Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Sa/45/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v právnej veci žalobkyne: A. R., bytom W. nad T., S. XX, zastúpená advokátom Mgr. Marcelom Lesňákom, so sídlom v Poprade, Murgašova 87/6, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa - ústredie v Bratislave, Bratislava, Ul. 29. augusta 8, o preskúmanie zákonnosti a postupu rozhodnutia č. 30069-3/2017-BA zo dňa 10. 03. 2017, sudkyňou JUDr. Danou Kálnayovou, takto

rozhodol:

Krajský súd zrušuje rozhodnutie žalovaného č. 30069-3/2017-BA zo dňa 10. marca 2017 a vec vracia správnemu orgánu na ďalšie konanie. Žalobkyni priznáva náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

I.

Konanie na správnom orgáne

1. Rozhodnutím č. 30069-3/2017-BA zo dňa 10. 03. 2017 žalovaná ako odvolací správny orgán zmenila napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu vo veci priznania nároku na úrazovú rentu v dôsledku choroby z povolania zistenej dňa 20. 08. 2015 tak, že žalobkyňa Jolana Takáčová, utrpela poškodenie zdravia v dôsledku choroby z povolania zistenej dňa 20. 08. 2015 a má podľa a po zvýšení priznaní sumy úrazovej renty o 1,32% v súlade s Opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 295/2014, ktorým sa ustanovuje pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky a percento zvýšenia úrazovej renty v r. 2015 nárok na úrazovú rentu od 20. 08. 2015 do 31. 08. 2015 v sume 83,20 eur a od 01. 09. 2015 v sume 214,70 eur mesačne. 2. V zmysle a 4. bodu a v súlade s Opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. , ktorým sa ustanovuje pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky a percento zvýšenia úrazovej renty z r. 2016 sa suma úrazovej renty zvyšuje od 01. 01. 2016 o 0,46 % na celkovú sumu 215,70 eur mesačne. V zmysle , 5. bodu, a , a , sa suma úrazovej renty zvyšuje od 01. 01. 2017 o 2% na celkovú sumu 220,10 eur mesačne. Svoje rozhodnutie odporkyňa zdôvodnila tým, že na základe žiadosti žalobkyne o priznanie úrazovej renty v dôsledku choroby z povolania zistenej dňa 20. 08. 2015, dňa 30. 06. 2016 vydal prvostupňový správny orgán rozhodnutie, ktorým priznala poškodenej nárok na úrazovú rentu od 07. 06. 2016 do 30. 06. 2016 v sume 170,40 eur a od 01. 07. 2016 v sume 212,90 eur mesačne. 3. Žalobkyňa podala voči rozhodnutiu odvolanie, v ktorom poukazovala na to, že nesúhlasí s dátumom priznania nároku na úrazovú rentu, pretože posudková lekárka určila za dátum vzniku nároku na úrazovú rentu deň uznania choroby z povolania, t.j. 07. 06. 2016 a podľa jej názoru, tento má byť určený od 20. 08. 2015, kedy jej bola zistená choroba z povolania. Ďalej žalobkyňa uviedla, že nesúhlasí s určenou mierou poklesu schopnosti v rozmedzí 45 %, pretože na pracovisku ako je prievan s fixnej klimatizácie na

