Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21C-58-2015.pdf
PDF · 114.03 KB
No categories available
21C/58/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II sudkyňou JUDr. Dagmar Buchalovou v právnej veci žalobkyne: Z. H., H.. XX.XX.XXXX, T. X, C., zast. JUDr. Marián Ševčík, CSc., advokát, Nezábudková 22, Bratislava, proti žalovanému: Z. A., H.. XX.XX.XXXX, Z..K.. R. X, C., zast. Advokátska kancelária VIS LEGIS, s.r.o., Panenská 7, Bratislava, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a.
II. Žalovaný má právo na náhradu trov konania vo výške 100% s tým, že o trovách konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom, po právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 11.02.2015, sa žalobkyňa domáhala určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti.
2. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom č. k. XXC/XX/XXXX - XXX zo dňa 08.03.2017 tak, že žalobu zamietol.
3. V dôsledku odvolania žalobcu však bol predmetný rozsudok súdu prvej inštancie uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa XX.XX.XXXX, č. k. XXCo/XXX/XXXX - XXX, ako súdu odvolacieho, zrušený a vec bola súdu vrátená na ďalšie konanie. V odôvodnení odvolací súd uviedol, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku ale vôbec nie je možné zistiť, ktorá úvaha vôbec súd prvej inštancie k záveru o zamietnutí žaloby žalobkyne viedla, keď ani neuviedol z akého dôvodu nevykonal dôkazy v konaní navrhnuté žalobkyňou. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia citoval iba ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa záložného práva, ale vôbec sa nezaoberal tým, či dlh vyplývajúci zo zmluvy o pôžičke skutočne žalobkyňa zaplatila, akým spôsobom a kedy, ani jej ďalšími tvrdeniami uvádzanými v písomných vyjadreniach, že od zmluvy o pôžičke odstúpila, že považuje kúpnu zmluvu za uzavretú v rozpore s dobrými mravmi. Bolo teda potrebné sa stotožniť s odvolacou argumentáciou žalobkyne, že spornú otázku, či dlh bol alebo nebol skutočne zaplatený, súd prvej inštancie v konaní vôbec neriešil.
4. Prvoinštančný súd, viazaný názorom odvolacieho súdu, na základe opätovne vykonaného dokazovania oboznámením sa s listinnými dôkaznými prostriedkami nachádzajúcimi sa v spise dospel k nasledovným skutkovým zisteniam.
5. Žalobkyňa ako dlžník a pán Ing. Z. M. ako veriteľ dňa 31.03.2011 uzatvorili Zmluvu o pôžičke, na základe ktorej veriteľ požičal žalobkyni sumu 76.500,00 Eur ako bezúročnú pôžičku, a táto sa
zaviazala sumu vrátiť do 30.06.2011. Zmluvné strany sa dohodli, že ak dlžník (žalobkyňa) nevráti do 30.06.2011, je veriteľ oprávnený uspokojiť svoju pohľadávku zo zabezpečenia pôžičky. Toho istého dňa, teda 31.03.2011 v zmysle bodu 3. písm. b) predmetnej Zmluvy došlo medzi žalobkyňou ako dlžníkom, záložcom a pánom Ing. Z. M. ako záložným veriteľom k uzatvoreniu Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti bytu (záloh) vo vlastníctve žalobkyne č. XX, obytný dom vedený na LV. č. XXXX, číslo vchodu X, X. poschodie, popisné číslo stavby XXX na pozemkoch reg. L., E. XXXXX/X, XXXXX/XX, XXXXX/XX, XXXXX/XX a spoluvlastnícky podiel XXX/XXXXXX na spoločných častiach a zariadeniach domu. V ten istý deň zároveň došlo k spísaniu Notárskej zápisnici č. H., E. XX/XXXX medzi dlžníkom a veriteľom, keď požiadali o úschovu listín Potvrdenie o splatení, žiadosť o výmaz záložného práva a Kúpnej zmluvy, pričom vyhlásili, že sa vzdávajú práva nakladať s týmito listinami počas úschovy a žiadajú aby notár vydal všetky listiny výlučne dlžníkovi, ak bude notárovi predložené vyhlásenie veriteľa, že na jeho účet bola pripísaná suma 76.500,00 Eur do 30.06.2011 alebo výlučne veriteľovi, ak vyhlásenie veriteľa nebude notárovi predložené do 30.06.2011.
