Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Csp-131-2017.pdf
PDF · 102.87 KB
Case nature
Area
Subarea
5Csp/131/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Levice sudcom Mgr. Danielom Konerackým v spore žalobcu: MINIHOTOVOSŤ, SE, IČO: 043 55 211, so sídlom Břeclav 69002 Česká republika, T. G. Masaryka 2392/17, proti žalovanému: Y. O., K.. XX.XX.XXXX, O. J., V. XX/XX, o zaplatenie 33,69 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 33,69 Eur spolu s vyčísleným úrokom z omeškania vo výške 11,05 Eur ako aj úrokom z omeškania vo výške 5,15% ročne zo sumy 33,69 Eur od 01.08.2017 do zaplatenia, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Žalobca má nárok na náhradu trov prvoinštančného konania voči žalovanému v rozsahu 47,48%. O výške náhrady trov bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal proti žalovanému zaplatenia peňažnej sumy vo výške 33,69 Eur spolu s úrokom z omeškania, ktorý vyčíslil za obdobie od 09.09.2014 do 03.07.2017 na sumu 10,88 Eur, za obdobie od 04.07.2017 do 31.07.2017 vo výške 0,17 Eur, ako aj zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 12,- Eur. V podanej žalobe tie žalobca poukázal na skutočnosť, že v dôsledku cezhraničnej fúzie, a to zlúčením obchodnej spoločnosti MINIHOTOVOSŤ a. s., IČO: 04355211, so sídlom Brno, Zábrdovice, Příklop 843/4, ktorá v rámci cezhraničnej fúzie zmenila svoju právnu formu na európsku akciovú spoločnosť MINIHOTOVOST, SE (nástupnícka spoločnosť) a obchodnej spoločnosti MINIHOTOVOSŤ a. s. (zanikajúca spoločnosť) so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 85 24 53, prišlo k zlúčeniu nástupnickej spoločnosti a zanikajúcej spoločnosti, pričom zanikajúca spoločnosť zanikla bez likvidácie a imanie prešlo na nástupnícku spoločnosť. Žalobca ďalej poukázal na skutočnosť, že žalovaný prostredníctvom webovej stránky www.minipozicka.sk <http://www.minipozicka.sk> sa registroval a požiadal žalobcu o poskytnutie úveru vo výške 75,- Eur, pričom pri registrácii uviedol svoje údaje: Y. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX Ž. s tým, že pri registrácii a odoslaní žiadosti o poskytnutie úveru žalovaný zároveň potvrdil, že súhlasí so zmluvou o úvere, ako aj všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru a potvrdil, že údaje, ktoré oznámil žalobcovi ako veriteľovi, sú pravdivé a úplné. Na základe uvedených skutočností tak na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXX zo dňa 04.08.2014, ktorá bola uzavretá podľa zákona č. 129/2010 Z. z. žalobca ako veriteľ poskytol žalovanému ako dlžníkovi úver vo výške 75,- Eur. Predmetný úver sa žalobca zaviazal vrátiť spolu s celkovými nákladmi spojenými s úverom vo výške 21,- Eur, pričom žalovaný tak mal zaplatiť celkovú čiastku vo výške 96,- Eur a to do 28 dní odo dňa poskytnutia úveru. V zmysle uzavretej zmluvy sú celkové náklady spojené s úverom tvorené výlučne odplatou, čo predstavuje sumu 21,- Eur a keďže si žalovaný neplnil riadne a včas svoj záväzok v zmysle uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, stal sa jeho dlh splatným, a to dňa 01.09.2014. Žalobca ďalej poukázal na skutočnosť, že v zmysle článku 18 všeobecných podmienok poskytnutia úveru je veriteľ oprávnený upozorniť spotrebiteľa na omeškanie so splátkou úveru, a to buď e-mailom alebo sms správou alebo písomne, pričom v takomto prípade má nárok od spotrebiteľa na zaplatenie zmluvnej pokuty, ktorá bola dojednaná paušálnou náhradou nákladov spojenou s upomienkou vo výške 3,- Eur za každú upomienku. On vyzval žalovaného na úhradu jeho záväzku prostredníctvom upomienok zaslaných formou sms správ alebo e-mailov a ten na tieto upomienky nereagoval, pričom telefonicky sa s ním nepodarilo kontaktovať. Preto si za dohodnuté 4 upomienky v súlade so všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru uplatňuje sumu 12,- Eur, ktoré je povinný žalovaný uhradiť. Okrem toho dňa 22.05.2017 bola žalovanému zaslaná písomná výzva na úhradu dlhu, pričom žalovaný ku dňu podania žaloby uhradil sumu vo výške 31,12 Eur dňa 03.07.2017 a dňa 31.07.2017 sumu vo výške 10,19 Eur, čím vykonal celkové úhrady v rozsahu 41,31 Eur.