jej zdravotný stav pôsobí negatívne. Žiadala zároveň o prehodnotenie určenej miery poklesu pracovnej schopnosti na účely úrazovej renty a priznať úrazovú rentu odo dňa zistenia choroby z povolania a nie odo dňa uznania. Podľa § 88 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poškodený má nárok na úrazovú rentu, ak v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má viac ako 40 % pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca, alebo činnosť osoby uvedenej v § 17 ods. 2 a nedovŕšil dôchodkový vek, alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. V lekárskej správe zo dňa 01. 12. 2016 posudková lekárka pobočky zdokumentovala výsledky lekárskych vyšetrení zdravotného stavu poškodenej. Žalobkyňa bola v auguste 2015 operovaná približne pre tri roky trvajúce bolesti pravého ramenného kĺbu. Stav bol hodnotený ako impingement syndróm pravého ramena. Pre podozrenie na možnosť choroby z povolania bola žalobkyňa vyšetrená posudkovým lekárom v Nitre a následne 07. 03. 2016 bola prijatá na KPLaT. Z dôvodu, že žalobkyňa v dobe hospitalizácia bola v 6. mesiaci gravidity, nemohli byť vykonané žiadne zobrazovacie rtg. vyšetrenia a taktiež nebola podávaná žiadne medikamentózna liečba. Posudková lekárka pobočky poznamenala, že ortopedické vyšetrenie preukázalo obmedzenie aktívnej pohyblivosti v pravom ramennom kĺbe bez obmedzenia pasívnej pohyblivosti. Neurologické vyšetrenie potvrdilo ľahký syndróm karpálneho tunela vľavo ľahké senzitívne poškodenie vľavo. Hospitalizácia poškodenej bola ukončená dňa 11. 03. 2016 so záverom, že u žalobkyni boli splnené klinické a hygienické kritériá, pre vznik choroby z povolania a podľa odporúčania pre ňu nie je vhodná práca s nadmerným preťažovaním horných končatín, v expozícii vibráciám a v nevyrovnaných mikroklimatických podmienkach. Ďalej posudková lekárka uviedla, že zamestnávateľom Kongsberg Automotive s.r.o. Vráble, Hlavná, predložený časový snímok zo dňa 13. 09. 2016 udáva percentuálne rozloženie pracovného postupu v profesii pokožovania gombíka. Podľa protokolu zhodnotenia fyzickej záťaže pri práci č. , Pracovnej zdravotnej služby - OHS s.r.o. so sídlom Opatovce nad Nitrou, boli neprijateľné polohy zaznamenané u pravej hornej končatiny pri obstrihávaní prevyšujúcej kože, ručnom ozdobnom šití a naťahovaní kože na povrch gombíka, čo predstavuje spolu 30 % z celého pracovného postupu. Pri pokožovaní gombíkov je používaná horúco vzdušná pištoľ o možnosti 500g, čo predstavuje 15 % pracovného postupu. Záver lekárskej prehliadky zo dňa 01. 12. 2016 znel, že v zmysle uvedených skutočností za rozhodujúce zdravotné postihnutie posudková lekárka pobočky určuje impingement syndróm pravého ramena s mierou poklesu 45 %. Dátum vzniku nároku určila deň uznania choroby, t.j. od 07. 06. 2016. Poškodená voči obsahu lekárskej správy nevzniesla žiadnu námietku, čo potvrdila svojím podpisom. Vzhľadom na tieto skutočnosti pobočka dňa 01. 12. 2016 uskutočnila ústne pojednávanie so žalobkyňou, ktorá nepodala žiadne návrhy. Na základe takto zisteného skutkového stavu ústredie rozhodnutím zo dňa 22. 12. 2016 priznalo žalobkyni nárok na úrazovú rentu v dôsledku choroby z povolania zistenej dňa 20. 08. 2015, od 07. 06. 2016 do 30. 06. 2016 v sume 170,40 eur a od 01. 07. 2016 v sume 212,90 eur. 4. Ústredie po podaní odvolania poškodenou požiadalo listom dňa 21. 01. 2017 o opätovné prehodnotenie lekárskej správy zo dňa 01. 12. 2016, ktorému posudková lekárka nevyhovela a zotrvala na svojom pôvodnom odbornom závere. 5. Posudkový lekár ústredia v lekárskej správe dňa 28. 02. 2017 poznamenal, že ako vyplýva z predloženej lekárskej dokumentácie, choroba z povolania u žalobkyni bola zistená dňa 20. 08. 2015 a uznaná dňa 07. 06. 2016, pričom dočasná pracovná neschopnosť trvala od 16. 02. 2015 do 19. 05. 2016. Táto však nebola v dôsledku choroby z povolania. Odo dňa 20. 05. 2016 do 12. 01. 2017 bola žalobkyňa na materskej dovolenke a od 13. 01. 2017 je na rodičovskom príspevku. Poškodenej nebola vyplácaný úrazový príplatok. Záver lekárskej správy zo dňa 28. 02. 2017 znel, že na základe vyššie uvedených skutočností, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je na 45 %. Dátum vzniku poškodenia na účely úrazovej renty možno určiť od 20. 08. 2015, t.j. odo dňa zistenia choroby z povolania. Posudzovanie zdravotného stavu na účely sociálnych dávok je vždy medicínska záležitosť, právomoc určovať percentuálnu mieru poklesu schopnosti je v zmysle § 153 zákona o sociálnom poistení zverená výlučne posudkovým lekárom sociálnej poisťovne. Spôsob určenia percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v dôsledku choroby z povolania neurčuje žiaden zákon ani iná právna norma. Posudkový lekár SP pri posudzovaní zdravotného stavu vychádza z náplne práce poškodenej, pričom využíva všetky profesionálne skúsenosti z medicínskej a posudkovej praxe, dáva do súvislosti vplyv následkov poškodenia zdravia s chorobou z povolania na výkon doterajšej činnosti poškodenej ako zamestnanca a skúma aj možnosť jej ďalšieho uplatnenia sa u zamestnávateľa a na trhu práce (tzv. pracovná rekomandácia). Obaja posudkoví lekár tak v prvostupňovom ako aj v odvolacom konaní zhodne konštatovali, že pokles pracovnej schopnosti poškodenej je v rozsahu 45 %.

