Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BN-2C/16/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bánovce nad Bebravou sudcom JUDr. Tomášom Brinčíkom v spore žalobcu: W. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. č. XXX, XXX XX S. nad I., pr. zast. JUDr. Petrom Bódim, advokátom so sídlom M. R. Štefánika 55/2, 957 01 Bánovce nad Bebravou, proti žalovanej: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, IČO: 00 151 700, o zaplatenie sumy 1.248,69 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanej náhradu trov konania v celom rozsahu, a to do troch dní od právoplatnosti uznesenia o výške náhrady trov konania, ktoré vydá súdny úradník súdu prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť znalečné súdnemu znalcovi Ing. Vladimírovi Šramkovi, s miestom výkonu činnosti Na karasiny 35, 971 01 Prievidza, za vypracovanie znaleckého posudku č. XX/XXXX v sume 117,43 eur, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť znalečné súdnemu znalcovi Ing. Vladimírovi Šramkovi, s miestom výkonu činnosti Na karasiny 35, 971 01 Prievidza, za účasť na výsluchu na pojednávaní dňa 15.07.2019 v rozsahu 100,00 %, pričom o jeho výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku.

V. Súdnemu znalcovi Ing. Martinovi Lichnerovi, s miestom výkonu činnosti Melčice 239, 913 05 Melčice- Lieskové, znalečné za účasť na výsluchu na pojednávaní dňa 31.01.2018 n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 02.05.2017 podanou osobne na tunajšom súde dňa 02.05.2017 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu spolu vo výške 2.039,25 eur s úrokom z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 1.248,69 eur od 09.03.2016 do zaplatenia, úrokom z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 628,64 eur od 21.09.2016 do zaplatenia a úrokom z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 161,92 eur od 26.01.2017 do zaplatenia a náhradu trov konania. Podanú žalobu žalobca odôvodnil tým, že je vlastníkom a držiteľom osobného motorového vozidla zn. G. CR-V, C.: I K.: O rok výroby: XXXX (ďalej aj len "G. CR-V"). Žalovaná je poisťovateľom vykonávajúcim poisťovaciu činnosť aj v oblasti povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v zmysle Uviedol, že dňa 25.01.2016 v čase okolo 09:00 hod. došlo na komunikácii č. U./XXXX medzi obcami S. nad I. a K. k vzniku škodovej udalosti, keď traktor zn. A., EČV: I VIN: Z rok výroby: XXXX (ďalej aj len "traktor A."), ktorého vlastníkom je Poľnohospodárske družstvo Slatina nad Bebravou, IČO: 00 205 672, jazdiaci v smere od obce K. v smere na obec S. nad I., dostal na neupravenej zľadovatenej vozovke v zákrute šmyk, následkom čoho čiastočne prešiel

do vedľajšieho jazdného pruhu, kde ľavou bočnou stranou narazil, resp. zachytil ľavú bočnú stranu protiidúceho vozidla G. CR-V jazdiaceho v smere od obce S. nad I. na obec K., čím došlo k poškodeniu predných a zadných dverí na ľavej strane a poškodeniu zadného ľavého blatníka vozidla G. CR-V. Traktor A. šoféroval zamestnanec poisteného Poľnohospodárskeho družstva Slatina nad Bebravou, p. O. I. a vozidlo G. CR-V šoféroval syn žalobcu p. A. K.. Svedkom škodovej udalosti bol tiež p. O. K., ktorý sedel na mieste spolujazdca v poškodenom vozidle G. C-RV, pričom bezprostredne vnímal jej priebeh. Uviedol, že v čase vzniku škodovej udalosti bol traktor na účely povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla poistený u žalovanej. Nakoľko otázka zavinenia predmetnej škodovej udalosti nebola medzi jej účastníkmi nijako sporná, túto bezprostredne po jej vzniku dňa 25.01.2016 nahlásili poistenému Poľnohospodárskemu družstvu Slatina nad Bebravou a v nasledujúci deň, t. j. dňa 26.01.2016, bola tiež škodová udalosť žalobcom nahlásená žalovanej s tým, že žalobca si súčasne uplatnil nárok na náhradu škody spôsobenej na jeho vozidle G. CR-V, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s prevádzkou traktora A.. Na základe obhliadky poškodeného vozidla G. CR-V, ktorú vykonal pracovník žalovanej, bol žalobcovi zaslaný Zápis z obhliadky a prejednania škody zo dňa 27.01.2016, obsahujúci kalkuláciu opravy poškodenia vo výške nákladov na opravu v sume 1.248,69 eur bez DPH, resp. 1.498,43 eur s DPH. Zaslaním žalovanej zo dňa 09.03.2016 bolo žalobcovi oznámené, že žalovaná: "vzhľadom na skutočnosť, že rozsahy poškodení na zúčastnených vozidlách spolu vzájomne nekorešpondujú a účastníkmi škodovej udalosti uvádzaný priebeh vzniku škody je technicky neprijateľný", uzatvorila škodovú udalosť bez náhrady škody. Uviedol, že vyzval listom zo dňa 10.06.2016 žalovanú na náhradu škody a trov právneho zastúpenia, a to s poukazom na skutočnosti uvedené v predmetnom zaslaní. Na takúto predžalobnú výzvu reagovala žalovaná listom zo dňa 15.07.2016 s tým, že vykonala prešetrovanie škodovej udalosti a taktiež rekonštrukciu škodovej udalosti, pričom údajne dospela k záveru, že: "rozsahy poškodení na zúčastnených vozidlách spolu vzájomne nekorešpondujú a deklarovaný priebeh vzniku škody je technicky neprijateľný." Takýto prístup žalovanej je podľa žalobcu v rozpore s , v zmysle ktorého je poisťovateľ povinný poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie. V závere zaslania zo dňa 15.07.2016 pritom žalovaná uviedla, že ak jej bude predložený znalecký posudok, opätovne sa vráti k posúdeniu uplatňovaného nároku. Zastával názor, že takéto vyjadrenie žalovanej dokazuje, že žalovaná sa okolnosťami škodovej udalosti, resp. nárokom žalobu na náhradu škody nezaoberala riadne a kvalifikovaným spôsobom, ale túto účelovo preniesla na žalobcu. Na účely preukázania dôvodnosti uplatňovaného nároku na náhradu škody žalobca požiadal znalca Ing. Martina Lichnera, ako znalca v odbore Doprava cestná, odvetvie Nehody v cestnej doprave, o vyhotovenie znaleckého posudku, ktorého predmetom malo byť zodpovedanie otázky o technickej prijateľnosti priebehu škodovej udalosti. Na základe predmetného znaleckého posudku a jeho záverov žalobca opätovne listom zo dňa 13.09.2016 vyzval žalovanú na zaplatenie náhrady škody a jej príslušenstva. Na takúto výzvu žalobcu reagovala žalovaná listom zo dňa 11.10.2016, v rámci ktorého namietala skutočnosti týkajúce sa znaleckého posudku č. X/XXXX. V záujme odstránenia námietok vznesených žalovanou v liste zo dňa 11.10.2016, zaslal žalobca žalovanej vyjadrenie zo dňa 20.10.2016, ktorého prílohu tvorilo vyjadrenie znalca Ing. Martina Lichnera, týkajúce sa žalovanou rozporovaných skutočností. Žalovaná listom zo dňa 16.11.2016 vzniesla vo vzťahu k znaleckému posudku č. X/XXXX opätovne námietky, z ktorého dôvodu žalobca požiadal znalca o doplnenie označeného znaleckého posudku. Výsledkom uvedeného bol Doplnok č. 1 k znaleckému posudku. Na zaslanie žalobcu zo dňa 17.01.2017 reagovala žalovaná listom zo dňa 16.03.2017 s tým, že zotrváva na zamietavom stanovisku, pokiaľ ide o nároky uplatnené voči nej. Vo vzťahu k právnej stránke veci žalobca uviedol, že zodpovednosť za uvedený druh škody je založený na objektívnom princípe, pričom možnosť liberácie prevádzkovateľa je v zmysle takmer vylúčená, nakoľko tento sa svojej zodpovednosti nemôže zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke.

2. Podaním zo dňa 02.06.2017 sa k podanej žalobe vyjadrila žalovaná, ktorá uviedla, že nesúhlasí so žalovaným nárokom, nakoľko pri poistnej udalosti nie je podľa jej názoru jednoznačne preukázaný skutočný priebeh dopravnej nehody a už vôbec nie zavinenie traktora A.. Uviedla, že priebeh dopravnej nehody vníma vzhľadom na technické konkrétnosti ako neprijateľný a mala za to, že dopravná nehoda sa stala za iných okolností. Žalobca síce k žalobe doložil znalecký posudok, ale tento dostatočne nevysvetľuje charakter stôp v bočnej časti osobného vozidla G. CR-V. Stopy na dverách sú len v horizontálnom smere, t. j. nie je zrejmá zmena smeru, ktorá by zodpovedala rotácii kolesa. Aj v prípade len krátkeho kontaktu (údaj 0,15 sekundy uvedený v znaleckom posudku) dochádza u kolesa k výškovej zmene, v tomto konkrétnom prípade, vzhľadom na zvolené rýchlosti a vzhľadom ku geometrii kolesa je

tá zmena výšky cca do 45 cm, čo by zanechalo na karosérii charakterovo odlišné stopy. Samozrejme, že je nutné uvažovať s nejakým sklzom, ale vzhľadom na tie stopy tam nedochádzalo k žiadnej rotácii, t. j. koleso muselo by byť zablokované, resp. stáť (čo je však v rozpore s popisom nehody samotnými účastníkmi). Uviedol, že hodnotí ako nereálny ten nehodový dej a simulovanie jazdy traktora. Zo simulácie nie je zrejmé, že by dochádzalo k pretáčavému šmyku z dôvodu klzkej vozovky a prejazdu zákruty. Traktor sa pohybuje v priamej jazde k zákrute a tesne pred kontaktom dochádza k manévrom vodiča a to najskôr natočenie výraznejšie vpravo a po veľmi krátkom čase 0,35 sekundy dochádza k vyrovnaniu kolies a po necelej ďalšej jednej sekunde k natočeniu doľava už pri brzdení traktora. V celku to vyzerá ako nasimulovanie deja tak, aby došlo k natočeniu zadnej časti zadnej pneumatiky smerom k prichádzajúcemu vozidlu G. CR-V. Nie je tam ani ten deklarovaný šmyk traktora a ku kontaktu dôjde podľa názoru žalovanej za podmienok, ktoré nezodpovedajú reálnym možnostiam strojníka a traktora. Znalec pri simulácii natáča aj zadnú nápravu, tá je ale pri presunoch traktora blokovaná. Vodič traktora uviedol, že zadná náprava bola blokovaná, teda nebola riadená a simuláciu s natáčaním aj zadnej nápravy preto nemohla považovať za správnu. K doplnku znaleckého posudku uviedla, že simulácia nehodového deja je "upravená" vzhľadom na doplnené čestné vyhlásenie strojníka a pravdepodobne taktiež vzhľadom k jej pripomienkam. Pri prvotnom vyhlásení hovoril strojník o šmyku zadnej nápravy s tým, že nebrzdil, aby ho ešte viac netočilo. Teraz už vo vyhlásení píše o tom, že začal brzdiť už pred tým, ako došlo ku kontaktu a intenzívne začal brzdiť, keď spozoroval, že došlo ku kontaktu vozidiel. K zmene výpovede došlo zrejme vzhľadom na technické pripomienky žalovanej a účastníci začali priebeh nehody prispôsobovať tak, aby sa hodil k zanechaným stopám. Znalec píše, že z dôvodu adhézie bol stroj ťažko ovládateľný, ale nie je zrejmé, čo tým presne myslel. V krátkom čase 0,8 sekundy zatáča A. doprava a začína sa vracať sa do svojho pruhu, z toho vychádza, že stroj bol stabilný a ovládateľný, inak by kolesá na manéver volantom nereagovali, neovládateľným sa stroj stáva až po rýchlom manévri volantom doľava (z polohy -10° do polohy 10° v čase len 0,8 sekundy, čo žalovaná nepovažuje za normálne a prirodzené reakcie strojníka) a intenzívnom zabrzdení stroja. Stroj A. sa teda pohybuje stabilne, prechádza do jazdnej dráhy G. CR-V a až po zásahoch strojníka sa stáva nestabilným a dochádza k pretáčavému šmyku a natočeniu ľavého zadného kolesa do pozície potrebnej pre dosiahnutie kontaktu s oproti idúcim vozidlom. Takto to nasimulovať ide, to ale neodzrkadľuje reálne možný priebeh nehody a nezodpovedá to tomu, ako škodu účastníci nehody hlásili. Je zrejmé, že u stroja traktor A. je prakticky nemožná tá zmena natočenia kolies o 20° v tak krátkom čase. Poukázala na skutočnosť, že podľa obrázku č. 24 sú už v čase kontaktu predné kolesá osobného vozidla G. CR- V natočené proti stroju traktora A. (sekvencia 2 - 15°), pri čase natočenia 0,8 sekundy muselo dôjsť k manévru ešte pred kontaktom, nevyzerá to ako prirodzená reakcia vodiča G. CR-V natočenie kolies proti prichádzajúcemu stroju, ktorý by sa mal pohybovať so šmykom zadnej nápravy. Nasimulované je to tak, že ku kontaktu dôjde a to ku kontaktu, ktorý by spôsobil charakterovo zodpovedajúce poškodenia k tomu, čo bolo zdokumentované, ale v skutočnosti to neodzrkadľuje reálnu možnosť vzniku kontaktu, t. j. doložená simulácia a posudok nevysvetľuje možný vznik kontaktu so zavinením na strane stroja A. a nezodpovedá to hláseniam a vyjadreniam zúčastnených, ktoré sú zmenené na základe informácií, ktoré žalovaná vyhodnotila ako nekorešpondujúce. Vzhľadom na uvedené skutočnosti mala za to, že ku škode došlo iným spôsobom, ako sa snažia uviesť účastníci nehody.

3. Podaním zo dňa 27.06.2017 žalovaná do spisu doložila Stanovisko č. XXXXXXXXXX/XXXX, ktoré vypracoval U.. P. O..

4. Podaním zo dňa 29.06.2017 sa k vyjadreniu žalovanej vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že zotrváva na podanej žalobe. Poukázal na skutočnosť, že žalovaná sa v rámci prvotného šetrenia škodovej udalosti okolnosťami jej vzniku, priebehu riadne nezaoberala, keď túto v rozpore s uzatvorila všeobecným a nekonkrétnym vyjadrením, že rozsahy poškodení na zúčastnených vozidlách spolu vzájomne nekorešpondujú a deklarovaný priebeh vzniku škody je technicky neprijateľný. S poukazom na zjavne všeobecné závery prijaté žalovanou v otázke vzniku škodovej udalosti žalobca zastával názor, že žalovaná účelovo preniesla jej zákonnú povinnosť riadne objasniť otázky týkajúce sa vzniku škodovej udalosti na žalobcu. Zopakoval, že zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov podľa spočíva na princípe objektívnej zodpovednosti. Vo vzťahu k námietkam prezentovaných žalovanou v otázke priebehu škodovej udalosti žalobca uviedol, že osoby na nej zúčastnené (vodič traktora A. p. O. I., vodič vozidla G. CR-V p. A. K., svedok p. O. K.) nie sú osobami zdatnými v odbore Doprava cestná, odvetvie Nehody v cestnej doprave, a preto ich vyjadrenia nemusia byť absolútne technicky erudované. Znalec ich však považoval za technicky prijateľné. Z vyhlásení znalec v simulácii konštatoval, že vodič

traktora A. začal brzdiť, počiatok brzdenia, v čase 0,7 s pred okamihom zrážky, pričom ako technicky prijateľný nábeh bŕzd, brzdového systému s poukazom na typ vozidla bol určený čas 0,7 s (počas nábehu brzdového systému vozidlo nebrzdí plným brzdným spomalením). Z uvedeného vyplýva, že vodič traktora A. začal brzdiť 0,7 s pred okamihom zrážky, ale k plnému brzdeniu došlo až v okamihu zrážky. Takýto priebeh nehodového deja je podľa znalca najpravdepodobnejší. Je možné, že vodič traktora A. mohol celú situáciu vnímať trochu odlišne, nakoľko v okamihu zrážky nemal vozidlo G. CR-V vo svojom zornom poli a taktiež okamih plného brzdenia nie je možné z pozície vodiča traktora A. jednoznačné určiť, ale znalec ako najpravdepodobnejší priebeh dopravnej nehody, ktorý uviedol v znaleckom posudku, považuje za technicky prijateľný, a to aj s poukazom na rozsah a výškové parametre poškodenia vozidla G. CR-V. Natočenie riadenia cca 15 stupňov doľava bola predpokladaná reakcia vodiča, ktorý najskôr vykonal vyhýbací manéver k pravej krajnici (natočenie riadenia do pravej strany - v kinematike) a následne ako sa približoval k predmetnej krajnici, tak z dôvodu, aby nenarazil do zamrznutého snehu, "strhol" riadenie doľava (z pohľadu vodiča vozidla G. CR-V bolo vozidlo prednou časťou za traktorom A.). Simulácia v konečnom dôsledku predstavuje najpravdepodobnejší priebeh dopravnej nehody podľa vstupných parametrov, ktoré mal znalec k dispozícii. O tom, či bola reakcia vodiča neprirodzená a nevysvetliteľná je možné polemizovať, nakoľko vodič vozidla G. CR-V sa následným vytočením riadenia do ľavej strany snažil vyhnúť prekážke (zamrznutý sneh) na pravej krajnici. Pri preskúmaní námietky žalovanej bolo zistené, že v simulácii dynamiky (začiatok dynamiky) aj kinematiky (koniec dynamiky) bola omylom ponechaná jedna sekvencia rovnomerného pohybu v čase trvania 0 s, pričom po jej odstránení bolo zrejmé, že vozidlo G. CR-V v mieste zrážky nemalo natočené riadenie doľava o 15 stupňov, ale v uvedenom mieste začalo s natáčaním riadenia doľava, pričom toto trvalo cca 0,8 s. Uvedená skutočnosť nemala na konečnú polohu traktora A. žiaden vplyv, nakoľko k jazde s riadením vytočeným o 15 stupňov by došlo až po zrážke. Uvedený omyl nemal žiaden vplyv na kinematiku - pohyb vozidla G. CR-V pred zrážkou a konečná poloha vozidla G. CR-V je po odstránení predmetnej sekvencie takmer totožná s polohou uvedenou v znaleckom posudku - tab. Dynamika vozidla G. CR-V (je technicky prijateľná s poukazom na čestné vyhlásenia účastníkov). Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobca navrhol, aby súd žalobe vyhovel a žalovanú zaviazal na náhradu trov konania.

5. Podaním zo dňa 20.07.2017 sa k vyjadreniu žalobcu vyjadrila žalovaná, ktorá uviedla, že žalobca nemôže zdôrazňovať, že ku vzniku škodovej udalosti skutočne došlo ním opísaným spôsobom, nakoľko žalobca nebol osobne pri dopravnej nehode, a teda jej priebeh nemôže potvrdiť. Môže sa len spoliehať na popis nehody iných osôb zúčastnených na nehode, čo je zásadný rozdiel. Pokiaľ ide o technickú argumentáciu žalobcu uviedla, že v jednom z odsekov sa píše o nábehu brzdného účinku traktora A. a čase 0,7 sekundy a o začiatku plného brzdenia zo strany vodiča traktora A., ten ale deklaroval, že nebrzdil, celkom detailne to popísal pri osobnom stretnutí, kde aj uvádzal dôvod toho, prečo nebrzdil, podobne uviedol, že ho otočilo do protismeru - to by si zrejme pamätal a v simulácii to "otočenie" chýba. V ďalšej časti sa píše o manévroch vodiča G. CR-V, ťažko možno vylúčiť reakciu na zamrznutý sneh na krajnici, ale vodič G. CR-V sa mal pohybovať rýchlosťou 24,5 km/hod, t. j. prirodzená reakcia je zabrzdenie, čo by pri zasneženej vozovke a adhézii zvládol na cca 17 metroch, vodič ale nebrzdí, tlačí sa na sneh po pravej strane (mierny manéver vpravo) a pri hroziacej zrážke s traktorom zatočí prudko vľavo proti traktoru, čo sa určite nejaví ako prirodzená reakcia vodiča (pri vyťažení na mieste uviedol slabé brzdenie). Vo vyjadrení absentuje odpoveď na pripomienky žalovanej ohľadom spôsobu jazdy vodiča traktora A., ktorý sa plynulou jazdou dostáva do protismeru, nedochádza k šmyku, alebo nestabilite, do tej sa podľa simulácie dostane až po rýchlych a výrazných manévroch, a to v časoch, aby došlo k natočeniu zadnej časti oproti sa pohybujúcemu osobnému vozidlu, čo taktiež rozhodne nevyzerá ako prirodzená reakcia, na G. CR-V predsa mohol reagovať už dávno pred miestom kontaktu a to manévrami, pri ktorých stroj ostal stabilný. Uviedla, že stále platí, že k zmene (zmenám) a zadaniu brzdenia traktora A. znalcom došlo až po tom, čo rozporovala charakter stôp v bočnej časti G. CR-V, ktoré zodpovedajú kontaktu nerotujúcej, t. j. stojacej pneumatiky, simulácia by mala odzrkadľovať reálne možný priebeh, ktorý vychádza aj z popisu zúčastnených a nie meniť základné parametre až na rozporovanie žalovanej. Poukázala na skutočnosť, že zadaný pohyb vozidiel nemôže považovať za najpravdepodobnejší tak, ako je uvedené v posudku a doloženom vyjadrení, ale za taký, ktorý neodzrkadľuje to, čo deklarovali účastníci nehôd a neodzrkadľuje ani prirodzené reakcie vodičov v krízovej situácii. Uviedla, že stále nie je vysvetlené to podstatné, a to je príčina v šmyku traktora. Tá mala byť prvotnou príčinu vzniku nehody, ale podľa posudku k tomu dochádza až po výrazných zásahoch vodiča traktora a to takých, ktoré nemožno hodnotiť ako prirodzené, pričom žalovaná vyjadrila pochybnosti, či je vôbec technicky zvládnuteľná zmena polohy volantu traktora A. o 20 stupňov v čase 0,8 sekundy.