6. Rozhodnutím Správy katastra pre hlavné mesto SR C. č. vkladu N. XXXX/XX zo dňa 04.04.2011 bol na základe žiadosti žalobkyne povolený vklad záložného práva do katastra nehnuteľností v k. ú. Q. na byt vo vlastníctve žalobkyne v prospech veriteľa pána Ing. Z. M. na základe Zmluvy o zriadení záložného práva. Vklad nadobudol dňa 04.04.2011 právoplatnosť a právne účinky vkladu nastali dňa 04.04.2011.
7. Nakoľko žalobkyňa svoj záväzok nesplnila, záložný veriteľ jej listom zo dňa 07.11.2011 oznámil začatie výkonu záložného práva predajom zálohu (bytu) na dražbe. Listom zo dňa 17.10.2012 bol žalobkyni oznámený predaj zálohu v rámci výkonu záložného práva a zároveň bola vyzvaná na vypratanie nehnuteľnosti.
8. Na základe uvedeného sa výlučným vlastníkom nehnuteľnosti - bytu stal žalovaný, a to kúpnou zmluvou podľa N.-XXXXX/XX zo dňa 12.10.2012.
9. Žalobkyňa na pojednávaní dňa 10.06.2019 uviedla, že pôžičku uhradila ešte v roku 2011, pôžičku uhradila p. Z. M.. Nevie sa presne vyjadriť kedy, niekedy okolo jesene. Vyplatila to u notára, bola u tohto prítomná p. Q., bolo to u notára p. Z. S.. Oprava, peniaze uhradila už pred návštevou notárskeho úradu a na notársky úrad už išla s tým, že to tam je evidované. Žiaden doklad na dnešnom pojednávaní o tom, že som peniaze zaplatila nemá. Je pravdou, že pôžičku neuhradila tak, ako bolo dohodnuté v zmluve. Pokiaľ ide o sumy, ktoré mali byť uhrádzané, už si nepamätám na ich výšku. U Dr. Č.D. bola v októbri 2011. Výstupom z toho bolo odstúpenie od zmluvy s p. M., ktorú mu aj doručila a tak isto aj katastru. Pokiaľ ide o doklad preukazujúci, že odstúpenia od zmluvy doručila p. M., tento na dnešnom pojednávaní nemá k dispozícii, súdu ho doručí dodatočne. Na otázku o zmluve o pôžičke a zriadení vecného bremena bolo dohodnuté odstúpenie od zmluvy, sa na dnešnom pojednávaní vyjadriť nevie. Na otázku, prečo chcela odstúpiť od zmluvy o pôžičke a zriadení záložného práva, nevie odpovedať. Na otázku, či žalobkyňa uhrádza náklady spojené s užívanom bytu žalobkyňa uvádza, že prvé 3 roky tieto náklady uhrádzala, v súčasnosti náklady neuhrádza a to z toho dôvodu, že nie je vlastníkom bytu. O tom, že bolo pristúpené k výkonu záložného práva nebola informovaná, len na súde sa dozvedela o tom, že bola podpísaná kúpnopredajná zmluva s p. A. a so ňou. Nepamätá sa na to, či bola veriteľom vyzývaná na vrátenie dlhu. Nepamätá sa na list zo dňa 07.11.2011, ktorým mala byť informovaná o začiatku realizácie záložného práva. Je pravdou, že chcela odstúpiť od zmluvy ešte predtým, ako vrátila finančné prostriedky. Dôvodom malo byť to, že hodnota bytu bola neúmerná k prostriedkom, ktoré jej boli požičané.
