Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_27Ek-2315-2019.pdf
PDF · 90.3 KB
Case nature
Subarea
27Ek/2315/2019
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: CRIF - Slovak Credit Bureau, s. r. o., Mlynské nivy 14, 821 09 Bratislava-Ružinov, IČO: 35 886 013, zast.: Advokátska kancelária KUHAJDA, s. r. o., Karadžičova 47, 811 07 Bratislava-Staré Mesto, IČO:47 232 773, proti povinnému: A. B., nar: 6.3.1984, Karpatská 10, 811 05 Bratislava-Staré Mesto, o vymoženie 147,76 EUR s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Július Petík, so sídlom exekútorského úradu: Nobelova 34 83102 Bratislava, IČO: 31 803 121, pod číslom 131EX 394/19, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, podaným na Okresný súd Banská Bystrica dňa 04.12.2019, domáhal od povinného vymoženia sumy vo výške 147,76 Eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu – Platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava I sp. zn.: 19Csp/45/2018 zo dňa 10.05.2018, ktorý sa stal právoplatný a vykonateľný dňa 05.06.2018 (ďalej len „exekučný titul“) . 2. Poverením zo dňa 19.12.2019 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Július Petík, so sídlom exekútorského úradu: Nobelova 34 83102 Bratislava, IČO: 31 803 121 (ďalej len ako „súdny exekútor“). 3. Povinný dňa 08.03.2023 doručil súdu podanie (vo veci samej) – „Námietky proti trovám exekúcie Návrh na zastavenie exekúcie.“ Súd v predmetnej veci poukazuje, že v zmysle § 61k ods. 5 Exekučného poriadku sa návrh na zastavenie exekúcie podáva u súdneho exekútora, ktorý je tak jeho adresátom. Pre zachovanie 15dňovej lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie je nevyhnutné návrh na zastavenie exekúcie v rámci jej plynutia skutočne doručiť, resp. podať na poštovú prepravu, pričom musí však byť aj správne adresovaný, t.z. že musí byť doručený a doručovaný správnemu adresátovi, ktorým v zmysle vyššie uvedeného zákonného ustanovenia je práve poverený súdny exekútor. Vzhľadom na vyššie uvedené súd dňa 20.03.2023 doručil návrh povinného na zastavenie exekúcie poverenému súdnemu exekútorovi. Súdny exekútor dňa 03.05.2023 postúpil návrh povinného súdu na rozhodnutie. Napriek skutočnosti, že návrh povinného na zastavenie exekúcie bol podaný s viac ako 3ročným odstupom, súd zo spisového materiálu zistil, že súdny exekútor si po dobu dlhšiu ako 3 roky od začatia exekúcie nesplnil svoju zákonnú povinnosť, a upovedomenie o začatí exekúcie povinnému nedoručil do vlastných rúk (§ 61b ods. 1 Exekučného poriadku), prípadne náhradným doručením v zmysle § 61b ods. 3 Exekučného poriadku. Súdny exekútor upovedomenie o začatí exekúcie povinnému doručil iba prostým emailom, t.z. iným ako zákonom aprobovaným spôsobom. Až po dožiadaní súdneho exekútora o postup v súlade s príslušnými ustanoveniami Exekučného poriadku o návrhu na zastavenie exekúcie bolo upovedomenie o začatí exekúcie povinnému doručované prostredníctvom jeho zverejnenia v obchodnom vestníku, pričom doručení mu bolo dňa 10.06.2023. Súd konštatuje, že povinný podal návrh na zastavenie exekúcie v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote v zmysle § 61k odsek 2 Exekučného poriadku, a preto takto podaný návrh na zastavenie exekúcie má odkladný účinok.
4. Ako dôvod podania návrhu na zastavenie exekúcie povinný uviedol, že nebol včas upovedomený, aby uhradil pohľadávku, ktorá následne narástla o úroky a trovy konania. Ten podľa vlastného vyjadrenia cit.: „... nežijem na SK...“ Na adrese (trvalého pobytu) sa má zdržiavať len jeho matka, pričom tá ma byť cit.: „...veľmi nezodpovedná a nikdy ma sama od seba neupozornila na poštu.“ Vzhľadom teda na skutočnosť, že povinný o pohľadávke podľa vlastného vyjadrenia nemá žiadnu vedomosť, navrhol exekúciu zastaviť. Vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie povinný rovnako podal námietky voči trovám exekúcie čo do dôvodu aj výšky bez ďalšej špecifikácie ich namietania z relevantných dôvodom s prostým konštatovaním, že má isť o pohľadávku staršiu ako 10 rokov, pričom pohľadávku mu cit.: „...nevie nikto vysvetliť.“ 5. Súdny exekútor vyzval oprávneného aby sa vyjadril k návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Vyjadrenie oprávneného nebolo súdu do dnešného dňa doručené. Súdny exekútor sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie nevyjadril. 6. Podľa § 61b ods. 3 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov („ďalej len Exekučný poriadok“), ak sa napriek vykonanému šetreniu nepodarí upovedomenie o začatí exekúcie doručiť povinnému do troch mesiacov od začatia exekúcie, doručí sa mu oznámením v Obchodnom vestníku; súčasne sa upovedomenie o začatí exekúcie doručí súdu, ktorý ho zverejní na úradnej tabuli alebo na webovej stránke. Upovedomenie o začatí exekúcie sa v takom prípade považuje za doručené uplynutím 30 dní odo dňa nasledujúceho po zverejnení oznámenia v Obchodnom vestníku. 7. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods.2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov. 8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok. 9. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu. 10. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému. 11. Podľa § 61l odsek 4 Exekučného poriadku rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi. 12. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia CSP, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú. 13. Podľa § 106 ods. 1 písm. a) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“), Ak nejde o doručovanie do elektronickej schránky podľa osobitného predpisu, o doručovanie v osobitných prípadoch podľa § 107 ods. 2 a adresát neuviedol inú adresu na doručovanie, doručuje súd písomnosti fyzickej osobe na adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky alebo adresu miesta pobytu cudzinca na území Slovenskej republiky podľa druhu pobytu cudzinca. 14. Podľa § 11 ods. 2 CSP, Do vlastných rúk sa doručujú písomnosti, pri ktorých tak ustanovuje zákon, a písomnosti, pri ktorých to nariadi súd. 15. Podľa § 226 CSP, právoplatnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia, ktorá spôsobuje záväznosť a zásadnú nezmeniteľnosť rozhodnutia.
16. Podľa § 232 CSP, vykonateľnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia ukladajúceho povinnosť plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami. 17. Podľa § 3 ods. 7 zákona č. 253/1998 Z.z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky, trvalý pobyt je povinný hlásiť každý občan, ak sa trvalo nezdržiava v zahraničí; pritom hlási údaje uvedené v § 11 písm. a) až c), e) až i) a k). Pri hlásení trvalého pobytu môže občan uviesť aj svoju národnosť a akademický titul. 18. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 253/1998 Z.z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky, občan, ktorý sa pripravuje na vycestovanie do zahraničia s cieľom trvalo žiť v zahraničí, je povinný pred vycestovaním ohlásiť skončenie trvalého pobytu ohlasovni, ktorá vedie údaje o jeho trvalom pobyte; v ohlásení uvedie štát a miesto pobytu, kam hodlá vycestovať, a deň začiatku pobytu v zahraničí, ktorý je zároveň dňom skončenia trvalého pobytu. 19. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od exekúcie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Povinný v návrhu musí uviesť skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. bránia jeho vymáhateľnosti alebo sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná (napr. vymáhaný nárok zanikol splnením, exekučný titul bol zrušený na základe mimoriadnych opravných prostriedkov a pod.). 20. Základným predpokladom na úspešné a zákonné vedenie exekúcie oprávneného voči povinnému je existencia riadneho exekučného titulu. Exekučný titul tvorí podklad exekučného konania, na základe ktorého exekúcia prebieha. Riadnym exekučným titulom môže byť iba rozhodnutie, ktoré je vykonateľné. Pod vykonateľnosťou rozumieme takú vlastnosť rozhodnutí, ktorá umožňuje vynútiť splnenie povinnosti v nej obsiahnutej prostriedkami štátnomocenského donútenia. Vykonateľnosť rozoznávame formálnu a materiálnu. Pod formálnou vykonateľnosťou rozumieme splnenie formálnych predpokladov na to, aby rozhodnutie mohlo byť označené za vykonateľné. Formálna vykonateľnosť rozhodnutia sa osvedčuje ako tzv. doložka vykonateľnosti, ktorou rozhodnutie opatrí príslušný orgán. Formálna vykonateľnosť vykonávaného rozhodnutia znamená, že rozhodnutie už nie je preskúmateľné riadnymi opravnými prostriedkami, resp. že žiadne opravné prostriedky už nemajú odkladný účinok. Pod materiálnou vykonateľnosťou, naopak, rozumieme súhrn materiálnych znakov, ktoré zabezpečujú reálnu vynútiteľnosť práva obsiahnutého v exekučnom titule. Pod materiálnou vykonateľnosťou rozhodnutia rozumieme predovšetkým taký enunciát (výrokovú časť) rozhodnutia, ktorý umožňuje exekúciu niektorým zo spôsobov uvedených v Exekučnom poriadku. 21. Súd po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a priloženými dôkazmi mal za preukázané, že ku dňu začatia exekúcie si povinný povinnosť uvedenú vo výrokoch exekučného titulu nesplnil. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané na podklade právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, v súlade s § 45 ods. 1 a § 48 Exekučného poriadku. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia a aj exekučné konanie sa začali dôvodne. 22. Každý, voči komu bolo vydané riadne, právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu, je povinný ho rešpektovať a v súlade s výrokom v ňom obsiahnutom sa tak správať, pod hrozbou exekúcie tak, ako o tom bol, v exekučnom titule, poučený i samotný povinný. Pokiaľ povinnosť uloženú exekučným titulom povinný dobrovoľne nesplnil, má oprávnený právo, v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, toto plnenie vynútiť prostredníctvo súdneho exekútora, a to podaním návrhu na vykonanie exekúcie. 23. S vyššie uvedeným priamo súvisia ostatné argumenty povinného v návrhu na zastavenie exekúcie, v prevažnej miere spočívajúce v nesúhlase s výškou pohľadávky, nemožnosti sa s ňou oboznámiť, s jej výškou, vyjadriť sa k nej či k jej samotnému vzniku. Súd konštatuje, že ide o argumenty, ktoré povinný mohol a mal uplatniť v pôvodnom konaní, teda v konaní, v rámci ktorého došlo k vydaniu exekučného titulu samotného podaním opravného prostriedku, resp. v prejednávanom prípade odporu proti platobnému rozkazu. Inštitút návrhu na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom proti exekučnému titulu. Súd v exekučnom konaní je viazaný exekučným titulom, na podklade ktorého je vedené exekučné konanie a exekúcia v ňom prebiehajúca. Súd taktiež uvádza, že predmetom návrhu na zastavenie exekúcie môžu byť len skutočnosti procesného i hmotného práva, ktorých spoločným znakom je, že nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by nastali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť v exekučnom konaní, pretože ich relevancia sa skončila vydaním právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ktorý sa stal podkladom pre exekúciu. Ako súd už na tomto mieste poznamenal, návrh na zastavenie exekúcie nie je a ani nemôže byť opravným prostriedkom, ktorým by sa napadol právoplatný a vykonateľný exekučný titul, ktorý slúži ako podklad na vykonanie exekúcie. Povinný tak vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie namietal skutkový stav, ktorý vo vykonávacom konaní exekučný súd neskúma. Skutkový stav, na základe ktorého bol vydaný exekučný titul, je predmetom konania, v ktorom bol exekučný titul vydaný, teda v konaní, počas ktorého povinný
mal možnosť predložiť svoj nesúhlas s nárokom oprávneného, ktorý je uvedený v exekučnom titule, prostredníctvom na to určených procesnoprávnych prostriedkov. V exekučnom konaní, ktoré prebieha na základe výsledku konania, v ktorom bol exekučný titul vydaný, exekučný súd v spojení s návrhom povinného na zastavenie skúma len to, či po vzniku exekučného titulu nenastali okolnosti, ktoré by mali za následok zastavenie exekúcie podľa taxatívnych ustanovení Exekučného poriadku, teda či po vzniku exekučného titulu nastali skutočnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia. 24. K námietke povinného proti výške exekútorom vyčíslených trov exekúcie súd uvádza nasledovné. Zo samotnej povahy trov exekúcie vyplýva, že majú predbežný charakter a vyčíslujú sa ešte pred samotným vymožením pohľadávky, pričom ich konečná výška bude povinnému vyčíslená až pri ukončení exekúcie resp. pri zastavení exekúcie (najmä vzhľadom na neustále a neprerušené plynutie úrokov z omeškania). V súlade s uvedeným tak bude výška trov exekútorom upravená, a to podľa príslušných ustanovení vyhlášky č. 68/2017 Z. z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení zákona č. 2/2017 Z. z. (ďalej len „vyhláška“). Nad rámec uvedeného však súd pozornosť povinného upriami na ustanovenie § 61 a nasl. Exekučného poriadku, z ktorého jednoznačne vyplýva, že presné určenie jednotlivých zložiek trov exekúcie, ktoré sa ňou majú vymôcť nie je (nevyhnutnou) náležitosťou upovedomenia o začatí exekúcie. Zákon pre súdneho exekútora ustanovuje len povinnosť uviesť trovy exekúcie dvomi sumami, a to pre prípad eventuálneho splnenia celej vymáhanej povinnosti povinného do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie (vtedy sú trovy exekúcie nižšie) a po uplynutí tejto lehoty. Napriek vyššiemu uvedenému súd podrobil prieskumu samotné upovedomenie o začatí exekúcie v časti exekútorom vyčíslených trov exekúcie a konštatuje, že tie sú vyčíslené správne, pričom v upovedomení o začatí exekúcie je rovnako uvedené, z čoho sa trovy exekúcie skladajú, teda zo samotných trov, dane z pridanej hodnoty či hotových výdavkov. Súd preto vyhodnotil ako nedôvodné tvrdenia povinného namietajúce výšku trov exekúcie. 25. Na dôvažok no na nemenej dôležité považuje súd uviesť nasledovné: zákon o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky stanovuje všeobecnú povinnosť občanov ohlasovať svoj trvalý pobyt a ich akékoľvek zmeny. Presné určenie trvalého pobytu občana je totiž rozhodujúce vo vzťahu k viacerým inštitútom právneho poriadku, o.i. doručovanie. V prípade, že si občan nesplní (túto) svoju zákonnú povinnosť, sám sa vystavuje nebezpečenstvu, že sa uplatnia príslušné ustanovenia zákonov o doručovaní „zjednodušeným“ spôsobom. Ohlasovanie zmien trvalého pobytu sa pritom nevzťahuje len na zmeny v rámci územia Slovenskej republiky, ale aj zahraničia. Ohlásenie pobytu občana v zahraničí môže mať taktiež pozitívny vplyv na ochranu niektorých jeho práv najmä v prípade, ak sa niektoré písomnosti považujú zo zákona za doručené bez ohľadu na skutočnosť, či boli prevzaté, resp. či sa o ich doručení adresát dozvedel. Súd doručuje písomnosti v súlade s príslušnými ustanoveniami Civilného sporového poriadku na základe údajov zistených z príslušných registrov. Ako už bolo na tomto mieste poukázané, poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, a teda návrh na vykonanie exekúcie bol dôvodný, ako aj vydanie poverenia na jej vykonanie. Pre súd je v zásade irelevantné, či bolo doručovanie exekučného titulu realizované prostredníctvom jeho doručenia priamo povinnému alebo inej, na to splnomocnenej, osobe (§ 109 ods. 1 CSP), alebo ako to uviedol povinný, matke, ktorá cit.: „... je veľmi nezodpovedná a nikdy ma sama od seba neupozornila na poštu.“ 26. Tvrdenia povinného nezakladajú žiadnu relevanciu vo vzťahu k exekučnému konaniu, nakoľko tie mali byť uplatnené už v základnom konaní, t.j. v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu exekučného titulu. Z dôvodu, že v rámci exekučného konania je predmetom rozhodovania nútené uskutočnenie výkonu príslušného vykonateľného rozhodnutia, v tejto fáze konania preto nie je priestor na rozhodovanie o skutočnostiach, o ktorých sa rozhoduje v pôvodnom konaní a teda o tých, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu. Keďže povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, súd podaný návrh na zastavenie exekúcie v uvedenom smere považoval za nedôvodný a v súlade s § 61l ods. 3 Exekučného poriadku ho zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha. V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.