6. V podaní zo dňa 16.02.2018 žalobca zhrnul svoje skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu, poukázal na vzájomnú písomnú komunikáciu žalobcu so žalovanou, a s poukazom na ňu, ako aj s poukazom na svedecké výpovede svedka A. K. (vodiča G. CR-V) a svedka O. I. (vodiča traktora A.) zo dňa 31.01.2018, považoval za zrejmé, že žalovaná si nesplnila jej zákonnú povinnosť dôsledne prešetriť okolnosti vznik škodovej udalosti. Je nesporné, že ak by žalovaná skutočne riadne a kvalifikovane prešetrila všetky okolnosti škodovej udalosti, nemala by logicky žiadny (skutkový ani právny) dôvod na žiadosť žalobcu vykonať rekonštrukciu, ku ktorej malo podľa tvrdení žalovanej údajne dôjsť na nahlásenom mieste vzniku škody. Ďalším dôkazom je skutočnosť v podobe výpovede svedkov A. K. a O. I., ktorí uviedli, že hoci dvoch zamestnancov žalovanej, ktorí sa dňa 24.04.2016 na účely rekonštrukcie dostavili na družstvo v Slatine nad Bebravou požiadali, aby s nimi išli priamo na miesto škodovej udalosti, zamestnanci im nevyhoveli s odôvodnením, že prší. Preto boli A. K. a O. I. iba po jednom vypočutí v aute zamestnancov žalovanej, kde popísali skutočnosti, ktoré na papier spísali zamestnanci žalovanej. Uvedené vyjadrenia sa stali obsahom zápisu, tzv. "Záznamu z rokovania s klientom" zo dňa 24.04.2016. Žalovaná teda nikdy reálne nevykonala rekonštrukciu na mieste škodovej udalosti za priamej prítomnosti jej účastníkov, a to len z dôvodu, že zamestnancom žalovanej bolo zaťažko túto vykonať na mieste jej vzniku pre prehánky. Uvedená skutočnosť je pritom relevantná nielen z pohľadu toho, či vôbec a v akej kvalite bola rekonštrukcia zamestnancami žalovanej napokon vykonaná, ale tiež a predovšetkým z dôvodu, že určenie presného miesta škodovej udalosti účastníkmi má z odborného hľadiska zásadný význam pre správne vyhodnotenie prijateľnosti vzniku škodovej udalosti. V tejto súvislosti žalobca uviedol, že jediná odborne fundovaná osoba, ktorá bola priamo na mieste vzniku škodovej udalosti s jej účastníkmi (A. K. a O. I.), bol výlučne znalec Ing. M. Lichner, ktorý na základe ich vyjadrení vypracoval súdu predložený znalecký posudok č. X/XXXX. Predmetný znalecký posudok bol pritom vypracovaný na výslovný podnet žalovanej, čo iba umocňuje skutočnosť, že žalovaná vznik škodovej udalosti náležite neprešetrila a závery o údajnej nedôvodnosti uplatneného nároku na náhradu škody prijala účelovo. Ako ďalší dôkaz preukazujúci, že žalovaná si nesplnila zákonnú povinnosť náležite prešetriť vznik škodovej udalosti je fakt, že ku dňu 09.03.2016 (kedy zaslaním žalobcovi oznámila, že škodovú udalosť uzatvára s tým, že uplatnený nárok neuznáva) nemala relevantné podklady pre kvalifikované posúdenie uplatneného nároku. Je pritom nesporné, že k rekonštrukcii údajne došlo až dňa 24.04.2016, teda po takmer dvoch mesiacoch po tom, ako žalovaná zaslaním zo dňa 09.03.2016 žalobcovi oznámila uzatvorenie škodovej udalosti bez priznania nároku na vyplatenie poistného plnenia. Relevantné informácie pre posúdenie nároku teda žalovaná získala až dňa 24.04.2016, čo potvrdzuje aj už zmieňovaný "Záznam z rokovania s klientom" spísaný daného dňa v aute zamestnancov žalovanej na družstve v Slatine nad Bebravou. Ak by pritom žalovaná disponovala relevantnými informáciami pre posúdenie okolnosti vzniku škodovej udalosti už dňa 09.03.2016, nemala by ani v danom prípade nijaký osobitný dôvod dňa 24.04.2016 vyťažovať účastníkov škodovej udalosti na okolnosti jej vzniku formou úradného záznamu. O absurdnosti zamietnutia nároku žalobcu na náhradu škody žalovanou podľa žalobcu napokon svedčí fakt, že ku dňu prvotného zamietnutia nároku zaslaním zo dňa 09.03.2016 mala žalovaná k dispozícii len ,,Správu o nehode" zo dňa 25.01.2016, ktorá však bola zamestnancom žalovanej U.. O. v jeho Stanovisku č. XXXXXXXXXX/XXXX zo dňa 22.06.2017 vyhodnotená nasledovne: ,,Zakreslená poloha v správe o nehode je reálna, takéto kontaktné postavenie je vzhľadom na charakter poškodenia technicky prijateľné." Inými slovami povedané, napriek tomu, že U.. O. vyhodnotil ku dňu 22.06.2017 údaje v správe o nehode ako relevantné a súladné, iní zamestnanci žalovanej sa ešte ku dňu 09.03.2016 rozhodli nárok žalobcu na základe všeobecných a nekonkrétnych tvrdení neuznať. Vychádzajúc z označených skutočností je potom potrebné hodnotiť relevantnosť, resp. vierohodnosť výpovede zamestnanca žalovanej - svedka U.. L. O., ako aj ním podané stanovisko č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.06.2017. Uviedol, že ani svedok U.. L. O. nebol (na rozdiel od znalca Ing. M. Lichnera) s účastníkmi škodovej udalosti (A. K., O. I.) na mieste jej vzniku. Nasimulovanie nehodového deja v inej časti predmetnej vozovky pritom má za následok celkom iný priebeh škodovej udalosti, nakoľko možnosť šmyku traktora A. závisí mimo iných faktorov aj od polomeru zákruty. Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto nemožno konanie žalovanej vyhodnotiť inak ako snahu o nedôvodné ukrátenie zákonného nároku žalobcu na náhradu škody a jej postup v konaní ako obštrukčný s cieľom umelého predlžovania súdneho sporu (napr. návrhy na doplnenie dokazovania kontrolným znaleckým posudkom) a to i napriek nespornej skutkovej situácii vyplývajúcej z vykonaného dokazovania. Vo vzťahu k tvrdeniu svedka O. I. na pojednávaní dňa 31.01.2018 (...že do šmyku sa dostal traktor A. potom, ako prešiel pravými kolesami po hrboch/hrudách zamrznutého snehu, ktorý sa nachádzal priamo na vozovke, resp. uviedol že keď prešiel po týchto hrudách pocítil silné trasenie/vibrovanie....) žalobca uviedol, že toto by bolo jedno z vysvetlení, resp. potvrdenie parametrov v zmysle znaleckého posudku, nakoľko svedok O. I. najskôr pootočil riadenie doprava o 10 stupňov, aby sa vrátil do jeho jazdného pruhu a následne,

keď sa dostal k zamrznutému snehu na okraji vozovky z dôvodu, že by narazil do predmetného snehu, resp. aj z dôvodu predmetného trasenia pravého kolesa na hrudách snehu, sa snažil traktor A. dostať do priameho smeru jazdy "vyrovnať'" a z uvedeného dôvodu urýchlene vytočil riadenie doľava o 10 stupňov, čo malo za následok spolu s brzdením vznik pretáčavého šmyku, t. j. bočenie zadnej časti traktora A. do protismerného jazdného pruhu. Je zrejmé, že vodič traktora A. sa pred nehodou čiastočne pohyboval v protismernom jazdnom pruhu (zjavne z dôvodu zúženej šírky jazdného pruhu vplyvom zamrznutého snehu nahrnutého na oboch stranách vozovky), ale jeho následná reakcia na vzniknutú situáciu v zmysle znaleckého posudku je najpravdepodobnejšia, nakoľko sa primárne snažil vyhnúť vozidlu G. CR-V a sekundárne aj predmetnej kope zamrznutého snehu a hrbolom na pravej krajnici, pričom do pretáčavého šmyku sa traktor A. dostal vplyvom jeho vyhýbacieho manévru a aj brzdenia za výrazne zhoršených adhéznych podmienok. Žalobca s podaním doložil do spisu dátové DVD.

7. Žalovaná v podaní zo dňa 16.03.2018 vyjadrenie žalobcu označila ako nadbytočné. Poukázala na skutočnosť, že žalobca jej vytýka, že sa legitímne bráni, nakoľko má vážne podozrenie, že technicky nezavinil nehodu traktor A. a tieto jej postoje má technicky podložené do takej miery, že ich žalobca nedokáže vyvrátiť. V rámci zhrnutia doterajších podstatných skutočností poukázala na to, že žalobca nebol osobne pri dopravnej nehode, účastníci popísali priebeh dopravnej nehody a ten bol interným znalcom U.. O. vylúčený ako technicky neprijateľný z hľadiska šmyku a zavinenia nehody traktorom A.. Účastníci popísali priebeh nehody osobne s U.. B. Y. dňa 27.04.2016, z čoho existuje zápis založený do súdneho spisu a čestnými vyhláseniami z 09.08.2016, resp. 28.11.2016. Vodič G. CR-V a svedok A. K. na pojednávaní 31.01.2018 neuvádzal pravdu, keď tvrdil, že zamestnanci poisťovne nechceli ísť na miesto nehody, nakoľko veľmi pršalo. Po prečítaní zápisnice zo dňa 31.01.2018 totiž U.. O. uviedol, že kým svedok p. I. vypovedal vo vozidle o priebehu nehody do zápisnice s U.. Y., A. K. spolu s U.. O. išli na miesto nehody, ktoré mu osobne A. K. ukázal a U.. O. z miesta urobil fotodokumentáciu dňa 27.04.2016. Poistná udalosť bola opätovne zamietnutá, pričom vysvetlenie sa neuvádza z technického hľadiska úplné, nakoľko potom dochádza v mnohých prípadoch k zmenám popisu priebehu nehôd tak, aby to technicky sedelo, keďže sú už účastníci nehody oboznámení s tým, čo je z ich popisu technicky neprijateľné. Na opakované naliehanie žalobcu bolo zaslané podrobné vyjadrenie zo dňa 16.11.2016, prečo žalovaná vidí poistnú udalosť a zavinenie traktora A. ako nepreukázané, na čo hneď dňa 28.11.2016 uzrelo svetlo sveta čestné vyhlásenie p. I. č. 2 a dodatok k znaleckému posudku. Z výsluchu znalca Ing. Lichnera na pojednávaní dňa 31.01.2018 vyplynulo, že napriek tomu, že mal k dispozícii zápisnice žalovanej zo dňa 27.04.2016 o priebehu nehody popísané osobne účastníkmi nehody a čestné prehlásenia z 09.08.2016, resp. 28.11.2016 o priebehu nehody, tak znalec na tieto neprihliadal a vytvoril si vlastnú modifikáciu nehodového deja, nakoľko sám zrejme prišiel k rovnakému záveru, že zavinenie traktora je podľa popisu nehody technicky neprijateľné. Znalec však porušil základnú zásadu, t. j. mal zistiť, či je nehoda technicky prijateľná podľa popisu nehodového deja samotnými účastníkmi a nie vymýšľať si dej, ktorý reálne nenastal a nevyplýva ani z vyjadrení účastníkov. Znalcovi to proste nevychádzalo, tak si ten dej upravil tak, aby to bolo teoreticky možné. Navyše boli vymyslené nereálne manévre volantom traktora A. za nereálny čas 0,8 sekundy o 20 stupňov. Znalec ďalej upravil brzdenie a zablokovanie kolies traktora na moment oveľa skorší ako uvádza p. I., práve preto, aby technicky zdôvodnil zavinenie a vzniknuté stopy. Takto sa ale nezávislé znalecké posudky nevykonávajú. Nehodový dej je daný účastníkmi a znalec by ho nemal meniť vymyslenými vstupmi, napr. ako dostať traktor do šmyku. Ak by znalec pojal úlohu tak, že má vymyslieť nejaký priebeh, aby to korešpondovalo zavineniu konkrétneho účastníka a vzniknutým poškodeniam, tak na každú nehodu sa takýto priebeh vymyslieť dá. Problémom však je, že nezobrazuje realitu ako k nehode došlo, a preto sú jedinečným podkladom práve popisy nehody jej účastníkmi. Doložené videá sú zo simulácie, ktorú žalovaná rozporovala aj na pojednávaní, stále však nezobrazujú to, ako dej popísali zúčastnení a spôsob jazdy stroja A. a reakcie strojníka sú nereálne.

8. Žalobca v podaní zo dňa 16.04.2018 vo vzťahu k vyjadreniu žalovanej, týkajúcemu sa údajnej obhliadky miesta vzniku škodovej udalosti U.. L. O. aj v prítomnosti vodiča G. CR-V uviedol, že je absurdné, aby sa na miesto vzniku škodovej udalosti presunul výlučne U.. L. O. s vodičom vozidla G. CR-V, zatiaľ čo A.. D. Y. aj so šoférom traktora A. p. J. I. by zostali na družstve v Slatine nad Bebravou, a teda by sa aj v záujme lepšej objektivizácie úradného záznamu zo dňa 27.04.2017 aj oni nepresunuli na miesto vzniku škodovej udalosti. Dôvodom takéhoto tvrdenia žalovanej je však zjavne snaha bagatelizovať, resp. popierať preukázateľné porušenie jej povinnosti náležite prešetriť škodovú udalosť. Žalobca ďalej poukázal na skutočnosť, že viaceré tvrdenia uvádzané žalovanou sú účelovo vytrhnuté z kontextu, resp. sú v priamom rozpore s dôkazmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise.

Iba príkladmo poukázal na tendenčné vyjadrenia žalovanej namierené v rámci jej vyjadrenia zo dňa 16.03.2018 proti znalcovi Ing. M. Lichnerovi, a to v snahe navodiť dojem, že menovaný znalec si účelovo prispôsoboval jednotlivé skutočnosti a ignoroval vyjadrenia priamych účastníkov škodovej udalosti. Za nepravdivé a účelové označil aj tvrdenia žalovanej, že hoci mal znalec Ing. M. Lichner údajne k dispozícii zápisnice zo dňa 27.04.2016 o priebehu škodovej udalosti podpísané osobne účastníkmi nehody, na tieto neprihliadal. Pravdou však je, že sám žalobca obdržal zápisnicu zo dňa 27.04.2016 o priebehu nehody až dňa 12.12.2017, kedy mu bola doručená cestou súdu, a to ako súčasť technickej expertízy vypracovanej U.. L. O.. Znalec Ing. M. Lichner by sa s ňou teda objektívne mohol oboznámiť najskôr po 12.12.2017, a teda po vyše roku, ako vypracoval znalecký posudok č. X/XXXX zo dňa 12.09.2016. Uvedené tiež dokazuje, že znalec Ing. M. Lichner vychádzal z vyjadrení uvedených mu priamymi účastníkmi škodovej udalosti na mieste vzniku škodovej udalosti, čo je napokon zrejmé tak z obsahu samotného znaleckého posudku č. X/XXXX, ako aj z výpovede svedkov.

9. Súd nariadil v danej veci pojednávania, na ktorých spor prejednal a vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, svedkov A. K., O. I., O. K., oboznámením listinných dôkazov doložených do spisu, oboznámením znaleckého posudku Ing. Martina Lichnera č. X/XXXX a Doplnku č. 1 k tomuto znaleckému posudku, doloženého DVD s videosúbormi a znaleckého posudku Ing. Vladimíra Šramku č. XX/XXXX. Súd vykonal dokazovanie tiež výsluchom U.. P. O. ako svedka, výsluchom znalca Ing. Martina Lichnera, konfrontáciou U.. P. O. a Ing. Martina Lichnera a výsluchom znalca Ing. Vladimíra Šramku, oboznámením ďalšieho obsahu spisu a zistil nasledovný skutkový stav.

10. Žalobca pri výsluchu na pojednávaní dňa 18.12.2017 uviedol, že je vlastníkom predmetného motorového vozidla značky G. CR-V, účastníkom nehody nebol. Vozidlo zdedil po smrti jeho sestry a jej syna. Je dôchodca, má 76 rokov, na starobnom dôchodku je od roku 2000. Uvedený nárok sa rozhodol uplatniť prostredníctvom súdu z dôvodu, že škoda bola na jeho podmienky pomerne vysoká. Pokiaľ aj komunikoval s účastníkmi dopravnej nehody, títo mu uviedli, že sa skutočne stala tak, ako bola popísaná. Je presvedčený, že sa to stalo tak, ako to porozprával syn aj ďalší dvaja svedkovia. Uviedol, že jeho škoda na vozidle je približne taká, ako ju určil zamestnanec z poisťovne. Na jeho vozidle bola poškodená na strane vodiča prakticky celá strana vozidla, obidvoje dvere a zadný blatník. V predmetnej dobe šoféroval auto jeho syn A. K., s jeho súhlasom auto užíva on. Odišiel ráno do práce o 6 hodine do Trenčína, pre nepriaznivé počasie sa okolo 9 hodine ráno vracali naspäť, s tým, že na stavbe sa nedalo pracovať pre zlé počasie. Počas jazdy domov okolo 9 hodine sa stala predmetná nehoda zhruba 4-5 km od miesta bydliska. Ako sa vrátil domov, prezeral vozidlo a on z dvora videl, že čosi nie je v poriadku, tak išiel k vozidlu a videl, že vozidlo bolo poškodené. Bol problém zatvoriť zadné dvere. Na otázku, ako sa to stalo, čo sa stalo, syn mu odpovedal, že stretol sa na ceste s traktorom A., vozidlo Manitou šmyklo do neho a tak poškodilo jeho vozidlo. Následne na druhý deň ráno prišiel odhadca poisťovne Allianz, ktorý celú udalosť spísal a ohodnotil škodu a tým sa to uzavrelo. Uviedol, že hneď po tej udalosti v ten deň, keď sa nehoda stala, nakoľko poľnohospodárske družstvo Slatina nad Bebravou je zhruba vzdialenosti 100 m od nehody, kde sa stala, vodič A. oznámil predstavenému družstva mechanizátorovi pánovi M., že došlo k nehode, prezreli A. a aj G. CR-V a následne pozvali aj riaditeľa poľnohospodárskeho družstva, pána O., ktorý taktiež videl a bol oboznámený s tým, čo sa stalo. Týmto to skončilo a syn so spolujazdcom odišli domov a tým to bolo pre nich uzavreté. Potom išiel na poisťovňu Allianz, na pobočku v Bánovciach nad Bebravou, kde sa spísala správa o udalosti, čo sa udialo. Následne prebehla výmena listov, nakoľko poisťovňa Allianz mala zamietavé stanovisko, že udalosti vzájomne nekorešpondujú, on sa proti tomuto zamietavému stanovisku odvolal a potom už za neho komunikoval jeho právny zástupca. Uviedol, že udalosť sa stala skutočne tak, ako to uvádza. V tom čase bola zľadovatelá vozovka posypaná snehom, on nemá v úmysle klamať alebo uvádzať nejaké nepravdivé údaje, skrátka udalosť sa stala tak, ako ju opísal. Keď sa spýtal syna, či poisťovňa Allianz robila s ním nejaké vypočúvanie, syn mu uviedol, že nie. V to ráno bolo počasie veľmi zlé, miešal sa dážď so snehom a bolo okolo 0 stupňov celzia. Išiel na dvor a šmýkal sa, bol problém ustáť. Vozovka bola ako ľad, miešal sa sneh s dažďom. Vodiča A. poslal šéf odhrnúť sneh do školského dvora, nakoľko odhŕňače snehu nahrnuli ku vchodu do školy sneh, aby sa do školy dostali vozidlá, učitelia a podobne, to bol dôvod prečo A. išiel na cestu. Uviedol, že jeho syn sa pozná s pánom I., je to občan rovnakej obce K.. Poznajú sa celý život, vekový rozdiel je medzi nimi cca 5 rokov, nevedel uviesť, či chodia na nejaké spoločné podujatia, nemajú spoločné záujmy. Znalecký posudok dal vyhotoviť on prostredníctvom jeho právneho zástupcu na požiadanie poisťovne Allianz, ktorá poisťovňa žiadala znalecký posudok. Znalcovi zaplatil okolo 700,00 eur.

11. Svedok A. K., nar. XX.XX.XXXX pri výsluchu na pojednávaní dňa 31.01.2018 uviedol, že žalobca je jeho otec a žalovaná je poisťovňou, s ktorou nemá žiadny právny vzťah. Bol vodič poškodeného vozidla G. CR-V. Uvedená udalosť sa stala 25.01.2016, prišli do práce do Trenčína. Nakoľko majú prácu len vonku, vedúci ich poslal domov pre nepriaznivé poveternostné podmienky. Cestou nad obcou Slatina nad Bebravou v zákrute protiidúce vozidlo traktor A. na neupravenej zasneženej ceste prešlo zadným kolesom do jeho strany do jeho jazdného pruhu, následkom čoho dostal šmyk a jeho zadná pneumatika prebehla cez ľavé predné dvere, zadné dvere a zadný blatník, následkom čoho zastavil vozidlo. Zastavil aj traktor A., vyšli z auta a začali riešiť vzniknutú situáciu. Uviedol, že aj profil vozovky bol zúžený, nakoľko z obidvoch strán bol nahrnutý starý sneh, preto aj keby sa chcel kdesi uhnúť, tak by sa mu nedalo. So šoférom A., ktorý mu spôsobil škodu, sa dohodli, že to vyriešia cez poistnú udalosť, že nebudú volať políciu, že sa to spíše. Išli na poľnohospodárske družstvo za pánom O., ten ich odkázal za pánom M., čo bol technik poľnohospodárskeho družstva, ktorý má na starosti všetky autá a mechanizmy na družstve. Spísala sa tam škodová udalosť a následne na to bola odnesená na pobočku poisťovne Allianz v Bánovciach nad Bebravou pani B.. Nebol tam žiadny spor o tom, kto je vinník, šofér A. sám priznal, že dostal šmyk. Uviedol, že v aute nesedel sám, v aute sedel ešte jeho kolega O. K.. O. K. nie je jeho rodina, je to iba menovec. Prišlo im domov oznámenie, že im zamietajú vyplatenie peňazí, že škodová udalosť sa nemohla stať tak, ako je uvedené, že nezodpovedá rozsah škôd na vozidlách a technicky sa to nemohlo stať tak, ako to bolo popísané. Následne sa odvolal, žiadali rekonštrukciu dopravnej nehody, čo mu bolo vyhovené. Prišli dvaja páni z poisťovne Allianz, on žiadal, aby išli na miesto toho skutku, ale to mu nebolo vyhovené. Pracovníci z poisťovne nechceli ísť na miesto škodovej udalosti z dôvodu, že v tom čase veľmi pršalo, tak ich vypočuli po jednom v aute v ktorom prišli, na družstve, s tým, že tam bol prítomný aj šofér A.. Porobili si pár fotiek, on v tom čase auto opravené ešte nemal. Pracovník žalovanej poisťovne to zapisoval do svojho dokumentu, on len rozprával, vypovedal. Oni ho iba vypočuli a uviedli, že to sa rieši potom ďalej u nich a že to riešia iní ľudia. Na základe týchto výpovedí prišlo ďalšie oznámenie, také isté zamietavé ako predtým, že z technických príčin a že nesedí rozsah poškodení. Následne prišiel na obhliadku pán Ing. Lichner ako znalec, pristavili vozidlá, išli na miesto činu, znalec si to fotil, ukazovali mu priebeh nehody. Pýtal sa ich ako sa to stalo, oni mu to popísali a znalec potom vypracoval znalecký posudok. Aj po vypracovaní znaleckého posudku bol zo strany poisťovne zamietavý postoj. V čase škodovej udalosti snežilo, bolo zlé počasie, bolo okolo mínus 1 stupeň celzia. Cesta bola zasnežená súvisle, asi 5cm čerstvého snehu, snežilo stále. Na kraji bol nahrnutý starý zamrznutý sneh a celá krajina bola zasnežená. Išiel okolo 30 km/h, lebo viac sa nedalo. Jazdný pruh bol zúžený okolo 0,5m z každej strany, keby sa aj chcel vyhnúť, tak keby narazil do tohto nahrnutého snehu, tak by možno spôsobil ešte väčšie škody. Uviedol, že na okraji cesty bol potom 5m zráz. Na otázku, ako vedel, že kopy snehu boli na vozovke a nie na trávnatej časti pri vozovke, uviedol, že v danom mieste je len asfalt a následne zráz dolu, pričom sú tam ešte zapichnuté palice pre cestárov, aby vedeli kadiaľ majú odhŕňať napadaný sneh. K šmyku protiidúceho vozidla uviedol, že to bola sekunda, on sa venoval ceste, aby niekde nezbehol. Protiidúce vozidlo registroval, ale je tam zákruta, tak vidno len asi 30m. Už keď sa približovali, stretával s protiidúcim vozidlom, tak si všimol, že chytá šmyk zadok vozidla A., následne čoho šmykom mu prebehol po celej strane. Uviedol, že nestihol zareagovať, zareagoval až po kontakte, pribrzdil, trošku ho šmyklo a autom zostal prednou časťou do stredu cesty. K predloženému čestnému prehláseniu zo dňa 09.08.2016 uviedol, že podpis na ňom je jeho. Čestné vyhlásenie zo dňa 09.08.2016 diktoval on a spisoval to právny zástupca žalobcu. Na otázku, kto prišiel s návrhom, že sa takéto čestné prehlásenie vyhotoví, uviedol, že im to povedal pán právny zástupca, že také treba. Uviedol, že si stojí za obsahom čestného vyhlásenia zo dňa 09.08.2016. Nebol nikým ovplyvňovaný, je tam len čistá pravda, ako sa to stalo. Uviedol, že druhého účastníka nehody pána I. pozná, nakoľko sa jedná o malú obec, kde je ich 150 a tam sa poznajú všetci. Vo voľnom čase s vodičom A. nekontaktuje, keď sa stretnú, tak sa pozdravia, porozprávajú sa, čo je nové. Je to na ulici, ale nenavštevujú sa, poznajú sa ako s každým v dedine. Pomery na predmetnej komunikácii, kde sa stala škodová udalosť, pozná, chodí tadiaľto skoro každý deň, keď ide do práce. Uviedol, že cesty sú tam užšie ako sú štandardné cesty na hlavných ťahoch, je tam problém niekedy sa obísť v niektorých úsekoch s protiidúcimi širšími vozidlami. To, že bol vo svojom jazdnom pruhu vie na 100 percent podľa toho, lebo sa držal svojej strany vedľa nahrnutého snehu. V predmetnej časti je užšia cesta, a to aj s ohľadom na nahrnutý sneh. Zápis z 27.04.2016 spísaný so svedkom zodpovedá viac - menej jeho výpovedi, ktorú vtedy podal, už si to presne nepamätá. Z vlastného pohľadu priebeh škodovej udalosti, popísal tak, že išiel asi 30 km/h, mal zaradenú 3 maximálne 4 rýchlostný stupeň, išiel plynule, do zákruty nebrzdil, pri takej rýchlosti nemal dôvod, vozidlo mal pod kontrolou. Auto je vidieť v zákrute, keď sa priblíži. Keď sa už takmer stretali, tak si všimol, že traktoru ušiel zadok, chytil šmyk, stále dúfal, že do nich nenarazí, ani sa mu nedalo kde vyhnúť. Nešlo o silný náraz, také líznutie, napriek tomu došlo k poškodeniu vozidla. Po náraze

pribrzdil, smer volantom už nereguloval a s autom zostal stáť čelnou stranou smerom do stredu cesty, do protiidúceho jazdného pruhu.

