zákona o rodine (ZR) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
7) Podľa § 75 ods. 1 ZR - pri určení výživného súd prihliadne na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
8) Podľa § 77 ods. 1 ZR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre mal. dieťa možno priznať najdlhšie na dobu 3 rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
9) Podľa § 78 ods. 1 ZR - dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
10) O výživnom bolo naposledy rozhodované rozsudkom Okresného súdu Žilina, č. k. 15P/122/2016-87 zo dňa 9. 9. 2016, ktorým bolo otcovi uložené prispievať na výživu mal. detí výživným vo výške 60 € mesačne na každé dieťa, počnúc 1. 7. 2016. Otec v tom čase bol dobrovoľne nezamestnaný a pracoval len na základe dohody o pracovnej činnosti, z ktorej dosahoval príjem 32,50 € netto; pri určovaní výživného súd vychádzal z jeho potenciálneho príjmu vo výške minimálnej mzdy. Matka v tom čase bola na rodičovskej dovolenke, mal. L. mal dva roky a trpel na anémiu a mal. J. mala štyri roky, avšak nenavštevovala materskú školu.
11) V porovnaní s vyššie uvedeným rozhodnutím súd môže konštatovať podstatnú zmenu v odôvodnených nárokoch mal. detí v súvislosti s ich celkovým telesným rastom a vývojom, nástupom na vyšší stupeň školy; mal. J. nastupuje do druhého ročníka a mal. L. nastupuje na predškolskú dochádzku počnúc septembrom 2019. Mal. deti sú zdravé a majú inak bežné výdavky. Mal. J. má záujem navštevovať tanečný krúžok. Celkové výdavky mal. detí v štandardnej sociálnej skupine v tomto veku dosahujú minimálne 200 € mesačne, avšak životnej úrovni detí na základe nižšie opísaných pomerov rodičov zodpovedajú nižšie výdavky súdom na základe vlastnej praxe vyhodnotené vo výške cca 150 € mesačne na dieťa.
12) Matka bola zamestnaná a dosahovala čistý mesačný príjem za obdobie 7/2018 - 2/2019 vo výške 651 € a za 3-4/2019 vo výške 365 € mesačne. Pomer, v ktorom dosahovala vyšší príjem, musela ukončil z dôvodu nevyhovujúcich pracovných vzťahov na pracovisku a druhý pomer musela ukončiť zo zdravotných dôvodov jej partnera, ktorý mal úraz. Matka je poberateľkou rodičovského príspevku
vo výške 215 € mesačne, nakoľko jej tiež pribudla vyživovacia povinnosť k mal. E., nar. XX. 9. XXXX. Druh matky je aktuálne nezamestnaný, pre úraz bol dlhšiu dobu práceneschopný a pomáha matke so starostlivosťou o deti. Bývajú v nájomnom byte, pričom v 2-izbovom byte hradia nájomné vo výške 350 € mesačne a predtým hradili nájomné 480 € mesačne.
13) Čo sa týka otca, tento bol opakovane vo výkone trestu odňatia slobody. Odsúdený bol celkovo šesťkrát od roku 2012 pre trestné činy krádeže podľa § 212 Trestného zákona, pre zanedbanie povinnej výživy podľa § 207 Trestného zákona, pre sexuálne zneužívania podľa § 201 Trestného zákona a pre marenie výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 Trestného zákona. Po prepustení z výkonu trestu bol evidovaný nezamestnaný od 8. 11. 2018 do 12. 12. 2018, kedy sa následne zamestnal, pričom v decembri 2018 nedosiahol žiaden príjem a v januári a februári 2019 dosahoval priemerný čistý mesačný príjem 600 €. Uvedený pracovný pomer bol skončený uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý, 1. 3. 2019. Od 19. 3. 2019 je otec opätovne vo výkone trestu odňatia slobody pre trestný čin krádeže podľa § 212 Trestného zákona s predpokladanou dĺžku trestu do 15. 12. 2020.
14) V konaní mal teda súd preukázané, že k zmene pomerov na strane otca nedošlo s tým, že dosiahnutý príjem (v prípade ak pracuje) dosahuje potenciál, ktorý je bežný v jeho podmienkach, na základe jeho veku a praxe. Z vykonaného dokazovania je nepochybné, že otec sa naďalej/pravidlene dopúšťa trestnej činnosti. V tejto súvislosti súd musí konštatovať, že mal. deti nie sú zodpovedné za jeho kriminálny život a s tým spojené reálne problémy zamestnať sa, či dosahovať príjem. Uvedené si otec spôsobil sám a preto tieto okolnosti musia ísť na jeho vrub, keďže sa dopúšťal len úmyselnej trestnej činnosti. Súd jednoznačne konštatuje, že otcov potenciál dosahovať príjem sa od posledného rozhodnutia nezmenil k horšiemu, naopak je možné ho vyhodnotiť vo výške cca 600 € netto mesačne. Súd po zhodnotení vyššie uvedených skutočností dospel k záveru, že od posledného rozhodnutia súdu o výživnom nedošlo k podstatnej zmene pomerov odôvodňujúcej zníženie vyživovacej povinnosti, a preto návrh otca na zníženie výživného zamietol.
