Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_6Co-195-2023.pdf
PDF · 109.56 KB
Case nature
Subarea
6Co/195/2023
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Galdunovej a sudkýň JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobcu: A. B. C., nar. X.X.XXXX, bytom v D., E. XX, zastúpeného Mgr. Jankou Krakovskou, advokátkou, so sídlom v Košiciach, Tomášikova 35, IČO: 42 107 920, proti žalovaným: 1/ A. D. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom v F., G. XX, 2/ H. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom v F., C. X, obaja zastúpení Advokátskou kanceláriou PIHORŇA, LENÁRT, JAŠŠO, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Hrnčiarska 29, IČO: 50 453 785, o nahradenie prejavu vôle, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaných proti uzneseniu Mestského súdu Košice sp.zn. 75C/15/2023 zo dňa 13. novembra 2023
rozhodol:
Z r u š u j e uznesenie Mestského súdu Košice č.k. 75C/15/2023-71 zo dňa 13. novembra 2023 vo výroku I. a III. a v rozsahu zrušenia vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
O d m i e t a odvolanie voči výroku II.
odôvodnenie:
1. Mestský súd Košice (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) uznesením zo dňa 13. novembra 2023 č.k. 75C/15/2023-71 zakázal žalovaným 1/ a 2/ ako podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXXX, a to bytu č. XX nachádzajúci sa na 10. posch. obytného domu na ulici I.. J. XX v F., vo vchode XX, súp. č. XXXX, postaveného na parc. reg. C č. XXXX a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach a na príslušenstve obytného domu o veľkosti 132/10000 s veľkosťou podielu každého z nich v 1/2, ako ak aj spoluvlastníckeho podielu na pozemku zastavanom obytným domom zapísanom na LV č. XXXXX, parc. reg. C č. XXXX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, o výmere 295 m2, o veľkosti spoluvlastníckeho podielu každého z nich 132/20000 označené nehnuteľnosti akýmkoľvek spôsobom previesť, darovať alebo inak scudziť, alebo zaťažiť právom tretej osoby, a to do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (výrok I.). V prevyšujúcej časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol (výrok II.) a vyslovil, že o nároku na náhradu trov neodkladného opatrenia rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej (výrok III.).
2. Rozhodol tak o návrhu, ktorý žalobca doručil spolu so žalobou, kde žiadal, aby súd nahradil prejav vôle žalovaných ako predávajúcich uzavrieť so žalobcom ako kupujúcim kúpnu zmluvu o prevode nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXXX a XXXXX vedených Okresným úradom Košice, odbor katastrálny, kat. úz. K., obec F. - G. D., okres F. A., a to byt č. XX nachádzajúci sa na 10. posch. obytného domu na ulici I.. J. XX v F., vo vchode XX, súp. č. XXXX, postaveného na parc. reg. C č. XXXX a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a zariadeniach a na príslušenstve obytného domu veľkosti 132/10000 s veľkosťou podielu žalovaných v 1/2 k celku, ako ak aj spoluvlastnícky podiel na pozemku zastavanom obytným domom zapísanom na LV č. XXXXX, parc. reg. C č. XXXX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, o výmere 295 m2, o veľkosti spoluvlastníckeho podielu žalovaných 132/20000.
3. Spolu so žalobou žalobca navrhol súdu nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým by súd do právoplatného rozhodnutia vo veci samej zakázal žalovaným nakladať s vyššie špecifikovanými nehnuteľnosťami, a to previesť, darovať alebo inak scudziť, alebo zaťažiť predmetné nehnuteľnosti právom tretej osoby. Rovnako žiadal, aby súd do právoplatného rozhodnutia vo veci samej uložil žalovaným zdržať sa akéhokoľvek nakladania s označenými nehnuteľnosťami spôsobilého znížiť ich hodnotu a zároveň vykonávať všetky potrebné opatrenia, aby sa označené nehnuteľnosti zachovali v stave, v akom boli žalobcovi ponúknuté na predaj dňa 5.9.2023 a aby žalovaní zabezpečili, aby na označených nehnuteľnostiach nevznikli žiadne dlhy a nedoplatky.
4. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca odôvodnil tým, že dôvod, pre ktorý nedošlo k uzavretiu kúpnej zmluvy medzi sporovými stranami tkvel v obštrukčnom správaní žalovaných. Poukázal na to, že aj žalobca sa o predaji predmetných nehnuteľností dozvedel z inzercie na internete, teda žalovaným nič nebráni dotknuté nehnuteľnosti inzerovať a predať. Ak súd žalobe vyhovie, žalobca ako kupujúci by sa mal stať vlastníkom predmetných nehnuteľností. Je teda daná obava, že v prípade ich scudzenia pred nadobudnutím právoplatnosti rozsudku (ktorým by súd nahradil prejav vôle žalovaných uzavrieť so žalobcom kúpnu zmluvu) či ich prípadné zaťaženie akýmkoľvek právom tretej osoby, bude ohrozený výkon rozhodnutia. Tiež poukázal na to, že 5.9.2023 uhradil žalovaným preddavok na kúpnu zmluvu 1.500 € a dňa 11.9.2023 zložil v prospech žalovaných do notárskej úschovy sumu 108.500 €. Konanie v smere ignorovať žalobcu je tak v rozpore s dobrými mravmi, keď títo svojvoľne a bezohľadne porušujú práva a oprávnené záujmy žalobcu. Z ich správania je zrejmé, že nemajú záujem pokračovať v rokovaní o kúpnej zmluve a ani nevrátili žalobcovi preddavok na kúpnu cenu vo výške 1.500 €.
5. Zo Zmluvy o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy (ZoBKZ) zo dňa 5.9.2023 (čl. I bod 1 ZoBKZ) mal súd preukázané, že žalobca ako budúci kupujúci a žalovaní ako budúci predávajúcim sa dohodli najneskôr v lehote do 18.9.2023 uzavrieť kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bude prevod nehnuteľností špecifikovaných v čl. II ZoBKZ zapísaných na LV č. XXXXX a LV č. XXXXX. Uzavretiu kúpnej zmluvy mala podľa čl. I bod 2 ZoBKZ predchádzať písomná výzva budúceho kupujúceho adresovaná budúcim predávajúcim na uzavretie kúpnej zmluvy so zaslaním návrhu kúpnej zmluva s uvedením navrhovaného termínu podpisu kúpnej zmluvy tak, aby bola kúpna zmluva uzavretá do uplynutia doby podľa bodu 1. tohto článku. V čl. III ZoBKZ bola dohodnutá kúpna cena vo výške 110.000 €, pričom prvá časť kúpnej ceny 1.500 € (čl. III písm. a) ZoBKZ) bola uhradená v hotovosti pri podpise tejto ZoBKZ. Prevzatie tejto časti kúpnej ceny budúci predávajúci potvrdili podpisom tejto zmluvy. Druhá časť kúpnej ceny (čl. III písm. b) ZoBKZ) vo výške zostatku úverov budúcich predávajúcich, ktoré sú zabezpečené záložným právom k predmetu kúpy, a to podľa vyčíslenia ČSOB, a.s., mala byť uhradená bezodkladne po povolení vkladu vlastníckych práv v prospech budúceho kupujúceho, a to z notárskej úschovy zriadenej budúcim kupujúcim (žalobcom) v prospech budúcich predávajúcich za účelom úhrady druhej časti kúpnej ceny po predložení prísl. listov vlastníctva použiteľných na právne účely, na ktorých bude ako vlastník v príslušných spoluvlastníckych podieloch, ktoré sú predmetom prevodu podľa kúpnej zmluvy zapísaný budúci kupujúci a súčasne budú na príslušných LV evidované všetky ťarchy, ktoré boli evidované na LV v deň podpisu kúpnej zmluvy. Podpísanú zmluvu o notárskej úschove, vrátanie potvrdenia notára o zložení dohodnutej časti kúpnej ceny do notárskej úschovy predloží budúci