12. Svedok O. I., nar. XX.XX.XXXX pri výsluchu na pojednávaní dňa 31.01.2018 uviedol, že žalobcu pozná ako kamaráta z rovnakej dediny, k žalovanej nemá žiadny pozitívny ani negatívny vzťah. Bol vodičom traktora A.. So žalobcom, ako aj s jeho synom majú dobrý vzťah, keď sa stretnú tak sa porozprávajú a tak. Na návštevy medzi sebou nechodia. Išiel z družstva do školy, riaditeľ ho poslal, s tým, že má odhrnúť sneh, ktorý nahrnul odhrňovač pred bránu školy. Vyšiel z družstva na hlavnú cestu, následne išla zatáčka do pravej strany, ako vchádzal do zatáčky, tak začal pribŕzďať a vtedy uvidel prichádzať G. CR-V, tá bola vo svojom pruhu. Krajom išiel po odhrnutom snehu, ktorý bol večer odhrnutý a ráno namrznutý, bolo to asi polkou kolesa, vplyvom toho začalo vozidlo hádzať, vibrovať a už cítil ako ho otáča a chytil vozidlo G. CR-V. Následne začal brzdiť celou silou a dostal sa do šmyku, traktor otočilo a zostal prednou časťou vo svojom jazdnom pruhu a zadnou časťou zostal smerom do protismeru. Išiel okolo 20-25 km/h, tachometer na traktore nie je. Pokiaľ ide o vozidlo, hnané sú obidve nápravy, manévrovať sa dá s obidvoma nápravami, ale keď sa ide po ceste tak ovládaná je len predná náprava. Pokiaľ sa dajú ovládať obidve nápravy riadenie je veľmi citlivé, preto na ceste by sa vozidlo nedalo ovládať. Dá sa to prepnúť tak, aby bola ovládaná len predná náprava. V čase škodovej udalosti mal ovládanú len prednú nápravu. Brzdy boli na vozidle dobré. Ide o vozidlo, ktoré má 8 ton, nešlo o moc silný náraz, ale s A. šklblo. Ako vyšiel z vozidla, ani ešte dvere nezavrel a už bol na zemi, čo tam bol taký ľad. Ľad bol prikrytý snehom. Volal riaditeľovi družstva, že čo sa stalo, prišiel riaditeľ družstva, spísali správu pre poisťovňu, následne čakali, ako sa vyjadrí poisťovňa. S obdobným typom vozidla v čase skutku jazdil asi 10 rokov, má s tým strojom skúsenosť. Po technickej stránke vozidlo A. spĺňalo všetky požiadavky. Začalo snežiť, ale predtým bola poľadovica, posypané nebolo, u nich sa posýpa až poobede. Trochu mrzlo, ale veľa nebolo pod nulou. V noci aj nad ránom padala námraza a na to začalo snežiť, ľad nebolo vidieť. Pomery na danej ceste pozná, jazdí tam aj s nákladným autom, s hocičím, s čím ho pošlú. Uviedol, že priebeh škodovej udalosti medzi ním a vodičom G. CR-V nebol sporný, nehodu zavinil on, boli tam spravené aj koľaje na ceste a je to hrubá guma. V momente bok G. CR-V pretlačilo, koleso išlo bokom po strane G. CR-V, po celom boku. Keď vchádzal do zákruty, uviedol, že trošku pribŕzďal, lebo tam nebolo možné brzdiť viac. Ako prišiel na tie hrudy, tak ho začínalo otáčať a vtedy už nemohol brzdiť. Po náraze už potom začal prudko brzdiť. To, že bol v jazdnom pruhu G. a nie on v jeho vedel z toho, že topánkou odhrnuli sneh, jednalo sa o tenkú vrstvu ľadu, tam videli stredové čiary. Uviedol, že zápis zo dňa 27.04.2016 diktoval na družstve, podpis je jeho. K čestnému vyhláseniu zo dňa 28.11.2016 a čestnému vyhláseniu zo dňa 09.08.2016, na ktorom je podpísaný svedok pán O. I., uviedol, že skutočnosti uvedené v predmetných čestných vyhláseniach zodpovedajú realite. Nebol nikým navádzaný, v čestnom vyhlásení je to tak, ako to hovoril, pri ich spisovaní sa nestretol s právnym zástupcom. Uviedol, že keby na vozovke v mieste škodovej udalosti nebol nahrnutý sneh, tak okolo 0,5 metra by tam ešte bol asfalt. Sneh bol nahrnutý na obidvoch stranách približne 0,5 metra, auto sa tam zmestilo, keď ho začalo otáčať, už bolo zle. Keby ho nebolo otočilo, s protiidúcim vozidlom by sa obišli. V jeho vozidle nebol nikto a vo vozidle G. CR-V bol ešte jeden spolujazdec, O. K.. Na otázku, či čestné vyhlásenie zo dňa 28.11.2016 diktoval advokátovi alebo čestné vyhlásenie už prišlo vyhotovené na podpis, uviedol, že popísal všetko ako to bolo. Žalobca doniesol čestné vyhlásenie na podpis. O priebehu škodovej udalosti sa bavil aj so znalcom, keď bola robená rekonštrukcia. Tomu uviedol skutočnosti tak, ako sa reálne odohrali. Políciu ku škodovej udalosti nevolali preto, lebo nevedeli, že to môže byť taká škoda, teda taká suma.

13. Svedok O. K., nar. XX.XX.XXXX pri výsluchu na pojednávaní dňa 31.01.2018 uviedol, že so žalobcom nie je v žiadnom rodinnom vzťahu, sú priatelia, robia so synom žalobcu ako živnostníci. So žalovanou nemá žiadny právny vzťah. Sedel ako spolujazdec v poškodenej G. CR-V. Išli z roboty z Trenčína domov, nakoľko začalo snežiť pršať, tak ich poslali domov, sedel vedľa vodiča na prednom sedadle. Išli okolo 55 km/h, rýchlo sa ísť nedalo. Vodič A. prešiel do ich jazdného pruhu a zasiahol ich zadnou pneumatikou. Bol to dosť silný náraz. Uviedol, že vodič G. CR-V išiel plynule, držali sa pred škodovou udalosťou vo vlastnom pruhu, po kontakte vodič G. CR-V brzdil, stočilo ich a skončili čelnou stranou otočení do protijazdného pruhu. Z jeho pohľadu bolo jasné, že vodič A. dostal šmyk, vinníkom nehody bol vodič A.. Ďalej sa ho to už netýkalo, oni boli ešte spisovať papiere o škodovej udalosti. Vozovka bola klzká, na vozovke bol kašovitý sneh, ale ako kde, niekde bol kašovitý sneh, niekde bol aj zamrznutý sneh. Cesta bola zúžená snehom, ktorý zasahoval do jazdného pruhu asi pol metra z každej strany. Cestnú komunikáciu pozná, chodieva tadiaľ každý deň. Potvrdil, že šmyk dostal A., potom začal

brzdiť a stočilo ho do ich strany. Potvrdil pravdivosť obsahu a aj podpisu na čestnom vyhlásení zo dňa 09.08.2016. Nevedel uviesť, prečo strany ku škodovej udalosti nevolali políciu.

14. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca je vlastníkom a držiteľom osobného motorového vozidla zn. G. CR-V, EČV: I VIN: O rok výroby XXXX a vlastníkom traktora zn. A., EČV: I VIN: Z rok výroby XXXX je Poľnohospodárske družstvo Slatina nad Bebravou, IČO: 00 205 672.

15. Nebolo tiež sporné, že dňa 26.01.2016 žalobca nahlásil žalovanej poistnú udalosť, ku ktorej došlo dňa 25.01.2016 a zároveň si uplatnil nárok na náhradu škody spôsobenej na jeho motorovom vozidle G. CR-V, ktorá mala vzniknúť v príčinnej súvislosti s prevádzkou traktora A., pričom predmetný traktor bol na účely povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v čase vzniku poistnej udalosti poistený u žalovanej.

16. V správe o nehode z 25.01.2016 je uvedený dátum a čas nehody 25.01.2016 o 8:45 hod. a miesto Slatina nad Bebravou bez bližšej špecifikácie. Zúčastnenými vozidlami sú osobné motorové vozidlo G. CR-V X EČV: I s vodičom A. K. a kolesový traktor A. A. XXX XXX P., EČV: I s vodičom O. I.. Pri obidvoch vozidlách je označená krížikom možnosť č. 2 "vozidlo sa pohýnalo". Na vozidle G. CR- V je uvedené poškodenie ľavých predných a zadných dverí a na traktore A. je uvedené, že nie je poškodený. V kolónke poznámky je na strane vozidla G. CR-V uvedené "poľadovica" a na strane traktora A. "poľadovica, vozidlo narazilo kolesom do ľavých zadných a predných dverí". V kolónke "Nehodu zavinil" je pri obidvoch vozidlách zhodne uvedené, vodič vozidla B, t. j. traktor A.. Súčasťou správy je aj nákres - plánik nehody.

17. Na základe obhliadky poškodeného vozidla G. CR-V, ktorú vykonal pracovník žalovanej, bol vyhotovený Zápis z obhliadky a prejednania škody zo dňa 27.01.2016 obsahujúci kalkuláciu opravy poškodenia vozidla G. CR-V vo výške nákladov na opravu v sume 1.248,69 eur bez DPH, resp. 1.498,43 eur s DPH.

18. Oznámením zo dňa 09.03.2016 žalovaná oznámila žalobcovi, že vzhľadom na skutočnosť, že rozsahy poškodení na zúčastnených vozidlách spolu vzájomne nekorešpondujú a účastníkmi škodovej udalosti uvádzaný priebeh vzniku škody je technicky neprijateľný, škodová udalosť bola uzatvorená bez náhrady škody. Listom zo dňa 12.03.2016 žalobca zaslal žalovanej odvolanie voči zamietnutiu poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX a žiadal o opätovné prešetrenie dopravnej nehody. Listom zo dňa 04.04.2016 žalovaná oznámila žalobcovi, že z prešetrenia vyplýva, že rozsahy poškodení na zúčastnených vozidlách spolu vzájomne nekorešpondujú a deklarovaný priebeh vzniku škody je technicky neprijateľný. Listom zo dňa 21.04.2016 žalobca požiadal žalovanú o vykonanie rekonštrukcie poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX. Listom zo dňa 23.05.2016 žalovaná oznámila žalobcovi, že na základe žiadosti žalobcu vykonala na nahlásenom mieste vzniku škody rekonštrukciu, ktorej záverom je, že rozsahy poškodení na zúčastnených vozidlách spolu vzájomne nekorešpondujú a deklarovaný priebeh vzniku škody je technicky neprijateľný. Ani po vykonanej rekonštukcii sa nepreukázalo, že za škodu na vozidle žalobcu, ktorá bola nahlásená, zodpovedá poistený žalovanej. Predžalobnou výzvou zo dňa 10.06.2016 žalobca vyzval žalovanú na zaplatenie škody vo výške 1.498,43 eur a trov právneho zastúpenia. Listom zo dňa 15.07.2016 žalovaná oznámila žalobcovi, že vykonala prešetrovanie škodovej udalosti a taktiež rekonštrukciu škodovej udalosti, pričom dospela k záveru, že rozsahy poškodení na zúčastnených vozidlách spolu vzájomne nekorešpondujú a deklarovaný priebeh vzniku škody je technicky neprijateľný. Nepreukázalo sa, že za vznik škody je zodpovedný poistený. Ak žalovanej bude predložený znalecký posudok, opätovne sa vráti k posúdeniu uplatňovaného nároku. Dňa 13.09.2016 žalobca opätovne vyzval žalovanú na zaplatenie náhrady škody, trov právneho zástupenia a nákladov vynaložených na vypracovanie znaleckého posudku. Zároveň zaslal žalovanej znalecký posudok znalca Ing. Martina Lichnera a faktúru č. XX/XXXX, z ktorej vyplýva výška znalečného znalca v sume 628,64 eur. Listom zo dňa 11.10.2016 žalovaná požiadala žalobcu o skompletizovanie znaleckého posudku o "Protokol zo simulácie" - zadanie hodnôt k celej simulácii nehodového deja. Listom zo dňa 20.10.2016 žalobca žalovanej doložil vyjadrenie znalca Ing. Martina Lichnera, týkajúce sa žalovanou rozporovaných skutočností. Listom zo dňa 16.11.2016 žalovaná vzniesla vo vzťahu k znaleckému posudku č. X/XXXX Ing. Martina Lichnera námietky. Listom zo dňa 17.01.2017 žalobca zaslal žalovanému Doplnok č. 1 k znaleckému posudku č. X/XXXX znalca Ing. Martina Lichnera, ktorý si za vypracovanie tohto doplnku v zmysle faktúry č. X/XXXX vyúčtoval znalečné celkom v sume 161,92 eur. Listom zo dňa 16.03.2017 žalovaná oznámila žalobcovi, že zotrváva na zamietavom stanovisku.

19. O. I., vodič traktora A., v zázname z rokovania s klientom zo dňa 27.04.2016 uviedol, že na príkaz nadriadeného išiel z areálu PD po štátnej ceste smerom na obec Slatina nad Bebravou. Cesta bola zladovatelá a pri vchádzaní do pravotočivej zákruty scítil, že mu vynáša v dôsledku šmyku zadnú časť nakladača. Nakoľko som sa bál, že pri zabrzdení sa začne ešte viac točiť na ceste a narazí do prichádzajúceho oprotiidúceho vozidla, nebrzdi a myslel, že to vydá. Po tom, ako došlo k nárazu, skočil na brzdy a s nakladačom zastal. Toto brzdenie ho otočilo do protismeru. Keby bol zabrzdil skôr, určite by oprotiidúce auto vyhodil nárazom z cesty. Vo vozidle boli dve osoby a to vodič a spolujazdec. On bol sám. Správa o nehode sa písala na bezpečnom mieste v PD. V čestnom vyhlásení zo dňa 09.08.2016 uviedol, že ako vodič traktora A. dostal na zľadovatenej vozovke v zákrute šmyk, následkom čoho traktor A. čiastočne prešiel do vedľajšieho jazdného pruhu, kde ľavou bočnou stranou zadnej pneumatiky zachytil ľavú bočnú stranu protiidúceho vozidla G. CR-V. V momente, ako spozoroval, že došlo k fyzickému kontaktu traktora A. s vozidlom G. CR-V začal prudko brzdiť, načo sa traktor A. stal neovládateľným, dostal sa do nekontrolovateľného šmyku, pričom ostal stáť krížom cez vozovku. Vyhlásil, že v čase vzniku škodovej udalosti mrzlo, vozovka bola neupravená (zasnežená, namrznutá a klzká), pričom po oboch jej krajniciach sa nachádzali kopy zamrznutého snehu, ktoré zasahovali do jazdného pruhu cca 0,5 m. Traktor A.oféroval rýchlosťou max. do 20 až 25 km/h. V čestnom vyhlásení zo dňa 28.11.2016 uviedol, že v čase škodovej udalosti mal na označenom vozidle blokovanú zadnú nápravu, t.j. táto nebola riadená. Uviedol, že brzdiť začal ešte pred tým (z dôvodu vjazdu do zákruty), ako došlo ku kontaktu traktora A. a protiidúceho vozidla G. CR-V, pričom prudko, resp. intenzívne začal brzdiť v momente, ako spozoroval, že došlo k fyzickému kontaktu vozidiel, následkom čoho sa traktor A. stal neovládateľným, dostal sa do nekontrolovateľného šmyku, pričom ostal stáť krížom cez vozovku, a to zadnou časťou v jazdnom pruhu vozidla G. CR-V a prednou časťou vo svojom jazdnom pruhu.

20. A. K., vodič vozidla G. CR-V, v zázname z rokovania s klientom zo dňa 27.04.2016 uviedol, že v dobe nehody išiel so svojím vozidlom z obce Slatina nad Bebravou do Šípkova. Vo vozidle bol s kolegom O. K., s ktorým nie je v príbuzenskom pomere. Na štátnej ceste pred družstvom v ľavotočivej zákrute oproti išiel nakladač A., ktorý bol viac k stredu vozovky. Táto bola zasnežená, šmykľavá. On slabým brzdením a ubratím plynového pedálu znížil rýchlosť. Nakladač dostal šmyk a zadným ľavým kolesom ho zachytil o predné ľavé dvere k zadným dverám a zadnému blatníku. V čestnom vyhlásení zo dňa 09.08.2016 okrem iného uviedol, že šoféroval vozidlo G. CR-V uvedeným úsekom cesty vo svojom jazdnom pruhu, pričom v zákrute na zľadovatenej vozovke dostal protiidúci traktor A. šmyk, čiastočne prešiel do jeho jazdného pruhu, kde ľavou bočnou stranou zadnej pneumatiky zachytil ľavú bočnú stranu vozidla G. CR-V. Po tom, ako došlo k fyzickému kontaktu traktora A. s ním šoférovaným vozidlom G. CR-V, začal brzdiť, pričom vozidlo G. CR-V skončilo otočené prednou časťou smerom do stredu vozovky a zadnou časťou smerom ku krajnici. Svedkom nehody bol tiež O. K.. V čase vzniku škodovej udalosti mrzlo, vozovka bola neupravená (zasnežená, namrznutá a klzká), pričom po oboch jej krajniciach sa nachádzali kopy zamrznutého snehu, ktoré zasahovali do jazdného pruhu cca 0,5 m. Vozidlo G. CR- V šoféroval rýchlosťou do 30 km/h.

21. O. K., spolujazdec vo vozidle G. CR-V, v čestnom vyhlásení zo dňa 09.08.2016 uviedol, že ku škodovej udalosti došlo tak, že A. K. šoféroval vozidlo G. CR-V uvedeným úsekom cesty vo svojom jazdnom pruhu, pričom v zákrute na zľadovatenej vozovke dostal protiidúci traktor A. šmyk, čiastočne prešiel do jazdného pruhu vozidla G. CR-V, kde ľavou bočnou stranou zadnej pneumatiky zachytil ľavú bočnú stranu vozidla G. CR-V. Po tom, ako došlo k fyzickému kontaktu traktora A. s vozidlom G. CR-V, začal A. K. brzdiť, pričom vozidlo G. CR-V skončilo otočené prednou časťou smerom do stredu vozovky a zadnou časťou smerom ku krajnici. V čase vzniku škodovej udalosti mrzlo, vozovka bola neupravená (zasnežená, namrznutá a klzká), pričom po oboch jej krajniciach sa nachádzali kopy zamrznutého snehu, ktoré zasahovali do jazdného pruhu cca 0,5 m.

22. Žalobca doložil do spisu znalecký posudok č. X/XXXX, ktorý vypracoval Ing. Martin Lichner, znalec v odbore Doprava cestná zapísaný v zozname znalcov MSSR. V časti 2.2.1 Analýza poškodenia vozidla G. CR-V tohto znaleckého posudku znalec uviedol, že k tejto analýze bola požitá jedna fotografia, ktorú predložil objednávateľ - žalobca (fotografia poškodenej časti vozidla). Ďalej boli použité fotografie, ktoré znalec vykonal pri obhliadke traktora A. a vozidla G. CR-V dňa 09.08.2016. Výškové pomery z detailu fotografie ľavých zadných dverí vozidla G. CR-V spolu s priloženým metrom boli prenesené na fotografiu poškodeného vozidla. Stredná hodnota výšky oblasti poškodenia je 614 mm. Rozdiel vo výške 29 mm od stredu zadného kolesa (585 mm), teda aj výšky v akej mohlo dôjsť k prvému kontaktu

ľavej zadnej pneumatiky traktora A. je spôsobený tým, že pneumatiky traktora A. sa od 25.01.2016 do termínu obhliadky 09.08.2016 používali a teda dezén pneumatík bol v čase dopravnej nehody vyšší, čo ale nie je možné presne stanoviť. Taktiež vozidlo G. CR-V bolo v čase dopravnej nehody zaťažené dvomi osobami o celkovej hmotnosti cca 180 kg, čo spôsobilo, že vozidlo bolo v oblasti poškodenia nižšie ako je nezaťažené. Z uvedeného podľa znalca vyplynulo, že poškodenie vozidla G. CR-V mohlo byť spôsobené traktorom A., pričom technickú prijateľnosť poškodenia vozidla G. CR-V pri dopravnej nehode, ako je uvedené v čestných prehlásenia, bolo nutné určiť aj pomocou simulácie v programe Virtual CRASH 2.2. V časti 2.2.2 Analýza nehodového deja znaleckého posudku znalec uviedol, že podklady, ktoré boli predložené objednávateľom, vyhotovená fotodokumentácia a plánik z miesta dopravnej nehody sú technicky prijateľné podklady a pre vypracovanie znaleckého posudku postačujúce. Znalec uviedol, že obaja vodiči pri vyhotovovaní fotodokumentácie určili ako miesto zrážky komunikáciu č. III/1896, čiastočne v jazdnom pruhu vozidla G. CR-V oproti stĺpu elektrického vedenia (bez neónového osvetlenia), vo vzdialenosti cca 230m od križovatky pri Poľnohospodárskom Družstve Stalina nad Bebravou. Miesto zrážky bolo teda vymedzené s dostatočnou presnosťou, pričom konečné polohy vozidla a traktora od miesta zrážky nevedeli obaja vodiči s dostatočnou presnosťou určiť (určili len orientačne smerovú polohu vozidla a traktora). Poškodenie vozidla G. CR-V sa zhoduje s tvarom zadnej pneumatiky traktora A.. Znalec v závere znaleckého posudku uviedol, že po overení a analyzovaní dostupných informácií (podrobne kapitola 2.2.1) a vykonanej simulácii v programe VirtualCRASH 2.2 (podrobne kapitola 2.2.2), konštatuje, že rozsah a charakter poškodenia motorového vozidla G. CR- V EVČ: I ktorý vznikol pri dopravnej nehode, ktorá sa podľa vodičov O. I., A. K. a svedka O. K. stala na ceste III/1896 medzi obcami Slatina nad Bebravou a Šípkov, je technicky prijateľný, teda priebeh dopravnej nehody ako aj poškodenia, ktoré pri nej vznikli sú technicky prijateľné.

