Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8Cb-66-1994.pdf
PDF · 80.37 KB
Case nature
Subarea
8Cb/66/1994
Uznesenie
Mestský súd Bratislava III, v právnej veci žalobcu: LIAMA, s.r.o., T. Vansovej, Trnava 970 00, IČO: 34 096 469, voči žalovanému: G. W., nar. XXXX, E. 1, X. - G. XXX XX, o zaplatenie 682,-- eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd konanie z a s t a v u j e .
II. Žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1) Žalobou podanou na súd dňa 21.06.1993 sa pôvodný žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny 682,- eur s príslušenstvom, titulom nárokov z neuhradenej faktúry za výrobu a rozvoz tovaru podľa objednávky žalovaného č. 005/92 zo dňa 11.08.1992.
2) Pôvodný žalobca, Polygrafické závody š.p. IČO: 31 409 121, bol zrušený rozhodnutím zakladateľa dňa 29.02.1996. Všetok majetok zrušeného štátneho podniku so všetkými právami a záväzkami, prešli na Fond národného majetku Slovenskej republiky, ktorý dňa 01.03.1996 uskutočnil priamy predaj časti majetku štátneho podniku spoločnosti LIAMA, s.r.o. so sídlom T .Vansovej Trnava, IČO: 34 096 469. Následne na to bol na túto spoločnosť uznesením Krajského súdu v Bratislave pod sp. zn. 2K 234/98 zo dňa 27.10.1998 vyhlásený konkurz, preto bolo konanie zo zákona prerušené.
3) Správca konkurznej podstaty žalobcu na výzvu súdu doručenú mu dňa 17.01.2008 a 04.03.2008 súdu neoznámil, že navrhuje pokračovať v konaní a súhlasí s jeho pokračovaním. Vzhľadom na novú právnu úpravu účinnú od 01.01.2020 a jej právne účinky bolo potrebné túto výzvu zopakovať a na podanie návrhu na pokračovanie v konaní vyzvať úpadcu aj správcu konkurznej podstaty. Súd výzvou zo dňa 18.07.2023 vyzval správcu konkurznej podstaty aj úpadcu na podanie návrhu na pokračovanie v konaní v lehote 30 dní od doručenia výzvy. Úpadca, ani správca konkurznej podstaty návrh na pokračovanie v konaní nepodali. V zmysle zákonného ustanovenia neudelili súhlas s pokračovaním v konaní.
4) Podľa § 47 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zemne niektorých zákonov (ďalej len „ZKR“), ak tento zákon neustanovuje inak, vyhlásením konkurzu sa prerušujú všetky súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi. Lehoty v týchto konaniach ustanovené alebo určené počas prerušenia týchto konaní neplynú. Na účastníkov konania, ktorí vystupujú na strane úpadcu prerušenie konania pôsobí, len ak ide o nerozlučné spoločenstvo alebo o intervenciu.
5) Podľa § 47 ods. 4 ZKR, v konaniach prerušených podľa odseku 1 možno pokračovať na návrh správcu; správca sa podaním návrhu na pokračovanie v konaní stáva účastníkom konania namiesto úpadcu. Ak návrh na pokračovanie v konaní nie je podaný do konca prvej schôdze veriteľov, súd vyzve správcu a dlžníka, prípadne nerozlučných spoločníkov na strane dlžníka na jeho podanie v lehote nie kratšej ako
30 dní. Ak správca v určenej lehote nevyjadrí s pokračovaním v konaní súhlas, súd pokračuje v konaní s dlžníkom, ak pokračovanie v konaní v určenej lehote navrhne dlžník alebo prípadní nerozluční spoločníci dlžníka. Nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní v určenej lehote má účinky späťvzatia žaloby.
6) Podľa prechodného ustanovenia § 206j veta druhá ZKR sa ustanovenie § 47 ods. 4 druhej až štvrtej vety použije aj v konaniach, v ktorých bol konkurz vyhlásený pred 1.1.2020. Z uvedeného vyplýva, že nové ustanovenie § 47 ods. 4 dopadá na všetky konania prerušené v dôsledku vyhlásenia konkurzu, aj keď bol konkurz vyhlásený pred účinnosťou tejto právnej úpravy.
7) Novelou zákona o konkurze a reštrukturalizácií realizovanou zákonom č. 390/2019 Z.z. došlo s účinnosťou od 1.1.2020 k doplneniu ustanovenia § 47 ods. 4 o druhú až štvrtú vetu, v zmysle ktorých v prípade nepodania návrhu na pokračovanie v konaní do konca prvej schôdze veriteľov súd vyzve správcu a dlžníka na jeho podanie v lehote nie kratšej ako 30 dní. Ak správca v určenej lehote nevyjadrí súhlas s pokračovaním v konaní, súd pokračuje v konaní s dlžníkom, ak pokračovanie v konaní v určenej lehote navrhne dlžník. Nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní v určenej lehote má účinky späťvzatia žaloby.