kupujúci predávajúcim v origináli najneskôr pri podpise riadnej kúpnej zmluvy. Tretia časť kúpnej ceny (čl. III. písm. c) ZOBKZ) vo výške zostatku sumy dojednanej kúpnej ceny po odrátaní sumy uhradenej podľa písm. a), b) mala byť uhradená z notárskej úschovy zriadenej budúcim kupujúcim v prospech predávajúcich za účelom úhrady tretej časti na účet určený zo strany predávajúcich, ktorí označia ako miesto platby, a to v lehote do 3 pracovných dní od predloženia prísl. LV použiteľných na právne účely, na ktorých bude ako vlastník v príslušných spoluvl. podieloch, ktoré sú predmetom prevodu podľa kúpnej zmluvy, zapísaný budúci kupujúci a súčasne budú na príslušných LV evidované všetky ťarchy, ktoré boli evidované na LV v deň podpisu kúpnej zmluvy. Podpísanú zmluvu o notárskej úschove, vrátanie potvrdenia notára o zložení dohodnutej časti kúpnej ceny do notárskej úschovy predloží budúci kupujúci predávajúcim v origináli najneskôr pri podpise riadnej kúpnej zmluvy.
6. Právne vec posúdil podľa § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 329 ods. 1, 2, § 325 ods. 2 písm. c/, § 326 ods. 1, § 328 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP). Po konštatovaní, že v danom prípade sa jedná o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podaný počas konania, s poukazom na predpoklady nariadenia neodkladného opatrenia, ktoré musia byť splnené kumulatívne, dospel k záveru, že sú splnené podmienky pre jeho nariadenie.
7. V prvom rade sa súd zaoberal dôvodnosťou a trvaním nároku uplatneného žalobcom, pričom konštatoval, že v danom prípade žalobca osvedčil existenciu (ohrozeného) práva a pravdepodobnosť nároku aj samotnú existenciu právneho vzťahu medzi sporovými stranami, ktorá je daná existenciou zmluvy o budúcej kúpnej zmluve uzavretej sporovými stranami dňa 5.9.2023, na základe ktorej mala byť medzi zmluvnými stranami najneskôr do 18.9.2023 uzavretá kúpna zmluva, ktorej predmetom mal byť prevod bytu spolu s podielom na spoločných častiach a zariadeniach domu a na príslušenstve domu o veľkosti podielu 132/10000 v podielovom spoluvlastníctve žalovaných (každý o veľkosti podielu 1/2 k celku), ako aj prevod spoluvlastníckeho podielu na pozemku vo veľkosti 132/20000 (nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXXX a LV č. XXXXX). Vychádzajúc len zo skutočností tvrdených žalobcom a ním osvedčených mal súd za to, že nárok žalobcu, ktorému sa má poskytnúť ochrana, nie je celkom zjavne vylúčený.
8. Nestotožnil sa s tvrdením žalobcu, že dôvodom na vydanie neodkladného opatrenia je ohrozenie výkonu rozhodnutia pre prípad úspechu žalobcu v tomto spore, kde poukázal na to, že rozsudok ukladajúci povinnosť uzavrieť kúpnu zmluvu nahrádza prejav vôle predávajúceho na uzavretie zmluvy, a preto nie je potrebný súdny výkon takéhoto rozhodnutia, pokiaľ žalovaní svoju povinnosť uzavrieť kúpnu zmluvu v znení určenom výrokom rozsudku dobrovoľne nesplnia. Bezprostredným účinkom právoplatnosti takéhoto rozsudku je, že zmluva sa považuje za uzatvorenú dňom nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.
9. Dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia je podľa súdu prvej inštancie potreba bezodkladne upraviť pomery sporových strán. Súd mal za osvedčené, že žalobca zložil v prospech žalovaných do notárskej úschovy kúpnu cenu 108.500 € a uhradil žalovaným časť kúpnej ceny 1.500 €. Žalovaní však nepristúpili k uzavretiu kúpnej zmluvy so žalobcom, pričom mu nevrátili časť kúpnej ceny 1.500 €, navyše suma 108.500 € je blokovaná v notárskej úschove za účelom zaplatenie kúpnej ceny, čím sú zjavne obmedzené možnosti žalobcu kúpiť akýkoľvek iný byt. Žalovaní mali zjavný záujem predať dotknuté nehnuteľnosti v ich podielovom spoluvlastníctve, napokon aj žalobca sa o ponuke týchto nehnuteľností na predaj dozvedel prostredníctvom inzercie na internete. V prípade, že by došlo k predaju týchto nehnuteľností žalovanými tretej osobe, zmarila by sa tým možnosť rozhodnúť (nahradiť prejav vôle žalovaných) vo veci samej.
10. Vychádzal z úvahy, že v štádiu konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nemožno žalobcu generálne zaťažiť povinnosťou preukázať bezprostredný úmysel žalovaných, smerujúci k predaju predmetných nehnuteľností. Úmysel, ako bezprostredný vnútorný vzťah osoby k určitému právnemu následku je za daných okolností osvedčiteľný iba vo výnimočných prípadoch a s nepomernými ťažkosťami. Takáto požiadavka by mohla mať ad absurdum za následok, že neodkladné opatrenie s preventívnym účinkom nemožno dosiahnuť. Z pragmatického hľadiska je navyše nepochybné, že v prípade súkromnoprávnych úkonov je úmysel konajúcej osoby väčšinou rozpoznateľný až v štádiu, keď už tomuto úkonu nemožno zabrániť, pretože jeho právne účinky medzičasom nastali alebo k nim dôjde v bezprostrednej časovej nadväznosti. Nenariadením neodkladného opatrenia by sa podľa súdu sťažilo postavenie žalobcu do takej miery, že sa mu neoplatí uchádzať sa o konečnú súdnu ochranu.
11. Súd napokon dospel k záveru, že nariadením neodkladného opatrenia v znení uvedenom v enunciáte tohto uznesenia, sa nevytvorí nenávratný a nenapraviteľný stav a ani nevznikne neprimeraná výhoda na strane žalobcu a neprimeraná ujma na strane žalovaných. Obmedzenie žalovaných je totiž len dočasné do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.
12. V prevyšujúcej časti súd návrh žalobcu (o zdržanie sa nakladania s dotknutými nehnuteľnosťami žalovanými, ktorými by sa znížila ich hodnota a vykonávať opatrenia, aby sa nehnuteľnosti zachovali v stave, v akom boli ponúknuté žalobcovi na predaj 5.9.2023, ako aj povinnosť žalovaných zabezpečiť, aby na nehnuteľnostiach nevznikli žiadne dlhy a nedoplatky) súd zamietol, nakoľko v tejto časti je návrh nevykonateľný.
13. Nakoľko rozhodnutie o neodkladnom opatrení nie je v tomto prípade konečným rozhodnutím, súd o trovách spojených s neodkladným opatrením rozhodne v konečnom rozhodnutí vo veci samej.
14. Proti uvedenému uzneseniu podali žalovaní odvolanie v celom rozsahu z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie neodkladného opatrenia a navrhli, aby odvolací súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol (teda, aby uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne).