23. Žalobca doložil do spisu aj Doplnok č. 1 k Znaleckému posudku č. X/XXXX, ktorý vypracoval znalec Ing. Martin Lichner a ktorým doplnil znalecký posudok o časť označenú ako 2.2.3 Analýza nehodového deja (s poukazom na čestné vyhlásenie O. I. zo dňa 28.11.2016 - zablokovaná, neriadená zadná náprava traktora A.). Znalec v predmetnej časti 2.2.3 doplnku č. 1 znaleckého posudku uviedol, že zo spracovaných simulácií vyplynulo, že najpravdepodobnejšia rýchlosť vozidla G. CR-V na začiatku nehodového deja bola cca 24,50 km/h a rýchlosť traktora A. na začiatku nehodového deja bola cca 22,50 km/h, čo bola rýchlosť nižšia ako pre daný úsek maximálne dovolená. Ako technicky prijateľný nábeh bŕzd (brzdového systému) bol pri vozidle G. CR-V určený čas 0,2 s a pre traktor A. čas 0,7 s a to s poukazom na rozdielny brzdový systém. Ako technicky prijateľný reakčný čas oboch vodičov bol určený čas 0,8 s. V čase 1,50 sekundy pred nehodou sa vozidlo G. CR-V nachádzalo vo svojom jazdnom pruhu, bližšie pri strede vozovky a nachádzalo sa prednou časťou vozidla 8,30 metra od miesta zrážky. Traktor A. sa v uvedenom čase nachádzal čiastočne v protismernom jazdnom pruhu (cca 0,50 m v protismernom jazdnom pruhu), nakoľko z dôvodu malého súčiniteľa adhézie bol traktor v pravotočivej zákrute ťažko ovládateľný. V uvedenom čase sa nachádzal ľavou prednou pneumatikou vo vzdialenosti 5,10 m od miesta zrážky. Dané miesto je najpravdepodobnejšie aj miestom počiatku reakcie vodiča traktora A.. Ako najpravdepodobnejší počiatok reakcie vodiča vozidla G. CR-V je v simulácii uvažovaný čas 0,8s pred miestom zrážky. V uvedenom čase sa vozidlo G. CR-V nachádzalo prednou časťou 3,5 m od miesta zrážky a traktor A. sa v uvedenom čase nachádzal ľavou prednou pneumatikou vo vzdialenosti 0,65 m od miesta zrážky. Nakoľko ako technicky prijateľný reakčný čas vodičov bol určený čas 0,8 s, tak k brzdeniu traktora A. došlo s najväčšou pravdepodobnosťou 0,7s pred miestom zrážky. V uvedenom čase sa vozidlo G. CR-V nachádzalo prednou časťou 2,85 m od miesta zrážky a traktor A. sa v uvedenom čase nachádzal ľavou prednou pneumatikou na mieste zrážky. Miesto zrážky sa nachádza v jazdnom pruhu osobného motorového vozidla G. CR-V a to cca 0,70 m od stredovej čiary. V uvedenom mieste mal traktor A. prvý kontakt (ľavou zadnou pneumatikou) s motorovým vozidlom G. CR-V (v oblasti ľavých predných dverí vozidla), pričom v dôsledku slabej adhézie nedokázal vodič traktora A. zabrániť dopravnej nehode aj napriek tomu, že vozidlo G. CR-V sa snažilo dopravenej nehode zabrániť vyhýbacím manévrom. Kontakt medzi vozidlami trval cca 0,15 s, pričom podľa simulácie ľavé zadné koleso traktora A. bolo v kontakte s karosériou (ľavé predné dvere, ľavé zadné dvere a ľavý zadný blatník) vozidla G. CR-V, následkom čoho došlo k jeho poškodeniu. Traktor A. začal brzdiť 0,7s pred prvým kontaktom s vozidlom G. CR-V, pričom nábeh brzdového systému bol cca 0,7s, teda v mieste zrážky (miesto prvého kontaktu) brzdil plným (maximálnym) brzdným spomalením, čo malo za následok pri daných adhéznych podmienkach zablokovanie všetkých kolies. V mieste zrážky (v okamihu zrážky) vozidlo G. CR-V začalo brzdiť (počiatok brzdenia), teda vozidlo G. CR-V začalo brzdiť až v momente prvého kontaktu s traktorom A., pričom nábeh bŕzd bol určený na 0,2 s. V mieste zrážky (momente zrážky) sa vozidlo G. CR-V pohybovalo rýchlosťou 24,25 km/h a traktor A. sa pohyboval rýchlosťou

15,89 km/h. Konečné polohy vozidiel sa zhodujú s čestnými prehláseniami oboch účastníkov dopravnej nehody, nakoľko vodič A. K. uviedol, že vozidlo G. CR-V skončilo otočené prednou časťou smerom do stredu vozovky a zadnou časťou smerom ku krajnici. Vodič O. I. uviedol, že traktor A. ostal stáť krížom cez vozovku zadnou časťou v jazdnom pruhu vozidla G. CR-V a prednou časťou vo svojom jazdnom pruhu. Znalec uviedol, že sa jedná o neštandardnú zrážku, takže nie je možné poškodenie porovnať s obdobnými poškodeniami iných vozidiel. Poškodenie vozidla G. CR-V sa zhoduje s tvarom zadnej pneumatiky traktora A.. Znalec záverom konštatuje, že po overení a analyzovaní dostupných informácií a vykonanej simulácii v programe Virtual CRASH 3.0, rozsah a charakter poškodenia motorového vozidla G. CR-V EVČ: I ktorý vznikol pri dopravnej nehode, ktorá sa podľa vodičov O. I., A. K. a svedka O. K. stala na ceste III/1896 medzi obcami Slatina nad Bebravou a Šípkov je technicky prijateľný, teda priebeh dopravnej nehody, ako aj poškodenia, ktoré pri nej vznikli sú technicky prijateľné. Znalecký posudok č. X/XXXX a Dodatkom č. 1 k znaleckému posudku spĺňali všetky zákonom predpísané náležitosti a obsahovali doložku o tom, že znalec si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku.

24. Žalobca doložil v súvislosti s predloženým znaleckým posudkom a jeho dodatkom aj jedno dátové DVD, na ktorom boli videosúbory, a to videá zo simulácie nehody znalcom Ing. Martinom Lichnerom, spolu 6 súborov s označením dynamika a kinematika, ktoré predstavujú pohyb vozidiel pred stretom a po strete z bočného a vrchného pohľadu.

25. Žalovaná doložila do spisu Stanovisko č. XXXXXXXXXX/XXXX k poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX, ktoré vypracoval dňa 22.06.2017 U.. J. O. ako interný zamestnanec žalovanej. Predmetné stanovisko je členené na časti: Podozrenie, Nález, Záver a Návrh pre likvidáciu. Predmet stanoviska je vymedzený v časti označenej ako "Podozrenie" a bolo ním zodpovedanie otázok, či charakter poškodenia motorových vozidiel zodpovedá deklarovanému priebehu a či nemohlo šuchnúť poškodené vozidlo namiesto poisteného. V časti označenej ako "Nález" tohto stanoviska sú v úvode uvedené prvotné hlásenia zúčastnených. V nálezovej časti odseku označenom ako "Prvotné vyhodnotenie dostupných podkladov" je uvedené, že zakreslená poloha v správe o nehode je reálna, takéto kontaktné postavenie je vzhľadom na charakter poškodenia technicky prijateľné. Čo nesedí, je deklarovaný priebeh, stav vozovky bol rovnaký pre obidve vozidlá, ťažko možno vylúčiť šmyk nakladača, ten má ale riadené obe nápravy a spoločne s rýchlosťou, akou sa takýto stroj pohybuje tam tendencia k vzniku pretáčavého šmyku bude menšia, ako u osobného vozidla, v tejto časti by ale bolo nutné poznať situáciu na mieste alebo mať presnejšie informácie k priebehu od vodičov. Poškodenie osobného vozidla je možné hodnotiť ako zodpovedajúce kontaktu pneumatiky nakladača, ale kontaktu nerotujúcej pneumatiky, nezodpovedá to vyjadreniu strojníka o nebrzdení, ak nebrzdil, tak tam nejaká rotácia kolesa bola a v takom prípade by bol charakter stôp na osobnom vozidle odlišný. V ďalšom odseku nálezovej časti stanoviska je ďalej uvedené, že po vykonanej "rekonštrukcii", presnejšie obhliadky miesta vzniku a doplnení k spôsobu vzniku od zúčastnených je názor rovnaký ako v prvotnom vyjadrení. Nakladač má pohon 4x4, zadná náprava pri jazde na ceste nie je riadená a zadná náprava je vzhľadom na údaje o maximálnej prípustnej hmotnosti pri jazde na ceste aj viac zaťažená, motor je uložený vpravo medzi nápravami. Bohužiaľ nie sú fotky z miesta v čase vzniku a nie je známa situácia a stav vozovky v čase vzniku, z toho čo bolo zistené na mieste, vzhľadom na polomer a priečny sklon zákruty a taktiež vyjadrenia zúčastnených, sa U.. O. nedopracoval k dôvodu vzniku pretáčavého šmyku vozidla s pohonom všetkých kolies a viac zaťaženou zadnou nápravou s najvyššou konštrukčnou rýchlosťou 40 km/h. Horizontálne kontaktné stopy v bočnej časti poškodeného vozidla ukazujú na stojace koleso nakladača, ale pri šmyku a nebrzdení by k nejakej rotácii dochádzalo. S najväčšou pravdepodobnosťou došlo ku kontaktu iným ako deklarovaným spôsobom. V nadväznosti na doručenie predžalobnej výzvy žalobcu žalovanej je v nálezovej časti stanoviska ďalej uvedené, že kontakt ako taký U.. O. vylúčiť nemôže, poškodenie v bočnej časti osobného vozidla charakterovo ukazuje na kontakt pneumatiky, vzhľadom k tomu, že stopy sú vodorovné, nedochádzalo pri kontakte k rotácii kolesa. Nesedí ten pretáčavý šmyk nakladača a to vzhľadom k jeho konštrukcii, pohonu, konštrukčnej rýchlosti a podobne. Ak sa bude simulovať dej, tak nakladač do pretáčavého šmyku sa nedostane, ale ak by sa uvažovalo s iným priebehom, tak sa pravdepodobne dostaneme k tomu, že nerotujúce koleso prejde do dráhy osobného vozidla - napr. stačí manéver strojníka vpravo s tým, že by zachytil sneh na krajnici (nahrnutý sneh na okrajoch cesty spomínali) a po náraze prednou časťou by ho na klzkom povrchu natočilo zadnou časťou do koridoru jazdy osobného vozidla. Strojník ale deklaruje nestabilitu a šmyk zadnej nápravy a U.. O. sa s takýmto priebehom nestotožnil, konzultoval ešte chovanie sa uvedeného stroja so servisným pracovníkom (servis ZA) a dostal rovnaké informácie, t. j. pretáčavý šmyk určite skôr nie, ako áno. Ku kontaktu podľa názoru U.. O. došlo, ale za iných okolností, ako deklarujú, t. j. ku kontaktu s najväčšou

pravdepodobnosťou došlo iným ako deklarovaným spôsobom. U.. O. sa v nálezovej časti stanoviska vyjadruje aj k znaleckému posudku a jeho doplnku, ktorý predložil žalobca. Podľa jeho názoru znalecký posudok dostatočne nevysvetľuje charakter stôp v bočnej časti osobného vozidla G. CR-V. Stopy na dverách sú len v horizontálnom smere, t. j. nie je zrejmá zmena smeru, ktorá by zodpovedala rotácii kolesa. Aj v prípade len krátkeho kontaktu (údaj 0,15 s uvedený v znaleckom posudku) dochádza u kolesa k výškovej zmene, v tomto konkrétnom prípade, vzhľadom na zvolené rýchlosti a vzhľadom ku geometrii kolesa je ta zmena výšky cca do 45 cm, čo by zanechalo na karosérii charakterovo odlišné stopy. Samozrejme je nutné uvažovať s nejakým sklzom, ale vzhľadom na tie stopy, tam nedochádzalo k žiadnej rotácii, t. j. koleso muselo byť zablokované, resp. stáť. Podľa U.. O. sa nedostatky týkali taktiež simulácie priebehu nehody, pohybu vozidiel a reakcií vodičov, t. j. zadaných vstupných parametrov simulácie. Uviedol, že hodnotí ako nereálny ten dej a simulovanie jazdy nakladača. K doplnku znaleckého posudku U.. O. v nálezovej časti stanoviska uvádza, že simulácia nehodového deja je "upravená" vzhľadom na doplnené čestné vyhlásenie strojníka a pravdepodobne taktiež vzhľadom k vzneseným pripomienkam. V krátkom čase 0,8 s zatáča A. doprava a začína sa vracať do svojho pruhu, z toho vychádza, že stroj bol stabilný a ovládateľný, inak by kolesá na manéver volantom nereagovali. Neovládateľným sa stroj stáva až po rýchlom manévri volantom doľava (z polohy - 10 stupňov do polohy 10 stupňov v čase len 0,8 s, čo nemožno považovať za normálne a prirodzené reakcie strojníka) a intenzívnom zabrzdení stroja. U.. O. zastáva názor, že u stroja A. prakticky nie je možná tá zmena natočenia kolies o 20 stupňov v tak krátkom čase. Nasimulované je to tak, že ku kontaktu dôjde a to ku kontaktu, ktorý by spôsobil charakterovo zodpovedajúce poškodenia k tomu, čo bolo zdokumentované, ale podľa U.. O. to neodzrkadľuje reálnu možnosť vzniku kontaktu, t. j. doložená simulácia a posudok nevysvetľuje možný vznik kontaktu so zavinením na strane stroja A. a nezodpovedá to hláseniam a vyjadreniam zúčastnených, ktoré sú zmenené na základe informácií, ktoré vyhodnotil ako nekorešpondujúce. V časti stanoviska označenej ako "Záver" je uvedené, že z dostupnej dokumentácie je možné konštatovať, že deklarovaný spôsob vzniku nebol znaleckým posudkom preukázaný a možno konštatovať, že ku kontaktu s najväčšou pravdepodobnosťou došlo iným, ako deklarovaným spôsobom. U.. P. O. je zamestnancom žalovanej, zároveň je zapísaný ako súdny znalec v odbore Cestná doprava v zozname znalcov vedených MS SR. Predmetné stanovisko nespĺňalo všetky zákonom predpísané náležitosti pre znalecký posudok a ani neobsahovalo doložku o tom, že znalec si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku, preto toto súd toto stanovisko posudzoval ako odborné vyjadrenie odborne spôsobilej osoby.

26. U.. J. O., nar. XX.XX.XXXX ako svedok pri výsluchu na pojednávaní dňa 31.08.2018 uviedol, že k strane žalobcu nemá žiadny právny vzťah, čo sa týka žalovanej spoločnosti, je zamestnancom poisťovne Allianz Slovenská poisťovňa, a.s. Zotrval na podanom stanovisku. Uviedol, že pôvodne spracoval e-mailové vyjadrenie v danej veci, ktoré slúžilo ako podklad pre likvidáciu škodovej udalosti a v ktorom hodnotil technickú prijateľnosť vzniknutej škody ako popisovali účastníci škodovej udalosti. Vzhľadom k tým podmienkam skonštatoval, že kontakt ako taký je možné pripustiť a rozpor mal k tomu deklarovanému spôsobu vzniku. Zo strany strojníka stroja A. bol deklarovaný šmyk zadnej nápravy, kde sa on vzhľadom na popisovaný stav vozovky, vzhľadom na miesto, teda predmetnú zákrutu, ktorou vozidlá prechádzali a vzhľadom k simulácii, ktorú on vykonal v špecializovanom programe Virtual CRASH, nedopracoval k tomu, že by príčinou mal byť šmyk zadnej nápravy nakladača, k tomu neboli splnené podmienky ani z vyjadrenia strojníka ani z charakteru miesta vzniku, teda toho miesta, kde malo dôjsť k poškodeniu. Strojník deklaroval, že nedochádzalo k brzdeniu vozidla a prvotnou príčinou mal byť šmyk nakladača, ale ten nakladač pri prejazde zákruty nebude mať tendenciu k šmyku zadnej nápravy. Vzhľadom na uvedené dal na likvidáciu záver, že s najväčšou pravdepodobnosťou tak, ako popisujú účastníci škodovej udalosti, nedošlo k vzniku škodovej udalosti. Následne mu bol doručený z likvidácie znalecký posudok pána Ing. Lichnera, ktorý si preštudoval a na likvidáciu napísal rozpory, s ktorými sa on nevedel stotožniť v predmetnom posudku a ktoré podľa jeho názoru neodzrkadľujú to, ako účastníci škodovú udalosť popísali a ako k nemu reálne mohlo dôjsť. Uviedol, že v simulácii v posudku nedochádza k šmyku nakladača, resp. dochádza k šmyku nakladača až po výrazných zásahoch strojníka do riadenia. Ten priebeh je tam simulovaný tak, že strojník robí výrazný manéver doprava, intenzívne zabrzdí a v krátkom časovom intervale 0,8 sekundy vytočí kolesá späť doľava. Takýto manéver však nikto z účastníkov nedeklaroval ani neodzrkadľuje to, čo je strojník schopný urobiť. Vyslovil názor, že človek nie je schopný za 0,8 sekundy urobiť popisovanú operáciu. Nasimulovať sa to dá, že sa traktor Manitou dostane do šmyku, ale nepovažoval to za reálne. Ďalej uviedol, že rozporoval aj manéver vodiča G. CR-V, s tým, že v priebehu kontaktu boli kolesá natočené proti vozidlu A., čo považoval za nelogickú reakciu vodiča G. CR-V. Pre upresnenie uviedol, že v simulácii sú kolesá natočené po kontakte proti

vozidlu A., ale vzhľadom na reakčný čas bol názoru, že reakcia vodiča musela začať skôr, čiže pred kontaktom. Prirodzenou reakciou by bolo skôr uhnúť z jazdnej dráhy traktora A.. Pokiaľ by takto tie kolesá vytočené v simulácii neboli, nevedel uviesť, či by došlo ku kontaktu, ak by boli kolesá rovno. Trval na svojich záveroch. Potvrdil, že je zapísaný v odbore znalcov v odbore cestná doprava a škodové udalosti cestnej dopravy. Na otázku, koľko asi trvalo celkové pôsobenie traktora na automobile G. CR-V, uviedol, že sú to desatiny sekundy, pri rýchlosti 20 km/h takýto kontakt trvá približne 0,3 sekundy, to je maximálna možná hranica. Človek si uvedomí nejaký kontakt, resp. náraz následne má nejakú reakčnú dobu, ktorá je približne 1 sekundu. Uviedol, že vzhľadom aj na nábeh bŕzd, ak reagoval na náraz, tak k celkovej blokácii kolies došlo až po kontakte. Vyjadril sa, že pokiaľ by pneumatika reagovala až na náraz, tak v čase kontaktu by kolesá rotovali. Poškodenia vozidla G. CR-V zodpovedajú kontaktu so zablokovanou pneumatikou, vzhľadom na charakter stôp. Išlo totiž o horizontálne stopy v rovnakej výške bez zmeny, pri rotujúcej pneumatike by dochádzalo k zmenám výšky stôp po kontakte. Uviedol, že nenašiel technickú prijateľnosť v šmyku nakladača, vzhľadom k tomu, kde malo dôjsť ku škode a ako. Konštatoval, že to, či dôjde ku šmyku je dôležité, aký je polomer zákruty, stav vozovky, rýchlosť vozidla aj typ a konštrukcia vozidla, ako aj samotného pohonu, zaťaženie náprav a samozrejme samotné správanie a reakcie vodiča. V posudzovanom prípade sa jedná o miernu pravotočivú zákrutu, strojník nedeklaruje, že by intenzívne zabrzdil ešte pred škodovou udalosťou, pohyboval sa rýchlosťou okolo 25 km/h, čo je reálne, že takou rýchlosťou mohol ísť pri maximálnej konštrukčnej rýchlosti 40 km/h a keď si urobil simuláciu predmetnej zákruty, dal si tam porovnateľný nakladač s rovnakým polomerom náprav a pohonom 4x4, tak podľa jeho názoru by za daných okolností nedošlo k šmyku, ani v tej simulácii sa nedostal do stavu, že by ho dostalo do šmyku zadnej nápravy. K strane 3 internej expertízy, na ktorej je uvedené, že ,,ťažko môžeme vylúčiť príčinu v pohybe a šmyku nakladača" uviedol, že sa jedná o jeho prvotné vyhodnotenie škody, kde ešte nemali presné upresnenie spôsobu vzniku zo strany účastníkov a nepoznali ani miesto a presné podmienky toho kontaktu. Takže on tam uvažoval o nejakom inom priebehu, než účastníci nehody potom upresnili a bolo to potom aj na inom mieste, ako bolo deklarované predtým. Pokiaľ ide o poškodenia, uviedol, že vie konštatovať technickú zlučiteľnosť, podľa jeho názoru ku škode došlo so zablokovanou pneumatikou A. vo vzťahu k pohybujúcemu sa vozidlu G. CR-V, čiže z jeho pohľadu ako keby stroj A. stál so zablokovanými kolesami a vozidlo G. CR-V sa pohybovalo, čo by však znamenalo pri povinnom zmluvnom poistení opačné zavinenie. Keď skúšal hľadať ďalšie možnosti, ako ku kontaktu mohlo dôjsť, tak technický prijateľný priebeh bol taký, že vozidlo A. stojí a v nejakom nehodovom deji sa k nemu približuje vozidlo G. CR-V, taký dej by videl ako technický prijateľný. Uviedol, že na mieste tak, ako to popisujú, on nedostal nakladač do šmyku. Pokiaľ prešiel vodič A. po nejakých hrboľoch snehu, uviedol, že nevie, v akom rozsahu to bolo, ale z jeho pohľadu nevidel dôvod, aby to spôsobilo nestabilitu zadnej nápravy bez nejakých zásahov vodiča. Pri jemnom pribrzďovaní nevidel dôvod, prečo by sa mala odtrhnúť od vozovky zadná náprava, skôr by sa podľa jeho názoru odtrhla predná náprava, ale to sú skôr teoretické úvahy. Uviedol, že ako zamestnanec s odbornými vedomosťami posudzuje každú škodovú udalosť z dvoch hľadísk, prvé hľadisko je kompatibilita poškodení, či teda poškodenia a kontaktné plochy vzájomne korešpondujú a druhé hľadisko je tzv. hodnovernosť vyjadrení, resp. uvedenia deja tak, ako ho popisujú účastníci. Z toho prvého pohľadu dospel k záveru o technickej zlučiteľnosti, ale z druhého hľadiska nedospel k záveru, že popisovaný dej by mohol hodnotiť ako hodnoverný. Z jeho pohľadu, keď si to nasimuloval podľa výpovedí aj podľa zmenenej výpovede, tak vozidlá v simulácii nevedel dostať do takého kontaktného postavenia. Dospel k záveru, že sa stretli, ale iným spôsobom, a to bolo pre jeho stanovisko rozhodujúce. Na otázku, či došlo k poškodeniu vozidla G. CR-V časťou pneumatiky alebo kovovou časťou, teda diskom pneumatiky, uviedol, že sa jednalo o čierne stopy, čo by nasvedčovalo dezénu pneumatiky, pneumatiky A. alebo akéhokoľvek iného traktora v obdobnej veľkosti pneumatiky. Potvrdil, že si premeriaval výškové porovnanie spôsobenej škody a veľkosti pneumatiky A.. Závery merania boli, že kontakt je možný, pneumatiky a vozidla G. CR-V. Bol na mieste škodovej udalosti a k jeho záverom ho viedli konkrétne okolnosti daného miesta, to znamená klopenie, resp. sklon zákruty a polomer zákruty. Pokiaľ ide o informáciu, že pravým kolesom vodič A. nabehol na zľadovatený sneh, uviedol, že s touto informáciou nepracoval, nakoľko toto uvedené v podkladoch doposiaľ nebolo. Pri vypracovaní jeho odborného vyjadrenia počítal aj s jemným pribrzďovaním pred kontaktom, ale ani pri zohľadnení tejto skutočnosti sa k šmyku zadnej nápravy nedopracoval.