8) Zámer zákonodarcu priznať účinky späťvzatia žaloby aj za procesnej situácie, pokiaľ dlžník - úpadca ako žalovaný, príp. jeho nerozluční spoločníci a správca úpadcu nepodajú návrh na pokračovanie v konaní, vyplýva aj z dôvodovej správy, ktorá k ustanoveniu § 47 ods. 4 ZKR uvádza, že „jednou z okolností, s ktorou sa predkladateľ musí vysporiadať pri vyhlásení konkurzu je aj tá, aký vplyv vyhlásený konkurz bude mať na možnosť pokračovať v prebiehajúcich súdnych konaniach. Tie môžu byť „pasívne“ (úpadca je žalovaný napr. na plnenie) alebo „aktívne“ (úpadca je žalobcom a žaluje na plnenie). Doterajšia úprava predradzovala konkurz pred iné konania, pričom „kľúče“ od rozuzlenia pôvodne prebiehajúcich konaní dávala výlučne správcovi, ktorý ak ostal nečinný, tak konanie ostalo počas účinkov konkurzu prerušené, často niekoľko rokov. Nová právna úprava má za cieľ vyjasniť situáciu s prerušenými konaniami skôr a efektívnejšie. Ak správca neprevezme prebiehajúci spor, súd, ktorého konanie bolo prerušené, vezme na zreteľ vyjadrenie dlžníka. Ak sa dlžník nevyjadrí alebo nebude súhlasiť s pokračovaním, súd konanie zastaví. Ak dlžník navrhne pokračovanie v konaní, v konaní pokračuje tak ako keby konkurz nebol vyhlásený s tým, že v prípade, ak sa dlžníkovi prisúdi napr. plnenie (na základe ktorého sa bude plniť), toto plnenie nebude podliehať konkurzu. Konkurzní veritelia však budú môcť uplatňovať zodpovednosť správcu (ak mohol a mal pokračovať v konaní). V prípade pasívnych sporov (dlžník má plniť) je ich prípadné pokračovanie síce nepravdepodobné (je spravidla neefektívne), ale je možné. Ak sa však prípadnému žalobcovi voči dlžníkovi prisúdi plnenie, toto plnenie môže byť uspokojené až tzv. akoby za konkurzom (t.j. je podriadené uspokojeniu konkurzných veriteľov), resp. môže byť uspokojené len z majetku, ktorý bol napr. z konkurzu vylúčený“.
9) V konaniach, ktoré spadajú do rozsahu pôsobnosti § 47 ods. 4 ZKR v znení účinnom od 1.1.2020 nastávajú však účinky späťvzatia žaloby ex lege tým, že správca úpadcu - dlžníka alebo dlžník samotný, prípadne jeho nerozluční spoločníci nepodajú návrh na pokračovanie v konaní. Teda zákon o konkurze a reštrukturalizácii v § 47 ods. 4 ZKR ustanovuje podmienky, za naplnenia ktorých dochádza k nahradeniu dispozičného úkonu žalobcu - späťvzatia žaloby - v dôsledku tam uvedených procesnoprávnych skutočností. Účinky späťvzatia nastali priamo zo zákona.
10) Nakoľko v danej veci bol na majetok žalobcu ako úpadcu - dlžníka vyhlásený konkurz a na výzvu súdu dlžník, ako ani jeho správca nepodali návrh na pokračovanie v konaní v stanovenej lehote, nastali podľa § 47 ods. 4 vety poslednej ZKR v znení účinnom od 1.1.2020 účinky späťvzatia žaloby. Pretože v prejednávanej veci nastali účinky späťvzatia žaloby, súd konanie zastavil.
11) Podľa čl. 4 ods. 1 základných princípov CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.
12) V prejednávanej veci došlo k prerušeniu konania na základe vyhlásenia konkurzu na majetok žalobcu podľa zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní (ďalej „ZKV“), ktorý bol zrušený zákonom č. 7/2005 Z. z. ) ZKR. Preto sa súd musel vysporiadať s otázkou aplikovateľnosti ust. § 47 ods. 4 ZKR v znení účinnom od 01. 01. 2020.