6. V zmysle o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, posudkový lekár je osoba s odbornou kvalifikáciou a spôsobilosťou vykonávať činnosť posudkového lekára. Odbornú spôsobilosť na výkon posudkovej činnosti posudkový lekár získava špecializáciou v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo alebo musí byť zaradený do špecializačného štúdia v špecializačnom objektívnom nestrannom zistení a posúdení zdravotného stavu žalobkyne, a to na základe doloženej zdravotnej dokumentácie lekárskych správ a záverov odborných lekárov. Písomné stanoviská posudkových lekárov sú pre sociálnu poisťovňu záväzné a v zmysle o sociálnom poistení, považované za tzv. odborný posudok slúžiaci ako dôkazný posudok pre zistenie skutočného stavu rozhodovanej veci. Prepúšťaciu správu z hospitalizácie zo dňa 07. 03. 2016 do 11. 03. 2016, ktorú dáva žalobkyňa do pozornosti nebolo možné považovať za nový dôkaz, pretože predmetnú prepúšťaciu správu mali k dispozícii posudkoví lekári sociálnej poisťovne aj list RUVZ, ktorí navrhovateľka v odvolaní spomína. Z predložených lekárskych nálezov vyplýva, že žalobkyňa môže vykonávať prácu s určitými obmedzeniami ako je nadmerné využitie horných končatín, alebo vyhýbanie sa chladnému prostrediu. Posudkový lekár ústredia konštatoval, že žalobkyňa môže vykonávať prácu na svojom pôvodnom pracovisku s obmedzeniami, má sa vyhýbať chladnému prostrediu a prostrediu s neprimeraným zaťažovaním horných končatín. Žalobkyňa môže vykonávať práce fyzicky menej náročné s využitím zručnosti. K námietke poškodenej týkajúcej dátumu priznania úrazovej renty odo dňa zistenia choroby z povolania, t.j. odo dňa 20. 08. 2015 bolo v rámci odvolacieho konania vyhovené. Posudkový lekár ústredia v lekárskej správe zo dňa 28. 02. 2017 dospel k záveru, že poškodená má nárok na úrazovú rentu odo dňa zistenia choroby z povolania t.j. 20. 08. 2015, nie ako to uviedla posudková lekárka pobočky odo dňa uznania choroby zo povolania, t.j. od 07. 01. 2016. Z toho dôvodu bolo potrebné žalobkyni vypočítať sumu úrazovej renty s dátumom vzniku nároku na úrazovú rentu od 20. 08. 2015. Žalobkyni sa teda priznáva úrazová renta v sume 211,90 eur a je určená ako súčin 30,4167 násobku sumy zodpovedajúcej 80 %-nej denného vymeriavacieho základu, ktorý je 19,3438 eur a koeficientu 0,45 určeného ako podiel čísla 45 zodpovedajúceho jej zistenému percentuálnemu poklesu a schopnosti a čísla 100. Úrazová renta rovná sa 30,4167 x 80% z 19,3438 eur x 0,45 = 211,90 eur. Ku dňu priznania úrazovej renty poškodená nepoberala invalidný dôchodok, nedovŕšila dôchodkový vek nebol jej ani priznaný predčasný starobný dôchodok. V zmysle , tretieho bodu a zákona o sociálnom poistení a v súlade s Opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. , ktorým sa ustanovuje pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky a percento zvýšenia úrazovej renty v r. 2015 sa úrazová renta od 01. 01. 2015 zvyšuje o 1,32 %. Priznaná úrazová renta sa zvyšuje podľa , tretieho bodu a zákona o sociálnom poistení odo dňa priznania takto: úrazová renta priznaná mesačná suma 211,90 eur zvýšenie úrazovej renty o 1,32 %ˇ 2,80 eur ------------------------------------------------------------------------------------------------- úrazová renta mesačne 214,70 eur

Vzhľadom na to, že navrhovateľka má nárok na úrazovú rentu od 20. 08. 2015 bola určená alikvotná časť úrazovej renty za august 2015 takto: úrazová renta na mesiac august 2015: 214,70 eur (úrazová renta mesačne) : 31 (počet kalendárnych dní v mesiaci august) = x 12 dní nároku od 20. 08. 2015 do 31. 08. 2015 = 83,20 eur. V zmysle § 89 ods. 8 písm. a/, § 89 ods. 9 písm. a/ štvrtého bodu a § 89 ods. 10 sa ustanovuje pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky a percento zvýšenia úrazovej renty v r. 2016 sa suma úrazovej renty zvyšuje od 01. 01. 2016 o 0,46% na celkovú sumu 215,70 eur mesačne. Priznaná úrazová renta v r. 2015 sa podľa § 89 ods. 8 písm. a/, § 89 ods. 9 písm. a/ štvrtého bodu a § 89 ods. 10 zákona o sociálnom poistení od 01. 01. 2016 zvyšuje takto: úrazová renta od mesiaca január 2016: úrazová renta do 31. 12. 2015 214,70 eur zvýšenie úrazovej renty o 0,46% 1 euro --------------------------------------------------------------------------------------- úrazová renta za rok 2016 215,70 eur