15.1. Žalovaní namietali nedostatočné zistenie skutkového stavu, nakoľko nebolo preukázané, že L. F. bola poverená žalobcom zaňho konať a následne konala vo svojom mene, pričom tvrdila, že žalobca nemá záujem o kúpu bytu a kupujúca bude ona (následne zaslala aj takýto návrh). Zdôraznili, že žalobca chcel po podpise zmluvy o budúcej zmluve meniť subjekt, s ktorým sa má kúpna zmluva uzatvoriť, nakoľko už nemal byť kupujúcim, ale mala ňou byť jeho partnerka a následne L. F.. Zároveň mal ďalšie návrhy na zmeny týkajúce sa spôsobu úhrady kúpnej ceny, pričom podľa žalovaných podmienky boli nezrozumiteľné a nevykonateľné a vytvárali veľkú dávku právnej neistoty. Žalovaní pripojili návrh kúpnej zmluvy zo strany L. F. a vyjadrenie k pripomienkam. Vzhľadom na to, že žalobca už nepožadoval uzatvorenie zmluvy a novým kupujúcim mala byť L. F., žalovaní mali za to, že jeho vôľa uzatvoriť kúpnu zmluvu netrvala, pričom vo vzťahu k L. F. neexistuje žiaden právny záväzok z ich strany, aby s ňou uzatvorili akúkoľvek kúpnu zmluvu. Z predloženej mailovej komunikácie jasne vyplýva, že dňa 5.10.2023 došlo na žiadosť žalobcu k zmene kupujúceho, jeho vôľa uzavrieť právny úkon teda netrvala, na všetkých ďalších dokumentoch, vrátane zaslaných návrhov kúpnej zmluvy, už žalobca nebol vedený. Tvrdenia žalobcu, že došlo trikrát z ich strany k zmareniu uzatvorenia zmluvy nie sú pravdivé. 15.2. Žalovaní zdôraznili aj to, že zmluva, ktorá tvorí petit žaloby, im nikdy nebola doručená, a to aj napriek tomu, že sa o to niekoľkokrát usilovali. 15.3. Ďalej poukázali na to, že žalobca vložil do notárskej úschovy finančné prostriedky dobrovoľne, a predovšetkým predčasne, nakoľko táto povinnosť žalobcovi v zmysle zmluvy o budúcej zmluve nevznikla, a preto takéto jeho konanie nemôže byť posúdené v ich neprospech. Potom, ako došlo k zmene subjektu dňa 5.10.2023, keď žalobca netrval na uzatvorení kúpnej zmluvy, už nemusela naďalej trvať ani notárska úschova. 15.4. Rovnako konanie žalobcu, ktorý si objednal firmu na rekonštrukciu bytu, bolo tiež predčasné, dobrovoľné, bez akéhokoľvek právneho titulu. 15.5. Žalovaní tiež zdôraznili, že uvedené skutočnosti osvedčili ešte pred vydaním samotného neodkladného opatrenia a zdôraznili, že nakoľko žalobca naďalej netrval na podpise kúpnej zmluvy, je potrebné prihliadnuť na ich zmluvnú voľnosť.
16. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaných ako podané včas oprávnenými osobami proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 369 a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných je dôvodné.
17. Súd prvej inštancie nevenoval náležitú pozornosť dôslednému skúmaniu všetkých zákonných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia v prejednávanej veci, v dôsledku čoho je predčasný, a teda aj nesprávny jeho záver o nesplnení zákonných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia.
18. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
19. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
20. Podľa § 325 ods. 2 písm. c/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami.
21. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
22. V prejednávanej veci návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol podaný spolu s návrhom na začatie konania vo veci samej.
23. V zmysle citovaných zákonných ustanovení predpokladom nariadenia neodkladných opatrení po začatí konania vo veci samej je: 1. osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, 2. osvedčenie potreby neodkladnej úpravy pomerov strán sporu alebo osvedčenie obavy, že exekúcia bude ohrozená (osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy), 3. preukázanie vzťahu navrhovaného neodkladného opatrenia k predmetu konania vo veci samej.
24. Tak ako na to poukázal aj súd prvej inštancie, všetky tieto zákonné podmienky musia byť splnené kumulatívne a je povinnosťou súdu dôsledne skúmať ich splnenie každú jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré by boli potrebné pre vydanie rozhodnutia vo veci samej, ale pre jeho nariadenie musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti umožňujúce záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a musí byť zrejmé, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov sporových strán by bolo právo navrhovateľa neodkladného opatrenia ohrozené. Zároveň pred nariadením neodkladného opatrenia musí súd zvážiť, či v dôsledku neodkladného opatrenia sa nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi stranami sporu a či zásah do práv dotknutej strany sporu je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (teda, či ide o zásah primeraný). Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto (dočasné) opatrenie, aspoň osvedčené. Postačuje, že osvedčené skutočnosti sa mu so zreteľom na všetky okolnosti javia ako nanajvýš pravdepodobné
25. Z povahy veci vyplýva, že splnenie zákonných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia súd skúma predovšetkým z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom navrhovateľ je povinný uviesť rozhodujúce skutočnosti, odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán a opísať skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.