2. Súd rozhodol o podanej žalobe platobným rozkazom zo dňa 21.11.2017, pričom ten sa nepodarilo žalovanému doručiť do vlastných rúk, a preto súd takýto platobný rozkaz uznesením zo dňa 03.09.2018 zrušil. Súd následne doručil žalovanému žalobu, a to formou fikcie v zmysle § 116 ods. 2, 3 CSP v spojení s § 106 ods. 3 CSP. Žalovaný napriek tomu, že bol v zmysle § 167 ods. 2 CSP vyzvaný aby sa k podanej žalobe vyjadril, tak bol nečinný. Zároveň žalobca elektronickým podaním zo dňa 07.11.2017 zobral svoju žalobu čiastočne späť, a to čo do zmluvnej pokuty vo výške 12,- Eur, pričom k späťvzatiu žaloby došlo skôr ako bola žaloba doručená žalovanému, a preto súd v zmysle § 145 ods. 3 CSP o čiastočnom späťvzatí žaloby nerozhodoval.
3. Keďže predmetom konania bola pohľadávka, ktorá nepresahuje sumu 1.000,- Eur, pričom išlo o spotrebiteľsko - právny vzťah, skutkové tvrdenia strán neboli sporné a išlo o vec jednoduchého právneho posúdenia, tak súd v zmysle § 297 písm. b) CSP verejne vyhlásil rozsudok dňa 15.11.2018, ktorým žalobu zamietol v celom rozsahu a žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania. Takéto rozhodnutie prvoinštančný súd odôvodnil tým, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno o tom, že by žalovaný a právny predchodca žalobcu uzavreli platným spôsobom zmluvu o úvere, na základe ktorej mali byť poskytnuté žalovanému finančné prostriedky. Okrem toho žalobca nepreukázal vyplatenie takýchto finančných prostriedkov žalovanému resp. vykonané čiastkové úhrady zo strany žalovaného. Proti takémuto rozsudku podal odvolanie v zákonnej lehote žalobca, pričom žiadal, aby odvolací súd zrušil predmetné rozhodnutie a vec vrátil na ďalšie konanie a to z dôvodu, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli zmluvu o úvere na základe ktorej boli poskytnuté žalovanému finančné prostriedky, ktoré mu boli vyplatené na jeho bankový účet o čom svedčí predložený výpis z bankového účtu. Z uvedených dôvodov je tak nárok žalobu dostatočne preukázaný. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril, pričom odvolací súd uznesením zo dňa 26.04.2019 predmetný rozsudok zrušil a vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie. Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu okrem iného vyplýva, že prvoinštančný súd pochybil, keď vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania a iba vyhlásil v zmysle § 297 písm. b/ CSP rozsudok, pretože neumožnil žalobcovi sa vyjadriť k možnému právnemu posúdeniu veci o tom, že neuniesol dôkazné bremeno o svojich tvrdeniach pre ktoré bola jeho žaloba zamietnutá. Zároveň odvolací súd uviedol, že prvoinštančný súd nesprávne právne posúdil vec v dôsledku čoho aplikoval ustanovenie § 297 písm. b/ CSP, pričom keďže sa žalovaný k podanej žalobe nevyjadril mohol prvoinštančný súd iba vyhovieť žalobe, pretože žalobcom tvrdené skutočnosti tak bolo potrebné považovať za nesporné. V dôsledku takéhoto procesné postupu prvoinštačný súd odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom takým spôsobom, že bolo porušené jeho základné právo na spravodlivý súdny proces. Z uvedených dôvodov tak odvolací súd zrušil rozsudok a vec vrátil na ďalšie konanie, pričom povinnosťou prvoinštačného súdu bude opätovne vec prejednať, prípadne vykonať dôkazy, ktoré strany sporu navrhnú a opätovne vo veci rozhodnúť s tým, že súd sa vysporiada aj s argumentami uvedenými v podanom odvolaní.
