Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8Cb-51-2019.pdf
PDF · 95.49 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-12C/114/2019
Uznesenie
Okresný súd Košice - okolie v spore navrhovateľa : HORST, s.r.o., Kysta 076 02, IČO: 36 572 578, zastúpeného Advokátska kancelária Juristi s.r.o., Popradská 66, 040 11 Košice - mestská časť Západ, IČO : 51 941 244, proti odporcovi v 1. rade : AGRO - JUnior, s.r.o., 044 45 Košický Klečenov 117, IČO : 36 203 513, odporcovi v 2. rade : Gréckokatolícka cirkev, farnosť Košický Klečenov, 044 45 Košický Klečenov, IČO : 31 951 376, konajúc o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.
Stranám sporu náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným súdu dňa 8.7.2019 žiadal, aby súd uložil:
I.) odporcovi v 1. rade a odporcovi v 2. povinnosť strpieť neobmedzený prístup navrhovateľa, osôb navrhovateľom poverených a technických zariadení nimi použitých, na pozemok evidovaný Okresným úradom Košice - okolie, katastrálny odbor, pre okres Košice - okolie, obec KOŠICKÝ KLEČENOV, k. ú. Košický Klečenov, a to na L. Č.. XXX, ako parcela registra „E“, parc. č. XXX/X, druh pozemku : orná pôda, o výmere 62.998 m2, a to za účelom demontáže a odvozu dvoch kusov prenosných sušičiek typu „SLB-41“ na sušenie poľnohospodárskych plodín patriacich žalobcovi, výrobné čísla : 210/18 a 211/18;
II.) odporcovi v 1. rade a odporcovi v 2. rade povinnosť strpieť demontáž a odvoz dvoch kusov prenosných sušičiek typu „SLB-41“ na sušenie poľnohospodárskych plodín patriacich navrhovateľovi, výrobné čísla : 210/18 a 211/18, z pozemku evidovaného Okresným úradom Košice - okolie, katastrálny odbor, pre okres Košice-okolie, obec KOŠICKÝ KLEČENOV, k. ú. Košický Klečenov, a to G. L. Č.. XXX, ako parcela registra „E“, parc. č. XXX/X, druh pozemku: orná pôda, o výmere 62.998 m2, a to osobou navrhovateľa alebo osobami navrhovateľom na to poverenými a technickými zariadeniami nimi na tento účel použitými.
2. Návrh odôvodnil tým, že odporca v 2. rade je vlastníkom pozemku evidovaného Okresným úradom Košice - okolie, katastrálny odbor, pre okres Košice - okolie, obec KOŠICKÝ KLEČENOV, k. ú. Košický Klečenov, a to na L. Č.. XXX, ako parcela registra „E“, parc. č. XXX/X, druh pozemku : orná pôda, o výmere 62.998 m2. Odporca v 1. rade je podľa jeho ústneho vyhlásenia uskutočnenému navrhovateľovi oprávneným a výlučným užívateľom uvedeného pozemku. Navrhovateľ ale uviedol, že z opatrnosti, aj vzhľadom na obsah petitu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, označil ako odporcov aj odporcu v 2. rade ako vlastníka predmetných pozemkov a aj odporcu v 1. rade ako ich údajného oprávneného užívateľa. Akcentoval, že je vlastníkom hnuteľných vecí - prenosných budov sušičiek na sušenie poľnohospodárskych plodín typu „SLB-41“, výrobné čísla : 210/18 a 211/18, vyrobených srbskou spoločnosťou Termoplin d.o.o. (ďalej len „sušičky“) v celkovom počte 2 ks,
