Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Er-196-2000.pdf
PDF · 70.91 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-1Er/196/2000
Uznesenie
Okresný súd Košice II v exekučnej veci oprávneného: PEMI MARKET spol. s r.o., so sídlom v Košiciach, Dopravná 2, IČO: 36 199 885 proti povinnému: TATRA AIR, a.s., naposledy so sídlom v Bratislave, Letisko Ivanka, IČO: 00 686 913 o vymoženie 226,19 € s príslušenstvom a trov exekúcie vedenej súdnou exekútorkou JUDr. Lenkou Borovskou
rozhodol:
Exekúciu vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú.
Exekúciu z a s t a v u j e.
Náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Oprávnený sa podaným návrhom zo dňa 17.01.2000 domáhal u súdneho exekútora JUDr. Jána Borovského vykonania exekúcie voči povinnému na vymoženie 226,19 € s príslušenstvom na základe exekučného titulu, ktorým je platobný rozkaz Okresného súdu Košice II č. k. 1Rob/2396/1999-18 zo dňa 14.09.1999. Dňa 28.01.2000 doručil súdny exekútor súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s prílohami, na základe ktorej mu súd udelil poverenie č. 5803 010189 zo dňa 01.02.2000. Dňa 14.05.2008 doručil súdny exekútor súdu návrh na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. f, § 58 ods. 1 Exekučného poriadku s tým, že exekúcia bola nevymožiteľná už v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor si zároveň uplatnil trovy exekučného konania vo výške 68,21 €. Podľa ust. § 235 ods. 2 Exekučného poriadku exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov. Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku účinného do 31.01.2002 exekúciu súd zastaví ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. Vychádzajúc z podania súdnej exekútorky súd z úradnej povinnosti zistil, že povinný bol dňa 14.05.2005 vymazaný z obchodného registra, a to na základe uznesenia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 09.11.2004 pod č. k. 3K/33/99-119, ktorým bol zrušený konkurz vyhlásený uznesením súdu zo dňa 30.11.1999 pod č. k. 33/99 z dôvodu, že majetok úpadcu nepostačuje na úhradu výdavkov a odmeny správcu, pričom sa neprihliada na veci a pohľadávky vylúčené z podstaty. Exekučný poriadok účinný ku dňu začatia exekučného konania však neupravoval ako dôvod zastavenia exekúcie nemajetnosť povinného, preto súd nemohol exekúciu zastaviť z tohto dôvodu. Podľa ust. § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, prvá veta, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Podľa ust. § 9a ods. 1 Exekučného poriadku ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. Podľa ust. § 61 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“) procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
Podľa ust. § 62 C. s. p. ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví. Podľa ust. § 161 ods. 1 C. s. p. ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). Za neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky konania treba jednoznačne pokladať nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania v zmysle ust. § 61 C. s. p.. Označený povinný dňa 14.05.2005 zanikol bez právneho nástupcu, čím stratil spôsobilosť byť účastníkom konania. Preto súd exekúciu podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil. Podľa ust. § 196 Exekučného poriadku účinného do 31.01.2002 za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Podľa ust. § 200 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.01.2002 trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Pred posudzovaním správnosti a účelnosti súdnym exekútorom vyčíslených trov exekúcie súd najskôr skúmal, či je možné niektorého z účastníkov tohto exekučného konania zaviazať na prípadnú náhradu priznaných trov exekúcie súdnemu exekútorovi. Nakoľko exekučné konanie sa začalo dňa 17.01.2000, súd aj pri rozhodovaní o trovách exekúcie postupoval podľa prechodného ustanovenia § 235 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého sa konania začaté do 1. februára 2002 dokončia podľa doterajších predpisov, t.j. podľa predpisov účinných do 31.01.2002. Podľa ust. § 197 ods. 1 Exekučného poriadku v tomto znení náklady podľa § 196 uhrádza povinný. Podľa § 203 Exekučného poriadku účinného do 31.01.2002 ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že trovy exekúcie v zásade znáša povinný, pričom výnimkou je aplikácia ustanovenia § 203 Exekučného poriadku, kedy môže súd uložiť náhradu trov exekúcie oprávnenému, ak mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Zákon tiež ukladá súdu povinnosť zvážiť, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku. V danom prípade je súd toho názoru, že oprávnený nemohol pri náležitej opatrnosti predvídať, že povinný v priebehu exekučného konania zanikne bez právneho nástupcu a neexistuje ani žiadna príčinná súvislosť medzi konaním oprávneného a výmazom povinného z obchodného registra. Okrem toho, ak by mal oprávnený zakaždým predvídať, že povinný bude vymazaný z obchodného registra, zomrie, bude konštatovaná jeho nemajetnosť, resp. bude na jeho majetok vyhlásený konkurz, priečilo by sa to zámeru zákonodarcu zaväzovať na úhradu trov exekúcie súdnych exekútorov zásadne povinného. Oprávneného preto nemožno na základe žiadneho ustanovenia Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.01.2002 zaviazať na náhradu trov exekúcie súdneho exekútora. Rovnako súd nemohol uložiť povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie ani povinnému, nakoľko zanikol bez právneho nástupcu, a preto rozhodol tak, že náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznal. Tým nie sú dotknuté nároky za výkon exekučnej činnosti do rozhodnutia súdu o zastavení exekúcie. Pre úplnosť súd považuje za potrebné uviesť, že dňa 08.06.2011 došlo k zániku výkonu funkcie povereného súdneho exekútora JUDr. Jána Borovského, pričom jeho náhradníčkou sa stala súdna exekútorka JUDr. Lenka Borovská. Preto súd v záhlaví tohto uznesenia uviedol ako súdnu exekútorku poverenú vykonaním exekúcie JUDr. Lenku Borovskú.
Poučenie:
Proti výrokom tohto rozhodnutia, ktorými súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil, je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP - v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, s uvedením spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody ) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Proti výroku tohto rozhodnutia, ktorým súd rozhodol o trovách exekúcie, odvolanie nie je prípustné (§ 355 ods. 2 C. s. p. v spojení s § 357 C. s. p.).