4. Súd doručil rozhodnutie odvolacieho súdu stranám sporu a vo veci nariadil pojednávanie a to dňa 5.8.2019. Nariadeného pojdnávania sa nezúčastnil žalobca a žalovaný, pričom strany sporu svoju neúčasť neospravedlnili, a preto súd v zmysle § 180 CSP pojednával v ich neprítomnosti.
5. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie a to prečítaním listinných dôkazov: návrh na vydanie platobného rozkazu, výpis z Obchodného registra Krajského súdu v Brne, zmluvu o úvere zo dňa 04.08.2014, ktorej súčasťou bola aj rozhodcovská zmluva, všeobecné podmienky poskytnutia úveru, čiastočné späťvzatie žaloby, platobný rozkaz, uznesenie o zrušení platobného rozkazu, rozsudok prvoinštančného súdu, odvolanie žalobcu, výpis z bankového účtu z čl. 82, uznesenie Krajského súdu v Nitre z čl. 101, výpis z obchodného registra z čl. 72, pričom zistil nasledovný skutkový stav veci:
6. Žalobca je zapísaný v Obchodnom registri, ktorý je vedený Krajským súdom v Brne ako obchodná spoločnosť s tým, že v dôsledku cezhraničnej fúzie došlo k zlúčeniu obchodnej spoločnosti MINIHOTOVOSŤ a. s. so sídlom Praha, Nové Mesto, Politických vězňu 1272/21, IČ: 043 55 211, ktorá zmenila právnu formu na európsku akciovú spoločnosť MINIHOTOVOST, SE ako nástupníckou spoločnosťou s obchodnou spoločnosťou MINIHOTOVOSŤ a. s. so sídlom Pribinova 25, Bratislava
- Ružinov, 811 09, Slovenská republika, IČO: 35 85 24 53, ktorá zanikla s tým, že táto zanikajúca spoločnosť zanikla bez likvidácie a jej imanie prešlo na nástupnícku spoločnosť. Spoločnosť MINIHOTOVOSŤ s. r. o. so sídlom Bratislava, Pribinova č. 25, IČO: 35 852 453 dňa 04.08.2014 uzavrela ako veriteľ úverovú zmluvu so žalovaným, pričom veriteľ - spoločnosť MINIHOTOVOSŤ s. r. o. sa zaviazala najneskôr do 2 pracovných dní odo dňa uzavretia zmluvy odpísaním peňažnej čiastky zodpovedajúcej výške úveru z účtu veriteľa špecifikovanej na webovej stránke veriteľa www.minipozicka.sk <http://www.minipozicka.sk> v prospech účtu spotrebiteľa uvedeného v elektronickej žiadosti o poskytnutie úveru vygenerovanej na webovej stránke poskytnúť peňažné prostriedky vo výške 75,- Eur. Žalovaný sa ako spotrebiteľ v zmysle uzavretej zmluvy zaviazal vrátiť veriteľovi celkovú sumu 96,- Eur, pričom celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom boli tvorené odplatou, ktorá predstavovala sumu 21,- Eur. Spotrebiteľ sa zaviazal zaplatiť celkovú čiastku dlžnej sumy do 28 dní odo dňa poskytnutia úveru na účet veriteľa špecifikovaný na webovej stránke. Zároveň z úverovej zmluvy vyplýva, že tá bola uzavretá na dobu určitú. Spotrebiteľ - žalovaný tiež zobral na vedomie, že výška RPMN bola vypočítaná v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch podľa vzorca uvedeného vo všeobecných podmienkach poskytnutého úveru vo výške 2.290,09 % s tým, že výška priemernej hodnoty RPMN bola ku dňu uzavretia zmluvy vo výške 92,80 %. Žalovaný mal tiež vyhlásiť, že jeden rovnopis vo forme elektronického dokumentu vygenerovaný v užívateľskom profile spotrebiteľa na webovej stránke bol ním obdŕžaný. Súčasťou takejto zmluvy o úvere mali byť aj všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré bližším spôsobom špecifikovali vzájomné práva a povinnosti zmluvných strán. Z rozhodcovskej zmluvy tiež vyplývalo, že všetky spory z predmetnej zmluvy o úvere sa mali riešiť buď pred všeobecným súdom alebo pred Stálym rozhodcovským súdom. Z výpisu z bankového účtu VÚB banka, a. s. /čl. 82/, ktorý predložil žalobca vyplýva, že dňa 04.08.2014 mala byť na účet č. W., variabilný symbol XXXXXXXXXX - Y. O. vyplatená suma 75 Eur.
7. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
8. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
9. Podľa § 1 zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tento zákon upravuje ochranu spotrebiteľa pri finančných službách poskytovaných dodávateľom prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie na základe zmluvy na diaľku a uzavieranie zmluvy na diaľku.
10. Podľa § 2 písm. a/, b/, c/, d/, e/ zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na účely tohto zákona sa rozumie a) zmluvou na diaľku zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie, b) finančnou službou služba poskytovaná
1. poisťovňou, poisťovňou z iného členského štátu, zahraničnou poisťovňou alebo ich pobočkami, 1) 2. obchodníkom s cennými papiermi, zahraničným obchodníkom s cennými papiermi, pobočkou zahraničného obchodníka s cennými papiermi, 2) 3. správcovskou spoločnosťou, zahraničnou správcovskou spoločnosťou, pobočkou zahraničnej správcovskej spoločnosti, 3) 4. bankou, zahraničnou bankou, pobočkou zahraničnej banky, 4) 5. doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou, 5) 6. inštitúciou elektronických peňazí, zahraničnou inštitúciou elektronických peňazí, pobočkou zahraničnej inštitúcie elektronických peňazí, 6) 7. veriteľom, ktorý poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania, 7) alebo 8. inou osobou s obdobným predmetom činnosti, ako majú osoby uvedené v prvom až siedmom bode, c) dodávateľom osoba, ktorá je v rámci svojho podnikania zmluvným poskytovateľom finančných služieb prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie na základe zmluvy na diaľku, d) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej sa výlučne na osobnú spotrebu poskytujú finančné služby na základe zmluvy na diaľku a ktorá pri jej uzavieraní a plnení nekoná v rámci svojho zamestnania, povolania alebo podnikania, e) prostriedkom diaľkovej komunikácie prostriedok, ktorý bez súčasného fyzického kontaktu dodávateľa a spotrebiteľa možno použiť pri poskytovaní finančnej služby na diaľku, najmä elektronická pošta, telefón, fax, adresný list, ponukový katalóg.
11. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov, dodávateľ môže použiť na ponuku finančných služieb spotrebiteľovi prostriedky diaľkovej komunikácie umožňujúce priamu komunikáciu len s jasným a zrozumiteľným súhlasom spotrebiteľa, alebo ak proti ich použitiu spotrebiteľ výslovne nenamieta; tým nie sú dotknuté ustanovenia osobitného zákona. 9) Automatický telefónny volací systém a fax môže dodávateľ použiť len s predchádzajúcim súhlasom spotrebiteľa.
12. Podľa § 1 ods. 3 písm. l) zákona č. 129/2010 zákona o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace.
13. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia § 1 ods. 2 druhá veta, § 2, 3 a 4, § 6 až 8, § 9 ods. 1, 2, 9 a 10, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, 23 a 25 a tohto paragrafu.
14. Na základe vykonaného dokazovania považoval súd za nesporné, že právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovaným zmluvu o úvere formou diaľkovej komunikácie, pričom súdu je známe z jeho činnosti, že právny predchodca žalobcu podnikal v oblasti poskytovania úverov fyzickým osobám a v konaní nebolo tvrdené resp. ani preukázané, že by žalovanému boli poskytnuté finančné prostriedky v súvislosti s výkonom jeho podnikateľskej činnosti alebo povolania. Zároveň súd dospel k názoru, že predmetom konania nie je nárok zo spotrebiteľského úveru, pretože v zmysle dohodnutých podmienok, ktoré boli uvedené v zmluve o úvere, išlo podľa § 1 ods. 3 písm. l/ zákona o spotrebiteľských úveroch o úver, ktorý nemožno považovať za spotrebiteľský úver, pretože jeho splatnosť nepresahovala tri mesiace. Súd tak vzhľadom na uvedené skutočnosti mal za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným vznikol spotrebiteľský právny vzťah, pričom žalovaný mal postavenie spotrebiteľa a právny predchodca žalobcu mal postavenie veriteľa - dodávateľa a to jednak v zmysle § 52 ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka ako aj § 2 zákona č. 266/2005 Z. z. nakoľko išlo o poskytnutie finančnej služby na diaľku. Súd tiež považoval za nesporné, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému v zmysle uzavretej zmluvy finančné prostriedky vo výške 75 Eur, pričom táto skutočnosť vyplýva z predloženého výpisu z bankového účtu a nebola žalovaným resp. iným dôkazom žiadnym spôsobom rozporovaná. Z predložených výpisov z obchodného registra mal súd za preukázanú aj aktívnu legitimáciu žalobcu, pretože v zmysle cezhraničnej fúzie právneho predchodcu žalobcu a žalobcu prešli práva a povinnosti /vrátane pohľadávky z predmetnej úverovej zmluvy/ na žalobcu, ktorý je tak nositeľom práva z právneho vzťahu z ktorého si uplatňuje v súdnom konaní svoj nárok. Súd za nespornú považoval aj žalobcom tvrdenú skutočnosť, že žalovaný vykonal úhrady v prospech žalobcu resp. jeho právneho predchodcu len v rozsahu 41,31 Eur, pričom táto skutočnosť nebola žalovaným resp. iným dôkazom rozporovaná. Z uvedených dôvodov tak súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 33,69 Eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi poskytnutým úverom vo výške 75 Eur a vykonaným úhradami zo strany žalovaného vo výške 41,31 Eur, pretože žalobca si neuplatňoval voči žalovanému žiadnu odplatu za poskytnutý úver resp. iné poplatky.
15. Súd priznal žalobcovi aj nárok na úroky z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády SR č. 87/1995 Z. z., pretože žalovaný sa dostal do omeškania s peňažným plnením a to už k 3.9.2014, pretože z predložených listinných dôkazov ako aj tvrdeným skutočností, ktoré súd považoval za nesporné vyplýva, že dňa 4.8.2014 bol poskytnutý žalovanému úver, ktorý mal splatiť najneskôr do 28 dní, t. j. do 2.9.2014 /posledný deň lehoty na vrátenie úveru bol 1.9.2014, pričom išlo o štátny sviatok, a preto podľa 122 ods. 3 Občianskeho zákonníka bol posledný deň lehoty na splatenie úveru nasledujúci pracovný deň a to 2.9.2014/, pričom od 3.9.2014 bol v omeškaní so svojím dlhom. Keďže žalobca si uplatnil nárok na vyčíslené úroky z omeškania za obdobie od 09.09.2014 do 03.07.2017 zo sumy 75 Eur vo výške 10,88 Eur resp. za obdobie od 04.07.2017 do 31.07.2017 zo sumy 43,88 Eur vo výške 0,17 Eur, čo celkovo predstavuje sumu 11,05 Eur tak súd mu takýto nárok priznal, pretože tento nárok považoval za dôvodný nakoľko bol uplatnený v súlade s vyššie uvedenými právnymi predpismi. Súd priznal žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 5,15% ročne zo sumy 33,69 Eur od 1.8.2017 do zaplatenia, pretože tento nárok bol uplatnený v súlade s právnymi predpismi.
16. O trovách provinštančného konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP v spojení s § 256 ods. 1 CSP, pretože žalobca bol v konaní len čiastočne úspešný a to v rozsahu 73,74% a žalovaný bol tiež čiastočne úspešný v rozsahu 26,26% /v časti zmluvnej pokuty vo výške 12 Eur, ktorú žalobca zobral čiastočne späť bez uvedenia dôvodu čím zavinil, že sa o tejto časti nerozhodovalo v súdnom konaní, pretože toto čiastočné späťvzatie žaloby bolo urobené pred doručením žaloby žalovanému v zmysle § 145 ods. 3 CSP/. Žalobca tak mal celkový úspech v konaní v rozsahu 47,48%, a preto mu súd v takomto rozsahu aj priznal nárok na náhradu trov konania. Súd zároveň podotýka, že súd pri výpočte pomeru úspech a neúspechu strán sporu vychádzal z uplatneného nároku v rozsahu 45,69 Eur /istina 33,69 Eur + zmluvná pokuta vo výške 12 Eur/. O výške trov prvoinštačného konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
17. Súd zároveň priznal žalobcovi v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 3 CSP nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému a to v rozsahu 100%, pretože žalobca bol v odvolacom konaním úspešný v celom rozsahu, nakoľko v dôsledku podaného odvolania, bol rozsudok, ktorým bola jeho žaloba zamietnutá zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia v 2-och písomných vyhotoveniach prostredníctvom Okresného súdu Levice ku Krajskému súdu v Nitre.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie; proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ) (§ 363 CSP).
Podľa 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný (žalovaný) dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený (žalobca) môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení - Exekučný poriadok).