V zmysle § 89 ods. 8 písm. a/, § 89 ods. 9 písm. a/ piateho bodu, § 293dq ods. 2 a § 293dr ods. 2 a 3 zákona o sociálnom poistení, sa suma úrazovej renty zvyšuje od 01. 01. 2017 nasledovne: úrazová renta od mesiaca január 2017: úrazová renta do dňa 31. 12. 2016 215,70 eur zvýšenie úrazovej renty o 2% 4,40 eur -------------------------------------------------------------------------------------- úrazová renta od mesiaca január 2017 220,10 eur Generálny riaditeľ ako odvolací orgán zhodnotil odvolanie žalobkyne a zhodnotil každý dôkaz osobitne ako aj dôkazy vo vzájomných súvislostiach a dospel k záveru, že odvolanie poškodenej je dôvodné len čiastočne. II. Žaloba

7. Voči rozhodnutiu druhostupňového správneho orgánu podala žalobkyňa žalobu dňa 25. 04. 2017 na Krajský súd v Nitre, v ktorom namietala tú skutočnosť, že generálny riaditeľ síce vyhovel odvolaniu voči prvostupňovému správnemu orgánu čo sa týka dátumu vzniku nároku na rentu, avšak sa nezaoberal vôbec výškou poklesu schopnosti poškodenej. Táto dáva do pozornosti súdu, najmä prepúšťaciu správu z hospitalizácie z obdobia od 07. 03. 2016 do 11. 03. 2016, ako aj správu z regionálneho úradu verejného zdravotníctva, ktorý zistil, že pracovné činnosti, ktoré vykonávala žalobkyňa boli v nevyhovujúcich polohách a nevyhovujúcich klimatických podmienkach, ktoré určil aj za príčiny vzniku choroby z povolania žalobkyne. Žalobkyňa považovala rozhodnutie za nepreskúmateľné, zavádzajúce v rozpore s vykonaným dokazovaním. Žiadala rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na nové konanie žalovanej bez pojednávania. III. Stanovisko žalovaného

8. Žalovaný správny orgán podal dňa 17. 05. 2017 písomné vyjadrenie, v ktorom žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Po podaní odvolania žalobkyne voči prvostupňovému správnemu orgánu žalovaný opätovne posúdil zdravotný stav žalobkyne posudkovým lekárom ústredia dňa 28. 02. 2017 ako to vyplýva z predloženej lekárskej dokumentácie, choroba z povolania u žalobkyni bola zistená dňa 20. 08. 2015 a uznaná dňa 07. 06. 2016, pričom dočasná pracovná neschopnosť trvala odo dňa 16. 02. 2015 do 19. 05. 2016. Táto dočasná pracovná neschopnosť však nebola v dôsledku choroby z povolania. Odo dňa 20. 05. 2016 do 12. 01. 2017 bola žalobkyňa na materskej dovolenke a odo dňa 13. 01. 2017 je na rodičovskom príspevku. Žalobkyni nebol vyplácaný úrazový príplatok. Ďalej posudkový lekár ústredia konštatoval, že z popisu jednotlivých pracovných operácií vyplýva, že žalobkyňa vykonáva prácu staticko-dynamickú, s prevahou dynamickej zložky v sede, pri ktorej boli exponované najme drobné svaly rúk a predlaktí. Z protokolu z merania zo dňa 14. 12. 2015 vyplývalo, že celková fyzická záťaž, vrátane lokálnej svalovej záťaže, nebola prekročená a nedošlo k prekročeniu smerných hmotnostných hodnôt. Bolo však zistené prekročenie celkového času práce v neprijateľných polohách horných končatín pri hodnotení pracovných polôh. Negatívnym faktorom na pracovisku bol aj prievan (nadmerný ofuk z dôvodu fixnej klimatizácie na pracovisku), a týmto boli vytvorené podmienky pre vznik choroby z povolania. Uviedol, že obmedzenie výkonu uvedených prác je z dôvodu vykonávania prác v nepriaznivých polohách horných končatín. Ide predovšetkým o naťahovanie kože na povrch gombíkov, obstrihávanie prevyšujúcej kože pri ručnom ozdobnom šití, čo predstavovalo asi 30 % práce a používanie horko vzdušnej pištole a hmotnosti 500 gramov, čo predstavuje 15 % pracovného postupu zo smeny. Žalovaný vzhľadom na záver lekárskej správy, podľa ktorej bol dátum poškodenia na účely úrazovej renty určený odo dňa 20. 08. 2015, t.j. odo dňa zistenia choroby z povolania, žalovaný zmenil prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu a priznal žalobkyni rentu od 20. 08. 2015. 9. K námietkam žalobkyni žalovaný uviedol, že v zmysle zákona o sociálnom poistení lekárska posudková činnosť úrazového poistenia zahŕňa aj posudzovanie poklesu pracovnej schopnosti a posudzovanie zdravotného stavu na účely sociálnych dávok je vždy medicínska záležitosť, ktorá bola v zmysle § 153 zákona o sociálnom poistení výlučne zmenená posudkovým lekárom sociálnej poisťovne. Posudkový lekár sociálnej poisťovne pri posudzovaní zdravotného stavu žalobkyne na účely úrazovej renty vychádza z náplne práce (profesiogramu), pričom využíval všetky profesionálne skúsenosti z medicínskej aj posudkovej praxe, dáva do súvislosti vplyv následkov poškodenia zdravia s chorobou z povolania na výkon doterajšej činnosti žalobkyne ako zamestnanca a skúma aj možnosť ďalšieho