26. Ak však pred rozhodnutím o návrhu je doručené vyjadrenie druhej strany obsahujúce tvrdenia o nedôvodnosti návrhu, je potrebné sa s týmito tvrdeniami zaoberať a zaujať k nim stanovisko.
27. Z povahy veci tiež vyplýva, že zjavne neodôvodnenému alebo neexistujúcemu nároku nemožno poskytnúť ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia. Bez osvedčenia dôvodnosti chráneného nároku neprichádza nariadenie neodkladného opatrenia do úvahy. Súd je vždy povinný skúmať pravdepodobnosť chráneného nároku ad hoc a podľa aktuálneho stavu konania (Civilný sporový poriadok, Komentár, Doc. JUDr. Marek Števček, PhD. a kolektív, C.H.Beck, 2016, str. 1106). Navrhovateľ preto musí v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia opísať skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.
28. Zákonná požiadavka hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania chráneného nároku oproti potrebe (len) osvedčenia ostatných právne významných skutočností vychádza tiež z predpokladu, že dôvodnosť nároku vo veci samej je navrhovateľ spôsobilý osvedčiť jednoduchšie a hodnovernejšie ako potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo ohrozenie exekúcie. Z toho je možné vyvodiť, že súd nemôže nariadiť neodkladné opatrenie, ak sa mu na základe predbežného právneho posúdenia nárok vo veci samej javí ako nedôvodný. Hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku predpokladá jasné, určité a zrozumiteľné skutkové tvrdenia navrhovateľa, predloženie dostupných listinných dôkazov a elementárnu právu argumentáciu, z ktorých možno vyvodiť záver o vysokej pravdepodobnosti, že chránený nárok je dôvodný a trvá. Hodnoverné osvedčenie nároku vo veci samej musí na strane súdu viesť k záveru, že miera pravdepodobnosti vyhovenia žalobe je v danom štádiu konania vyššia, než pravdepodobnosť jej zamietnutia (Civilný sporový poriadok, Komentár, Doc. JUDr. Marek Števček, PhD. a kolektív, C.H.Beck, 2016, strana 1108).
29. Povinnosťou súdu je preto posudzovať splnenie podmienky osvedčenia hodnovernosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana z toho hľadiska, aká je miera pravdepodobnosti vyhovenia žalobe vo veci samej, po podaní ktorej bolo navrhnuté nariadenie neodkladného opatrenia, a to z
toho hľadiska, či miera pravdepodobnosti vyhovenia žalobe v danom štádiu konania je vyššia, než pravdepodobnosť jej zamietnutia.
30. Ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého uznesenia, dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, súd vyvodil z existencie zmluvy o budúcej zmluve uzatvorenej medzi sporovými stranami. Hodnovernosti a trvania tohto nároku však neskúmal dostatočne z vyššie uvedených hľadísk, teda neposudzoval na základe tvrdení žalobcu v žalobe a predložených listinných dôkazov, aká je miera pravdepodobnosti vyhovenia žalobe o nahradenie prejavu vôle.
31. Iba samotná tá skutočnosť, že žalobca podal žalobu o nahradenie prejavu vôle, sama osebe neznamená osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana samotná táto skutočnosť ešte nezakladá ani jeho právo uzatvoriť kúpnu zmluvu.