27. Znalec Ing. Martin Lichner, pri výsluchu na pojednávaní dňa 31.01.2018 uviedol, že zadávateľom posudku bol pán W. K.. Zotrval na záveroch, ktoré uviedol v znaleckom posudku aj v jeho dodatku, ktorý vypracoval na základe dostupných informácií, najmä obhliadky miesta škodovej udalosti, obhliadky traktora A., obhliadky vozidla G. CR-V. Uviedol, že v čase obhliadky G. CR-V vozidlo už bolo opravené, zo škodovej udalosti mal k dispozícii fotodokumentáciu a taktiež na základe úradných záznamov účastníkov

samotnej škodovej udalosti. K samotnému priebehu škodovej udalosti uviedol, že podľa jeho názoru je technicky prijateľný ten priebeh škodovej udalosti, najmä s poukazom na prvú časť znaleckého posudku, kde boli zisťované výškové parametre poškodenia, pričom poškodenia korešpondujú s výškou pneumatiky, resp. s miestom, kde mala pneumatika poškodiť motorové vozidlo G. CR-V. Uviedol, že u strojníka nevidel rozpor v jeho vyhláseniach, pokiaľ ide o jeho prvé a druhé vyhlásenie, nakoľko strojník nie je znalec ani osoba odborne zdatná v danom odbore a jeho vyjadrenia nemusia byť odborne erudované, ale považoval ich za technicky prijateľné. Na ozrejmenie uviedol, že v simulácii uvažoval, s tým, že vodič A. začal brzdiť cca 0,7 sekundy pred zrážkou, čiže 0,7 sekundy pred zrážkou položil nohu na brzdu, to znamená v tom okamihu začal nábeh brzdového systému a pričom k plnému brzdeniu, kedy mal naplno stlačený brzdový pedál, podľa jeho názoru došlo v okamihu prvého kontaktu. V tom okamihu mal aj zablokované kolesá. Je pravdepodobné, že vodič mohol vnímať celú situáciu odlišne, lebo v okamihu plného brzdenia aj prvého kontaktu kolesa s vozidlom nemal toto vozidlo v zornom poli a teda jeho posúdenie okamihu, kedy začal brzdiť, je determinované aj polohou kabíny, kedy samotnú zrážku nemohol v zornom uhle ani vidieť. Čo sa týka priebehu jazdy vodiča A. pred samotnou nehodou, vozidlo - traktor A. - sa nachádzalo najskôr čiastočne v jazdnom pruhu G. CR-V a následným manévrom strojníka vytočil riadenie o 10 stupňov doprava, čím podľa jeho názoru chcel traktor A. vrátiť do svojho jazdného pruhu, avšak v danom mieste bola vozovka výrazne užšia z dôvodu nahrnutého a zamrznutého snehu na kraji vozovky, preto považoval následný manéver strojníka, a to vytočenie kolies doľava dohromady cca 20 stupňov v čase 0,8 sekundy, za technicky prijateľný manéver. V danom simulačnom špecializovanom programe Virtual CRASH je bežne prednastavená hodnota zatáčania 1 sekunda a podľa jeho názoru strojník mohol vytočiť v čase 0,8 sekundy riadenie o cca 20 stupňov. Manéver považoval za technicky možný. Uviedol, že aj s prihliadnutím na konkrétne okolnosti, pokiaľ by strojník rýchlo nezatočil smerom doľava, s najväčšou pravdepodobnosťou by narazil do nahrnutého snehu na kraji vozovky, a teda priebeh nehody by bol odlišný. Vo svojom znaleckom posudku sa nezaoberal samotnou technikou, resp. správnosťou manévru samotného strojníka, zaoberal sa len technickou prípustnosťou takéhoto manévru. Uviedol, že on priebeh nehody dokázal nasimulovať v špecializovanom programe a tento považoval za technicky prijateľný. Podľa jeho názoru je možné, aby strojník riadenie otočil o cca 20 stupňov, ale nemal možnosť osobne to vyskúšať. K šmyku traktora A. došlo konaním strojníka, resp. riadenia strojníka za výrazného prispenia adhéznych podmienok, to znamená, že vozovka bola v tom čase veľmi klzká, manévrom strojníka, kedy najprv otočil volant doprava a následne potom doľava a samotným brzdením došlo k vzniku pretáčaného šmyku. Pokiaľ ide o námietku, že vodič G. CR-V mal v čase zrážky v jeho simulácii vytočené kolesá smerom k vozidlu A., k tomu uviedol, že v simulácii dynamiky bola omylom ponechaná jedna sekvencia rovnomerného pohybu v čase trvania 0 sekúnd, pri simulácii tam bola jeho nedopatrením zanechaná, pričom po jej odstránení bolo zrejmé, že vozidlo G. CR-V v čase zrážky nemalo natočené riadenie doľava o 15 stupňov smerom teda k vozidlu A., ale v uvedenom mieste začalo s natáčaním riadenia doľava, pričom toto trvalo 0,8 sekundy. Uvedená skutočnosť nemala žiaden vplyv na konečnú polohu traktora A., nakoľko v jazde s vytočením riadeným o 15 stupňov došlo až po zrážke. Uvedená sekvencia, ktorá tam bola nedopatrením zanechaná, nemala žiaden vplyv ani na kinematiku, teda pohyb vozidla G. CR-V pred zrážkou a konečná poloha vozidla G. CR-V po odstránení predmetnej sekvencie v trvaní 0 sekúnd, bola takmer totožná so simuláciou v znaleckom posudku. Na otázku, z akého dôvodu menil priebeh udaný účastníkmi, uviedol, že prvotný impulz bol ten, že v pôvodnom znaleckom posudku uvažoval s riadenou zadnou nápravou, čím vyšiel iný dejový priebeh a následne uvažoval teda so zablokovanou zadnou nápravou. V následných čestných vyhláseniach boli doplnené údaje, ktoré upresňovali predmetný dej. Pôvodný znalecký posudok vypracoval v programe Virtual CRASH 2.2 a doplnok č. 1 vypracoval v softvéri Virtual CRASH 3.0, ktorý program je lepší po grafickej stránke, ale matematické moduly zostali zachované. K otázke, prečo zmenil strojníkom uvádzaný moment brzdenia, keď strojník uviedol, že brzdil po tom, čo došlo ku kontaktu a on uvažoval s brzdením 0,7 sekundy pred kontaktom, uviedol, že k samotnému brzdeniu došlo v mieste zrážky, ale k samotnému fyzickému kontaktu nohy s brzdou došlo skôr uvažovaných 0,7 sekundy, s tým že k plnému brzdeniu došlo v okamihu zrážky. Strojník podľa jeho názoru nie je odborne erodovaná osoba, ktorá by vedela úplne presne určiť okamih, kedy začal brzdiť. Poukázal na skutočnosť, že zo zápisu spoločnosti Allianz zo dňa 27.04.2016 nevyplýva extenzívny a paušálny záver o nebrzdení strojníka. Ako to bolo uvedené samotným vodičom traktora A., tento brzdil pri vjazde od zákruty, čo korešponduje aj s čestným vyhlásením, ktoré podpísal. Uviedol, že tvrdenia o nebrzdení zo strany žalovanej sú prezentované účelovo, keďže v zázname zo dňa 27.04.2016 sa informácia o nebrzdení uvádza jedinýkrát, a to v časti keď strojník traktora zacítil, že sa dostáva do šmyku. Na otázku, z akého dôvodu uvažoval o tom, že vodič A. išiel v jazdnom pruhu G. CR-V a že následne vykonal reakciu doprava, následne doľava a dostal sa do šmyku, uviedol, že je možné

uvažovať s viacerými faktormi, jedno bolo adhézia vozovky, zúžená cesta. Vychádzal z modelu, ktorý bol najreálnejší, uvedený záver je podľa jeho názoru logický. Pokiaľ ide o pohyb vodiča G. CR-V, uvažoval s tým, že vodič G. CR-V smeroval auto k pravej krajnici a po náraze bolo logické vyhodnotenie, že zatočil kolesá doľava, aby nenarazil do snehového valu, nakoľko z miesta obhliadky vie, že tam bol zráz asi 3 metre. Nevedel uviesť, k akému priebehu by došlo pri simulovaní počítanom s 1 sekundou, simuláciu s jednou sekundou nevykonával. Vychádzal vzhľadom na dané podmienky s hodnotou 0,8 sekundy, čo je z jeho pohľadu prijateľná hodnota na predmetný traktor. Mal informáciu, že na okraji vozovky bol nahrnutý sneh, bolo to uvedené aj na obhliadke aj v doložených dokumentoch. Uviedol, že autá by sa za takýchto podmienok zmestili na vozovku, ale musel by nahliadnuť do znaleckého posudku. Podľa jeho názoru by sa A. zmestil do svojho jazdného pruhu. Uviedol, že môže existovať aj iná varianta nehodového deja, ale podľa jeho názoru ide o najpravdepodobnejší možný priebeh toho deja, teda škodovej udalosti a je technický prijateľný.

28. U.. O. k výsluchu znalca uviedol, že podľa jeho posúdenia vychádzajúc z vyhlásení účastníkov tak, ako priebeh popisovali, sa nedostal k záveru o technickej prijateľnosti vzniku škodovej udalosti. Znalec uviedol, že k šmyku došlo na základe reakcie strojníka, čo nikto nedeklaroval a on vychádzal z toho, že nebolo možné uvažovať o šmyku spôsobeného zablokovaním zadnej nápravy. Pokiaľ ide o hodnotu 0,8 sekundy na otočenie stroja o 20 stupňov toto považoval nie za hraničnú hodnotu, ale za nereálnu hodnotu. Pokiaľ znalec počítal s tým, že strojník stlačil brzdový pedál 0,7 sekundy pred zrážkou, treba počítať aj s približne 1 sekundovým časom na takúto reakciu, čiže je rozdiel uvažovať s 1,7 sekundovým začatím brzdenia pred kontaktom, alebo že sa začal v čase kontaktu rozhodovať, že bude brzdiť. Takže konštatoval, že každý z nich má iný priebeh a potom z toho vyplývajú rozdielne závery.

29. Na návrh žalovanej, po zložení preddavku na trovy dôkazu žalovanou na základe uznesenia tunajšieho súdu č. k. XC/XX/XXXX - XXX zo dňa 05.07.2018 vo výške 800,00 eur, súd uznesením č. k. XC/XX/XXXX - XXX zo dňa 22.08.2018 v spore nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru Doprava cestná a ustanovil znalca Ing. Vladimíra Šramka, ktorému zároveň vymedzil znaleckú úlohu.

30. Znalec Ing. Vladmír Šramka vyhotovil v danej veci znalecký posudok č. XX/XXXX. Znalec v znaleckom posudku uviedol, že pri stanovení geometrickej kompatibility bolo potrebné najskôr určiť kolíznu polohu pri prvom vzájomnom kontakte vozidiel. Pri stanovení kolíznej polohy znalec vychádzal z poškodenia vozidiel. Spresnenie kolíznej polohy vyplynulo zo simulácie priebehu nehody. Znalec uviedol, že stanovenie geometrickej kompatibility vychádza z určenia vzájomne kolidujúcich kontaktných miest. Na vozidle G. CR-V sú kontaktnými miestami ľavá časť vozidla, pričom stopy kontaktu začínajú v pozdĺžnom smere približne 20 cm za prednou hranou ľavých predných dverí, teda v oblasti, kde sa v pozdĺžnom smere nachádza ľavé spätné zrkadlo a končia na začiatku ľavého zadného blatníka. Oblasť kontaktných stôp sa nachádza vo výške od cca 0,45 m do cca 0,9 m. Charakter stôp je viditeľný na obrázkoch č. 22 až 24, kde je vidno, že stopy vedú výlučne iba v horizontálnom smere. Na ľavých zadných dverách stopy rovnako pokračujú v horizontálnom smere (obrázok č. 25). Pokiaľ ide o traktor Manitou znalec uviedol, že v Osvedčení o evidencii je uvedený rozmer pneumatiky 460/70R24 a taktiež podľa zápisu z obhliadky vozidla z 27.01.2016 bol na vozidle rovnaký rozmer pneumatiky 460/70R24. Tomuto rozmeru pneumatiky zodpovedá priemer kolesa 1,25 m v nezaťaženom stave, avšak v zápise z obhliadky je uvedené opotrebovanie pneumatík 80% a tiež podľa fotodokumentácie bolo možné odčítať rozmer kolesa 1,14 m, na čo má vplyv jednak opotrebovanie pneumatiky, zaťaženie a tiež jej nahustenie. Podľa odborného záveru znalca, z hľadiska geometrickej kompatibility je možné konštatovať, že poškodenia ľavej strany vozidla G. CR-V, a to poškodenie ľavých predných dverí, ľavých zadných dverí a ľavého zadného blatníka výškovo korešpondujú s rozmerom ľavého zadného kolesa traktora A.. Z hľadiska rozšírenej analýzy kompatibility znalec konštatoval chýbajúce poškodenia, ktoré by pri deklarovanom priebehu nehodového deja mali byť viditeľné na vozidle G. CR-V. V prípade, že sa vozidlo G. CR-V a traktor A., kontaktovali podľa deklarovaného priebehu nehodového deja, potom by s najväčšou pravdepodobnosťou malo byť poškodené aj ľavé spätné zrkadlo vozidla G. CR-V. Znalec dôvodil, že spodná hrana spätného zrkadla vozidla G. CR- V sa podľa fotodokumentácie nachádza vo výške 1,1 m, čo si skontroloval aj z dostupných technických údajov, kde rovnako porovnaním s celkovými rozmermi sa spodná hrana spätného zrkadla vozidla G. CR-V nachádza vo výške 1,1 m. V kolíznej polohe traktora A. a vozidla G. CR-V, teda s rozmerom pneumatiky 1,14 m a výškou spodnej hrany spätného zrkadla vozidla G. CR-V 1,1 m dôjde ku kontaktu spätného zrkadla s kolesom. Poukázal na skutočnosť, že kontakt spätného zrkadla vyplýva aj z videa znalca Ing. Lichnera na dátovom DVD v spise. Ako je

uvedené aj v posudku č. X/XXXX Ing. Lichnera, pneumatiky traktora A. sa od 25.01.2016 do termínu obhliadky 09.08.2016 používali a teda dezén pneumatík bol v čase dopravnej nehody vyšší, taktiež vozidlo G. CR-V bolo v čase dopravnej nehody zaťažené dvoma osobami o celkovej hmotnosti cca 180 kg, čo spôsobilo, že vozidlo bolo v oblasti poškodenia nižšie, ako je nezaťažené. Táto skutočnosť ešte viac zvyšuje pravdepodobnosť poškodenia ľavého spätného zrkadla vozidla G. CR-V. V tomto prípade sa teda jedná o chýbajúce poškodenie. Znalec ďalej ako chýbajúce poškodenie uviedol poškodenie ochranného rámu podbehu. Pokiaľ traktor A. kontaktoval vozidlo G. CR-V podľa deklarovaného priebehu nehodového deja, potom by najmenej v oblasti ľavých zadných dverí, kde došlo k ich najväčšej deformácii, došlo aj ku poškodeniu ľavého ochranného rámu podbehu. Pri predpokladanej kolíznej polohe podľa deklarovaného priebehu nehodového deja by malo podľa názoru znalca dôjsť tiež ku poškodeniu plastového lemu ľavého zadného blatníka. Tento plastový diel by mal byť odtrhnutý, alebo deformovaný, prípadne polámaný, nakoľko pri nízkych teplotách sa plastové diely stávajú krehkejšími. Pri obhliadke vozidla po nehode sa na tomto diele nenachádzali také stopy, ktoré by jednoznačne zodpovedali kontaktu s kolesom traktora A.. Plastový lem ľavého zadného blatníka by mal byť výraznejšie poškodený, pričom by mali byť zanechané stopy minimálne po strednú časť plastového lemu ľavého zadného blatníka. V zápise z obhliadky traktora A. zo dňa 27.01.2016 je uvedené, že na pneumatike nebola nájdená stopa po strete. Po preskúmaní fotodokumentácie znalec na danej pneumatike nenašiel žiadne stopy súvisiace s nehodovou udalosťou. Podľa názoru znalca, by sa na pneumatike traktora A. mali nachádzať stopy po kontakte s vozidlom G. CR-V. Z hľadiska rozšírenej analýzy kompatibility ďalej uviedol, že stopy zistené na vozidle G. CR-V sú horizontálne a z tejto skutočnosti je možné vyvodiť záver, že ak došlo ku kontaktu s kolesom traktora A., potom bolo toto koleso zabrzdené, teda neotáčalo sa, prípadne mohlo dôjsť ku kontaktu s iným pevným telesom. Ak by koleso rotovalo, potom pri rýchlosti traktora A. 25 km/h a rýchlosti vozidla G. CR- V 30 km/h v opačnom smere, mali zanechané stopy smerom spredu dozadu stúpajúci charakter pod uhlom približne 25° uhlovej miery. Uvedený charakter stôp je v rozpore s priebehom vzniku škody, ako bol účastníkmi nehody popísaný v podkladoch doložených poisťovni (zápis zo dňa 27.04.2016), prípadne v čestných vyhláseniach zo dňa 09.08.2016, avšak nie je v rozpore s vyjadrením v čestnom vyhlásení zo dňa 28.11.2016, v ktorom bol priebeh vzniku škody popísaný odlišne v tom, že vodič traktora A. začal brzdiť ešte pred tým, ako došlo ku kontaktu traktora A. a protiidúceho vozidla G. CR- V. Znalec konštatoval, že energetická korešpondencia vzájomného kontaktu vozidla G. CR-V a traktora A. je z technického hľadiska prijateľná. Pokiaľ nie je v súlade geometrická kompatibilita poškodení vozidiel, potom ani priebeh nehodového deja ako celok nemôže byť v súlade s deklarovaným priebehom nehodového deja. Znalec uviedol, že na základe dostupných informácií uvažoval so súčiniteľom trenia v pozdĺžnom smere μ=0,25, čo zodpovedá novému snehu na povrchu vozovky. Pritom na vozovke sa mohli vyskytovať oblasti aj s vyšším súčiniteľom trenia s ohľadom na výpoveď, že sa na vozovke nachádzal kašovitý sneh a večer bol odhrnutý sneh, teda súčiniteľ trenia mohol miestne dosahovať hodnoty až μ=0,45. Naopak nie je vylúčené, že v niektorých miestach mohol súčiniteľ trenia miestne dosahovať hodnoty iba μ=0,18. Výpočtom určil maximálnu rýchlosť vozidla G. CR-V pre prejazd zákrutou na hranici šmyku na úrovni 69,8 km/h. Táto vypočítaná rýchlosť zodpovedá pohybu hmotného bodu po kružnici, preto je opodstatnené vzhľadom na podmienky túto znížiť podľa názoru znalca o cca 20%, teda maximálna prejazdová rýchlosť bude 55 km/h. Rýchlosť vozidla pri simulácii je teda nižšia, ako maximálna prejazdová rýchlosť, z čoho je možné usúdiť, že vodič vozidla G. CR-V mohol mať pri rýchlosti 30 km/h vozidlo pod kontrolou. V zmysle výpovede O. K., ktorý uvádzal, že išli rýchlosťou 55 km/ h by to znamenalo, že vodič vozidla G. CR-V viedol vozidlo na hranici šmyku. Maximálnu rýchlosť traktora A. pre prejazd zákrutou na hranici šmyku znalec určil 61,5 km/h. Táto vypočítaná rýchlosť zodpovedá pohybu hmotného bodu po kružnici, preto je opodstatnené vzhľadom na podmienky túto znížiť podľa názoru znalca o cca 20%, teda maximálna prejazdová rýchlosť bude 50 km/h. Rýchlosť vozidla pri simulácii je teda nižšia, ako maximálna prejazdová rýchlosť, z čoho je možné usúdiť, že vodič traktora A. mohol mať pri rýchlosti 20 až 25 km/h traktor pod kontrolou. Z hľadiska možnosti vyvolania šmyku v zákrute znalec konštatoval, že traktor A. sa na vozovke pohyboval nižšou rýchlosťou, ako je rýchlosť rovnovážneho stavu, teda nie je technicky prijateľné, aby vozidlo v zákrute vynášalo do vonkajšej strany zákruty len pôsobením odstredivej sily. Možnosti vyvolania šmyku znalec preveril formou simulácie v programe Virtual Crash, ktoré sú spracované v dvoch variantoch. V prvom variante preveril, či traktor môže byť uvedený do šmyku pri takom priebehu techniky jazdy, ako je to v doplnku č. 1 znaleckého posudku č. X/XXXX znalca Ing. Lichnera. V tomto variante simulácie bol šmyk vyvolaný technikou jazdy vodiča traktora, keď po jazde v priamom smere vytočil kolesá prednej nápravy smerom vpravo o uhol 10° za čas 0,8 s. Takéto natočenie kolies zodpovedá približne jednej otáčke volantu, čo je síce rýchly manéver, avšak nie neuskutočniteľný. Za touto sekvenciou nasledovalo otočenie kolies nápravy smerom

vľavo o uhol 10° za čas 0,8 s (spolu to predstavuje otočenie kolies o 20°), teda za tento čas by musel vodič otočiť volantom o dve otáčky, čo podľa názoru znalca je už na hranici fyziologických možností vodiča, resp. aj za touto hranicou. V druhej sekvencii v trvaní 0,8 s je použitý nábeh brzdenia v trvaní 0,7 s. Vzhľadom na skutočnosť, že traktor A. je vybavený hydraulickými brzdami, by bolo vhodnejšie použiť pri simulácii kratší čas nábehu brzdného účinku, ktorý je obvykle 0,2 s. Pri použití dlhšieho nábehu tak došlo s časovým oneskorením k plnému brzdnému účinku a ku zablokovaniu kolies, následkom čoho sa vozidlo dostalo do šmyku počas rotácie. Nie je teda pravdou, že traktor sa stal neovládateľným až po rýchlom manévri volantom doľava, ale neovládateľným sa stal po začatí plného brzdného účinku, ktorý viedol ku šmyku. Pokiaľ ide o spätné otočenie kolies vľavo o 20° za čas 0,8 s, tak tento úsek sekvencie nemal prakticky nijaký vplyv na šmyk vozidla, keďže v tomto čase boli kolesá už zablokované a traktor bol v šmyku. Na základe protokolov zo znaleckého posudku X/XXXX a jeho doplnku č.1 je možné zistiť, že vozovka v simulácii nebola klopená. V doplnku bola vozovka rovná, bez rešpektovania skutočných priečnych sklonov. Tento variant dosiahnutia šmyku znalec nepovažoval za zodpovedajúci reálnej situácii, nakoľko nebol zohľadnený priečny sklon vozovky a preto ho aj považoval za technicky neprijateľný. V druhom variante preveril možnosť dosiahnutia šmyku pri menšom natočení kolies (uhol 6°) a dlhšom čase zatáčania (1,0 s) a zároveň zohľadnil aj reálne klopenie vozovky. V tomto variante tiež došlo ku šmyku vozidla, avšak zadné kolesá viac nasledovali predné kolesá a stopy po zadných kolesách už neboli takmer rovné, ale pohybovali sa po oblúkoch približne nasledujúcich predné kolesá. Inak vyjadrené, zadné kolesá menej vybočovali zo svojej dráhy. Tento šmyk už nie je možné charakterizovať ako pretáčavý, nakoľko zadné kolesá už len minimálne vybočujú zo svojho smeru. V tomto variante by traktor A. buď viac zasahoval do jazdného pruhu vozidla G. CR-V, alebo by vyšiel mimo vozovky vpravo. Takéto dosiahnutie šmyku je technicky prijateľné. Znalec uviedol, že traktor A. má trvalý pohon všetkých kolies, čo je skôr stabilizujúcim prvkom, ktorý znižuje možnosť vzniku pretáčavého šmyku. Ako bolo uvedené, traktor A. pri prejazde zákrutou jazdil nižšou rýchlosťou, ako je maximálna prejazdová rýchlosť pre prejazd zákrutou na hranici šmyku. Zároveň priečny sklon vozovky v danom úseku bol taký, že traktor A. sa pohyboval blízko rovnovážneho stavu a ak by sa v dôsledku bočných síl mal pohybovať, potom by sa mal skĺznuť skôr do vnútornej strany oblúka, než do jeho vonkajšej strany. Tieto skutočnosti poukazujú na to, že vyjadrenia vodiča traktora A. z 27.04.2016 a 09.08.2016 o tom, že zacítil vynášanie zadnej časti vozidla a dostal v zákrute šmyk, sú nepravdepodobné. Rovnako je málo pravdepodobné, aby traktor A. dostal pretáčavý šmyk len v dôsledku mierneho pribrzdenia pri prejazde zákrutou (v nízkej rýchlosti, akou jazdil), ako uviedol vodič traktora A. vo vyjadreniach z 28.11.2016 a 31.01.2018. Pre vyvolanie šmyku bolo potrebné prudšie natočenie volantu, čím by vozidlu bola udelená uhlová rýchlosť (rotácia) a s malým oneskorením intenzívne zabrzdenie tak, aby kolesá zostali zablokované. Teda takouto možnosťou, ako vyvolať pretáčavý šmyk, je technika jazdy vodiča traktora A. a nie vlastnosti vozidla, alebo vozovky. Ďalšou možnosťou môže byť prejazd cez taký povrch vozovky, ktorý by jednu stranu vozidla významne pribrzdil, napríklad zapadnutie jedného kolesa do bahnitej jamy, kde by sa významne prejavil brodivý odpor podložky. Podobnou možnosťou by bolo aj vybehnutie kolesa na takú nerovnosť, ktorá by tomuto kolesu kládla významnejší odpor. Veľkosť valivého odporu závisí aj od priemeru kolesa, teda čím väčšie koleso, tým menší valivý odpor bude kolesu klásť podklad vozovky. V tomto prípade pri priemere kolesa 1,1 m, považoval možnosť vyvolania šmyku prejazdom cez odhrnutý sneh na krajnici za málo pravdepodobnú, nie však úplne vylúčenú. Je preukázané, že šmyk je možné vyvolať aj na klopenej vozovke, avšak takýto šmyk nie je v súlade s výpoveďami vodiča traktora A.. Aj keď by znalec pripustil možnosť vyvolania šmyku traktora A., deklarovaný priebeh nehody stále nekorešponduje s geometrickou kompatibilitou poškodení vozidla G. CR-V a traktora A.. Znalec Ing. Šramka uviedol, že reakcie obidvoch vodičov na kolíznu situáciu v simulovanom priebehu nehody znalcom Ing. Martinom Lichnerom sú z technického hľadiska nesprávne, avšak nevedel sa vyjadriť k otázke, či sú prirodzené. Táto otázka je pre technického znalca otázkou názoru a podľa názoru znalca sú dané reakcie pre skúsených vodičov skôr neprirodzené. K otázke, či by sa uvedené vozidlá zmestili na uvedenej ceste bez vzájomného kontaktu vzhľadom na podmienky na mieste nehody (šírka vozovky, účastníkmi popisované kopy snehu zasahujúce do vozovky a pod.) znalec odpovedal, že keďže šírka vozovky je v oblasti míňania vozidiel len 5,6 m a z každej strany boli nahrnuté kopy snehu, ktoré zasahovali do vozovky 0,5 m, potom priestor pre míňanie vozidiel mal šírku 4,6 m. Traktor A. je široký 2,4 m a vozidlo G. CR-V je široké 1,75 m, pričom spätné zrkadlo zasahuje mimo profil vozidla ešte cca 0,15 m, potom je šírka vozidla G. CR-V 1,9 m. Bočný odstup vozidiel by potom mohol byť najviac 0,3 m, avšak v dôsledku prejazdu oblúkom aj menej. Z uvedeného vyplýva, že vozidlá by sa na vozovku zmestili bez vzájomného kontaktu, avšak ich bezpečný prejazd je podmienený bezpečným bočným odstupom. Teda bezpečne by sa mohli obísť iba pri veľmi malej rýchlosti, ktorá je napr. blízka rýchlosti chôdze, prípadne, ak by jedno vozidlo stálo a druhé ho obchádzalo.