uplatnenia sa u zamestnávateľa. V prípade žalobkyne to bol Kongsberg Automotive s.r.o. so sídlom Vráble, Hlavná 48 a na trhu práce. Obaja posudkoví lekári podľa žalovaného postupovali v súlade so zákonom o sociálnom poistení a konštatovali zhodne, že pokles pracovnej schopnosti žalobkyne je v rozsahu 45 %. Žalovaný poukázal na tú skutočnosť, že posudkový lekár je tá osoba s odbornou kvalifikáciou a spôsobilosťou vykonávať činnosť posudkového lekára. Odbornú spôsobilosť na výkon posudkovej činnosti posudkový lekár získava špecializáciou v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo. Činnosť posudkových lekárov spočíva v náležitom objektívnom, nestrannom zistení, posúdení zdravotného stavu navrhovateľa, a to na základe doloženej lekárskej dokumentácie, lekárskych správ a záverov odborných lekárov. Písomné stanoviská posudkových lekárov, tzv. odborné posudky, sú pre sociálnu poisťovňu záväzné a slúžia ako dôkazný posudok pre zistenie skutočného stavu rozhodovanej veci. Žalovaný poukázal na tú skutočnosť, že posudzovanie zdravotného stavu žalobkyne tak prvostupňovom ako aj v odvolacom konaní sa konalo za osobnej prítomnosti žalobkyne, ktorá predložila všetky nové odborné lekárske nálezy a bola s výsledkami týchto posúdení aj s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť oboznámená posudkovými lekármi a voči týmto záverom nemala žiadne námietky. Predmetné dokumenty, ktoré cituje žalobkyňa v žalobe, nemožno považovať za nové dôkazy, pretože tieto mali k dispozícii posudkoví lekári. Žalovaný na margo veci uviedol, že žalobkyňa podľa predmetných dokumentov môže vykonávať prácu s určitými obmedzeniami ako je nadmerné využitie horných končatín, alebo vyhýbanie sa chladnému prostrediu. Tieto skutočnosti konštatoval aj posudkový lekár ústredia s tým, že žalobkyňa môže vykonávať prácu na svojom pôvodnom pracovisku s obmedzeniami, t.j. má sa vyhýbať chladnému prostrediu a prostrediu s neprimeraným zaťažovaním horných končatín. Žalobkyňa môže vykonávať fyzicky menej náročné práce, s využitím zručnosti.

IV.

Súdne pojednávanie

10. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní dňa 10. 07. 2017 žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť z dôvodu nepreskumateľnosti, pretože žalovaná sa vôbec nezaoberala lekárskymi správami, ktoré predložila žalobkyňa v odvolaní. Jedna sa to jedná o správu regionálneho úradu verejného zdravotníctva ako aj z kliniky pracovného lekárstva. Predmetné rozhodnutie neurčuje kvalitu pracovného prostredia žalobkyne a nie je určená správne ani miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. 11. Zástupkyňa žalovaného žiadala žalobu zamietnuť, pretože ako prvostupňový ako aj druhostupňový správny orgán sa dostatočne zaoberali správami spomínanými právnym zástupcom žalobkyne a zaujali aj k týmto správam stanovisko v posudkovom závere.

V.