10. Žalovaný počas konania mal za to, že samotná skutočnosť, že listina - potvrdenie o splatení dlhu, bola vložená do notárskej úschovy, ako je uvedené vyššie, nezakladá prezumpciu reálneho splatenia dlhu žalobcom. Žalovaný opätovne uvádza, že uloženie tejto listiny - potvrdenia o splatení dlhu, do notárskej úschovy, a jej následné vydanie žalobcovi je (a vždy bolo) výlučne podmienené predložením vyhlásenia žalovaného ako veriteľa, že na jeho účet bola pripísaná dlžná suma vo výške 76.500,- Eur do 30.06.2011 (alebo vydanie výlučne veriteľovi, ak vyhlásenie veriteľa nebude notárovi predložené do 30.06.2011), čo sa však nikdy nestalo, nakoľko dlh zo strany žalobcu nebol nikdy žalovanému splnený. Žalobca ani žalovaný nerozporuje skutočnosť, že k samotnému vydaniu listiny - Potvrdenia o splatení dlhu, z úschovy nikdy nedošlo. I napriek skutočnosti, že žalobca nehnuteľnosť (bez právneho titulu) aj naďalej nezákonne užíva, neuhrádza po celú dobu ani žiadne náklady spojené s užívaním tejto nehnuteľnosti, čím sa dopúšťa konania minimálne priečiaceho sa dobrým mravom, a ktorým sa na úkor žalovaného neustále
bezdôvodne obohacuje, resp. žalovanému vzniká konaním žalobcu neustále značná škoda. Pôžička v sume vo výške 76.500,- Eur nebola veriteľovi, t. j. pánovi M. uhradená v plnom rozsahu tak v dohodnutej dobe do 30.06.2011, ako ani v ďalších dodatočných lehotách, ktoré p. M. poskytol žalobkyni na splnenie jej záväzku vrátiť požičané peniaze. V liste zo dňa 29.12.2011 žalobkyňa uvádza: "Dovoľujem si Vám oznámiť, že ani cez maximálne úsilie som splatenie Vašej pohľadávky nemohla uskutočniť v dodatočnom termíne do 23.12.2011, (...) Vašu pohľadávku uhradím v celosti s dohodnutými úrokmi do konca mesiaca januára 2012. Ospravedlňujem za sa za vzniknuté omeškanie a ubezpečujem Vás, že v žiadnom prípade nemám záujme bezdôvodne predlžovať lehotu splatnosti Vaše pohľadávky." V liste zo dňa 30.07.2012 žalobkyňa uvádza: "Nominálnu hodnotu dlhu budete mať vyplatenú najneskôr do konca septembra 2012 a o ostatnom sa môžeme dohodnúť, alebo sa súdiť ...". V liste zo dňa 01.10.2012 žalobkyňa uvádza "Dovoľujem si požiadať o poskytnutie dodatočnej lehoty 20 - 25 dní a ospravedlnenie tohto časového sklzu z dôvodu, že príslušné finančné prostriedky sú na ceste, ale medzibankové operácie spôsobili, že môj záväzok sa nedá splniť podľa mojich predstáv." Vzhľadom na uvedené sú tvrdenia, ktoré žalobkyňa predniesla na pojednávaní dňa 10.06.2019 ničím nepodložené, zmätočné a absolútne nepravdivé a priečia sa aj jej skorším vyjadreniam a tvrdeniam. Žalobkyňa zaplatila iba sumu vo výške 10.000,- Eur rozdelenú v dvoch čiastkových splátkach po 5.000,- Eur. Dlh zo strany žalobkyne nebol nikdy v plnom rozsahu uhradený p. M., nakoľko ak by uhradený bol (čo sa však nestalo) a mala by o tom žalobkyňa akýkoľvek dôkaz (čo však nemá), p. M. by jej vyhotovil vyhlásenie o pripísaní dlžnej sumy na jeho účet a následne by jej boli v zmysle vyššie uvedenej notárskej zápisnice vydané listiny: Potvrdenie o splatení a žiadosť o výmaz záložného práva. Na základe týchto listín by potom žalobkyňa mohla požiadať príslušnú správu katastra o výmaz záložného práva a k predaju nehnuteľnosti by nikdy zo strany p. M. ako záložného veriteľa nedošlo. Žalobkyňa ako účastníčka tejto notárskej zápisnice vyhlásila, že sa vzdáva práva nakladať s uvedenými listinami (Potvrdenie o splatení a žiadosť o výmaz záložného práva) počas úschovy a žiada, aby ich notár vydal výlučne dlžníkovi (t.j. Žalobkyni), ak bude notárovi predložené Vyhlásenie veriteľa, že na jeho účet boli pripísané finančné prostriedky vo výške 76.500,- Eur. Nakoľko tieto finančné prostriedky neboli nikdy žalobkyňou p. M. v plnom rozsahu uhradené, vo vyššie označenom spise vedenom notárom JUDr. Z. S. musia sa tieto listiny stále nachádzať, resp. nikdy neboli vydané žalobkyni, nakoľko neboli splnené podmienky na ich vydanie podľa notárskej zápisnice. O vydaní by v súlade s § 67 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov existoval úradný záznam, ktorý musí obsahovať údaj o tom, že boli splnené podmienky na vydanie listiny príjemcovi a že notár listinu príjemcovi vydal.
11. Žalovaný na pojednávaní dňa 05.08.2019 mal za to, že právne úkony žalobkyne zo dňa 4.10.2011 a 18.11.2011, ktoré žalobkyňa hodnotí ako odstúpenie od jednotlivých zmlúv, považuje za absolútne neplatne a nemajúce oporu v právnych predpisoch. Žalobkyňa týmto po prvé odstúpila od kúpnej zmluvy so spoločnosťou SB S. s.r.o., pričom k podpisu tejto zmluvy zo strany spoločnosti SB S. s.r.o. ako kupujúceho ani nedošlo, nemožno teda odstúpiť od neexistujúceho právneho úkonu. Po druhé - žalobkyňa tvrdí, že zmluva o pôžičke, ktorú s veriteľom p. M. uzavrela je absolútne neplatným právnym úkonom, keďže sa prieči dobrým mravom a keďže veriteľ nemal v živnostenskom registri predmet podnikania zapísanú živnosť poskytovanie pôžičiek a úverov nebankovým spôsobom, tu si dovoľujeme zásadne nesúhlasiť s týmto tvrdením, nakoľko veriteľ p. M. a žalobkyňa uzavreli zmluvu ako fyzické osoby, čo vyplýva okrem iného aj z vymedzenia zmluvných strán v samotnej zmluve. Po tretie - žalobkyňa uvádza, že odstupuje od absolútne neplatných právnych úkonov, aj tu si dovoľujem uviesť na rozpor tvrdení žalobkyne, nakoľko nemožno odstúpiť od absolútne neplatného právneho úkonu, pri ktorom neplatnosť nastáva priamo zo zákona a dovoľujeme si tiež uviesť, že odstúpenie žalobkyne od zmlúv je neplatné aj podľa § 48 OZ, podľa ktorého od zmluvy môže účastník odstúpiť len ak je to ustanovené v zákone alebo účastníkmi dohodnuté. Poukazujeme na znenie jednotlivých zmlúv a teda žalobkyňa si s veriteľom takéto ustanovenie nedojednali
12. Svedok Z. M. vypovedal, že pred poskytnutím pôžičky žalobkyni nepoznal, zrejme boli nejakým spôsobom nakontaktovaní. Vzhľadom k tomu, že došlo k dohode o poskytnutí pôžičky, túto jej aj poskytol. Pamätá sa, že k vyplateniu pôžičky došlo tak, že jednak vyplatili niektoré záložné práva na predchádzajúcich zmluvách a zbytok jej potom priamo zaplatil. Mohlo to byť cca 20.000,- Eur v hotovosti. Pôžičku mu mala p. H. vrátiť v roku 2011 v júni. V auguste a v septembri po telefonických urgenciách poslala po 5.000,- Eur na účet. Vzhľadom k tomu, že zvyšok pôžičky neuhradila, pristúpil prostredníctvom p. C. k výkonu záložného práva, ale to bolo až v roku 2012, čiže viac ako rok mala čas na to, aby svoj dlh uhradila. O všetkých týchto právnych krokoch bola p. H. informovaná.
13. Svedok C. C. uviedol, že bol prítomný pri začiatku poskytnutia pôžičky. Dohoda bola taká, že v prípade ak by p. H. nebola schopná pôžičku splatiť, dohodli sa, že si spoločne so spoločnosťou SB S., čo je spoločnosť jeho manželky, tento byt odkúpia, čím dôjde k uspokojeniu p. M.. Za týmto účelom p. H. podpísala návrh kúpnej zmluvy pred notárom a tieto listiny sa dali do notárskej úschovy, v tejto notárskej úschove boli do momentu - 1. buď p. H. dlh uhradí a listiny jej budú vydané alebo 2. neuhradí a dôjde k realizácii predaja bytu. Keďže p. H. v dohodnutom termíne dlh nezaplatila, nastala komunikácia medzi ňou a p. M., existujú o tom aj dokumenty. Dňa 4.10.2011 bolo doručené aj do spoločnosti SB S. odstúpenie od kúpnych zmlúv, ktoré boli nezavkladované s tým, že p. H. tam tvrdila, že je spotrebiteľ, že nesúhlasí s pôžičkou a tak isto žiadala aj správu katastra, aby takúto kúpnu zmluvu nezaregistrovala v prípade jej doručenia na kataster. Toto odstúpenie mu bolo doručené priamo z katastra kde bolo uvádzané nasledovné, že na jednej strane odstupuje p. H. od zmluvy a na druhej strane tvrdí, že je to absolútne neplatné. P. M. celý prípad odovzdal advokátskej kancelárii a v novembri roku 2011 sa začala realizácia záložného práva, čo bolo 5 mesiacov po splatnosti pôžičky. V ďaľšom období svedok komunikoval s p. H. s tým, že sľubovala, že sa to vyrieši, že peniaze sú na ceste. Medzičasom zistil, že si z nebankovej spoločnosti Pohotovosť požičala peniaze, v priebehu mája roku 2012 ho kontaktoval jej právnik p. X.. Komunikácia prebiehala až do októbra 2012, teda rok a pol od splatnosti pôžičky. Svedkovi sa podarilo zohnať kupcu (žalovaného) na tento byt. Ten v rámci výkonu záložného práva od p. M. kúpil a tým došlo k vysporiadaniu pôžičky a následne po tom, bola p. H. vyzývaná, aby odovzdala byt p. A., kde p. A. ešte v máji 2013 má v maili návrh dohody medzi p. A., že jej umožní odkúpenie bytu, za predpokladu, že nepodá odvolanie v tom čase voči prvostupňovému rozhodnutiu Okresného súdu BA II, ktorým sa p. H. domáhala určenia neplatnosti vkladu záložného práva. Úmyslom žalobkyne je dosiahnuť, aby mohla v tomto byte naďalej zotrvať, pretože viedla už niekoľko súdnych konaní. Neplatí za byt žiadne poplatky správcovi. Napriek tomu, že žalobkyňa tvrdí, že pôžičku uhradila, svedok o tom vedomosť nemá, tak isto ako nemá vedomosť o tom, že by niečo zaplatila p. A..
14. Žalobkyňa sa záverečnou rečou pridržiava v celom rozsahu svojho žalobného návrhu doterajších prednesov, aj listinných dôkazov, pričom na základe uznesenia KS Bratislava, konkrétne bodu 18, žalobkyňa vychádza z toho, že k odstúpeniu od predmetnej zmluvy pristúpila na základe zrelej analýze a tiež na základe toho, že zmluvy, ktoré predtým podpísala s protistranami, neboli podpísané bez nátlaku ale naopak pre porušenie dobrých mravov. Žalobkyňa prirodzene očakával, že v danej situácii, keď jej bolo známe stanovisko katastrálneho úradu, pričom mala k dispozícii dve vyjadrenia, jednak list bratislavského katastra, ktorý je založený v spise a zároveň rozhodnutie správy katastra pre hl. mesto BA z 12.10.2012, právoplatné dňom 12.10.2012, že konanie o vklade záložného práva v prospech S. s.r.o. Bratislava, sa zastavuje a zároveň vychádzala z toho, že sa snažila svoje povinnosti najprv z opatrnosti riadne platiť, čoho dôkazom sú dve splátky, ktoré sú založené v spise vo fotokópii, pričom v úhradách nepokračovala vzhľadom na odstúpenie od zmluvy a očakávala, že bude samostatné právne pokračovanie podľa vtedajšieho OSP a neplatnosti odstúpenia od zmlúv, čo by predstavovalo predbežnú právnu otázku. Žalobkyňa má za to, že žalovaný žiadnym spôsobom nespochybnil je právne kroky, ktoré boli uvedené v odstúpení od zmluvy a preto má za to, že jej žalobný návrh je dôvodný.
15. Žalovaný záverečnou rečou uviedol, že je preukázaná skutočnosť, že dlh žalobkyňa voči veriteľovi riadne a včas podľa zmluvy o pôžičke neuhradila. Žalovaný nadobudol nehnuteľnosť, ktorá je predmetom tohto konania v súlade s právnymi predpismi, nie je možné považovať bežné konanie žalovaného ako osoby, ktorá si kúpila nehnuteľnosť za konanie v rozpore s dobrými mravmi, súčasne si dovoľujeme uviesť, že žalovaný pri nadobúdaní vlastníckeho práva preukázal náležitú starostlivosť, riadne si preveril titul nadobudnutia práva k nehnuteľnosti, žalovaný mal za nesporné a preukázané, že žalobkyňa si nesplnila svoje povinnosti zo zmluvy o pôžičke ako aj to, že veriteľ pristúpil k výkonu záložného práva v súlade so zmluvou o pôžičke, a záložného práva ako aj v súlade s právnymi predpismi. Ani konanie veriteľa p. M. nemožno považovať, že by bolo v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko komunikoval so žalobkyňou aj viac ako rok odo dňa splatnosti uvedenej pôžičky za účelom umožnenia jej dodatočného zaplatenia, čo je taktiež v tomto konaní preukazné listinnými dôkazmi. Žalobkyňa šikanóznym spôsobom zneužíva právny systém, a koná v rozpore s dobrými mravmi.
Po právnej stránke súd posúdil vec nasledovne:
16. Podľa § 151a Občianskeho zákonníka, záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len "záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.
17. Podľa § 151b ods. 1 Občianskeho zákonníka, záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom. Zmluva o zriadení záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme, ak záložné právo vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona.
18. Podľa § 151c ods. 1 Občianskeho zákonníka, záložným právom možno zabezpečiť peňažnú pohľadávku, ako aj nepeňažnú pohľadávku, ktorej hodnota je určitá alebo kedykoľvek počas trvania záložného práva určiteľná.
19. Podľa § 151d ods. 3 Občianskeho zákonníka, záložné právo možno zriadiť na vec, byt a na nebytový priestor vo vlastníctve záložcu, alebo na právo a na inú majetkovú hodnotu, ktoré patria záložcovi.
20. Podľa § 151e ods. 2 Občianskeho zákonníka, záložné právo k nehnuteľnostiam, bytom a nebytovým priestorom vzniká zápisom v katastri nehnuteľností, ak osobitný zákon3c) neustanovuje inak.
21. Podľa § 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona,3e) alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov,3f) ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak.
22. Podľa § 151l ods. 1 Občianskeho zákonníka, začatie výkonu záložného práva je záložný veriteľ povinný písomne oznámiť záložcovi a dlžníkovi, ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu, a pri záložných právach registrovaných v registri záložných práv aj zaregistrovať začatie výkonu záložného práva v tomto registri, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. V písomnom oznámení o začatí výkonu záložného práva záložný veriteľ uvedie spôsob, akým sa uspokojí alebo sa bude domáhať uspokojenia zo zálohu.
23. Podľa § 151m ods. 1 Občianskeho zákonníka, predať záloh spôsobom určeným v zmluve o zriadení záložného práva alebo na dražbe môže záložný veriteľ najskôr po uplynutí 30 dní odo dňa oznámenia o začatí výkonu záložného práva záložcovi a dlžníkovi, ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Ak je záložné právo registrované v registri záložných práv a deň registrácie začatia výkonu záložného práva v registri záložných práv je neskorší, ako deň oznámenia o začatí výkonu záložného práva záložcovi a dlžníkovi a ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu, 30-dňová lehota začína plynúť odo dňa registrácie začatia výkonu záložného práva v registri záložných práv.