31. K znaleckému posudku č. XX/XXXX sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 04.02.2019. Namietal označenie traktora A. znalcom ako "vozidlo škodcu". Vytkol žalovanej, že táto doposiaľ nepredložila listinné dôkazy zásadného charakteru, ktorými je niekoľko desiatok fotografií poškodeného vozidla G. CR-V a traktora A. z obhliadky z . Z obsahu znaleckého posudku konštatoval, že podľa znalca priebeh vzniku škodovej udalosti taký že kolízna poloha vozidiel technicky prijateľná, z hľadiska geometrickej kompatibility poškodenie vozidla G. CR-V výškovo korešponduje s rozmerom ľavého zadného kolesa traktora A., energetická korešpondencia vzájomného kontaktu vozidla G. CR-V a traktora A. je z technického hľadiska prijateľná. K časti 2.2.2.3 znaleckého posudku uviedol, že z tejto paradoxne vyplýva, že na vozidle G. CR-V chýbajú poškodenia. Konštatoval, že takýto záver znalca je v priamom rozpore s logikou veci, resp. ostatnými časťami znaleckého posudku (2.2.2.1, , 2.2.2.4). Charakter takýchto rozporov vyvoláva podľa žalobcu pochybnosť o objektívnosti znalca. Na podporu tohto takéhoto právneho názoru poukázal na skutočnosť, že k výskytu znalcom explicitne vymenovaných poškodení nemohlo na vozidle G. CR-V dôjsť z logických dôvodov, ktoré v časti znaleckého posudku, konkrétne na str. 29 popísal sám znalec aj s obrázkom č. 21. Týmto dôvodom je priamo znalcom zadefinovaná oblasť kontaktných stôp znázornená na obrázku č. 21 žltým zvýraznením, ktorá v rámci celej dĺžkovej oblasti poškodenia vozidla G. CR-V bola vo výške od cca 0,45 m do cca 0,9 m. Pri pohľade na znalcom znázornenú žltú oblasť kontaktných stôp na obrázku č. 21 je pritom evidentné, že oblasť pôsobenia (kontaktu) pneumatiky traktora A. na vozidlo G. CR-V bola v rámci celej dĺžkovej línie výlučne na takej výškovej úrovni (do 0,9 m), že nezasahovala oblasť ľavého spätného zrkadla (1,1 m), ale naopak bola (cca 0,2 m) pod jeho úrovňou. Rovnako oblasť pôsobenia nezasahovala ochranný rám podbehu (obrázky č. 37 a 38), keďže sa nachádzal cca 0,1 m pod spodnou výškovou hranicou kontaktných stôp vyznačených na obrázku č. 21 žltým zvýraznením. Vzhľadom na konštantnú výškovú oblasť pôsobenia pneumatiky traktora A. na vozidlo G. CR-V považoval za chybnú úvahu znalca, že z akéhosi dôvodu sa táto mala odchýliť (zvýšiť/znížiť sa) práve pri ľavom spätnom zrkadle, či ochrannom ráme podbehu. Takéto úvahy znalca označil za zarážajúce o to viac, že tento sa na str. 32 znaleckého posudku snaží jeho vyjadrením, ako aj obrázkami č. 30 - 33 navodiť dojem, že kontakt (poškodenie) spätného zrkadla vozidla G. CR-V údajne vyplýva aj z dátového DVD znalca Ing. Martina Lichnera. Konštatoval, že z obrázkov č. 30 až 33 nevyplýva a na základe týchto nie je možné kvalifikovane tvrdiť, či došlo ku kontaktu (t. j. údajnému nevyhnutnému poškodeniu) ľavého spätného zrkadla vozidla G. CR-V a kolesa traktora A.. Znalcovi ďalej vytkol, že tento v časti 2.2.2.3 znaleckého posudku nijako nezohľadnil skutočnosť, že pneumatika traktora A. z hľadiska jej tvaru nie je rovnou plochou, ako to nesprávne znázornil na obrázkoch č. 34 - 40 jeho znaleckého posudku. Na týchto má totiž tvar dokonale rovnej plochy, pripomínajúci dosku okrúhleho stola. V nadväznosti na takéto znázornenia (obrázky č. 34 - 40) potom znalec v časti 2.2.2.3 (Rozšírená analýza geometrickej kompatibility) znaleckého posudku prezentoval podľa žalobcu chybnú argumentáciu, že nevyhnutne muselo dôjsť k poškodeniu tých častí vozidla G. CR-V, ktoré dosiahli maximálnu výškovú úroveň (cca 1,14 m) pneumatiky traktora A. (napr. ľavého spätného zrkadla). Uviedol, že všeobecne známym faktom, že pneumatika sa v jej hornej i dolnej úrovni vychyľuje (zaobľuje) smerom dovnútra k jej dezénu. Osobitne je takáto tvarová charakteristika pneumatiky markantná na traktorových vozidlách. To je možné podľa žalobcu zreteľne vidieť aj na obrázku č. 19 na strane 28 znaleckého posudku, ktorý zachytáva zadné koleso traktora A. počas obhliadky zo dňa 27.01.2016. Pomocou meracieho stĺpika, ktorý je na obrázku č. 19 znaleckého posudku umiestnený hneď vedľa ľavej zadnej pneumatiky traktora A., pritom možno podľa žalobcu ľahko zistiť (odpočítaním jednotlivých červených a bielych plôch o rozstupe 0,1 m), že horná časť zubov pneumatiky sa začína vychyľovať smerom dovnútra na výškovej úrovni cca 0,9 m. Práve takáto výšková úroveň podľa názoru žalobcu zodpovedá "oblasti kontaktných stôp" zadefinovanej znalcom na str. 29 znaleckého posudku, t. j. "vo výške od cca 0,45 m do cca 0,9 m". K záverom znalca týkajúcich sa poškodenia plastového lemu ľavého zadného blatníka vozidla G. CR-V, poukázal na skutočnosť, že na obrázku č. 26 je vidieť, že predmetný plastový lem ľavého zadného blatníka je čiernej farby a skladá sa z dvoch samostatných častí. V rámci jeho prvej časti je v rámci okrajovej línie zreteľne vidieť, že táto je vtlačená smerom do vnútra, pričom nelícuje s pokračujúcou druhou časťou plastového lemu ľavého blatníka, ktorá je oproti prvej časti predsunutá smerom von. Rozdiel častí je cca 1 cm. Považoval za nepochopiteľné, že uvedený fakt znalec buď nezaregistroval, alebo ak tento zaregistroval, tak ho priamo neuviedol v rámci znaleckého posudku. Označil za evidentné, že takýto posun časti plastového lemu ľavého zadného blatníka (údajne chýbajúce poškodenie) nastal pôsobením pneumatiky traktora A.. K tvrdeniu znalca, že nedošlo k prasknutiu plastového lemu ľavého zadného blatníka uviedol, že v čase škodovej udalosti bola teplota mínus 1 až mínus 2 °C (v noci klesla do mínus 4 stupne celzia), teda nebola tak nízka, aby plastový lem blatník bol natoľko skrehnutý, aby praskol. Tento sa naviac ako plast vyrába

s rôznymi prímesami, aby vzhľadom k účelu jeho použitia vykazoval adekvátnu pružnosť a elasticitu. Žalobca ďalej poukázal na skutočnosť, že zo znaleckého posudku nevyplýva, že by znalec akýmkoľvek spôsobom zohľadnil jednotlivé tvarové zaoblenia vozidla G. CR-V, keďže ani jeho povrch preukázateľne netvorí ideálna rovina. Žalobca ďalej označil za irelevantné tvrdenie znalca, že vozidlo G. CR-V bolo v čase škodovej udalosti zaťažené dvoma osobami o celkovej hmotnosti cca 180 kg, keďže s prihliadnutím na jeho prevádzkovú hmotnosť (1450 kg) a najväčšiu prípustnú celkovú hmotnosť (1930 kg), je takéto zaťaženie (180 kg vs. maximálna hmotnosť 480 kg) zanedbateľné. Tvrdenie znalca označil za vágne a všeobecné, keďže znalec nijako neverifikoval, o aký výškový pokles vozidla G. CR-V sa malo jednať. Vyslovil názor, že vozidlo G. CR-V reálne nemohlo na pneumatike traktora A. vyrobenej z pružnej/tuhej gumy zanechať absolútne žiadne stopy. Uvedené platí o to viac, že z výpovedí účastníkov škodovej udalosti vyplýva, že sa nejednalo o veľký náraz, čomu zodpovedá aj rozsah poškodenia na vozidle G. CR-V. Rýchlym šuchnutím pružnej/tuhej pneumatiky traktora A. po hladkom plechovom povrchu ľavej časti vozidla G. CR-V podľa jeho názoru nemohlo na pneumatike traktora A. dôjsť k vzniku žiadnych stôp. Uviedol, že na vozidle G. CR-V nedošlo k hĺbkovo významnému poškriabaniu laku, ktorý by sa následne preniesol na pneumatiku traktora A.. To súčasne podľa žalobcu dokazuje, že k poškodeniu vozidla došlo tuhým predmetom s hladkým povrchom (t. j. pneumatikou traktora A.), ktorý na vozidle G. CR-V spôsobil deformácie (preliačeniny) s rôznou hĺbkou. Považoval za nesporné, že na to, aby došlo na pneumatike traktora A. k vzniku stôp (poškodenia), muselo by dôjsť k stretu vozidiel s aspoň čiastočne podobnými hmotnosťami a tuhosťami, čo paradoxne potvrdil aj samotný znalec v časti 2.2.2.4 znaleckého posudku. V danom smere preto vyjadrenia znalca označil za nesprávne a vnútorne si protirečivé. Žalobca ďalej vyjadril nesúhlas s analýzou charakteru stôp zistených na vozidle G. CR-V, ktoré sú podľa vyjadrenia znalca "horizontálne", čo je údajne možné vidieť na obrázkoch č. 22 - 24 a z ktorej skutočnosti má byť podľa znalca možné vyvodiť záver, že ak došlo ku kontaktu s kolesom traktora A., potom bolo toto koleso zabrzdené, teda neotáčalo sa. Na obrázku č. 24 je podľa jeho názoru naopak vidieť stúpajúci a klesajúci charakter kontaktných stôp, kde cca 0,5 cm sú v ľavej dolnej časti obrázka č. 24 vidieť kontaktné stopy, ktoré majú stúpajúci charakter, pričom stúpajú asi do jednej tretiny výšky obrázka č. 24. Uviedol, že nie je akceptovateľné prijať záver v časti "Analýza charakteru stôp" iba na základe obrázka č. 22, resp. jeho zväčšenín (obrázky č. 23 a 24). Takýto záver znalca označil za jednostranný a tendenčný, ignorujúci súčasne relevantnú skutočnosť, že na obrázkoch č. 21 - 26 sú viditeľné rôznorodé deformácie (preliačeniny) s rôznou hĺbkou vniknutia a stúpajúcim i klesajúcim charakterom, ktoré sú vymedzené výškovým rozmedzím od cca 0,45 m do cca 0,9 m. Uviedol, že všetky vyššie pomenované zásadné rozpory v časti 2.2.2.3 (Rozšírená analýza geometrickej kompatibility) znaleckého posudku sú tieto v rozpore s časťami 2.2.2.1, , 2.2.2.4 znaleckého posudku. Žalobca sa ďalej vyjadril k dvom variantám možností vyvolania šmyku traktora A. uvedených znalcom v časti 2.2.3.3 znaleckého posudku. Uviedol, že v prípade tzv. prvého variantu znalec označil za rýchle, avšak uskutočniteľné vytočenia kolies prednej nápravy traktora A. smerom doprava o uhol 10 stupňov za čas 0,8 s (jedna otáčka volantu). Spätné otočenie kolies nápravy traktora A. smerom vľavo o uhol 10 za čas 0,8 s už však znalec označil ako na hranici fyziologických možností vodiča, resp. aj za touto hranicou. S takýmto tvrdením vyjadril žalobca nesúhlas z dôvodu, že tento v rámci neho nezohľadnil skutočnosť v podobe nízkeho súčiniteľa šmykového trenia, ktorý mal preukázateľne vplyv na podstatne ľahšie točenie volantom. Pneumatiky traktora A. naviac boli v zmysle obhliadky zo dňa 27.01.2016 opotrebované na všetkých kolesách 80 % (dezén, resp. zuby pneumatík boli zodraté oproti stavu novej pneumatiky až o 11 cm, a to na hranicu ich použiteľnosti, čo je vidieť v prílohe č. 3 na str. 60, prostredný obrázok vpravo), pričom nemali žiadnu špeciálnu zimnú zmes, ani dezén. Znalec pritom súčiniteľ šmykového trenia zohľadnil iba v rámci výpočtu tzv. maximálnej prejazdovej rýchlosti, avšak tento už nijako nezohľadnil v rámci posudzovania schopnosti vodiča točiť volantom s obdratými pneumatikami na klzkej a zasneženej vozovke. Označil za nesporné, že s volantom sa vodičovi točí podstatne ľahšie, resp. rýchlejšie, ako na suchom asfaltovom povrchu, pričom je preukázané, že vozovka bola v rozhodnom čase zasnežená a šmykľavá. Poukázal na skutočnosť, že tzv. prvý variant pritom znalec označil za technicky neprijateľný nie z dôvodu údajnej neschopnosti otočenia volantu, ale z dôvodu, že v tomto nebol znalcom Ing. Lichnerom zohľadnený priečny sklon vozovky. V rámci 2.2.2. na strane 43 však sám znalec nepoužil klopenie vozovky v zákrute s odôvodnením: ,,Nakoľko som chcel dosiahnuť kontakt čo najvernejšie zodpovedajúci popisu účastníkov, vykonal som simuláciu pri zachovaní rovnej vozovky, bez zohľadnenia priečneho sklonu." Žalobca ďalej uviedol, že v prípade tzv. druhého variantu znalec preveril možnosť dosiahnutia šmyku pri menšom natočení kolies a dlhšom čase zatáčania a zároveň zohľadnil aj reálne klopenie vozovky. Vo vzťahu k tzv. druhému variantu žalobca uviedol, že znalec tento šmyk, ktorý označil za technicky prijateľný, nesprávne z hľadiska jeho druhu označil za nie pretáčavý. Takéto tvrdenie znalca je podľa jeho názoru v rozpore s jeho vyjadrením, že v tzv. druhom variante by traktor A. viac zasahoval do jazdného pruhu

G. CR-V (t.j. zadok traktora A. by vynieslo do jazdného pruhu vozidla G. CR-V), pričom aj z grafického znázornenia tzv. druhého variantu na obrázku č. 43 je podľa neho zrejmé, že sa jedná o šmyk pretáčavý, teda šmyk, kedy sa šmýka zadná náprava traktora A., ktorá viac zasahuje do jazdného pruhu vozidla G. CR-V. O charaktere pretáčavého šmyku svedčí podľa žalobcu tiež skutočnosť, že nemohla nastať druhá zo znalcom uvažovaných alternatív, t. j. že by traktor A. vyšiel mimo vozovky vpravo. Tomu totiž podľa jeho názoru bránili nahrnuté kopy snehu na oboch krajniciach vozovky, ktoré tvorili akúsi bariéru šírky cca 0,5 m. Žalobca vyslovil názor, že na vznik pretáčavého šmyku traktora A. mali okrem nesprávnej jazdy jeho vodiča (p. O. I.) priamy vplyv aj skutočnosti, ktorými sú nerovnosti v podobe zamrznutých hrúd snehu na okraji vozovky, na ktoré vodič traktora A. nabehol kolesami v snahe vrátiť sa do svojho jazdného pruhu v spojení s 80 % opotrebením plášťov pneumatík, ktoré vzhľadom na zimné obdobie boli podľa žalobcu zrejme podhustené, čo zvyšuje priľnavosť na vozovku avšak na druhej strane v prípade zadnej pneumatiky zvyšuje riziko pretáčavého šmyku. Za významnú skutočnosť, s ktorou sa znalec nijako nevysporiadal, označil žalobca to, že traktor A. mal v čase škodovej udalosti vpredu nasadenú niekoľko sto kilovú oceľovú lyžicu, keďže išiel odhŕňať sneh do školy. Uvedené zavesenie malo podľa žalobcu nevyhnutne za následok odľahčenie zadnej nápravy traktora A., a teda výrazné zníženie priľnavosti, resp. následnú stratu priľnavosti kolies zadnej nápravy. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti žalobca považoval za absurdné tvrdenie znalca, že vyjadrenia vodiča traktora A. o tom, že zacítil vynášanie zadnej nápravy a dostal v zákrute šmyk, sú nepravdepodobné, resp., že deklarovaný priebeh nehody nekorešponduje s geometrickou kompatibilitou (pozn. žalobcu: znalec mal zrejme na mysli Rozšírenú analýzu geometrickej kompatibility v časti 2.2.2.3) poškodení vozidla G. CR- V. Záverom žalobca vyslovil názor, že znalec explicitne súdom položenú otázku č. 8 neodpovedal.

32. Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 22.02.2019 sa v plnom rozsahu stotožnila so závermi znaleckého posudku č. XX/XXXX. Za zásadné považoval zistenia znalca, že poškodenia vozidla G. CR-V a traktora A. nie sú kompatibilné s popisovaným priebehom dopravnej nehody, čím znalec potvrdil, že tieto vozidlá sa nezrazili, ale k poškodeniu vozidla G. CR-V došlo iným spôsobom, tiež že reakcie popisované v simulácii znalca Ing. Lichnera nie sú prirodzené a s vysokou pravdepodobnosťou ani reálne možné a stroj A. sa do šmyku nedostal. Znalec v hypotetickej rovine uvádza. že ak by aj teoreticky došlo k zrážke týchto vozidiel, nehodu by výraznou mierou spoluzavinil aj vodič G. CR-V. Uviedol, že zo zistení znalca vyplýva, že k poškodeniu G. CR-V došlo iným nezisteným spôsobom, nakoľko pri deklarovanom spôsobe vzniku škody by mali vzniknúť aj ďalšie štyri poškodenia, ktoré však prítomné nie sú, čo popiera technickú prijateľnosť nehodového deja. Čo sa týka spôsobu vzniku, žalovaná uviedla, že znalec potvrdil jej tvrdenia o tom, že nie je technicky prijateľný vznik šmyku A. len na základe prejazdu zákruty. Mohlo by k tomu dôjsť po manévroch vodiča, ale ako znalec poukázal, "takýto šmyk nie je v súlade s výpoveďami vodiča traktora A.". Navyše znalec uviedol, že v posudku Ing. Lichnera v simulácii nebolo uvažované s priečnym sklonom vozovky, a preto tento variant dosiahnutia šmyku znalec považoval za technicky neprijateľný. Znalec musel vytvoriť podmienky, iné ako v čase nehody, nakoľko inak by vôbec nevedel kontakt nasimulovať. Znalec preto vypustil klopenie vozovky, nakoľko ak by ho ponechal, traktor A. by do kontaktu s G. CR-V vôbec neprišiel. Keďže znalec chcel vykonať simuláciu na zodpovedanie ďalších otázok, výslovne upozornil, že ju musel vykonať s vypustením reálneho sklonu vozovky, nakoľko inak by sa v simulácii vozidlá nezrazili a traktor A. by žiadny šmyk nedostal. Uvedená simulácia je teda iba hypotetická. Za zásadné považovala záver znalca, že pokiaľ nie je v súlade geometrická kompatibilita poškodení vozidiel, potom ani priebeh nehodového deja ako celok nemôže byť v súlade s deklarovaným priebehom nehodového deja. To je opäť vyjadrenie potvrdzujúce jej závery o tom, že k poškodeniu došlo iným ako deklarovaným spôsobom. Poukázala na to, že znalec hodnotí zadané manévre vodiča A. ako málo pravdepodobné resp. na hranici fyziologických možností. Podstatné je aj to, prečo by takto nelogicky reagoval (vo vyjadreniach naviac p. I. tvrdí niečo iné), ak k žiadnemu šmyku len čisto prejazdom vozidla zákrutou nedochádzalo. V odpovedi na piatu otázku hodnotí znalec zadané reakcie v simulácii ako nesprávne a taktiež neprirodzené, čím potvrdzuje názor žalovanej. Poukázala na odpoveď k otázke č. 6, kde znalec vyhodnocoval šírku vozovky a bezpečný prejazd vozidiel. V tejto súvislosti uviedla, že tak úzky koridor nedáva predpoklad na ten manéver, ktorý popisoval Ing. Lichner. Podľa výpočtu znalca bol by odstup vozidiel pri vzájomnom míňaní sa cca 0,3 m, pričom bezpečná vzdialenosť pri míňaní týchto vozidiel v zákrute bola až 1,18 m. Žalovaná za podstatné považovala odpovede na otázky číslo 1 a 7, kde znalec hovorí o nesúladoch geometrickej kompatibility poškodenia vozidiel a o nesúladoch deklarovaného priebehu nehody, pričom tieto záver dávajú jednoznačné podklad na zamietnutie návrhu v plnom rozsahu. Na záver žalovaná uviedla, že znalec nechcel otvorene vyjadriť nesúhlas ku konkrétnym pochybeniam znalca Ing. Lichnera, a preto iba uviedol, že k tomu je oprávnená iba znalecká organizácia. Pokiaľ by totiž s postupom znalca Lichnera súhlasil určite by nemal

problém to uviesť. Z uvedeného postoja je tak zrejmé, že názorový rozdiel súdom ustanoveného znalca oproti súkromnému znaleckému posudku je zjavný. Súdom ustanovený znalec ale plne podporil závery expertízy interným znalcom žalovanej U.. O. o neprijateľnosti nehodového deja.