ktoré nadobudol kúpou od spoločnosti YNGH s.r.o., IČO: 51 449 854, za kúpnu cenu 39.900 € s DPH, a to na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 17.6.2019. Uviedol, že pôvodným vlastníkom sušičiek bola spoločnosť YNGH s.r.o., ktorá ich získala na základe kúpnej zmluvy priamo od ich výrobcu - spoločnosti Termoplin d.o.o. v auguste 2018. Dôvodom kúpy sušičiek spoločnosťou YNGH s.r.o. bolo to, že táto mala oprávnenie uskutočňovať pestovanie plodiny technického konope pre industriálne účely. Nakoľko však spoločnosť YNGH s.r.o. nedisponovala vhodnou poľnohospodárskou pôdou a technickým a personálnym vybavením na túto činnosť, tak uzavrela s odporcom v 1. rade na obdobie hospodárskeho roka 2018 Zmluvu o poskytnutí služieb z 30.4.2018, na základe ktorej bol odporca v 1. rade povinný poskytnúť tejto spoločnosti pozemky na pestovanie plodiny technického konope pre industriálne účely v k. ú. Košický Klečenov a poľnohospodárske a technické služby ohľadne pestovania tejto plodiny na daných pozemkoch, a to za odplatu. Navrhovateľ poukázal na to, že produkty uvedenej plodiny je potrebné po ich zbere pred ich distribúciou odberateľom vysušiť, pričom so sušením je potrebné začať najneskôr v priebehu pár hodín po zbere, v opačnom prípade sa produkt úplne znehodnotí. Z uvedeného dôvodu bolo preto pre spoločnosť YNGH s.r.o. nevyhnutné umiestniť sušičky čo najbližšie k miestu ich pestovania. Na základe uvedených rizík odporca v 1. rade umožnil spoločnosti YNGH s.r.o. za účelom takéhoto sušenia produktov získaných z pestovania predmetnej plodiny vyplývajúceho z uvedeného zmluvného vzťahu medzi nimi, na základe ústnej dohody, bezodplatné umiestnenie sušičiek na predmetnej parcele, spolu s umožnením neobmedzeného prístupu pre spoločnosť YNGH s.r.o. a ňou určené osoby k týmto sušičkám. Navrhovateľ ďalej uviedol, že na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 17.6.2019 mu spoločnosť YNGH s.r.o. sušičky predala. Poukázal na to, že ako vyplýva aj zo samotného obsahu kúpnej zmluvy, sušičky boli v čase uskutočnenia kúpy umiestnené na parcele, ktorá je oplotená a uzamknutá. Uviedol, že kúpna zmluva zo dňa 17.6.2019 neustanovuje okamih nadobudnutia jeho vlastníckeho práva k sušičkám, a preto sa naň použije právna úprava obsiahnutá v ust. § 443 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého „kupujúci nadobúda vlastnícke právo k tovaru, len čo je mu dodaný tovar odovzdaný.“ Spôsob odovzdania sušičiek navrhovateľovi od predávajúceho je upravený v čl. V kúpnej zmluvy, pričom navrhovateľ osobitne poukázal na bod 5.4, podľa ktorého „podpísaním preberacieho protokolu sa považuje predmet zmluvy za splnený.“ Akcentoval, že dňa 26.6.2019 prostredníctvom splnomocneného zástupcu JUDr. Maroša Nemčíka prevzal sušičky od predávajúceho, o čom svedčí podpísaný Preberací protokol o prevzatí a odovzdaní diela z toho istého dňa. Právnym titulom nadobudnutia vlastníckeho práva navrhovateľa od spoločnosti YNGH s.r.o. k sušičkám a k nim prináležiacemu príslušenstvu bola Kúpna zmluva zo dňa 17.6.2019 a nadobudnutie jeho vlastníckeho práva k sušičkám na podklade tejto kúpnej zmluvy nastalo ich odovzdaním navrhovateľovi zo strany spoločnosti YNGH s.r.o. prostredníctvom podpísania Preberacieho protokolu splnomocneným zástupcom navrhovateľa dňa 26.6.2019 v súlade čl. V bod 5.4 predmetnej kúpnej zmluvy, keď tomuto zástupcovi boli zároveň zo strany spoločnosti YNGH s.r.o. odovzdané aj kľúče od sušičiek a potrebná listinná dokumentácia sa na ne vzťahujúca. Vzhľadom na