24. Podľa § 151m ods. 6 Občianskeho zákonníka, pri výkone záložného práva koná záložný veriteľ v mene záložcu.
25. Na základe vykonaného dokazovania a citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.
26. Záložné právo je právny inštitút slúžiaci na zabezpečenie záväzku. Plní zabezpečovaciu a uhradzovaciu funkciu pre veriteľa zabezpečenej pohľadávky. Záložné právo tak motivuje dlžníka, resp. núti aby svoj dlh splnil riadne a včas.
27. Skutočnosť, že žalobkyňa dňa 31.03.2011 uzatvorila s veriteľom P.. Z. M. Zmluvu o pôžičke, na základe ktorej jej bola veriteľom požičaná suma vo výške 76.500,00 Eur v konaní sporná nebola. Spornou nebola ani Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti - bytu vo vlastníctve žalobkyne, na zabezpečenie pôžičky. Sporným nebolo ani Rozhodnutie Správy katastra pre hlavné mesto SR C. č. vkladu N. XXXX/XX zo dňa 04.04.2011, ktorým bol povolený vklad záložného práva do katastra nehnuteľností k predmetnému bytu, nakoľko o vklad záložného práva požiadala sama žalobkyňa listom zo dňa 31.03.2011, pričom súd má všetky vyššie uvedené skutočnosti za náležité preukázané. K tvrdeniu žalobkyni, že v Notárskej zápisnici je uvedené, že v úschove je uložená listina Potvrdenie o splatení, žiadosť o výmaz záložného práva, ktoré je podpísané záložným veriteľom, ktorý prehlasuje, že dlžník splatil v celosti pôžičku, súd uvádza, že samotná skutočnosť, že medzi stranami došlo k
spísaniu predmetnej notárskej zápisnice a uloženiu listín do úschovy ešte neznamená, že dlh aj naozaj splatený bol. V notárskej zápisnice je jasne uvedené, že strany žiadajú aby notár vydal všetky listiny výlučne dlžníkovi, ak bude notárovi predložené vyhlásenie veriteľa, že na jeho účet bola pripísaná suma 76.500,00 Eur do 30.06.2011 alebo výlučne veriteľovi, ak vyhlásenie veriteľa nebude notárovi predložené do 30.06.2011. To znamená, že žalobkyni ako dlžníkovi by boli tieto listiny, teda aj potvrdenie o splatení, vydané iba v prípade ak by svoj dlh aj reálne zaplatila, resp. uspokojila veriteľa v plnom rozsahu. To, že listina potvrdenie o splatení ako aj ďalšie boli uložené do úschovy v žiadnom prípade neznamená, že dlh bol splatený. Išlo o navzájom podmienené skutočnosti a síce, uspokojenie pohľadávky podmieňuje vydanie týchto listín. Žalobkyňa svoj záväzok nesplnila a preto jej tieto listiny vydané neboli.
28. K námietke žalobkyne, že si nie je vedomá, že by s žalovaným uzatvorila Kúpnu zmluvu ako aj, že na podpísanie tejto zmluvy nedala splnomocnenie súd uvádza, že v zmysle § 151m ods. 6 Občianskeho zákonníka, pri výkone záložného práva (pri predaji zálohu) koná záložný veriteľ v mene záložcu. Uvedené vyplýva aj z bodu V. č. X Zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 31.03.2011. Zmluvnou stranou, ktorou sa pri výkone záložného práva speňažuje záloh, sú záložca (žalobkyňa) a nadobúdateľ zálohu (žalovaný), teda záložný veriteľ nie je zmluvnou stranou, avšak je zástupcom zmluvnej strany. Záložný veriteľ je tak priamo zo zákona splnomocnený na predaj zálohu. To má zásadný význam aj pre tretie osoby, ktoré nadobúdajú záloh s takými účinkami, akoby ho nadobudli od vlastníka, resp. od osoby oprávnenej nakladať so zálohom.
29. V konaní bolo jednoznačne preukázané, a žalobkyňou nespochybnené, že jej boli poskytnuté finančné prostriedky vo výške 76.500,00 Eur na základe Zmluvy o pôžičke. Táto pohľadávka bola zabezpečená záložným právom, ktoré bolo vložené do katastra nehnuteľností v k. ú. Ružinov na byt vo vlastníctve žalobkyne ako dlžníka. Nakoľko žalobkyňa svoj záväzok neplnila riadne a včas, záložný veriteľ pristúpil v súlade so zákonom k výkonu záložného práva predajom predmetnej nehnuteľnosti. Na základe uvedeného túto nehnuteľnosť Kúpnou zmluvou získal žalovaný a to vkladom vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností č. vkladu XXXXX/XX zo dňa 12.10.2012.
30. Pokiaľ žalobkyňa tvrdila, že uvedenú pôžičku v celku splatila, tak v tomto smere žiadnym spôsobom neuniesla dôkazné bremeno. Sama počas konania vypovedala, že takéto doklady nemá, na okolnosti poskytnutia pôžičky sa nepamätá, taktiež sa nepamätá sa na to, či bola veriteľom vyzývaná na vrátenie dlhu. Jedinou nespornou skutočnosťou bolo to, že veriteľovi vrátila dokopy 10.000,- Eur (dvakrát po 5.000,- Eur). V konaní tiež boli preukázané jej tvrdenia, že s veriteľom komunikovala, pričom opätovne žiadala o predĺženie termínu úhrady poskytnutej pôžičky. Taktiež je preukázané, že bola pravidelne na úhradu dlhu vyzývaná; to isté platí aj o výkone záložného práva. Jej tvrdenia o opaku sú účelové a tendenčné v snahe prekryť jej dôkaznú núdzu. Žalobkyňa v konaní pred súdom neosvedčila žiadne (pre meritum veci podstatné) ňou tvrdené skutočnosti. Žalobkyňou predložené čestné vyhlásenie (č. l. 282) nemá pre konanie sp. zn. XXC/XX/XXXX žiadnu výpovednú hodnotu, nakoľko nijakým spôsobom neosvedčuje úhradu dlhu, resp. odstúpenie od zmlúv. Pokiaľ žalobkyňa tvrdila, že od sporných zmlúv odstúpila, tak tu súd v plnej miere odkazuje na bod č. 27 tohto rozhodnutia a síce, samotná skutočnosť, že medzi stranami došlo k spísaniu predmetnej notárskej zápisnice a uloženiu listín do úschovy ešte neznamená, že dlh aj naozaj splatený bol. Žalobkyňa tak chcela odstúpiť od zmlúv, ktoré neexistovali. Žalobkyni ako dlžníkovi by boli tieto listiny, teda aj potvrdenie o splatení, vydané iba v prípade ak by svoj dlh aj reálne zaplatila, resp. uspokojila veriteľa v plnom rozsahu.
31. Dôkazné bremeno možno charakterizovať ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie, teda strata sporu, nároku. Každá strana musí uniesť dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tej strane, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu, ktorá existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. Nie je ulohou sudu, aby ex offo nahradzal procesnu aktivitu zalobkyne ohladom jeho dokazneho bremena. Strana musí preukázať to, čo tvrdí. Ak teda žalobkyňa niečo tvrdí, musí to preukázať, musí preukázať skutočnosti, na základe ktorých mu jej právo patrí. Je tak zrejmé, že žalobkyňa neosvedčila svoj nárok, ten podložila žiadnymi relevantnými dôkazmi. Súd, viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, riadnym spôsobom doplnil vykonané dokazovanie, pričom je opätovne dôvodný záver o účelovosti žaloby a najmä nepreukázania skutočností, ktoré žalobkyňa počas konania tvrdila.
32. Na základe vykonaného dokazovania a citovaných zákonných ustanovení dospel súd k záveru, že žaloba nie je dôvodná a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
33. Žalovaný mal vo veci plný úspech, preto mu súd v zmysle § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Bratislava II v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, vakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.