15) V súčasnosti určené výživné však nezodpovedá odôvodneným nárokom mal. detí, ako aj potenciálu otca dosahovať príjem. Súd má za to, že otec, ktorý ani nie je zaťažený osobnou starostlivosťou o mal. deti, by mohol prípadne dopĺňať svoj príjem vedľajšou činnosťou, keby viedol riadny život. Ako súd už uviedol, nemôže prihliadať k jeho trestnej minulosti či súčasnosti.
16) Napriek skutočnosti, že otec je vo výkone trestu odňatia slobody a dosahuje len nepatrný príjem, súd dospel k názoru, že sú splnené podmienky na zvýšenie výživného. V danom prípade by podľa názoru súdu iné rozhodnutie bolo v rozpore s dobrými mravmi. Otec je v produktívnom veku, nemá zdravotné obmedzenia ani ďalšie vyživovacie povinnosti. Jedinou prekážkou jeho zamestnania je výkon trestu. Do situácie sa však dostal vlastným pričinením a uvedené nemôže byť na ujmu mal. detí. Otec sa ani o maloleté deti nezaujíma, nestretáva sa s nimi, nepodieľa sa na ich výchove. Súdom dosiaľ určené výživné neplatí, preto je matka poberateľkou náhradného výživného. Nezvýšenie výživného by bolo na ujmu maloletých, ktorí začali navštevovať základnú školu a predškolskú dochádzku a výdavky na ich výživu budú do budúcnosti ešte rásť.
17) Za primerané výživné zo strany otca v prípade dvoch vyživovacích povinností súd považoval rozsah 25-28 % z jeho čistého príjmu (potenciálu dosahovať čistý príjem), čomu zo 600 € zodpovedá suma 150 až 170 €. Za primerané výživné za už uplynulé obdobie (do rozhodnutie súdu) súd považuje sumu 150 €; z tejto sumy súd určil výživné 80 € na mal. J. a 70 € na mal. L. na základe veku a potrieb. Od septembra 2019 s nástupom na vyšší stupeň školskej dochádzky, keď sa zvýšia náklady na školské pomôcky a záujmové krúžky, ktoré deti majú záujem navštevovať, súd výživné zvýšil o ďalších 10 € na každé dieťa.
18) Výživné súd zvýšil počnúc januárom 2019, kedy sa otec zamestnal po tom, čo bol prepustený z výkonu trestu. Pred týmto dátumom neboli splnené podmienky pre zvýšenie výživného, pretože aj keď si výkon trestu otec spôsobil sám, v prechodnom období je prirodzené, že je bez práce a evidovaný nezamestnaný. V decembri 2018 otec nemal žiaden príjem a v novembri 2018 mu bol jednorazovo priznaný resocializačný príspevok vo výške 82 €.
19) Podľa § 76 ods. 1 ZR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
20) Podľa § 232 ods. 3 a 4 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
21) Nedoplatok na zvýšenom výživnom za už zročné obdobie 1/2019 - 8/2019 činí 160 € na mal. J. (8 x 20 € ako rozdiel medzi dosiaľ určeným a zvýšeným výživným) a na mal. L. 80 € (8 x 10 € ako rozdiel medzi dosiaľ určeným a zvýšeným výživným). Nakoľko otec výživné vôbec nehradí, vo výkonu trestu má nepatrný príjem, akákoľvek určená dlhšia lehota na plnenie ako 15 dní od doručenia rozsudku by i tak nebola dodržaná. Týmto bude umožnené, aby matky začala poberať vyššie náhradné výživné. Rozsudky odsudzujúce na plnenie výživného sú predbežne vykonateľné, je preto povinnosťou otca plniť podľa neho bez ohľadu na prípadné podané odvolanie.
22) Keďže rozhodnutím súdu došlo v súlade s ust. § 231 CSP k zmene ostatného rozsudku o určení výživného, súd túto skutočnosť uviedol vo výroku rozsudku.
23) Po vyhlásení rozsudku sa matka vzdala práva podať voči nemu odvolanie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je odvolanie prípustné. Odvolanie je potrebné podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Okresnom súde Žilina.
V odvolaní je potrebné uviesť:
- všeobecné náležitosti podania (§ 127 ods. 1 a 2 CSP), t. j.: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku tohto konania
- proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
- v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda; rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania,
- z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 CSP) a
- čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
- neboli splnené procesné podmienky,
- súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené,
- rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, alebo
- súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov). Ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.