spomenuté umiestnenie sušičiek na vyššie uvedenej parcele, sa ich odovzdanie vrátane protokolárneho odovzdania žalobcovi ako kupujúcemu uskutočnilo v Košickom Klečenove. Uviedol, že po odovzdaní predmetu kúpy obdržal od predávajúceho informáciu, že výlučným užívateľom predmetnej parcely nachádzajúcej sa v uzamknutom a oplotenom areáli, v ktorom sú sušičky umiestnené, je odporca v 1. rade na základe jeho vyhlásenia už skôr uskutočnenému predávajúcemu. Navrhovateľ, zastúpený splnomocneným zástupcom JUDr. Marošom Nemčíkom, preto po protokolárnom odovzdaní sušičiek od predávajúceho na základe tejto informácie osobne navštívil konateľa odporcu v 1. rade Jozefa Uchaľa a požiadal ho o umožnenie vstupu do predmetného areálu za účelom odvozu sušičiek z neho, na základe čoho obdržal od Jozefa Uchaľa zamietavé stanovisko s odôvodnením, že sušičky navrhovateľovi nevydá dovtedy, dokiaľ nebude mať spoločnosť, ktorej je konateľom - teda odporca v 1. rade - vysporiadané náležitosti so spoločnosťou YNGH s.r.o. ako predchádzajúcim vlastníkom sušičiek. Navrhovateľ poukázal na to, že predávajúci - spoločnosť YNGH s.r.o. nebol zo strany odporcu v 1. rade (a už vôbec nie od odporcu v 2. rade) informovaný o tom, že si odporca v 1. rade ako výlučný užívateľ predmetného areálu voči nemu uplatňuje zádržné právo k sušičkám. A skutočnosť, že odporca v 1. rade sušičky odmieta vydať pre údajné nevysporiadané záležitosti sa zástupcovia spoločnosti YNGH s.r.o. prvýkrát dozvedeli až dňa 26.6.2019 v čase, keď vlastníkom sušičiek už bol navrhovateľ. Mal za to, že nakoľko do nadobudnutia jeho vlastníckeho práva k sušičkám si odporca v 1. rade ohľadne nich neuplatnil zádržné právo, a keďže subjekt, ktorému mal odporca v 1. rade povinnosť sušičky vydať v čase, keď informoval navrhovateľa o uvedenom dôvode nevydania sušičiek bol navrhovateľ, tak podmienky na prípadné uplatnenie zádržného práva na sušičky zo strany odporcu v 1. rade splnené neboli. Potrebu neodkladnej úpravy pomerov odôvodnil tým, že s ohľadom na nevyhnutnosť uskutočnenia sušenia plodov technického konope a záväzkový vzťah uzavretý medzi
navrhovateľom a spoločnosťou YNGH s.r.o. je zrejmé, že ak by navrhovateľ nemal technickú možnosť uskutočniť toto sušenie, tak spoločnosť YNGH s.r.o. by nemohla uvedené plodiny predať odberateľom, čo by malo za následok absenciu výnosu tejto spoločnosti z predaja produktov technického konope a súčasný vznik škody navrhovateľovi v podobe ušlého zisku tvoreného podielovou odmenou na tomto výnose. Nakoľko zber úrody v hospodárskom roku 2019 bude potrebné začať začiatkom augusta, tak vzhľadom na frekvenciu objemu sušenia plodov mu hrozí už v priebehu niekoľko dní trvajúcej nemožnosti uskutočňovať sušenie škoda obrovského rozsahu, keďže kvalita zozbieraných plodov sa v dôsledku omeškania so začiatkom uskutočňovania ich sušenia znižuje natoľko, že tieto nebudú na trhu u odberateľov žiadané. Vzhľadom na vyššie uvedené odhadol, že v prípade nemožnosti uskutočňovať sušenie mu reálne hrozí vznik škody vo výške zhruba 3.000 €/deň. Zdôraznil, že je odkázaný na použitie sušičiek nachádzajúcich sa v areáli, ktoré ak nebude môcť z neho premiestniť, bude to mať podľa neho za následok vznik škody veľkého rozsahu.
3. Podľa § 324 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd. Podľa § 325 ods. 1, ods. 2 písm. d) C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. Podľa § 328 ods. 1, ods. 2 veta prvá C.s.p., ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá, ods. 2 C.s.p., súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Podľa § 330 ods. 2 C.s.p., ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej. Podľa § 151s ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, kto je povinný vydať hnuteľnú vec, môže ju zadržať, aby zabezpečil svoju splatnú peňažnú pohľadávku voči tomu, komu je inak povinný vec vydať.
4. Platná právna úprava v citovanom ustanovení § 325 ods. 1 C.s.p. umožňuje nariadiť neodkladné opatrenie, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Pre nariadenie neodkladného opatrenia sa vyžaduje, aby navrhovateľ označil dôkazy základného významu pre osvedčenie nároku, ktorý má byť dočasné chránený neodkladným opatrením, a tiež dôkazy pre osvedčenie naliehavosti, primeranosti a nevyhnutnosti neodkladného opatrenia.
5. Súd sa oboznámil s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia ako aj s priloženými listinnými dôkazmi a po preskúmaní skutkových a právnych dôvodov návrhu konštatuje, že nie sú splnené podmienky pre jeho nariadenie.
6. V konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na včasné zabezpečenie neodkladnej úpravy nie je nevyhnutné vykonať dôkazy ako v konaní vo veci samej a pri ich zisťovaní nemusí byť zabezpečený formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času prakticky ani nie je možné. Na nariadenie neodkladného opatrenia postačuje, ak navrhovateľ, ktorý sa nariadenia neodkladného opatrenia domáha, osvedčí potrebu nevyhnutnej neodkladnej ochrany úpravy svojich práv a tiež je splnená zákonná podmienka nariadenia neodkladného opatrenia, ak sa osvedčí alebo preukáže aspoň jeden z dôvodov na jeho nariadenie (§ 325 ods. 1 C.s.p.).
7. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je v prejednávanom prípade založený na opise skutkového stavu, podľa ktorého sa navrhovateľ stal vlastníkom hnuteľnej veci, ktorú ale nemôže využívať pre svoju podnikateľskú činnosť, nakoľko ju zadržiava odporca v 1. rade s odôvodnením, že má splatnú pohľadávku voči dlžníkovi (predávajúcemu YNGH s.r.o.), od ktorého navrhovateľ ako kupujúci túto vec nadobudol. Ďalej tvrdí, že predávajúci YNGH s.r.o. nebol informovaný o tom, že si odporca v 1. rade voči nemu uplatňuje zádržné právo k hnuteľným veciam, ktoré boli predmetom predaja a to, že odporca v 1. rade mu hnuteľné veci odmieta vydať pre údajné nevysporiadané záležitosti sa zástupcovia
predávajúceho (YNGH s.r.o.) prvýkrát dozvedeli až dňa 26.6.2019 v čase, keď vlastníkom sušičiek už bol navrhovateľ.
8. Zádržné právo slúži na zabezpečenie záväzku dlžníka, ktorým môže byť iba splatná pohľadávka. Má povahu núdzového zabezpečovacieho inštitútu, ktorý vzniká na základe jednostranného právneho úkonu veriteľa - a tým je faktické zadržanie veci. I keď má zádržné právo najmä zabezpečovací charakter, jeho pridanou hodnotou je, že v prípade núteného výkonu súdneho rozhodnutia má veriteľ uskutočňujúci zádržné právo pri uspokojovaní svojej pohľadávky zo zadržanej hnuteľnej veci prednosť aj pred záložnými veriteľmi. Podstata zádržného práva spočíva v oprávnení veriteľa zadržať hnuteľnú vec, ktorú mal oprávnene u seba a to až do času, kým dlžník nesplní svoj peňažný záväzok, prípadne do času, kým neposkytne veriteľovi inú dostatočnú zábezpeku. Veriteľ pritom nie je povinný upovedomovať dlžníka o úmysle realizovať zádržné právo, pretože takýmto konaním by logicky sám seba vystavil riziku zmarenia jeho uplatnenia. V zmysle ust. § 151s ods. 4 Občianskeho zákonníka je ale povinný informovať dlžníka o zadržaní veci a o dôvodoch jej zadržania.
9. Primárne súd uvádza, že ak by návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v navrhovanom znení vyhovel, absolútne by tým poprel zmysel zádržného práva. De facto by umožnil, aby súdnym rozhodnutím - navyše predbežne vykonateľným, bolo uložené veriteľovi, aby strpel, že mu hnuteľnú vec odoberie osoba, ktorá kúpnou zmluvou osvedčí, že ju nadobudla od veriteľovho dlžníka, a čo je úplne zásadné - to všetko bez toho, aby veriteľ mal vôbec príležitosť vyjadriť sa k splatnej pohľadávke voči dlžníkovi a najmä k tomu, či si splnil svoju povinnosť podľa ust. § 151s ods. 4 Občianskeho zákonníka (informovať dlžníka o zadržaní veci a o dôvodoch jej zadržania). Neodkladné opatrenie v navrhovanom znení by totiž spôsobilo, že ak by aj veriteľ v reakcii na jeho nariadenie bezodkladne osvedčil (príp. preukázal) existenciu splatnej pohľadávky a splnenie povinnosti podľa § 151s ods. 4 Občianskeho zákonníka voči dlžníkovi ešte pred tým, než tento vec previedol na kupujúceho, po úspešnom výkone neodkladného opatrenia by veriteľ napriek tomu ostal takpovediac „s prázdnymi rukami“. Zákonná úprava zádržného práva by sa týmto degradovala len na bezzubý inštitút, ktorý posilňuje postavenie veriteľa iba na papieri a neslúži praktickým potrebám. Prevod vlastníckeho práva k zadržanej hnuteľnej veci a len samotné tvrdenie nového vlastníka (kupujúceho), že veriteľ ani jeho a ani dlžníka (predávajúceho) neinformoval o zadržaní veci a o dôvodoch jej zadržania, nemôžu byť bez vykonania dokazovania - ktoré sa tu vyslovene žiada, postačujúce na to, aby súd predbežne vykonateľným rozhodnutím uložil veriteľovi strpieť, aby novému vlastníkovi zadržanej veci umožnil získať túto vec do jeho dispozičnej sféry. Napriek tomu, že ustanovenie § 330 ods. 2 Civilného sporového poriadku pripúšťa, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej, je potrebné vždy brať do úvahy okolnosti sporu. V prejednávanej veci by konečná úprava pomerov medzi stranami, ktorú návrh sleduje, znamenala pre odporcov odopretie práva na spravodlivý súdny proces. Došlo by ňou totiž iba na základe tvrdení navrhovateľa k výraznému a nezvratnému zásahu do pomerov medzi stranami bez toho, aby veriteľovi bol daný priestor minimálne na vyjadrenie ohľadne splatnej pohľadávky voči spoločnosti YNGH s.r.o. a splneniu povinnosti podľa § § 151s ods. 4 Občianskeho zákonníka.
10. Ďalším dôvodom zamietnutia návrhu je, že navrhovateľ nie je aktívne vecne legitimovaný. Vecnú legitimáciu strany sporu (či už aktívnu, alebo pasívnu) skúma súd aj bez návrhu. Zistenie nedostatku aktívnej vecnej legitimácie má vždy za následok zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (resp. žaloby). Vecná legitimácia sa na začiatku tvrdí. Predpokladom úspechu navrhovateľa okrem iného je i to, aby preukázal, že s odporcom v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia označeným bol (je) v hmotnoprávnom vzťahu, z ktorého vyvodil svoj nárok, nakoľko vecná legitimácia je stav vyplývajúci z hmotného práva. Z ustanovenia § 151s ods. 1 Občianskeho zákonníka nevyplýva, že dlžník musí byť vlastníkom hnuteľnej veci, ktorú zadržiava veriteľ. Veriteľ ani nie je povinný skúmať, či hnuteľná vec, ktorú zadržal, patrí dlžníkovi. Platí dokonca, že skutočnosť, že vlastníkom predávanej veci je osoba odlišná ako dlžník, nie je dôvodom na to, aby hnuteľná vec, na ktorú je viazané zádržné právo, bola vylúčená z výkonu rozhodnutia. Pokiaľ zanikne splatná pohľadávka, tak vzhľadom na akcesorický charakter zádržného práva je veriteľ, ktorý vec zadržiava, povinný ju vydať dlžníkovi, s ktorým bol v hlavnom záväzkovom vzťahu.
11. Komentár Fekete, I.: Občiansky zákonník. 2 zväzok (Vecné práva, Zodpovednosť za škodu a bezdôvodné obohatenie). Veľký komentár, 2. aktualizované a rozšírené vydanie. Bratislava: Eurokódex
2015 k otázke osoby, ktorej je veriteľ povinný zadržanú vec vydať uvádza nasledovné : „Súdna prax ustanovenie § 151s ods. 1 prvej vety OZ bežne vykladá tak, že zádržné právo môže vzniknúť aj na zabezpečenie pohľadávky, ktorú má veriteľ voči osobe, ktorá nie je vlastníkom zadržanej veci. Ten, kto vec podľa platnej zmluvy alebo z iného právneho dôvodu prevzal, je totiž povinný ju vždy vrátiť (vydať) tomu, kto mu ju odovzdal, ibaže by bolo stanovené (dohodnuté) vrátenie (vydanie) veci niekomu inému. Ak sa teda v ustanovení § 151s ods. 1 OZ hovorí o „osobe, ktorej je inak povinný vec vydať“, rozumie sa tým osoba, ktorá veriteľovi vec podľa platnej zmluvy alebo z iného právneho dôvodu odovzdala, prípadne iná osoba, o ktorej bolo v platnej zmluve (inom právnom dôvode) stanovené (dohodnuté), že jej vec bude odovzdaná (vydaná), a ktorej by preto veriteľ vec vrátil (vydal), keby nevykonal jej zadržanie.... Aj keby sa v budúcnosti zmenili (mohli zmeniť) hľadiská významné pre určenie, ktorej osobe by inak veriteľ „bol povinný vec vydať“, nemôže to mať pre vznik zádržného práva akýkoľvek právny význam; platne zriadené zádržné právo tu ako vecné právo k cudzej veci pôsobí až do doby, kým niektorým zo spôsobov uvedených v ustanovení § 151v OZ nezanikne.“
12. Sumarizujúc skutočnosti uvedené v odsekoch 10. a 11. tohto uznesenia súd uzatvára, že to, že odporca v 1. rade zadržiava sušičky nevyplýva (a ani nevyplývalo) z vlastníckeho práva spoločnosti YNGH s.r.o. k nim, ale z toho, že postoj odporcu v 1. rade je taký, že voči dlžníkovi (YNGH s.r.o.) má svoju splatnú pohľadávku (hlavný záväzok), na zabezpečenie ktorého sušičky zadržal. Na tomto mieste sa ešte žiada pripomenúť, že odplata, ktorú sa spoločnosť YNGH s.r.o. zaviazala zaplatiť odporcovi v 1. rade na základe Zmluvy o poskytnutí služby zo dňa 30.4.2018 predstavovala 64.000 € (čl. IV. ods. 1 zmluvy).
13. Navrhovateľ nebol a ani nie je podľa opísaného skutkového stavu v návrhu v nijakom hmotnoprávnom vzťahu s odporcami. Hlavný záväzok aj vedľajší záväzok (zádržné právo), ktorý je od hlavného záväzku závislý, je v zmysle návrhu právnym vzťahom medzi odporcom v 1. rade a spoločnosťou YNGH s.r.o..
14. Ďalšie argumenty súd považoval pre rozhodnutie o návrhu už za nerozhodné, bez potreby sa s nimi osobitne zaoberať.
15. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
16. Keďže na návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nenadväzuje konanie vo veci samej, súd v súlade s ust. § 262 ods. 1 C.s.p. rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania. Navrhovateľ v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nebol úspešný a úspešným odporcom trovy konania nevznikli. Súd preto rozhodol, že stranám sporu náhradu trov konania nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Košice - okolie. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie musí byť podpísané a predložené v 4 rovnopisoch. Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.