33. V podaní doručenom tunajšiemu súdu dňa 10.04.2019 žalovaná uviedla, že súkromný znalecký posudok Ing. Lichnera pripustil technickú prijateľnosť dopravnej nehody, avšak z výsluchu znalca Ing. Lichnera na pojednávaní dňa 31.01.2018 vyplynulo, že napriek tomu, že mal k dispozícii zápisnice zo dňa 27.04.2016 o priebehu nehody popísané osobne účastníkmi nehody a čestné prehlásenia z 09.08.2016 resp. 28.11.2016 o priebehu nehody, tak znalec na tieto neprihliadal a vytvoril si vlastnú modifikáciu nehodového deja, nakoľko sám zrejme prišiel k rovnakému záveru, že zavinenie traktora je podľa popisu nehody technicky neprijateľné. Znalec však porušil základnú zásadu t.j. mal zistiť, či je nehoda technicky prijateľná podľa popisu nehodového deja samotnými účastníkmi a nie vymýšľať si dej, ktorý reálne nenastal a nevyplýva ani z vyjadrení účastníkov. Znalcovi to proste nevychádzalo, tak si ten dej upravil tak, aby to bolo teoreticky možné. Navyše boli vymyslené nereálne manévre volantom traktora A. za nereálny čas 0,8 sekundy o 20 stupňov, čo sa v skutočnosti nepodarí ani na osobnej Fabii, nie tak na stroji A. s väčším prevodovým pomerom riadenia. Znalec ďalej upravil brzdenie a zablokovanie kolies traktora na moment oveľa skorší ako uvádza p. I., práve preto, aby technicky zdôvodnil zavinenie a vzniknuté stopy. Takto sa ale nezávislé znalecké posudky nevykonávajú. Nehodový dej je daný účastníkmi a znalec by ho nemal meniť vymyslenými vstupmi, napr. ako dostať traktor do šmyku. Ak by znalec pojal úlohu tak, že má vymyslieť nejaký priebeh, aby to korešpondovalo zavineniu konkrétneho účastníka a vzniknutým poškodeniam, tak na každú nehodu sa takýto priebeh vymyslieť dá. Problémom však je že nezobrazuje realitu ako k nehode došlo a preto sú jedinečným podkladom práve popisy nehody jej účastníkmi. Ing. Lichner uvedeným postupom preukázal svoju zaujatosť vo veci, nakoľko hľadal spôsob ako žalobcovi pomôcť aj nereálnymi vstupmi, aby simulácia mohla uvedený kontakt vozidiel technicky odôvodniť, ale tento svoj postup nedokázal už dostatočne zdôvodniť pri svojej výpovedi na pojednávaní a technicky postup znalca Ing. Lichnera odmietli aj znalci Ing. O. a aj súdom ustanovený znalec Ing. Šramka. Expertíza U.. O. a znalecký posudok súdom ustanoveného znalca Ing. Šramka nehodový dej považuje za technicky neprijateľný a na rozdiel od Ing. Lichnera vychádzajú z popisovaného priebehu nehodového deja samotnými účastníkmi, ktorý bol ešte upresňovaný dodatočnými čestnými vyhláseniami. Znalec Ing. Šramka zistil, že poškodenia vozidla G. CR-V a traktora A. nie sú kompatibilné s popisovaným priebehom dopravnej nehody, čím potvrdil, že tieto vozidlá sa nezrazili, ale k poškodeniu vozidla G. CR-V došlo iným spôsobom. Znalec potvrdil, že reakcie popisované v simulácii znalca Ing. Lichnera nie sú prirodzené a s vysokou pravdepodobnosťou ani reálne možné a stroj A. sa do šmyku nedostal. Už len v hypotetickej rovine znalec uvádza, že ak by aj teoreticky došlo k zrážke týchto vozidiel, nehodu by výraznou mierou spoluzavinil aj vodič G. CR-V. Žalovaná poukázala na skutočnosť, že išlo o súdom vybraného znalca, ktorý nemá žiadny dôvod byť zaujatý v prospech ktorejkoľvek strany. Námietky žalobcu vo vyjadrení zo dňa 05.02.2019 žalovaná označila ako nepodložené a došlo v nich k nepochopeniu základných informácií prezentovaných v znaleckom posudku Ing. Šramku. Pokiaľ ide o úvahu žalobcu, že daný druh škody je založený na objektívnom princípe, žalovaná uviedla, že toto odmieta. Uvedená škoda je špecifická v tom, že došlo k stretu dvoch prevádzok a tieto prípady rieši vždy tým spôsobom, že ak sa stretnú prevádzky dvoch alebo viacerých prevádzateľov a ak ide o vyporiadanie medzi týmito prevádzateľmi, zodpovedajú podľa účasti na spôsobení vzniknutej škody. Z uvedeného ustanovenia je zrejmé, že miera zavinenia medzi účastníkmi tejto nehody je zásadná pre ich vzájomné vyporiadanie. Vzhľadom na výsledky dokazovania žalovaná vyslovila názor, že žalobca svoje dôkazné bremeno jednoznačne neuniesol.

34. Znalec Ing. Vladimír Šramka pri výsluchu na pojednávaní dňa 15.07.2019 uviedol, že nemá žiadny právny vzťah ani k jednej ani k druhej strane. Na svojom znaleckom posudku zotrval v celom rozsahu, pričom uviedol, že sa chce vyjadriť k námietkam žalobcu voči jeho znaleckému posudku. Uviedol, že pokiaľ v znaleckom posudku použil pojem vozidlo škodcu, tak použité označenie považoval za irelevantné, nemajúce vplyv na technické závery v znaleckom posudku. Ďalej tento pojem už v znaleckom posudku neuvádza vôbec. Keď v jeho znaleckom posudku uvádza z hľadiska geometrickej kompatibility, že je možné konštatovať, že poškodenia ľavej strany vozidla G. CR-V, a to poškodenej ľavých predných dverí, ľavých zadných dverí a ľavého zadného blatníka výškovo korešpondujú s rozmerom zadného kolesa traktora A., uvádza konkrétne tri diely vozidla G. CR-V, a nie vozidlo G. CR-V ako celok. To, že na vozidle G. CR-V chýbajú poškodenia nie je paradox, ale fakt. Poukázal na skutočnosť, že žltým zvýraznením na obrázku na str. 29 obrázok č. 21 je znázornená oblasť len tých kontaktných stôp, ktoré boli na vozidle G. CR-V skutočne zanechané. Uviedol, že z tohto nepresného

vnímania textu žalobcom v znaleckom posudku potom vyplývajú aj následné rozpory v podaných námietkach žalobcu. K tvrdeniu žalobcu, že je všeobecne známym faktom, že pneumatika sa v jej hornej i dolnej úrovni vychyľuje (zaobľuje) smerom dovnútra k jej dezénu, uviedol, že toto konštatovanie je pravdivé, avšak skosenie kolesa označil za nie tak významné, aby mohlo úplne eliminovať možnosť kontaktu kolesa traktora so spätným zrkadlom vozidla G. CR-V. Túto skutočnosť dokumentoval aj na priloženom obrázku, kde je ukázané, že rozdiel v bočnom smere je 2,5 cm, ale keďže mal byť traktor A. pri údajnom strete s vozidlom G. natočený, tak reálne je tento rozdiel ešte menej. Uviedol, že v skutočnosti sa skosenie začína až vo výške 1,04 m, čo dokumentoval aj na priložených obrázkoch, na ktorých možno vidieť, že rozdiel v zaoblení pneumatiky A. v bočnom smere je len 2,5 cm a skosenie začína vo výške 1,04 m a nie vo výške 0,9 m, ako uviedol žalobca. Uviedol, že pri výške zadného kolesa traktora A. 1,14 m a výške spätného zrkadla na vozidle G. CR-V je 1,1 m, je pravdepodobné, že pri strete kolesa traktora A. s vozidlom G. CR-V by došlo aj k poškodeniu spätného zrkadla na vozidle G. CR-V. Toto vozidlo bolo fotené prázdne, t. j. bez posádky, kde pri zaťažení dvomi osobami vozidlo klesne o 1 až 2 cm, čo aj odmeral na podobnom vozidle. Z tohto vyplýva, že spätné zrkadlo vozidlo G. CR-V by malo byť pri obsadení dvomi osobami tak, ako tomu bolo v predmetnom prípade, ešte nižšie ako bolo fotené poisťovňou, teda nižšie ako vo výške 1,1 m. Ďalej poukázal na stranu 6 vyjadrenia žalobcu, v ktorom uvádza: "Plastový lem ľavého zadného blatníka je čiernej farby a skladá sa z dvoch samostatných častí. V rámci jeho prvej časti je v rámci jeho okrajovej línie zreteľne vidieť, že táto je vtlačená smerom dovnútra, pričom nelícuje s pokračujúcou druhou časťou plastového lemu ľavého blatníka, ktorá je oproti prvej časti predsunutá smerom von. Rozdiel častí je cca 1 cm. Je totiž evidentné, že takýto posun plastového lemu ľavého zadného blatníka nastal pôsobením pneumatiky traktora A.." K tomu uviedol, že na predmetnom leme blatníka sú stopy po predchádzajúcej neodbornej oprave, kde vidno neoriginálne nity, samorezné skrutky a blatník je v oblasti spoja lemu so zadným nárazníkom značne skorodovaný. Plastový lem je zatlačený až v zadnej časti, teda v oblasti korózie blatníka, kde pneumatika traktora priamo nepôsobila, teda je mimo oblasť kontaktných stôp. Skutočnosť, že pri nízkych teplotách sa plastové diely stávajú krehkejšími, je všeobecne známa. Uviedol, že samotný tvar vozidla G. CR-V zohľadňuje program Virtual crash, kde je vidno bočný profil dverí vozidla G. vrátane previsu nad lištou. Uviedol, že zaťaženie 180 kg k pohotovostnej hmotnosti 1450 kg je 12 %, čo nie je vôbec zanedbateľné. Zopakoval, že pri poklese podobné vozidlo pri zaťažení dvoma osobami kleslo o 1 až 2 cm. K námietkam vo vzťahu k tomu, že na pneumatike traktora A. neboli zanechané žiadne stopy, uviedol, že pri vzájomnej relatívnej rýchlosti 40 km/h pri strete vozidiel by na pneumatike traktora A. mali zostať stopy po kontakte s vozidlom G. CR-V. K uvádzanej protirečivosti, kde žalobca dáva do súvisu zanechanie stopy a bližšie neurčenú časť kapitoly 2.2.2.4 znaleckého posudku, uviedol, že deformačná energia nesúvisí so zanechaním trecích stôp. Zastával názor, že na pneumatike traktora mali byť zanechané aspoň nejaké oterové stopy. Poukázal na skutočnosť, že stopy na vozidle G. CR-V, ktoré podľa žalobcu majú stúpajúci charakter, majú v skutočnosti len mierne meniaci sa charakter, aj to len niekoľko mm, čo súvisí s deformáciou ľavých zadných dverí a prepružením. Tieto stopy vonkoncom nemôžu súvisieť s otáčaním kolesa traktora A.. Koleso traktora sa určite neotáčalo. Ďalej poukázal na to, že skutočnosť, či je povrch klzký, zasnežený alebo nie, nesúvisí s uskutočnením dĺžky manévru vytočenia kolies. V tomto prípade nejde o ľahšie otáčanie volantu, ide o uhol otočenia volantu. Na pracovné stroje sa pritom nedodávajú pneumatiky so zimnou zmesou. Prvý variant, to znamená bez klopenej vozovky, nasimuloval len z dôvodu, aby vôbec docielil kontakt vozidiel, tak ako deklarujú účastníci nehody. Nakoľko simulácia nezohľadňovala priečny sklon vozovky, daný variant určil ako technicky neprijateľný. Traktor A. je konštrukčne navrhnutý tak, aby mal vpredu namontovanú lyžicu, a taktiež je konštruovaný so zaťaženou prednou lyžicou, preto s prázdnou lyžicou nemohol mať odľahčenú zadnú nápravu tak, ako tvrdí žalobca. Hmotnosť lyžice na traktore Manitou fyzicky nepreveroval, nebol na to dôvod, vychádzal len zo vstupných údajov zo spisového materiálu. Keďže sa jedná o pracovný stroj, vozidlo je konštruované s touto lyžicou, resp. je konštruované na hmotnosť tej lyžice. Lyžica je súčasťou toho pracovného stroja, nie je to niečo neštandardné, resp. domontované. Zaťaženie vozidla má vplyv pri vozidle G. CR-V pri porovnaní vzájomných poškodení vozidiel. Pokiaľ ide o hmotnosť vozidla Manitou, je rádovo niekoľkorádovo vyššia ako osobného vozidla, ktoré je konštruované na prepravu nákladu a tým pádom je konštruované, či už s prázdnou alebo s plnou lyžicou. Lyžica síce nie je fyzickou súčasťou, je to odnímateľné príslušenstvo, ale keďže sa jedná o pracovný stroj, tak býva konštruovaný na maximálne zaťaženie. Pokiaľ ide o nerovnosti na vozovke, tak čím sú kolesá menšie, tým je vozidlo viac náchylné na nestabilitu z titulu nerovnosti. Veľké kolesá traktora A. podstatne ľahšie zvládnu prechod cez nerovnosť, ako kolesá vozidla G.. Z toho vyplýva, že vozidlo G. CR-V má väčšiu pravdepodobnosť vzniku nestability, ako vozidlo A.. Konštatoval, že nie je preukázané, že ku zrážke došlo deklarovaným spôsobom, ako uviedli účastníci, preto technickú príčinu nehody určil len vo vzťahu k nasimulovanému priebehu nehodového deja. Bočný odstup by v

danej situácii mal byť najmenej 1,18 m, odstup 0,3 m je absolútne nedostatočný najmä vo vzťahu k rýchlosti 30 km/h, pričom tento mohol byť v dôsledku prejazdu oblúkom aj menší. K svojmu záveru o tom, že k predmetnej škodovej udalosti nemohlo dôjsť účastníkmi deklarovaným spôsobom, dospel z toho dôvodu, že nezodpovedá jednak vzájomná korešpondencia poškodení deklarovaniu priebehu a taktiež ani vyvolanie šmyku tak, ako uviedol vodiť traktora A.. Zotrval na názore, že pri zohľadnení všetkých faktorov a vstupných údajov a pri klopenej vozovke nemohlo dôjsť k pretáčavému šmyku traktora A.. Vzájomná stretová poloha sa dá presne stanoviť zo vzájomného poškodenia vozidiel. Simuláciu vykonal na presnom mieste nehody s konkrétnym sklonom vozovky na rozdiel od znalca Ing. Lichnera. Klopenie vozovky bol osobne odmerať na mieste dopravnej nehody. Ním vytvorená simulácia tak zohľadňuje skutočné podmienky. Na otázku, aký vplyv mala na stabilitu traktora A. skutočnosť, že jeho vodič pri vjazde do zákruty ubral plyn, znalec uviedol, že pri danej rýchlosti, akou sa pohyboval traktor A., zastáva názor, že toto nemohlo ovplyvniť jazdné vlastnosti a vozidlo nemohlo dostať šmyk. K záverom v časti 2.2.2.3 Rozšírená analýza geometrickej kompatibility dospel tak, že vytvoril vlastnú simuláciu nehodového deja, kde sám zadával údaje do príslušného programu. Všetky vstupné údaje, ktoré použil pri zadávaní do simulácie v programe Virtual crash, sa nachádzajú v prílohe znaleckého posudku. Pokiaľ ide o grafický výstup, všetky obrázky sú použité z jeho simulácie. Tieto údaje sú overiteľné, preskúmateľné. Pokiaľ ide o poškodenie ľavého zrkadla alebo iných častí, sú použité v kapitole 2.2.2.3. rozšírená analýza geometrickej kompatibility, pričom od strany 33 až po stranu 35 sú obrázky z jeho simulácie. Fotografie na strane č. 32 sú použité z posudku Ing. Lichnera, a to len na potvrdenie jeho záverov, že ľavé zrkadlo malo byť poškodené. Samotnú simuláciu nehodového deja, ktorú urobil Ing. Lichner, nekomparoval, nepreveroval, on použil len zábery z tejto simulácie na potvrdenia jeho záverov ohľadom výšky poškodenia zrkadla. Uviedol, že na obrázku č. 27 jeho znaleckého posudku je zachytená výška ľavého zadného kolesa, ktorá už obsahuje, resp. zachytáva opotrebenie. Pri komparácii poškodení vychádzal práve z tohto rozmeru 1,14 m, čiže z reálnej výšky pneumatiky. Pokiaľ uviedol, že pri zadávaní údajov vychádzal z údajov z technického preukazu vozidla traktoru A., tak týmto myslel, že tieto údaje zadával len do simulácie. Pokiaľ ide o analýzu výšky korešpondencií poškodení, vychádzal z reálnej výšky pneumatiky, t. j. 1,14 m. Na str. č. 33 až 35 na obrázkoch je naznačená reálna výška pneumatiky.

35. Súd na pojednávaní dňa 15.07.2019 zamietol návrh žalobcu na doplnenie dokazovania vyžiadaním všetkej fotodokumentácie a akýchkoľvek listinných dôkazov, s ktorými disponuje žalovaná, nakoľko relevantná fotodokumentácia predmetných vozidiel, ako aj deklarovaného miesta škodovej udalosti, je už súčasťou spisového materiálu, predovšetkým súčasťou znaleckého posudku č. XX/XXXX, v ostatnom bol návrh žalobcu na doplnenie dokazovania neurčitý. Zároveň súd vznesený návrh na doplnenie dokazovania považoval s poukazom na štádium konania po vykonaní rozsiahleho dokazovania vrátane znaleckého dokazovania za uplatnený v rozpore so zásadou hospodárnosti a účelnosti konania a nie včas, kedy nariadenie ďalšieho dokazovania by si celkom nepochybne vyžiadalo vykonanie ďalších úkonov súdu, najmä ďalšieho pojednávania. Súd zároveň považoval skutkový stav za spoľahlivo zistený v rozsahu potrebnom pre právne posúdenie veci a vydanie rozhodnutia vo veci samej.

36. Podľa fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

37. Podľa svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzky. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.

38. Podľa ak sa stretnú prevádzky dvoch alebo viacerých prevádzateľov a ak ide o vyporiadanie medzi týmito prevádzateľmi, zodpovedajú podľa účasti na spôsobení vzniknutej škody.

39. Podľa uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

40. Podľa , škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

41. Podľa , o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon

č. ") na účely tohto zákona sa rozumie poisteným ten, na koho sa vzťahuje poistenie zodpovednosti, poškodeným je ten, kto utrpel prevádzkou motorového vozidla škodu a má nárok na náhradu škody podľa tohto zákona.

42. Podľa poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, d) ušlého zisku.

43. Podľa poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.

44. Podľa poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.

45. Podľa ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.

46. Podľa náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

47. Podľa Čl. 15 dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon. Žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu.

48. Podľa súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

49. Podľa , dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.

50. Žalobca si v posudzovanom spore uplatnil voči žalovanej nárok na zaplatenie náhrady škody v sume 1.248,69 eur a jej príslušenstva titulom znaleckého posudku č. X/XXXX v sume 628,64 eur a Doplnku č. 1 k znaleckému posudku v sume 161,92 eur, t. j. spolu sumu 2.039,25 eur a nárok na zákonné úroky z omeškania. Uvedená škoda mu mala vzniknúť na jeho osobnom motorovom vozidle G. CR-V v príčinnej súvislosti s nehodou s traktorom A., a to konkrétne tak, že dňa 25.01.2016 v čase okolo 09:00 hod. došlo na komunikácii č. III/1986 medzi obcami Slatina nad Bebravou a Šípkov k vzniku škodovej udalosti, keď traktor zn. A. jazdiaci v smere od obce Šípkov v smere na obec Slatina nad Bebravou, dostal na neupravenej zľadovatenej vozovke v zákrute šmyk, následkom čoho čiastočne prešiel do vedľajšieho jazdného pruhu, kde ľavou bočnou stranou narazil, resp. zachytil ľavú bočnú stranu protiidúceho vozidla G. CR-V jazdiaceho v smere od obce Slatina nad Bebravou na obec Šípkov, čím došlo k poškodeniu

predných a zadných dverí na ľavej strane a poškodeniu zadného ľavého blatníka jeho vozidla G. CR-V.

51. Žalobca nárok na náhradu škody uplatnil priamo proti žalovanej ako poisťovateľovi, u ktorého bola zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou predmetného vozidla - traktora A. v čase predmetnej škodovej udalosti poistená, čo súd považuje za súladné so zákonom, konkrétne s ustanovením

52. Predpokladmi vzniku zodpovednosti prevádzkovateľa pri škode spôsobenej prevádzkou motorového vozidla sú: udalosť vyvolaná osobitnou povahou prevádzky, vznik škody a príčinná súvislosť medzi udalosťou a vznikom škody. Keďže zodpovednosť prevádzkovateľa pri škodách spôsobených prevádzkou motorového vozidla je založená na princípe objektívnej zodpovednosti, znamená to, že bez ohľadu na zavinenie, nie je podmienkou jej vzniku protiprávny úkon osoby, ktorá za škodu zodpovedá. V prípade, ak sa stretnú prevádzky dvoch alebo viacerých prevádzateľov a ak ide o vyporiadanie medzi týmito prevádzateľmi, zodpovedajú podľa účasti na spôsobení vzniknutej škody.

53. Strany sporu majú v spore jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia, nesie tá strana sporu, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ účastník konania nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazné bremeno ako procesný inštitút v sporovom súdnom konaní spočíva v zodpovednosti účastníka konania za to, že v spore budú preukázané tie rozhodné skutočnosti, ku ktorým sa dôkazné bremeno viaže. Ak neboli preukázané tvrdenia strany sporu, táto dôkazné bremeno neuniesla, čoho následkom je rozhodnutie súdu vo veci samej v jej neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť vo veci samej aj v takých prípadoch, keď neboli preukázané určité skutočnosti, významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti účastníka, ktorý nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení stanovenú v Čl. 8 alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec).

54. Z uvedenej právnej konštrukcie osobitnej zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov vyplýva, že dôkazná povinnosť v prípade sporu zaťažuje žalobcu, t. j. žalobca je povinný v konaní pred súdom jednotlivými dôkaznými prostriedkami preukázať splnenie zákonných predpokladov na vznik tejto zodpovednosti.

55. V spore medzi stranami nebola sporná existencia škody na motorovom vozidle G. CR-V, ktorého vlastníkom je žalobca. Konkrétne sa v danom prípade jednalo o poškodenie ľavej časti vozidla G. CR- V, a to predných a zadných dverí na ľavej strane a zadného ľavého blatníka tohto vozidla. Zo znaleckého posudku Ing. Šramka v tejto súvislosti vyplynulo, že stopy kontaktu (poškodenia) na vozidle G. CR-V sa začínajú v pozdĺžnom smere približne 20 cm za prednou hranou ľavých predných dverí, teda v oblasti, kde sa v pozdĺžnom smere nachádza ľavé spätné zrkadlo a končia na začiatku ľavého zadného blatníka. Oblasť kontaktu sa nachádza vo výške od cca 0,45 m do cca 0,9 m. Konkrétnu výšku škody žalobca uplatnil v nadväznosti na kalkuláciu opravy č. XXXXXXXXXX a táto nebola žalovanou v konaní nijakým spôsobom namietaná.

56. Na základe procesnej obrany žalovanej bolo medzi stranami sporné, či došlo k škodovej udalosti tak, ako tvrdil žalobca a existencia príčinnej súvislosti medzi škodovou udalosťou, ktorá mala byť vyvolaná osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla - traktora A. a vznikom škody na motorovom vozidle G. CR-V žalobcu. Žalovaná uplatnený nárok žalobcu rozporovala v celom rozsahu, nakoľko mala za to, že nie je jednoznačne preukázaný skutočný priebeh dopravnej nehody a už vôbec nie zavinenie traktora A..

57. Vzhľadom na spornosť uvedených otázok, a teda spornosť splnenia a existencie základných predpokladov vzniku zodpovednosti prevádzkovateľa za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, súd vykonal na základe dôkazných návrhov strán rozsiahle dokazovanie, pričom vykonané dôkazy hodnotil súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo a dospel k nasledovným záverom.