32. Pre záver súdu, či žalobca osvedčil dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, však nestačí iba poukaz na existenciu zmluvy o budúcej zmluve. Povinnosť žalovaných uzatvoriť zmluvu o prevode vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti je potrebné posudzovať na základe skutkových tvrdení žalobcu v žalobe a predložených listinných dôkazov a vyvodiť z nich záver o miere pravdepodobnosti jeho úspechu vo veci samej o nahradenie prejavu vôle. Nepostačuje pritom iba abstraktná pravdepodobnosť vyhovenia žalobe a pre záver o pravdepodobnosti úspešnosti žaloby je potrebné zaoberať sa konkrétnymi žalobcom uvedenými tvrdeniami z hľadiska, či tieto sú spôsobilé privodiť úspech žalobcu v konaní.
33. V tomto štádiu konania súd dokazovanie nevykonáva, preto môže vychádzať iba z opisu skutočností uvedeného v žalobe, návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a prípadných ďalších písomných podaniach strán sporu a z doposiaľ predložených listinných dôkazov. Musí pritom brať zreteľ aj na vyjadrenia žalovaných a nimi predložené dôkazy.
34. Z obsahu spisu pritom vyplýva, že žalovaní doručili Mestskému súdu Košice už dňa 13.11.2023 vyjadrenie, v ktorom uviedli skutočnosti, na ktoré poukazujú aj v odvolaní a pripojili návrh zmluvy o prevode nehnuteľností, kde ako kupujúca je uvedená L. A. F.. Zároveň poukázali na to, že podľa čl. I bod 1 Zmluvy žalobca bol povinný zaslať žalovaným výzvu na uzavretie kúpnej zmluvy spoločne s návrhom kúpnej zmluvy, a teda samotné zaslanie výzvy bez kumulatívneho naplnenia ďalšej podmienky, ktorou je doručenie návrhu kúpnej zmluvy, je porušením zmluvnej povinnosti zo strany žalobcu. Podľa nich návrh kúpnej zmluvy bolo možné vyhotoviť a doručiť aj bez predchádzajúceho vyčíslenia zostatku úveru žalovaného, pričom povinnosť zaslať vyčíslenie pred zaslaním samotného návrhu nikdy nebola obsahom samotnej zmluvy (táto povinnosť nevyplýva zo zmluva, ako to uviedol aj žalobca).
35. Osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, pritom nie je možné stotožňovať s osvedčením potreby neodkladnej úpravy pomerov strán sporu, resp. s osvedčením obavy, že exekúcia bude ohrozená, keďže ide o dve samostatné zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, ako bolo uvedené vyššie.
36. Zo všetkých uvedených dôvodov odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie vo výroku I. a výroku III. podľa ust. § 389 ods. 1 písm. c/ CSP a v rozsahu zrušenia vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
37. Úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne posúdiť návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle vyššie vysloveného právneho názoru odvolacieho súdu, t.j. jeho povinnosťou bude skúmať osobitne všetky zákonné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia po začatí konania vo veci samej, každý osobitne vyhodnotiť z toho hľadiska, či tento predpoklad je splnený a následne ich skúmať aj v ich vzájomnej súvislosti, či odôvodňujú nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia, pričom bude vychádzať výlučne z tvrdení žalobcov v žalobe, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v jeho doplnkoch a v ďalších písomných podaniach (odvolanie žalobcov a ich doplnenie) a z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou spisu.
38. O odmietnutí odvolania proti výroku II. o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti rozhodol odvolací súd podľa ust. § 386 písm. b/ CSP v spojení s ust. § 359 CSP.
39. Odvolanie však môže podať iba strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Výrokom II. o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti bolo rozhodnuté v prospech žalovaných, ktorí preto nie sú osobami oprávnenými na podanie odvolania proti tomuto výroku, z ktorých dôvodov odvolací súd ich odvolanie proti tomuto výroku odmietol a tento výrok preto nadobudol právoplatnosť a nebol predmetom odvolacieho prieskumu.
40. O trovách tohto odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v konečnom rozhodnutí vo veci samej.
41. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 druhá veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).