13) Účelom zmeny právnej úpravy ZKR účinnej od 01. 01. 2020 je efektívnejšie riešenie v prerušených súdnych konaniach z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka, ktorý bol v čase vyhlásenia konkurzu účastníkom súdneho konania. Zmyslom uvedenej úpravy je ukončenie prerušeného súdneho konania buď rozhodnutím vo veci, a to za predpokladu udelenia súhlasu s pokračovaním v konaní zo strany správcu alebo dlžníka (úpadcu) alebo zastavením konania v prípade neudelenia súhlasu zo strany správcu a ani úpadcu. Nová právna úprava už neumožňuje pokračovanie stavu prerušenia súdneho konania po dobu aj niekoľko rokov, pokiaľ správca neudelil súhlas s pokračovaním v konaní. Snahou zákonodarcu bolo podľa prechodného ustanovenia § 206j ZKR uvedeným spôsobom účinným od 01. 01. 2020 riešiť tie súdne konania, ktoré boli prerušené v dôsledku konkurzov vyhlásených pred dňom 01. 01. 2020.
14) Ako vyplýva z uznesenia Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43Cob/506/2003 zo dňa 22. 07. 2020 pri použití výkladu podľa účelu zákona ako aj zásady rozumného usporiadania veci podľa čl. 4 CSP nie je daný žiaden rozumný dôvod na to, aby sa uvedená právna úprava obsiahnutá v § 47 ods. 4 ZKR pri súbežnom použití § 206j ZKR nepoužila aj na tie súdne konania, ktoré boli prerušené z dôvodu vyhlásenia konkurzu podľa prv platného zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní. Ak bolo snahou zákonodarcu vyriešiť konania prerušené podľa ZKR, a to aj tie, ktoré boli prerušené na základe konkurzov vyhlásených pred dátumom 01.01.2020, t. j. zamedziť ich prerušeniu aj na dobu niekoľkých rokov, o to skôr sa javí odvolaciemu súdu za nevyhnutné vyriešiť aj oveľa staršie súdne konania prerušené z dôvodu vyhlásenia konkurzu na účastníka podľa zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní, pri ktorých je doba ich prerušenia ešte dlhšia. Uvedený postup je v súlade aj so zásadou rovnosti účastníkov konania, ako aj ústavného princípu právnej istoty, keď sa rovnaké veci majú posudzovať rovnako a nie rozdielne. Pokiaľ by sa mal postup podľa § 47 ods. 4 ZKR účinný od 01.01.2020 vzťahovať len na tie konania, ktoré boli prerušené podľa Zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, bola by formulácia ust. § 206j ZKR nasledovná: „Ustanovenie § 47 ods. 4 druhej až štvrtej vety sa použije aj v konkurzoch vyhlásených podľa tohto zákona pred 1. januárom 2020.“ Citované ustanovenie však uvedenú formuláciu „podľa tohto zákona“ neobsahuje. Výklad podľa účelu zákona umožňuje aplikáciu § 47 ods. 4 v spojení s § 206j ZKR aj na konania prerušené podľa prv platného Zákona o konkurze a vyrovnaní a v konečnom dôsledku je možné ho posúdiť aj ako novelizáciu § 206 ods. 2 ZKR..
15) V záujme princípu právnej istoty (v rámci jednotnosti rozhodovania o tej istej otázke pri jej opakovaní) súd odkazuje aj na závery vyslovené v rozhodnutí Krajského súdu Žilina zo dňa 15.04.2021, sp. zn. 13Cob/3/2021, z ktorého vyplýva že znenie ustanovenia § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z ZKR., ktoré nadobudlo účinnosť od 1.1.2020, sa podľa intertemporálneho ustanovenia § 206j zákona č. 7/2005 Z.z. ZKR použije aj na konania, v ktorých došlo z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu pred 01.01.2020 k ich prerušeniu.
16) Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
17) Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
18) Náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie znamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. Zavinenie je nutné interpretovať vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie sa strany sporu a dôsledkom je vznik trov protistrany. Pokiaľ teda jedna procesná strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené, pričom o veci nemôže byť meritórne rozhodnuté, a tým zistené, či bola žaloba podaná dôvodne, vzniká jej zásadne povinnosť nahradiť druhej strane sporu trovy konania.
19) Vzhľadom k uvedenému má súd za to, že zastavenie konania procesne nezavinila výlučne ani jedna zo strán sporu v zmysle § 256 ods. 1 CSP. Ustanovenia Civilného sporového poriadku takúto situáciu neriešia, preto mal súd za to, že v zmysle čl. 4 ods. 1 a 2 CSP spravodlivému a rozumnému usporiadaniu procesných vzťahov čo do náhrady trov konania zodpovedá taký záver, že v danom prípade by si mala trovy konania hradiť každá zo strán sama, a preto súd žiadnej zo strán náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
: Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré je potrebné podať v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 CSP). Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).