Právne názory správneho súdu

12. Krajský súd ako správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe žalobkyni prejednal na pojednávaní a podľa dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto rozsudkom žalobu žalobkyne zamietol. Po vyhodnotení závažnosti dôvodov žaloby vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu správneho orgánu ako aj k obsahu pripojeného spisu žalovaného konštatoval, že nezistil dôvod, že by sa žalovaný odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov so správnou citáciou dotknutých právnych noriem, obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre správnosť napadnutého výroku rozhodnutia. Je nepochybné zo spisovej dokumentácie, že žalobkyni dňa 20. 08. 2015 bola zistená choroba z povolania - choroba z dlhodobého, nadmerného a jednostranného zaťaženia končatín, s dátumom uznania dňa 07. 06. 2016. Nárok na úrazovú rentu súvisiacu s chorobou z povolania si žalobkyňa uplatnila žiadosťou doručenou pobočke sociálnej poisťovni doručenej dňa 20. 06. 2016. Na základe posúdenia zdravotného žalobkyne posudkovou lekárkou pobočky dňa 01. 12. 2016 bolo vydané rozhodnutie z 22. 12. 2016, ktorým bola priznaná žalobkyni úrazová renta z choroby z povolania zistenej 20. 08. 2015 od 07. 06. 2016 v sume 170,- eur mesačne a od 01. 07. 2016 v sume 212,90 eur mesačne. Žalobkyňa nesúhlasila s dátumom priznania úrazovej renty odo dňa 07. 06. 2016 ako aj s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na účely úrazovej renty v rozsahu 45 %. Posudkový lekár ústredia, ktorý posudzoval dôvody odvolania žalobkyne. Poznamenal, že z predloženej lekárskej dokumentácie je choroba z povolania u žalobkyne zistená dňa 20. 08. 2015.

Z protokolu merania zo dňa 14. 12. 2015 vyplývalo, že celková fyzická záťaž, vrátane lokálnej svalovej záťaže nebola prekročená a nedošlo k prekročeniu smerných hmotnostných hodnôt. Bolo zistené prekročenie celkového času práce v neprijateľných polohách horných končatín pri hodnotení pracovných polôh. Negatívnym faktorom na pracovisku bol aj prievan (nadmerný ofuk z dôvodu fixnej klimatizácie na pracovisku), a týmto boli vytvorené podmienky pre vznik choroby z povolania. Uviedol, že obmedzenie výkonu týchto prác z dôvodu vykonávania prác v nepriaznivých polohách horných končatín, jednalo sa predovšetkým o naťahovanie kože na povrch gombíkov, obstrihávanie prevyšujúcej kože pri ručnom ozdobnom šití, čo predstavovalo 30 % práce a požívanie horko vzdušnej pištole o hmotnosti 500g, čo predstavuje 15 % pracovného postupu zo smeny. V dôsledku tohto lekárskeho posúdenia žalovaný vydal 10. 03. 2017 rozhodnutie, ktorým zmenil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu v časti dátumu vzniku nároku na úrazovú rentu, t. j. od 20. 08. 2015. Námietky žalobkyne uvedené v žalobe sú právne irelevantné, pretože zákon o sociálnom poistení výlučne stanovuje posudkovým lekárom posudzovať zdravotný stav občanov pre účely sociálnych dávok a určovať percentuálnu mieru poklesu pracovnej schopnosti. Posudkový lekár ústredia sa vo svojom posudkovom závere zo dňa 28. 02. 2017 dôsledne venoval zdravotnému stavu žalobkyne, náležite zdôvodnil svoj posudok a oboznámil sa aj s predloženými lekárskymi nálezmi, na ktoré poukazuje žalobkyňa vo svojej žalobe. V posudku konštatoval, že žalobkyňa môže vykonávať prácu s určitými obmedzeniami, ako je nadmerné využitie horných končatín alebo vyhýbanie sa chladnému prostrediu s tým, že žalobkyňa môže vykonáva práce fyzicky menej náročné s využitím zručnosti. Keďže žalobkyňa v žalobe nenamietala výšku úrazovej renty ani spôsob výpočtu renty choroby z povolania, súd sa týmto výpočtom nezaoberal. 13. Správny súd vykonaným dokazovaním nezistil žiadny relevantný dôvod, pre ktoré by malo byť rozhodnutie žalovaného orgánu zrušené, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa zamietol. VI. 14. Proti rozsudku podala žalobkyňa kasačnú sťažnosť a žiadala, aby kasačný súd rozhodnutie žalovanej zrušil a vec jej vrátil na nové konanie. V dôvodoch uvádzala, že krajský súd nesprávnym procesným postupom a rozhodnutím jej znemožnil, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva v spravodlivý proces a pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a odklonil sa od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu. Konkrétne namietala, že napadnuté rozhodnutie nie je náležite odôvodnené a vydané bez dostatočného opätovného posúdenia a náležitého zistenia skutkového stavu veci považujúceho za arbitrárne, obsahujúce, nepravdivé a rozporuplné tvrdenia, ktoré nezohľadňujú tvrdenia žalobkyne. Podľa jej názoru krajský súd bol povinný žalobou npadnuté rozhodnutie zrušiť z dôvodu nepreskúmateľnosti ako aj z dôvodu, že skutkový stav, podľa ktorého rozhodol správny orgán je v rozpore s administratívnym spisom. Vytýkala krajskému súdu, že sa s jej žalobnými dôvodmi nevysporiadal dostatočne a nesúhlasila s jeho argumentáciou, že posudkový lekár je jediný oprávnený na posudzovanie pracovnej neschopnosti na účely nároku na úrazovú rentu podľa Tvrdila, že posudkový lekár je povinný uviesť všetky skutočnosti a úvahy, ktorými sa viedol pri hodnotení dôkazov, a tento postup musí byť preskúmateľný ako aj samotné rozhodnutie správneho orgánu. 15. Kasačný súd rozsudkom -86 zo dňa 29. 05. 2019 zrušil rozsudok Krajského súdu v Nitre a vec vrátil na ďalšie konanie. Okrem iného dospel k záveru, že odôvodnenie rozhodnutie krajského súdu je nedostatočné. V podstate ho zdôvodnil tým, že preskúmavanej činnosti nezistil pochybenia správneho orgánu namietané žalobkyňou, ktoré by odôvodňovali zrušenie preskúmavaného rozhodnutia ako výsledku postupu stanoveného zákonom. Takéto konštatovanie súdu čo do rozsahu a obsahovej náplne námietok uplatnených žalobkyňou nie je v súlade s už vyššie citovaným ustanovením . 16. Najvyšší súd SR konštatoval, že v predmetnom konaní nebolo sporné, že žalobkyňa spĺňa podmienky na priznanie úrazovej renty. Sporným však zostalo to, či správne orgány sa riadne zaoberali všetkými relevantnými skutočnosťami a či správne stanovili rozsah priznanej úrazovej renty v podobe zodpovedajúcej odôvodneným potrebám žalobkyne. 17. V ďalšom konaní bude povinnosťou krajského súdu opätovne sa vecou zaoberať, vec prejednať v medziach podanej žaloby, vyjadriť sa esenciálnym otázkam vzťahujúcim sa na prejednávanú vec, posúdiť zákonnosť rozhodnutia a postupu žalovaného v spojení s rozhodnutím a postupom prvostupňového správneho orgánu a vo veci opätovne rozhodnúť. V.

18. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní dňa 05. 08. 2019 trval na podanej žalobe v plnom rozsahu. Poukázal na to, že regionálny úrad verejného zdravotníctva zistil, že pracovné činnosti, ktoré žalobkyňa vykonávala bol v nevyhovujúcich polohách a podmienkach, za ktoré určil prievan z dôvodu fixnej klimatizácie na pracovisku a z preskúmavaného rozhodnutia nie je možné zistiť, akým spôsobom posudkoví lekári dospeli k miery poklesu stanovenej vo výške 45 %, keďže nevyhodnotili komplexne pracovné podmienky, pri ktorých vznikla choroba z povolania a ktoré boli zistené šetrením, ktoré vykonal regionálny úraz verejného zdravotníctva a tiež sa nevysporiadal správny orgán so zisteniami Kliniky pracovného lekárstva a toxikológie v Bratislave, podľa ktorého žalobkyňa nemôže vykonávať práce v nevyrovnaných klimatických podmienkach. Má za to, že žalobkyňa vykonávala predmetné pracovné činnosti v nevyhovujúcich podmienkach 8 hodín, teda pracovala v prievane a za nadmerného ofuku 100 % svojho pracovného času, a preto mala byť úrazová renta určená vo vyššej výške ako 50 %. Zároveň poukázal na to, že správny orgán neposúdil pracovné podmienky, za ktorých vykonávala prácu žalobkyňa. 19. Zástupkyňa žalovaného zotrvávala na doterajšej argumentácii, rešpektuje však názor Najvyššieho súdu SR. Poukázala na to, že na určenej miere poklesu 45 % sa zhodli posudkoví lekári pobočky aj ústredia a pri svojom rozhodovaní zohľadnili aj stanovisko regionálneho úradu verejného zdravotníctva, teda nie je pravdou, že by tento argument odignorovali. Zákon o sociálnom poistení zveruje určovať mieru poklesu výlučne posudkovým lekárom sociálneho poistenia. Žalovaný túto skutočnosť nie je kompetentný posudzovať. 20. Krajský súd ako správny súd vecne a miestne príslušný podľa a , preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutia žalovaného ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov žaloby bez nariadenia pojednávania podľa a dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správnych orgánov (žalovaného a I. stupňového) vo vzťahu k žalobkyni nie sú v súlade so zákonom, a preto rozhodnutie zrušil podľa , pretože vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia a písm. d/, pretože je nepreskúmateľné a nedostatok dôvodov. Súčasne zrušil na návrh žalobcu podľa ods. 3 písm. a/ citovaného ustanovenie aj rozhodnutie orgánu správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo. 21. V tretej hlave rozhodovanie o správnych žalobách v sociálnych veciach podľa sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie: a/ Sociálnej poisťovne, b/ Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, c/ Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, d/ Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny, e/ zdravotných poisťovní, f/ Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, g/ Ministerstva obrany SR, ministra obrany SR a nadriadeného určeného podľa osobitného predpisu, h/ príslušného útvaru sociálneho zabezpečenia, i/ obcí, miest, mestských častí a samosprávnych krajov v oblasti sociálnych služieb. 22. Podľa odseku 2 v konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach. 23. Preskúmaním veci súd dospel k záveru, že v danom prípade sa jedná o rozhodovanie o správnej žalobe v sociálnych veciach podľa tretej hlavy . 24. Podľa ustanovenia , konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania. 25. Podľa ods. 3 ustanovenia , pri rozhodovaní správny súd dbá na ochranu zákonnosti a verejného záujmu. 26. Podľa ods. 4 ustanovenia , správny súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi so zohľadnením ich právnej sily a v súlade so základnými princípmi tohto zákona. 27. Podľa , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 28. Podľa ustanovenia , správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánov verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

