Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_15Csp-83-2017.pdf
PDF · 82.51 KB
Case nature
Area
Subarea
15Csp/83/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno sudcom JUDr. Ondrejom Meliškom v spore žalobcu: OTP Banka Slovensko, a.s., IČO: 31 318 916, Štúrova 5, Bratislava proti žalovanému: X. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom V., L. XXXX/ X o zaplatenie 21 781,87 € príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd konanie v časti o zaplatenie 8 499, 78 € zastavuje.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 13 282,09 € spolu s úrokom vo výške 2 304,77 €, s úrokom z omeškania vo výške 1 259, 25 €, s poplatkami vo výške 2 633,50 €, s úrokom vo výške 2,59 % ročne zo sumy 21 781,87 € od 17.3.2017 do 29.5.2017, zo sumy 13 282,09 € od 30.5.2017 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 3% ročne zo sumy 21 781,87 € od 17.3.2017 do 29.5.2017 a zo sumy 13 282,09 € od 30.5.2017 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil povinnosť žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 21 781,87 € s príslušenstvom, keď poukázal na zmluvu o poistenom OTP Refinanc úvere zo dňa 22.8.2013, na základe ktorej mal žalobca poskytnúť žalovanému peňažné prostriedky, ktoré mal podľa zmluvy žalovaný vrátiť postupnými splátkami, pričom však takto žalovaný nepostupoval, a preto žalobca zosplatnil úver. Ako dôkazy žalobca označil zmluvu o úvere s VOP, výzva na zaplatenie, vyhlásenie úveru za predčasne splatný.
2. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril.
3. Podaním doručeným súdu dňa 6.6.2017 žalobca zobral žalobu späť v časti o zaplatenie 8 499,78 € z dôvodu, že po začatí konania prišlo k vydraženiu nehnuteľnosti a čiastočnému uspokojeniu žalobcu.
4. Na pojednávanie dňa 2.8.2019 sa nedostavil žalobca, svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil, o odročenie pojednávania nežiadal, nedostavil sa žalovaný, doručenie predvolania mal vykázané podľa § 111 ods. 3 CSP. Súd pojednával v zmysle § 180 CSP v ich neprítomnosti. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou spisu.
5. Z činnosti súdu je známe, že žalobca je právnickou osobou, ktorá má okrem iného v predmete podnikania i poskytovanie úverov. Žalovaný je fyzická osoba, ktorá uzatvorila dňa 22.8.2013 so žalobcom zmluvu o OTP Refinanc úvere. Podľa zmluvy žalobca ako veriteľ poskytol žalovanému ako dlžníkovi úver vo výške 21 900 €, ktorý bol poskytnutý za účelom splatenia úveru. Úver bol zabezpečený zriadením
záložného práva na nehnuteľnosť- byt zapísaný na LV č. 3538 pre k.ú. Komárno. Žalovaný sa zaviazal úver splácať 323 splátkami, pričom 1.až 322 splátka vo výške 108,27 € a posledná splátka vo výške 105,10 €. Splatnosť prvej splátky bola dojednaná na 20.10.2013 a poslednej na 20.8.2040 s tým, že splatnosť každej splátky nastala 20.deň v mesiaci.
Z výpisu z účtu vyplýva, že žalobca dňa 29.10.2013 poskytol žalovanému sumu 21900€.
Prípisom zo dňa 15.1.2015 banka oznámila žalovanému, že k tomuto dňu eviduje nedoplatok vo výške 1147,44 € a upozornila ho, že ak sumu nezaplatí vyhlásia úver za predčasne splatný. Prípisom zo dňa 18.3.2015 vyhlásila banka ku dňu 16.3.2015 predčasnú splatnosť celého úveru a požadovala zaplatenie celého dlhu v lehote 10 dní od doručenia oznámenia, ktoré oznámenie bolo doručené dňa 16.4.2015.
6. Podľa článku VII. bodu 2. písm. e) zmluvy, pri podstatnom porušení zmluvných povinností je žalobca oprávnený vyhlásiť úver alebo jeho časť za splatný vrátane úrokov a poplatkov jednorazovo pred termínom splatnosti, pričom podľa článku VII. bodu 1. písm. a) zmluvy, za podstatné porušenie zmluvy sa považuje, ak žalovaný neuhradí splatné peňažné záväzky v termíne ich splatnosti.
Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
Podľa § 503 ods. 1, ods. 2 obchodného zákonníka Záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. Ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Podľa § 52 ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 144 zákona č.160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej i CSP) žalobca môže vziať žalobu späť.