58. V zmysle žaloby v danom prípade priamymi účastníkmi predmetnej dopravnej nehody, resp. škodovej udalosti mali byť p. A. K. - vodič vozidla G. CR-V, p. O. K. - spolujazdec vo vozidle G. CR-V a p. O. I. - vodič traktora A.. Títo boli v spore kontradiktórne vypočutí, pričom vo svojich výpovediach za vinníka dopravnej nehody zo dňa 25.01.2016 označili vodiča traktora A.. K priebehu škodovej udalosti v podstatných znakoch zásadne zhodne vypovedali, že traktor A. mal škodu na vozidle G. CR-V spôsobiť tak, že v zákrute na zľadovatenej vozovke dostal traktor A. šmyk, čiastočne prešiel do jazdného pruhu vozidla G. CR-V, kde ľavou bočnou stranou zadnej pneumatiky zachytil ľavú bočnú stranu vozidla G. CR-V. Túto verziu udalosti uviedol na pojednávaní aj samotný žalobca, ktorý nebol priamym účastníkom udalosti, ale takto mu ju opísali jej vyššie menovaní svedkovia.

59. Vodič a spolujazdec vozidla G. CR-V v spore pred súdom vypovedali v zásade tak ako to uvádzali aj do čestných vyhlásení zo dňa 09.08.2016 a vodič G. CR-V aj do záznamu z rokovania s klientom zo dňa 27.04.2016. Obaja zhodne za príčinu dopravnej nehody označili šmyk traktora A., ktorý prešiel do ich jazdného pruhu. Obidvaja uviedli, že išli s vozidlom plynule a boli vo svojom jazdnom pruhu a že profil vozovky bol z obidvoch strán zúžený asi o 0,5 m z dôvodu nahrnutého snehu. Určitý rozpor v ich výpovediach bolo možné zistiť pokiaľ ide o uvádzanú rýchlosť, akou malo ísť ich motorové vozidlo v čase pred zrážkou, keď vodič A. K. pri výsluchu pred súdom uviedol, že asi 30 km/h a spolujazdec O. K. uviedol, že asi 55 km/h, pričom rýchlosť 55 km/h by podľa znaleckého posudku znalca Ing. Šramka znamenala jazdu G. CR-V v danom mieste na hranici šmyku. Vodič G. CR-V zároveň uviedol, že náraz nebol silný, išlo len o také líznutie, pričom osobe sediaca v rovnakom vozidla ako spolujazdec uviedla, že išlo o dosť silný náraz. Vodič traktora A. p. O. I. za príčinu stretu jeho vozidla traktora A. a G. CR- V označil tiež šmyk traktora A., ktorý v danom čase riadil. Súd považuje za nutné uviesť, že vodič traktora A. najskôr do záznamu z rokovania s klientom zo dňa 27.04.2016 uviedol, že pri vchádzaní do zákruty cítil, že mu v dôsledku šmyku vynáša zadnú časť traktora, z obavy, že ho začne ešte viac točiť a narazí do protiidúceho vozidla nebrzdil a myslel, že to vydá, v čestnom vyhlásení zo dňa 09.08.2016 k brzdeniu uvádza, že v momente ako spozoroval, že došlo k fyzickému kontaktu traktora A. a G. CR-V začal prudko brzdiť, následne v čestnom vyhlásení zo dňa 28.11.2016 a rovnako na pojednávaní pred súdom uviedol, že začal brzdiť ("pribŕžďať") už ako začal vchádzať do zákruty a vtedy uvidel prichádzať vozidlo G. CR-V, tá bola vo svojom jazdnom pruhu. Krajom išiel po odhrnutom snehu, ktorý bol večer odhrnutý a ráno namrznutý, bolo to asi polkou kolesa, vplyvom toho začalo vozidlo hádzať, vibrovať a už cítil ako ho otáča a chytil vozidlo G. CR-V. Následne začal brzdiť celou silou a dostal sa do šmyku, traktor otočilo a zostal prednou časťou vo svojom jazdnom pruhu a zadnou časťou zostal smerom do protismeru. Skutočnosť či brzdil, v akom čase, a akou intenzitou vodič traktora A. je otázkou zásadnou pre posúdenie deklarovaného priebehu dopravnej nehody. Podľa názoru súdu uvedené skutočnosti zároveň nevyžadujú žiadne odborné znalosti, každý vodič vie uviesť, či a v akom momente brzdil a s akou približne silou, obzvlášť vodič s niekoľkoročnou skúsenosťou, akým podľa vlastných slov je p. O. I.. Uvedenú úpravu výpovede vodiča traktora A. s časovým odstupom v nadväznosti aj na námietky žalovanej uplatnené pri riešení poistnej udalosti, súd vyhodnotil ako účelovú v záujme dosiahnutia technickej prijateľnosti deklarovaného priebehu škodovej udalosti.

60. Žalobca na preukázanie žalovaného nároku predložil súdu Znalecký posudok č. X/XXXX a Doplnok č. 1 k znaleckému posudku, ktoré vypracoval znalec Ing. Martin Lichner. Uvedený znalec konštatoval, že poškodenie vozidla G. CR-V mohlo byť spôsobené traktorom A.. Poškodenia korešpondujú s výškou pneumatiky, resp. s miestom, kde mala pneumatika poškodiť motorové vozidlo G. CR-V. Uviedol, že technickú prijateľnosť poškodenia vozidla G. CR-V pri dopravnej nehode, ako je uvedené v čestných prehlásenia, bolo nutné určiť aj pomocou simulácie v príslušnom programe, pričom po overení a analyzovaní dostupných informácií a vykonanej simulácii v programe Virtual CRASH 3.0, rozsah a charakter poškodenia motorového vozidla G. CR-V, ktorý vznikol pri dopravnej nehode, ktorá sa podľa vodičov O. I., A. K. a svedka O. K. stala na ceste III/1896 medzi obcami Slatina nad Bebravou a Šípkov je technicky prijateľný, teda priebeh dopravnej nehody, ako aj poškodenia, ktoré pri nej vznikli sú technicky prijateľné. Uviedol, že u vodiča traktora A. nevidel rozpor v jeho vyhláseniach, pokiaľ ide o jeho prvé a druhé vyhlásenie, nakoľko strojník nie je znalec ani osoba odborne zdatná v danom odbore a jeho vyjadrenia nemusia byť odborne erudované, ale považoval ich za technicky prijateľné.

61. Žalovaná v rámci svojej procesnej obrany voči nároku žalobcu predložila odborné stanovisko jej pracovníka U.. P. O., v ktorom boli uvedené námietky vzťahujúce sa k technickej prijateľnosti deklarovaného priebehu škodovej udalosti a tiež námietky voči znaleckému posudku Ing. Lichnera. U.. O. uviedol, že ako zamestnanec s odbornými vedomosťami posudzuje každú škodovú udalosť z dvoch

hľadísk, prvé hľadisko je kompatibilita poškodení, či teda poškodenia a kontaktné plochy vzájomne korešpondujú a druhé hľadisko je tzv. hodnovernosť vyjadrení, resp. uvedenia deja tak, ako ho popisujú účastníci. Z prvého pohľadu dospel k záveru o technickej zlučiteľnosti, ale z druhého hľadiska nedospel k záveru, že popisovaný dej by mohol hodnotiť ako hodnoverný. Zo strany vodiča traktora A. bol deklarovaný šmyk zadnej nápravy, kde sa on vzhľadom na popisovaný stav vozovky, vzhľadom na miesto, teda predmetnú zákrutu, ktorou vozidlá prechádzali a vzhľadom k simulácii, ktorú on vykonal v špecializovanom programe Virtual CRASH, nedopracoval k tomu, že by príčinou mal byť šmyk zadnej nápravy traktora, k tomu neboli splnené podmienky ani z vyjadrenia vodiča traktora A. ani z charakteru miesta vzniku, teda toho miesta, kde malo dôjsť k poškodeniu. Konštatoval, že poškodenie osobného vozidla G. CR-V je možné hodnotiť ako zodpovedajúce kontaktu pneumatiky traktora, ale kontaktu nerotujúcej pneumatiky, nezodpovedá to vyjadreniu strojníka o nebrzdení, ak nebrzdil, tak tam nejaká rotácia kolesa bola a v takom prípade by bol charakter stôp na osobnom vozidle odlišný. Ku kontaktu podľa názoru U.. O. došlo, ale za iných okolností, ako deklarujú účastníci. Pokiaľ ide o simuláciu nehodového deja, ktorú vypracoval Ing. Lichner v predloženom znaleckom posudku a jeho doplnku, uviedol, že táto je upravená vzhľadom na doplnené čestné vyhlásenie strojníka a pravdepodobne taktiež vzhľadom k vzneseným pripomienkam. V krátkom čase 0,8 s zatáča A. doprava a začína sa vracať do svojho pruhu, z toho vychádza, že stroj bol stabilný a ovládateľný, inak by kolesá na manéver volantom nereagovali. Neovládateľným sa stroj stáva až po rýchlom manévri volantom doľava (z polohy - 10 stupňov do polohy 10 stupňov v čase len 0,8 s, čo nemožno považovať za normálne a prirodzené reakcie strojníka) a intenzívnom zabrzdení stroja. U.. O. zastával názor, že u stroja A. prakticky nie je možná tá zmena natočenia kolies o 20 stupňov v tak krátkom čase. Nasimulované je to tak, že ku kontaktu dôjde a to ku kontaktu, ktorý by spôsobil charakterovo zodpovedajúce poškodenia k tomu, čo bolo zdokumentované, ale podľa U.. O. to neodzrkadľuje reálnu možnosť vzniku kontaktu, t. j. doložená simulácia a posudok nevysvetľuje možný vznik kontaktu so zavinením na strane stroja A. a nezodpovedá to hláseniam a vyjadreniam zúčastnených. Jeho záver bol preto taký, že deklarovaný spôsob vzniku nebol znaleckým posudkom preukázaný a možno konštatovať, že ku kontaktu s najväčšou pravdepodobnosťou došlo iným ako deklarovaným spôsobom.

62. Vzhľadom na uvedené zásadne odlišné závery Ing. Lichnera a Ing. O., ktorých odborné stanoviská zostali protichodné aj po vykonaní ich výsluchu a konfrontácii na pojednávaní, súd v záujme objektívneho a úplného posúdenia odborných otázok nariadil vo veci znalecké dokazovanie a ustanovil vo veci súdneho znalca Ing. Vladimíra Šramka.

63. Súdom ustanovený znalec Ing. Šramka, ktorý mal k dispozícii kompletný spisový materiál, vypracoval v danej veci znalecký posudok č. XX/XXXX. Závery znalca v tomto znaleckom posudku súd považuje sa zásadné pre posúdenie žalobou uplatneného nároku.

64. Pre technickú prijateľnosť priebehu vzniku škody musia byť v každom prípade splnené podmienky vzájomnej korešpondencie poškodení a súladu priebehu nehodového deja s deklarovaným priebehom nehodového deja. Vzájomná korešpondencia poškodení je daná geometrickou kompatibilitou a energetickou kompatibilitou. V posudzovanej veci ustanovený znalec dospel k záveru, že z hľadiska geometrickej kompatibility je možné konštatovať, že poškodenia ľavej strany vozidla G. CR-V, a to poškodenie ľavých predných dverí, ľavých zadných dverí a ľavého zadného blatníka výškovo korešpondujú s rozmerom ľavého zadného kolesa traktora A.. Z hľadiska rozšírenej analýzy kompatibility však znalec zistil, že chýbajú poškodenia, ktoré by pri deklarovanom priebehu nehodového deja mali byť viditeľné na vozidle G. CR-V. Jednalo sa o poškodenie ľavého spätného zrkadla vozidla G. CR-V, poškodenie ľavého ochranného rámu podbehu G. CR-V a poškodenie plastového lemu ľavého zadného blatníka G. CR-V. Podľa záveru znalca by sa tiež na pneumatike traktora A. mali nachádzať stopy po kontakte s vozidlom G. CR-V, ktoré však tiež absentovali. Pokiaľ ide o energetickú korešpondenciu vzájomného kontaktu vozidla G. CR-V a traktora A., konštatoval, že táto je z technického hľadiska prijateľná. Za riadne odôvodnený potom súd považuje jednoznačný a kľúčový záver znalca, že ak nie je v súlade geometrická kompatibilita poškodení vozidiel, potom ani priebeh nehodového deja ako celok nemôže byť v súlade s deklarovaným priebehom nehodového deja. Za dôležitý považuje súd v tejto súvislosti aj záver znalca, že stopy zistené na vozidle G. CR-V sú horizontálne a z tejto skutočnosti je možné vyvodiť záver, že ak došlo ku kontaktu s kolesom traktora A., potom bolo toto koleso zabrzdené, teda neotáčalo sa, prípadne mohlo dôjsť ku kontaktu s iným pevným telesom. Uvedený charakter stôp je v rozpore s priebehom vzniku škody, ako bol účastníkmi nehody popísaný v podkladoch doložených poisťovni (zápis zo dňa 27.04.2016), prípadne v čestných

vyhláseniach zo dňa 09.08.2016, avšak nie je v rozpore s vyjadrením v čestnom vyhlásení zo dňa 28.11.2016, v ktorom bol priebeh vzniku škody popísaný odlišne v tom, že vodič traktora A. začal brzdiť ešte pred tým, ako došlo ku kontaktu traktora A. a protiidúceho vozidla G. CR-V. Za zásadné súd považuje tiež posúdenie otázky možného šmyku traktora A.. Znalec dospel k záverom, že traktor A. pri prejazde zákrutou jazdil nižšou rýchlosťou, ako je maximálna prejazdová rýchlosť pre prejazd zákrutou na hranici šmyku. Ide pritom o vozidlo s trvalým pohonom všetkých kolies, čo je stabilizačným prvkom. Zároveň priečny sklon vozovky v danom úseku bol taký, že traktor A. sa pohyboval blízko rovnovážneho stavu a ak by sa v dôsledku bočných síl mal pohybovať, potom by sa mal skĺznuť skôr do vnútornej strany oblúka, než do jeho vonkajšej strany. Tieto skutočnosti poukazujú na to, že vyjadrenia vodiča traktora A. z 27.04.2016 a 09.08.2016 o tom, že zacítil vynášanie zadnej časti vozidla a dostal v zákrute šmyk, sú nepravdepodobné. Uviedol, že rovnako je málo pravdepodobné, aby traktor A. dostal pretáčavý šmyk len v dôsledku mierneho pribrzdenia pri prejazde zákrutou (v nízkej rýchlosti, akou jazdil), ako uviedol vodič traktora A. vo vyjadreniach z 28.11.2016 a 31.01.2018. Pre vyvolanie šmyku bolo potrebné prudšie natočenie volantu, čím by vozidlu bola udelená uhlová rýchlosť (rotácia) a s malým oneskorením intenzívne zabrzdenie tak, aby kolesá zostali zablokované. Teda takouto možnosťou, ako vyvolať pretáčavý šmyk, je technika jazdy vodiča traktora A. a nie vlastnosti vozidla, alebo vozovky. V danom prípade pri priemere kolesa 1,1 m považoval tiež možnosť vyvolania šmyku prejazdom cez odhrnutý sneh na krajnici za málo pravdepodobnú, nie však úplne vylúčenú. Znalec Ing. Šramka poukázal na skutočnosť, že v posudku Ing. Lichnera v simulácii vôbec nebolo uvažované s priečnym sklonom vozovky, variant dosiahnutia šmyku tak, ako ho uviedol znalec Ing. Lichner, preto považoval za technicky neprijateľný. Súd zohľadnil aj ďalšiu podstatnú skutočnosť, ktorá vyplynula zo znaleckého posudku Ing. Šramka, a síce otázku možného bezpečného prejazdu predmetných vozidiel bez vzájomného kontaktu. Znalec v tejto súvislosti konštatoval, že keďže šírka vozovky je v oblasti míňania vozidiel len 5,6 m a z každej strany boli nahrnuté kopy snehu, ktoré zasahovali do vozovky 0,5 m, potom priestor pre míňanie vozidiel mal šírku 4,6 m. Traktor A. je široký 2,4 m a vozidlo G. CR-V je široké 1,75 m, pričom spätné zrkadlo zasahuje mimo profil vozidla ešte cca 0,15 m, potom je šírka vozidla G. CR-V 1,9 m. Bočný odstup vozidiel by potom mohol byť najviac 0,3 m, avšak v dôsledku prejazdu oblúkom aj menej. Z uvedeného vyplýva, že vozidlá by sa na vozovku zmestili bez vzájomného kontaktu, avšak ich bezpečný prejazd je podmienený bezpečným bočným odstupom. Teda bezpečne by sa mohli obísť iba pri veľmi malej rýchlosti, ktorá je napr. blízka rýchlosti chôdze, prípadne, ak by jedno vozidlo stálo a druhé ho obchádzalo. Uvedené súd tiež musel zohľadnil pri posudzovaní deklarovaného priebehu nehody. Súd konštatuje, že predložený znalecký posudok Ing. Šramka spĺňa všetky náležitosti znaleckého posudku podľa zákona, pričom závery znalca sú logicky zdôvodnené a vychádzajú z obsahu spisového materiálu a konkrétnych okolností daného prípadu. Súdny znalec sa zároveň pri výsluchu na pojednávaní úplne, presvedčivo a odborne vyjadril aj k všetkým vzneseným námietkam žalobcu, ktoré námietky v nadväznosti na odpovede znalca súd považuje za nedôvodné a tieto nijakým spôsobom neoslabili závery znalca v znaleckom posudku.

65. Zhodnotiac všetky vykonané dôkazy súd konštatuje, že za rozhodujúce považuje závery znalca Ing. Šramka v jeho vypracovanom posudku, ktorý znalec konštatoval, že vykonaným znaleckým dokazovaním nie je preukázané, že ku zrážke došlo deklarovaným spôsobom, ako uviedli účastníci nehody. Uvedený záver je pritom v zhode so závermi uvedenými v predloženom odbornom stanovisku U.. O.. Vo svetle znaleckého dokazovania súdom ustanoveným znalcom sa následne výpovede žalobcu a účastníkov nehody javia súdu ako nevierohodné a nepreukázané. Výpovede žalobcu a uvedených svedkov súd musel posúdiť aj s prihliadnutým na skutočnosť, že sa v danom prípade jedná o osoby z rovnakej obce, ktoré sa navzájom poznajú už niekoľko rokov a majú priateľské vzťahy. Súd tiež nemohol vychádzať zo záverov znalca Ing. Lichnera, nakoľko bol vykonaným dokazovaním ustálené, že znalec v jeho znaleckom posudku nezohľadnil konkrétne pomery v deklarovanom mieste nehody, keď nezohľadnil priečny sklon vozovky. Zároveň znalecký posudok Ing. Lichnera podľa názoru súdu neodzrkadľuje presne a verne tie skutočnosti, aké uvádzali a deklarovali účastníci škodovej udalosti. Znalec za účelom dosiahnutia tvrdeného kontaktného postavenia vozidiel a dosiahnutia konkrétnych poškodení, vložil do simulácie manévre vodiča traktora A., ktoré však samotný vodič neuvádzal, že ich vykonal a ani nevyplývajú z obsahu ostatných zabezpečených dôkazov, navyše sa jednalo o manévre, ktoré odborne spôsobilé osoby označili, že sú na hranici, prípadne až za hranicou ľudských schopností a možností. Zároveň ako dôvodnú možno považovať námietku vo vzťahu k zadaným parametrom brzdenia vodiča traktora A. do simulácie, nakoľko zadané údaje nekorešpondovali s tým, čo deklaroval samotný vodič traktora A.. Pokiaľ žalobca namietal, že znalec Ing. Lichner nemal všetky podklady, súd k tomu uvádza, že je úlohou znalca, aby pri riešení znaleckej úlohy vyhodnotil, či dostupné informácie a

dokumentácia je pre jej zodpovedanie dostatočná, pričom v danom prípade znalec konštatoval priamo v svojom znaleckom posudku, že má dostatočné podklady pre jeho vypracovanie.

66. Vykonaným dokazovaním dospel súd k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď v konaní nepreukázal, že k poškodeniam na jeho motorovom vozidle G. CR-V došlo deklarovaným spôsobom traktorom A. v súvislosti so škodovou udalosťou, ktorá sa mala stať dňa 25.01.2016. Nepodarilo sa mu preukázať, že medzi vznikom škody na vozidle G. CR-V a udalosťou vyvolanou osobitnou povahou prevádzky traktora A. existuje príčinná súvislosť, ktorá vznikla náhodne a nezávisle a na základe ktorej by mu voči žalovanej vznikol nárok na zaplatenie žalovanej istiny s príslušenstvom. Povinnosť žalovanej poskytnúť žalobcovi poistné plnenie v zmysle o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla teda nevznikla. S poukazom na tieto skutočnosti súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol v celom rozsahu.

67. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

68. Podľa ak súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie, pri rozhodovaní o náhrade výdavkov spojených s vykonaním tohto dôkazu sa riadi ustanoveniami osobitného predpisu.

69. Podľa a náhradu účelne vynaložených hotových, preukázaných a uplatnených výdavkov súd prizná aj znalcovi, ak bol vyslúchnutý podľa . Náhrada podľa odsekov 1 a sa uplatňuje pri podaní výpovede, najneskôr však do desiatich dní, inak právo na náhradu podľa odsekov 1 a 2 zaniká.

70. Podľa a o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

71. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia v spojení s Žalobca bol v spore neúspešný, keď súd jeho žalobu zamietol v celom rozsahu, nárok na náhradu trov konania má preto v celom rozsahu úspešná žalovaná voči žalobcovi. Súd preto rozhodol tak, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanej v stanovenej lehote náhradu trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady týchto trov konania v zmysle rozhodne samostatným uznesením súdny úradník tunajšieho súdu po právoplatnosti tohto rozsudku.

72. Tunajší súd uznesením č. k. XC/XX/XXXX - XXX zo dňa 25.01.2019, právoplatným dňa 21.02.2019, rozhodol o priznaní znalečného znalcovi Ing. Vladimírovi Šramkovi, s miestom výkonu činnosti Na karasiny 35, 971 01 Prievidza za vypracovanie znaleckého posudku č. XX/XXXX v celkovej výške 917,43 eur. Z preddavku zloženého žalovanou bola znalcovi vyplatená suma 800,00 eur. Zaplatený preddavok na znalecké dokazovanie predstavuje trovy konania žalovanej strany. Zvyšná, doposiaľ nezaplatená časť znalečného znalca Ing. Vladimíra Šramka za vypracovanie znaleckého posudku č. XX/XXXX, predstavuje sumu 117,43 eur. Ing. Vladimír Šramka si uplatnil aj nárok na znalečné za účasť na výsluchu na pojednávaní konanom dňa 15.07.2019, ktoré vyčíslil podaním, ktoré bolo doručené tunajšiemu súdu dňa 24.07.2019, v sume 106,78 eur. O konkrétnej výške znalečného znalca Ing. Šramka za účasť na tomto výsluchu nebolo doposiaľ tunajším súdom rozhodnuté.

73. Na základe uvedeného a v zmysle citovaných zákonných ustanovení, súd podľa pomeru úspechu, resp. neúspechu strán sporu zaviazal žalobcu ako v celom rozsahu neúspešnú stranu zaplatiť znalcovi Ing. Vladimírovi Šramkovi znalečné za vypracovanie znaleckého posudku č. XX/XXXX v sume 117,43 eur, teda znalečné vo výške, ktoré nebolo pokryté zloženým preddavkom. Zároveň zaviazal žalobcu zaplatiť znalcovi Ing. Vladimírovi Šramkovi znalečné za účasť na výsluchu na pojednávaní dňa 15.07.2019 v rozsahu 100,00 %. O konkrétnej výške tohto znalečného súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

74. Súdny znalec Ing. Martin Lichner, s miestom výkonu činnosti Melčice 239, 913 05 Melčice-Lieskové, si v danej veci na pojednávaní konanom dňa 31.01.2018 uplatnil nárok na znalečné za účasť na výsluchu

na tomto pojednávaní, ktorý nárok si však v stanovenej lehote ani doposiaľ nevyčíslil, preto súd rozhodol tak, že uvedenému znalcovi znalečné za účasť na tomto výsluchu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozsudku na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie.