Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_2Co-136-2019.pdf
PDF · 84.58 KB
Case nature
Area
Subarea
2Co/136/2019
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudkýň JUDr. Aleny Mikovej a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobcu Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Mýtna 48, P.O.Box 205, Bratislava, proti žalovanému Z. G., narodenému XX.X.XXXX, bytom E. X, Č., Q.. H. - Q., v konaní o zaplatenie 2.203,79 € s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II z o dňa 24. apríla 2018, č.k. 15Csp/31/2017-45, o odmietnutí odporu proti platobnému rozkazu
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie o odmietnutí odporu.
V r a c i a vec súdu prvej inštancie na rozhodnutie o sťažnosti proti trovám konania platobného rozkazu.
N e p r i z n á v a stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice II platobným rozkazom zo dňa 15.5.2017 č.k. 15Csp/31/2017-31, ktorý vydal vyšší súdny úradník, uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi (pôvodne VÚB a.s. Bratislava) sumu 2.203,79 € s úrokom z omeškania 8 % ročne od 16.1.2017 až do zaplatenia v lehote do 15 dní odo dňa doručenia alebo v stanovenej lehote podať odpor s vecným odôvodnením. Ďalším výrokom žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v lehote 15 dní v celkovej výške 372,31 € alebo v rovnakej lehote podať sťažnosť na súde. Rozhodol tak o žalobe, ktorou bol uplatnený voči žalovanému nárok titulom debetného zostatku na kreditnom účte vedenom v peňažnom ústave VÚB a.s.. Žalovaný bol poučený, že odpor podaný oneskorene, neoprávnenou osobou alebo bez vecného odôvodnenia bude odmietnutý.
2. Žalovaný v zákonnej lehote 15 dní doručil súdu podanie „odpor proti platobnému rozkazu“, v ktorom uviedol, že svoj dlh voči žalobcovi uznáva, mieni ho uhradiť formou splátok, no namietol, že nie je spôsobilý nahradiť žalobcovi trovy konania a žiada, aby mu tieto platby boli odpustené.
3. Okresný súd Košice II uznesením zo dňa 24.apríla 2018 č.k. 15Csp/31/2017-45 rozhodol o odmietnutí odporu žalovaného proti platobnému rozkazu podľa § 267 ods. 2 písm. c/ Civilného sporového poriadku (CSP) z dôvodu, že odpor nebol vecne odôvodnený. Súd prvej inštancie poukázal na fakt, že žalovaný nevzniesol žiadne vecné námietky voči žalovanej sume, domáhal sa len inej splatnosti dlhu z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov, o čom má možnosť jednať priamo so žalobcom, či v rámci exekučného konania. Námietky žalovaného voči trovám konania vyhodnotil ako sťažnosť proti výroku platobnému rozkazu o trovách konania, o ktorej sťažnosti však nerozhodol s odôvodnením, že o sťažnosti bude súdom rozhodnuté až po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia o odmietnutí odporu.
4. Uznesenie o odmietnutí odporu napadol včas podaným odvolaním žalovaný uvádzajúc, že len z nevedomosti uznal svoj dlh, keď až po doručení uznesenia získal vedomosť, že platobný rozkaz nemal byť vôbec vydaný. Tvrdil, že zmluva o revolvingovom úvere, z ktorej si žalobca nárok v konaní uplatňoval, obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, čo mal súd ex offo preskúmať, a zmluva nemá náležitosti podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, preto žalobca nemá nárok na úroky a poplatky. Žiadal zrušiť uznesenie súdu prvej inštancie ako aj platobný rozkaz a zamietnuť žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú.
5. Žalobca sa k odvolaniu nevyjadril.
6. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas a oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods.1 CSP a contrario, v rozsahu danom § 379, § 380 ods.1, 2 CSP z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, preto uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.
7. Vychádzajúc z obsahu odvolania žalovaného, žalovaný uplatnil odvolacie dôvody vyplývajúce z § 365 ods.1 písm.b/, h/ CSP, teda že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (b)a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (h).
8. Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. b/ CSP je potrebné vykladať eurokonformne v súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade ide o porušenie procesných práv. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Obsah práva na spravodlivý proces je pomerne široký a medzi jeho zložky možno zaradiť predovšetkým právo na prístup k súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý a navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k ním, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, či právo na jeho preskúmanie.
9. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je v praxi vykladaný tak, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení súd vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil právny predpis iný, než ktorý použiť mal alebo ak síce použil správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.
10. Odvolacie dôvody tvrdené žalovaným neboli naplnené. Odvolací súd pri preskúmaní rozhodnutia súdu a konania, ktoré rozhodnutiu predchádzalo nezistil žiadne procesné vady , v dôsledku ktorých by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP. Odvolací súd bral zreteľ aj na to, že rozhodnutie súdu musí obsahovať úplné a výstižné odôvodnenie, výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia. Odôvodnenie preskúmavaného uznesenia je dostatočné, pretože sa v ňom jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom súd vyrovnal so všetkými skutočnosťami, ktoré sú pre rozhodnutie právne významné. Súd prvej inštancie v danom prípade skutkové zistenia vyplývajúce z podaného odporu podradil pod správne hmotnoprávne predpisy a vyvodil z nich správne právne závery, preto nebol naplnený ani odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP.
11. V prejednávanej veci súd rozhodol platobným rozkazom o peňažnom nároku žalobcu vyplývajúcom zo spotrebiteľskej zmluvy, keď je výlučne na uvážení súdu, či platobný rozkaz v konaní vydá alebo nie. K vydaniu platobnému rozkazu súd pristúpi vždy v prípade, ak sú na jeho vydanie splnené podmienky, teda za situácie, že žalobcom uplatňovaný nárok je preukázaný obsahom listinných dôkazov, sú splnené procesné podmienky konania (§ 265 CSP), a v prípade spotrebiteľských zmlúv tiež za podmienky, že
nárok nevyplýva z neprijateľných zmluvných podmienok, čo súd skúma ex officio aj bez návrhu strán sporu (§ 299 ods. 2 CSP). Nakoľko súd prvej inštancie rozhodol vo veci v skrátenom rozkaznom konaní, je nutné vychádzať z predpokladu, že všetky podmienky pre vydanie platobného rozkazu považoval za splnené, a nezistil žiadne nedostatky spotrebiteľskej zmluvy, ku ktorým mal prihliadať z úradnej povinnosti. Pred prípadným pochybením súdu pri rozhodovaní v skrátenom konaní formou platobného rozkazu, je žalovaný chránený možnosťou podania odporu proti platobnému rozkazu, o podmienkach uplatnenia ktorého je poučený priamo v platobnom rozkaze. Žalovanému bol doručený platobný rozkaz s poučením, že ak nesúhlasí so svojou povinnosťou na zaplatenie peňažnej pohľadávky žalobcu, má právo na podanie vecne odôvodneného odporu v lehote 15 dní, v ktorom sa vyjadrí či uznáva aspoň časť nároku, alebo ho považuje za neopodstatnený v celom rozsahu, a označí dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
12. Je nepochybné, že žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu nárok žalobcu nespochybnil, ale naopak svoj dlh výslovne uznal, čím potvrdil vecnú správnosť rozhodnutia súdu o existencii a rozsahu záväzku. Podľa § 282 CSP, ak žalovaný uzná nárok uplatnený žalobou alebo jeho časť, rozhodne súd na základe návrhu žalobcu rozsudkom pre uznanie nároku. Teda aj v prípade, ak by v konaní nebol vydaný platobný rozkaz, vo veci by súd mohol rozhodnúť len na základe uznávacieho prejavu žalovaného, nezohľadňujúc skutkový stav, ale procesný prejav žalovaného. V prípade uznania nároku súd ani nemá právo skúmať skutkový stav veci, do uznávacieho prejavu žalovaného nezasahuje. Skutočnosť, že žalovaný neskôr zmenil názor na dôvodnosť či zákonnosť nároku uplatňovaného v konaní, nemá vplyv na účinky súdom vydaného rozhodnutia, či na jeho uznávací prejav.
13. Pokiaľ súd prvej inštancie odmietol odpor podaný žalovaným ako vecne neodôvodnený, jeho rozhodnutie rešpektuje základné zásady civilného sporového konania, ktoré konanie i v prípade sporov spotrebiteľských vychádza z princípu kontradiktórnosti sporového konania. Každá strana sporu nesie procesnú zodpovednosť za výsledok sporu, a je povinná v konaní riadne a včas uplatňovať procesné prostriedky útoku a obrany. V prejednávanom prípade žalobca preukázal existenciu záväzku žalovaného, s ktorým záväzkom sa čo do základu i výšky žalovaný stotožnil. Žalovaný v zákonnej lehote na podanie odporu neuviedol žiadne okolnosti spochybňujúce jeho povinnosť na peňažné plnenie, ktorá mu bola uložená platobným rozkazom, preto je rozhodnutie súdu prvej inštancie o odmietnutí odporu pre nedostatok vecného odôvodnenia správne a zákonu zodpovedajúce, z ktorých dôvodov ho odvolací súd potvrdil v zhode s § 387 ods.1 CSP.
14. V podanom odpore žalovaný vzniesol tiež námietky voči výroku o trovách konania, čo správne súd prvej inštancie hodnotil ako sťažnosť proti trovám konania platobného rozkazu, ktorý bol vydaný vyšším súdnym úradníkom. Proti rozhodnutiam o trovách konania, o ktorých v prvom stupni rozhodoval vyšší súdny úradník je prípustná sťažnosť, o ktorej rozhoduje súd prvej inštancie (§ 239 ods.1, § 248 CSP). Nakoľko do času rozhodnutia odvolacieho súdu nebolo o sťažnosti žalovaného rozhodnuté, v tejto časti nároku bola vec vrátená na rozhodnutie súdu prvej inštancie.
15. O trovách odvolacieho konania spojených s konaním o odvolaní žalovaného proti uzneseniu o odmietnutí odporu odvolací súd rozhodol v súlade s § 396 ods.1 CSP s prihliadnutím na ust. § 262 ods.1, 2 CSP a § 255 CSP. Žalovaný ako odvolateľ bol v odvolacom konaní procesne neúspešnou stranou sporu, preto nemá nárok na náhradu trov konania, a vzhľadom na to, že procesne úspešnému žalobcovi nevznikli žiadne trovy odvolacieho konania, o výške ktorých by bolo potrebné rozhodovať, odvolací súd rozhodol, že stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
16. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).