29. Podľa , žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmov. 30. V prejednávanej veci nebolo sporné, že žalobkyňa spĺňa zákonné podmienky pre priznanie úrazovej renty. Sporným však zostalo posúdenie, či správne orgány sa riadne zaoberali všetkými relevantnými skutočnosťami a či správne stanovili rozsah priznanej úrazovej renty v podobe zodpovedajúcej odôvodneným potrebám žalobkyne. 31. Správny súd v rámci svojej zákonom danej právomoci preskúmava, či správny orgán sa dostatočným a zákonne akceptovateľným spôsobom vysporiadal so všetkými skutočnosťami rozhodnými pre posúdenie prejednávanej veci a či aplikáciu príslušných zákonných ustanovení na daný prípad relevantným spôsobom odôvodnil. 32. Podľa názoru správneho súdu námietkam žalobkyne v rozsahu priznanej úrazovej renty, správne orgány však nevenovali dostatočne dôslednú pozornosť a uspokojili sa s vyjadrením posudkového lekára. Posudkový ústredia síce v posudku zo dňa 28. 02. 2017 konštatuje, že bolo zistené prekročenie celkového času práce v neprijateľných polohách horných končatín pri hodnotení pracovných polôh a negatívnym faktorom na pracovisku bol prievan, ktorý vznikol z fixnej klimatizácie na pracovisku, a týmto boli vytvorené podmienky pre vznik choroby z povolania, avšak týmto skutočnostiam nevenoval pozornosť a ani na ne neprihliadol pri stanovení miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 %, iba spočítal obmedzenie výkonu prác, a to naťahovanie kože na povrch gombíkov, obstrihávanie prevyšujúcej kože pri ručnom ozdobnom šití, čo predstavuje asi 30 % a práce pri používaní horkovzdušnej pištole o hmotnosti 500g, čo predstavuje 15 % pracovného postupu zo smeny. Zvyšku pracovnej činnosti žalobkyne nevenoval žiadnu pozornosť a ani sa s touto skutočnosťou vo svojom posudku nevysporiadal. Taktiež sa posudkový lekár nezaoberal a neskúmal možnosti ďalšieho uplatnenia žalobkyne u zamestnávateľa, kde je doposiaľ zamestnaná a nebola preradená na iné pracovisko. Súd považoval tieto námietky za dôvodné. 33. Podľa názoru správneho súdu zo zisteného skutkového stavu nebolo možné vyvodiť správny právny záver, ktorý žalovaná vo svojom rozhodnutí nemohla odôvodniť, pretože táto základná otázka v danom konaní nebola posudkovým lekárom zodpovedaná. 34. Správny súd zastáva názor, že rozhodnutie žalovanej, ktoré je predmetom prieskumu v tomto konaní je vydané v rozpore so zákonom z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Námietky žalobkyne, ktoré uvádzal v žalobe i jej právny zástupca na pojednávaní, že posudkový lekár riadne a dôsledne nevyhodnotil komplexné pracovné podmienky, pri ktorých vznikla choroba z povolania žalobkyni a taktiež sa dôsledne nevysporiadal so zisteniami Kliniky pracovného lekárstva a toxikológie v Bratislave sú dôvodné, a preto správny súd predmetné rozhodnutie žalovanej podľa zrušil a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie. 35. V ďalšom konaní bude povinnosťou žalovanej sa zaoberať právnou otázkou, či žalobkyňa môže ďalej vykonávať prácu v nevyrovnaných klimatických podmienkach, pri ktorých jej vznikla choroba z povolania 8 hodín v pracovnom čase a posúdiť pracovné podmienky a akú prácu by bola žalobkyňa schopná vykonávať. 36. O trovách konania súd rozhodol tak žalobkyni priznal právo na náhradu trov v plnom rozsahu podľa . 37. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa rozhodnutie končí, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak (, ods. 2 ). Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (, ods. 1, 2, 3 ). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v , ods. 1, 2 . Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote 1 mesiaca, od doručenia rozhodnutia krajského súdu, subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v . Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom (§ 449, ods. 1). Tieto povinnosti neplatia, ak ide o konania o správnej žalobe v sociálnych veciach (§ 6, ods. 2 , písm. c/).