Podľa § Podľa § 145 ods. 2 CSP ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
Podľa § 146 ods. 1 CSP Súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
7. Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľom- práve uvedený aspekt je rozhodujúci pre materiálne posúdenie povahy spotrebiteľskej zmluvy, ktorú možno z tohto dôvodu nazvať aj zmluvou orientovanou na subjekty. Iba za predpokladu, že ide o vzťah dodávateľa a spotrebiteľa, možno hovoriť o spotrebiteľskej zmluve, keďže z uvedeného vyplýva, že spotrebiteľ do právneho vzťahu vstupuje s cieľom obstarať resp. získať tovary a služby pre svoju osobnú spotrebu alebo pre potreby svojej domácnosti a členov rodiny. Práve povaha spotrebiteľa ako zmluvnej strany a účastníka právneho vzťahu má zásadný právny význam aj pre účelové určenie obsahu a zamerania právneho vzťahu smerom k zabezpečovaniu osobných potrieb. Je zrejmé, že kumulatívne musí byť splnená podmienka zmluvnej účasti tak spotrebiteľa ako i dodávateľa.
8. O zastavení konania v časti o zaplatenie 8 499,78 € rozhodol súd podľa § 145 CSP, pretože v danej časti zobral žalobca žalobu späť.
9. V danom prípade súd uvedenú zmluvu o úveru zo dňa 22.8.2013 hodnotil ako zmluvu spotrebiteľskú v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka, pretože žalovaný ako dlžník vystupoval pri uzatváraní zmluvy ako spotrebiteľ, keďže túto zmluvu uzatváral ako fyzická osoba nekonajúca v rámci svojej podnikateľskej činnosti a uzatváral ju s dodávateľom, t.j. bankou, ktorá ako veriteľ uzatvárala zmluvu v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
V danom prípade súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. V konaní bolo vykonaným dokazovaním preukázané, že banka spolu so žalovaným uzatvorila zmluvu o úvere, na základe ktorej vznikol medzi žalobcom a žalovaným záväzkovoprávny vzťah, ktorý súd hodnotí ako platný. Na jeho základe žalobca poskytol žalovanému úver (vyplýva z výpisu z účtu), čím splnil povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy a žalovaný sa ho zaviazal splácať, pričom ako bolo v konaní preukázané takto nepostupoval, jednotlivé splátky riadne a včas neuhrádzal, čím sa dostal do omeškania a banka vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru. Žalobcovi tak vznikol nárok na zaplatenie zvyšku sumy, ktorú mal žalovaný splatiť. Žalobca si v konaní uplatnil istinu, ktorá predstavuje rozdiel medzi istinou úveru a zaplatenými splátkami. Súd mal preukázané, že žaloba je dôvodná a žalobcovi priznal istinu tak, ako si ju vyčíslil, nakoľko sa jednalo o zvyšok úveru navýšený o úrok, ktorý banka vyčíslila do splatnosti úveru, čo je správny postup. K doručeniu oznámenia o zosplatnení úveru súd poznamenáva, že žalobca doručoval oznámenie na jemu známu adresu pobytu žalovaného, čo je správny postup a dostačujúci, pretože žalobca nemá inú možnosť zistenia adresy pobytu a má byť v záujme dlžníka, aby takto zásadné zmeny, ktoré majú dopad na jeho komunikáciu s veriteľom, tomuto riadne a včas oznamoval.. K povinnosti platiť zmluvný úrok v stanovenej výške súd uvádza, že sa jedná o dohodu zmluvných strán, ktorú umožňuje dispozitívne ustanovenie zákona, teda nemožno vylúčiť i takú úpravu, ktorou si strany zmluvy dohodnú odplatu (úrok) i za dobu, po ktorú bude istina skutočne užívaná dlžníkom, t.j. za dobu až do faktického vrátenia veriteľovi (obdobne i Fekete, I.: Občiansky zákonník 2., Veľký komentár, Bratislava, Eurokódex 2011, s. 1976). Uvedené sa vzťahuje na daný vzťah bez ohľadu na použitie občianskeho alebo obchodného zákonníka, nakoľko v oboch zákonoch je možnosť dohodnutia úrokov upravená ako dispozitívna norma, teda norma, od ktorej sa strany môžu odchýliť. K výške úrokov súd uvádza, že tieto boli v stanovenej výške dohodnuté v zmluve. Žalovaný v konaní nepredložil a neoznačil žiadne prostriedky procesnej obrany z ktorých by vyplynulo, že dlh voči žalobcovi zanikol, napr. splnením, prípadne že je nižší ako si žalobca v konaní uplatnil. Z uvedeného dôvodu sa súd stotožnil s tvrdeniami žalobcu, tak ako ich označil v žalobe. Okrem zaplatenia istiny bol žalovaný zaviazaný i k zaplateniu úrokov z omeškania a to v zmysle § 517 ods. 2 OZ a v súlade s ustanovením nariadenia vlády 87/1995 Z.z. a úroky z omeškania boli počítané odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti celého úveru, nakoľko v týchto dňoch sa dostal žalovaný do omeškania.
10. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 262 k § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý mal v konaní úplný úspech, súd priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Úspech žalobcu spočíva v tom, že žaloba nebola v žiadnej časti zamietnutá.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd, písomne, v 5 vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd