Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8T-1-2019.pdf
PDF · 94 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-8T/1/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany samosudkyňou JUDr. Andreou Kondllovou v trestnej veci obžalovaného M. M. pre prečin pytliactva podľa § 310 odsek 1 Trestného zákona na hlavnom pojednávaní konanom dňa 5. augusta 2019 takto
rozhodol:
Obžalovaný
M. M., nar. XX.XX.XXXX v P., trvale P., X. XXXX/XX, t. č. vo výkone trestu v inej veci v ÚVV a ÚVTOS Leopoldov,
s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e
dňa XX.XX.XXXX v čase asi o 10.40 hod. v katastrálnom území P. na potoku s názvom Y., revír číslo 2-0400-1-1, patriaceho do rybárskeho revíru Slovenského rybárskeho zväzu, Mestskej organizácie P., z brehu lovil bez rybárskeho lístka a povolenia na rybolov na tzv. stavačku - sieťka na chytanie rýb ryby, kde v sieťke v podberáku na brehu sa nachádzal ulovený Jalec hlavatý (Leuciscus cephalus) o dĺžke 40 cm, pričom bol kontrolovaný hliadkou Mestskej polície P., čím Slovenskému rybárskemu zväzu, Mestskej organizácie P., G. XX/XX spôsobil ulovením ryby škodu vo výške 15 eur,
t e d a
neoprávnene zasiahol do výkonu rybárskeho práva tým, že bez povolenia lovil ryby,
č í m s p á ch a l
prečin pytliactva podľa § 310 odsek 1 Trestného zákona.
Z a t o s a m u
u k l a d á
Podľa § 310 odsek 1 Trestného zákona, s poukazom na § 36 písmeno l), písmeno n) Trestného zákona, § 37 písmeno m) Trestného zákona, § 38 odsek 3 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 9 (deväť) mesiacov.
Podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona ho súd pre výkon trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 60 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona sa obžalovanému ukladá trest prepadnutia vecí a to: 1 ks teleskopický podberák s dĺžkou tyče 133 cm, 1 ks rybársky bič o dĺžke 2,90 m čiernej farby, 1 ks rybárska udica o dĺžke 2,40 m modro čiernej farby s navijakom značky Carp Runner 5000 čiernej farby, 1 ks plastové vedro bielej farby, 1 ks stavačka - sieťka o rozmeroch 1m x 1m s obalom čiernej farby, 1
ks batoh čierno- modrej farby zn. Track Field s rôznym rybárskym náčiním a pomôckami, s nožnicami a uvoľňovačom háčikov.
Podľa § 60 odsek 5 Trestného zákona vlastníkom prepadnutých vecí sa stáva Slovenská republika.
Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku je obžalovaný povinný uhradiť poškodenému Slovenskému rybárskemu zväzu - Mestskej organizácii P., so sídlom G. XX/XX, XXX XX P. škodu vo výške 15 eur.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Piešťany podal pod Pv 341/18/2204 -19 na Okresný súd Piešťany dňa 9.1.2019 obžalobu na M. M. pre prečin pytliactva podľa § 310 odsek 1 Trestného zákona na skutkovom základe uvedenom vo výroku tohto rozsudku.
Súd vo veci dňa 25.1.2019 vydal trestný rozkaz, ktorý bol obžalovaného doručený dňa 17.6.2019, a voči ktorému si obžalovaný podal odpor.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní konanom dňa 5.8.2019 urobil vyhlásenie podľa § 257 odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku teda, že je vinný zo spáchania skutku tak, ako je mu kladený za vinu obžalobou Okresnej prokuratúry Piešťany Pv 341/18/2204 zo dňa 9.1.2019. V dôsledku vyhlásenia v zmysle § 257 odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku, ktoré urobil obžalovaný, súd v zmysle § 257 odsek 5 Trestného poriadku postupoval primerane podľa § 333 odsek 3 písmeno c), d), f), g) a h) Trestného poriadku, pričom obžalovaný na všetky otázky odpovedal áno. V zmysle § 257 odsek 6 Trestného poriadku bolo zistené stanovisko prokurátora, ktorý navrhol vyhlásenie obžalovaného prijať. Súd vyhlásil uznesenie v zmysle § 257 odsek 7 Trestného poriadku, ktorým prijal vyhlásenie obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutku tak, ako mu je kladený za vinu vo výroku tohto rozsudku. V dôsledku prijatia tohto vyhlásenia obžalovaného, ktorý sa ku skutku priznal, súd nevykonával vo veci dokazovanie o vine, ale len dôkazy súvisiace s výrokom o treste a náhrade škody.
Poškodený si uplatnil náhradu škody vo výške 15 eur za ulovenú rybu jalca hlavatého podľa cenníka rýb.
Oboznámením listinných dôkazov v rozsahu nariadeného dokazovania súd zistil nasledovné:
V registri trestov má obžalovaný záznamy o 3 odsúdeniach, dvoch za drogovú trestnú činnosť, z ktorých jedno je zahladené a jednom za krádež. Naposledy bol obžalovaný z výkonu trestu prepustený 21.7.2017. Aktuálne obžalovaný vykonáva trest odňatia slobody vo veci Okresného súdu Piešťany 8T/18/2017, v ktorej veci bol dňa 11.6.2019 odvolacím súdom vzatý do väzby, a v ktorej veci odvolací súd dňa 16.7.2019 odvolanie obžalovaného zamietol, a nariadil mu výkon trestu odňatia slobody, čím nadobudol právoplatnosť rozsudok Okresného súdu Piešťany sp. zn. 8T/18/2017 vyhlásený dňa 20.12.2017 v prítomnosti obžalovaného, ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného z prečinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa 171 odsek 1 Trestného zákona, z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona ako aj z prečinu pytliactva podľa § 310 odsek 1 Trestného zákona, ktorého skutku sa dopustil dňa 21.10.2016, za čo mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 20 mesiacov so zaradením do ústavu so stredným stupňom stráženia a trest prepadnutia rybárskeho náčinia. Výkon trestu vo veci 8T/18/2017 obžalovanému končí 11.2.2021. Obžalovaný bol postihnutý za 4 priestupky, z čoho boli 2 priestupky v roku 2014 a 2015 proti majetku, jeden priestupok v roku 2016 bol proti občianskemu spolunažívaniu a jeden v roku 2018 proti všeobecne záväznému nariadeniu mesta. Zo správy z miesta bydliska vyplýva, že obžalovaný je slobodný a na adrese trvalého bydliska na niekoľko mesiacov nezdržuje.
Obhajca v záverečnej reči navrhol u obžalovaného upustiť od ďalšieho trestu, resp. ukladať nižší trest o jednu tretinu, keďže obžalovaný urobil vyhlásenie o vine.
Podľa 310 odsek 1 Trestného zákona, kto neoprávnene zasiahne do výkonu práva poľovníctva alebo do výkonu rybárskeho práva tým, že bez povolenia loví zver alebo ryby alebo loví zver alebo ryby v čase ich ochrany alebo zakázaným spôsobom, alebo kto ukryje, prechováva, alebo na seba alebo na iného prevedie zver alebo ryby neoprávnene ulovené alebo nájdené, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky. Podľa § 38 odsek 3 Trestného zákona, ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Podľa § 36 písmeno l) Trestného zákona, poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval. Podľa § 36 písmeno n) Trestného zákona, poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom, Podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, priťažujúcou okolnosťou je to, že páchateľ už bol za trestný čin odsúdený; súd môže podľa povahy predchádzajúceho odsúdenia na túto okolnosť neprihliadať.
Podľa § 60 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona, súd uloží trest prepadnutia veci, ktorá bola použitá na spáchanie trestného činu.
Súd uznal obžalovaného za vinného zo skutku uvedeného v obžalobe na základe jeho vyhlásenia o vine, ktoré súd prijal. Vyvodeniu trestnej zodpovednosti obžalovaného nebránil ani tzv. materiálny korektív uvedený v § 10 odsek 2 Trestného zákona, lebo zo spôsobu vykonania činu (lovenie rýb bez povolenia s kompletným rybárskym náčiním) a najmä jeho následku (ulovenie jalca hlavatého o dĺžke 40 cm), ale aj okolností, za ktorých bol spáchaný (k loveniu mal k dispozícii kompletné rybárske náčinie) a miere zavinenia obžalovaného (konanie v priamom úmysle), po objektívnom vyhodnotení týchto kritérií, je evidentne zrejmé, že stupeň závažnosti činu bol vyšší ako nepatrný a konanie tak bolo treba definovať ako prečin.
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd vychádzal z ustanovení § 34 odsek 1, odsek 4 Trestného zákona, pričom vzal do úvahy spôsob spáchania činu, jeho následky, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce okolnosti, priťažujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionality trestu). Trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Obžalovanému bol uložený trest odňatia slobody, nakoľko súd má za to, že iný druh trestu by mu nezabránil v opätovnom páchaní pytliactva, za ktoré už bol v čase spáchania skutku (8.7.2018) neprávoplatne odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody (rozsudok vo veci 8T/18/2017 bol vyhlásený v prítomnosti obžalovaného dňa 20.12.2017). Teda ani vyhlásený rozsudok s uloženým 20 mesačným nepodmienečným trestom odňatia slobody obžalovanému nezabránil, aby sa opätovne nedopustil rovnakej trestnej činnosti. Prípad, keď páchateľ po vyhlásení odsudzujúceho rozsudku súdom prvého stupňa, ale ešte pred nadobudnutím jeho právoplatnosti, spácha ďalší trestný čin, nie je súbehom ani recidívou. Hovoríme tu o mnohosti sui generis alebo tiež recidíve nepravej. Táto forma mnohosti má bližšie k pravej recidíve ako k súbehu, pretože páchateľ bol, hoci ešte nie právoplatným (ale už vyhláseným) rozsudkom varovaný, aké trestnoprávne následky má jeho predchádzajúca trestná činnosť, ale ani týmto varovaním sa nedosiahla náprava páchateľa. Nepraná recidíva kladie dôraz na výchovnú silu rozsudku bez pohľadu na jeho právoplatnosť. Vychádzajúc z toho, že ak ten istý subjekt spácha po takomto spoločenskom zákroku ďalší trestný čin, zasluhuje si, aby bol považovaný za recidivistu. Pri určovaní výmery trestu súd zohľadnil dve poľahčujúce okolnosti uvedené v § 36 písmeno l) Trestného zákona, nakoľko sa obžalovaný ku skutku priznal a tento oľutoval a v § 36 písmeno n) Trestného zákona, nakoľko obžalovaný v prípravnom konaní opísal okolnosti skutku a na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o vine, čím napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom. Súd u obžalovaného zistil jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno m) Trestného zákona, a to, že už bol za trestný čin odsúdený (odsúdenie Okresným súdom Bratislava 2 vo veci sp. zn. 3T/123/2013 z 19.9.2013, právoplatné 6.6.2014 a odsúdenie Okresným súdom Piešťany vo veci sp. zn. 2T/37/2015 z 20.8.2015, právoplatné 29.8.2015).
S prihliadnutím na prevažujúci pomer poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi okolnosťami ako aj mieru ich závažnosti sa zákonom stanovená trestná sadzba podľa ustanovenia § 310 odsek 1 Trestného zákona v trvaní až 2 roky menila tak, že sa znižovala horná hranica trestnej sadzby o jednu tretinu, a súd tak ukladal trest v sadzbe do 16 mesiacov. S ohľadom na skutočnosť, že u obžalovaného ide o tzv. nepravú recidívu vo vzťahu k trestnému činu pytliactva, pričom predchádzajúce uložené nepodmienečné odsúdenie, hoci v tom čase ešte neprávoplatné, nemalo na neho žiadny výchovný vplyv a ani ho neodradilo, aby sa opätovne takéhoto konania nedopustil, súd obžalovanému uložil trest zohľadňujúc aj mieru závažnosti skutku a následky, tesne nad polovicou upravenej trestnej sadzby vo výmere 9 mesiacov. Súd má za to, že trest kratšieho trvania by neviedol k náprave obžalovaného, nakoľko rovnakej trestnej činnosti vo forme pytliactva sa dopustil už v minulosti, za tento skutok bol neprávoplatne odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody a ani to ho neodradilo sa rovnakého konania dopustiť len 6 mesiacov po vyhlásení rozsudku vo veci 8T/18/2017. Pre obžalovaného tak ani vyhlásený nepodmienečný trest nebol dostatočnou výstrahou na to, aby sa rovnakého konania opätovne nedopustil, preto kratší trest v tejto veci, by nemal na obžalovaného náležitý výchovný efekt a dostatočne by nezabezpečil ani ochranu spoločnosti. K tomuto treba podotknúť, že už v rozsudku 8T/18/2017 bol obžalovanému ukladaný trest prepadnutia rybárskeho náčinia, ktoré bolo zaistené, pričom obžalovaný si pred spáchaním skutku v danej veci obstaral kompletné rybárske náčinie, z čoho je zrejmý absolútne ľahostajný postoj obžalovaného k tomu, že loví ryby bez rybárskeho lístka. Takýto trest súd považoval za potrebný na prevýchovu a nápravu obžalovaného, zohľadniac tak generálnu, ako aj individuálnu prevenciu.
K návrhu obhajcu na upustenie od uloženia ďalšieho trestu treba uviesť, že súd nepovažuje trest uložený skorším rozsudkom Okresného súdu Piešťany sp. zn. 8T/18/2017 vo výmere 20 mesiacov nepodmienečne za dostatočný vo vzťahu k ochrane spoločnosti ani k náprave páchateľa. V prvom rade treba uviesť, že uložený 20 mesačný trest bol úhrnný a vzťahoval sa k trom skutkom a k trom trestným činom, teda nie len k prečinu pytliactva, ale aj k prečinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi a k prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia, teda súd zohľadňoval spáchanie viacerých skutkov a viacerých trestných činov. V danej trestnej veci obžalovaný síce spáchal len jeden skutok vo forme prečinu pytliactva, avšak tento spáchal len pol roka po tom, čo súd vyhlásil rozsudok vo veci 8T/18/2017, ktorý v tom čase nebol ešte právoplatný, teda obžalovaný sa dopustil tzv. nepravej recidívy. Súd má za to, že keďže ani hrozba nepodmienečného trestu odňatia slobody okrem iného aj za pytliactvo neviedla obžalovaného k tomu, aby sa opätovne toho istého konania nedopustil, pričom skutok v danej veci spáchal len 6 mesiacov po vyhlásení rozsudku vo veci 8T/18/2017, nepostačuje na ochranu spoločnosti ani nápravu obžalovaného upustenie od uloženia ďalšieho trestu. K vyjadreniu obhajcu, že v praxi sa znižujú tresty o jednu tretinu v prípade vyhlásenia viny obžalovaným, súd uvádza, že súd okolnosť, že obžalovaný urobil vyhlásenie o vine a v prípravnom konaní opísal okolnosti skutku, zohľadnil ako poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno n) Trestného zákona. Okrem toho treba podotknúť, že v danom prípade súd nemohol ukladať trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby, nakoľko pre prečin podľa § 310 odsek 1 Trestného zákona možno uložiť trest až na dva roky, teda pod dolnú hranicu sa ani nedalo ísť.
Obžalovaného súd zaradil podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, nakoľko obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin (prepustený z výkonu trestu 21.7.2017 vo veci Okresného súdu Bratislava 2, sp. zn. 2T/123/2013 za prečin podľa § 171 odsek 1 Trestného zákona).
Obžalovanému, ktorý sa ku skutku priznal a uviedol, že rybárskym náčiním lovil ryby, a toto bolo zaistené pri obhliadke miesta činu, súd uložil aj trest prepadnutia vecí, ktoré boli použité na spáchanie trestného činu. Týmito vecami boli:1 ks teleskopický podberák s dĺžkou tyče 133 cm, 1 ks rybársky bič o dĺžke 2,90 m čiernej farby, 1 ks rybárska udica o dĺžke 2,40 m modro čiernej farby s navijakom značky Carp Runner 5000 čiernej farby, 1 ks plastové vedro bielej farby, 1 ks stavačka - sieťka o rozmeroch 1m x 1m s obalom čiernej farby, 1 ks batoh čierno- modrej farby zn. Track Field s rôznym rybárskym náčiním a pomôckami, s nožnicami a uvoľňovačom háčikov.
Uloženie trestu prepadnutia veci obžalovanému umocňoval aj fakt, že opakovane lovil ryby vybavený kompletným rybárskym náčiním, napriek tomu, že nemá rybársky lístok a za rovnaký skutok už bol odsúdený, dokonca mu bol ukladaný aj trest prepadnutia rybárskeho náčinia.
Obžalovaný spôsobil trestným činom Slovenskému rybárskemu zväzu, Mestskej organizácii P. škodu ulovením ryby - jalca hlavatého o dĺžke 40 cm, na ktorú nárok si poškodený riadne a včas uplatnil, preto súd obžalovanému uložil povinnosť nahradiť spôsobenú škodu poškodenému zväzu vo výške 15 eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku vo výroku o vine nie je možné podať odvolanie ani dovolanie okrem dovolania podľa § 371 odsek 1 písmeno c) Trestného poriadku. Proti tomuto rozsudku vo výroku o treste a o náhrade škody možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306 odsek 2 Trestného poriadku). Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámenie je až doručenie rozsudku (§ 309 odsek 1 Trestného poriadku). Odvolanie môžu podať: prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku), a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308 odsek 1, odsek 2 Trestného poriadku). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308 odsek 2 Trestného poriadku), obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307 odsek 1 písmeno b/ Trestného poriadku), a to len vo svoj prospech (§ 308 odsek 2 Trestného poriadku), príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priam týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308 odsek 2 Trestného poriadku), zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308 odsek 2 Trestného poriadku), poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku), a to v neprospech obžalovaného (§ 308 odsek 1 Trestného poriadku). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68 Trestného poriadku). Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny, alebo že chýba.