Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13C-94-2023.pdf
PDF · 96.55 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/94/2023
Uznesenie
Okresný súd Prešov v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.X.XXXX, C. D. XX, XXX XX E., proti žalovanému: F. B., nar. X.X.XXXX, C. D. XX, XXX XX E., o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .
Náhradu trov konania stranám n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Písomným podaním zo dňa 18.12.2023 označeným ako návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa navrhla, aby súd vydal uznesenie, ktorým by žalovanému uložil povinnosť „zdržať sa nakladania s vozidlom Toyota Proace City Verso, EVČ: E., VIN: G., a to najmä: a) vykonať akýkoľvek úkon týkajúci sa zmeny v držbe vozidla a vlastníctve vozidla, b) vykonať akýkoľvek úkon týkajúci sa dočasného odhlásenia vozidla z evidencie, trvalého vyradenia vozidla z evidencie, zápisu doplňujúcich informácií o vozidle do osvedčenia od vozidla, a to do riadneho vysporiadania BSM medzi žalobcom a žalovaným.“
2. Žalobkyňa uviedla, že so žalovaným boli manželmi, počas trvania manželstva nadobudli v návrhu označené vozidlo, ktoré „bolo nadobudnuté na základe faktúry č. XXXXXXXXX zo dňa 12.02.2021“. Ďalej uviedla, že žalovaný je držiteľom vyššie uvedeného vozidla a je zapísaný ako vlastník vozidla na osvedčení o evidencii časť H. I., že Okresný súd Prešov rozsudkom vedeným pod sp. zn. 29Pc/20/2022 zo dňa 12.09.2022 rozviedol ich manželstvo, a že BSM „svojho času“ medzi žalobcom a žalovaným nie je vysporiadané.
3. Následne žalobkyňa uviedla už iba to, že nadobudla dôvodnú obavu (pozn. súdu: bez toho aby vysvetlila na základe čoho), že žalovaný má v úmysle s vozidlom nakladať, najmä má v úmysle predmetné vozidlo znehodnotiť, čím bude žalobca ukrátený v konaní o vysporiadanie BSM, a že ako žalobca chce predísť akýmkoľvek úkonom zo strany žalovaného, ktoré by mohli mať negatívny dopad na vysporiadanie BSM medzi žalobcom a žalovaným, ktorého súčasťou je predmetné vozidlo. Uzavrela, že „vzhľadom na skutočnosť, že k dnešnému dňu nebolo vysporiadané BSM medzi žalobcom a žalovaným, ktorého súčasťou je predmetné vozidlo, má za to, že žalovaný sa musí zdržať akéhokoľvek konania, ktorým by mohol zmariť, znemožniť alebo znížiť šance žalobcu na riadnom a spravodlivom vysporiadaní BSM.“ Dodala, že návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sa domáha toho, aby bola žalovanému uložená až do riadneho vysporiadania BSM medzi žalobcom a žalovaným povinnosť zdržať sa akéhokoľvek nakladania s predmetným vozidlom, vrátane jeho prevodu, zaťaženia vozidla v prospech tretej osoby, zriadenia akéhokoľvek práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu alebo iného zaťaženia vozidla. Uviedla, že preukázala vlastnícke právo k vozidlu na základe predložených listín, najmä faktúrou za vozidlo, sobášnym listom a rozsudkom o rozvode manželstva medzi žalobcom a žalovaným, a má za to, že je potrebná dočasná úprava pomerov k vozidlu, pretože v opačnom prípade
akékoľvek ďalšie prípadné úkony zo strany žalovaného môžu mať vplyv na vysporiadanie BSM, s cieľom zmariť alebo znemožniť žalobcovi v primeranej miere participovať na vlastnom majetku – vozidle, a tým poškodiť žalobcu.
3. K tvrdeným skutkovým okolnostiam pritom žalobkyňa priložila kópiu sobášneho listu o uzavretí manželstva dňa 7.8.1993, ďalej kópiu faktúry za vozidlo č. XXXXXXXXX zo dňa 12.2.2021 (vystavenej spoločnosťou PK AUTO, spol. s r.o. ako predávajúcim F. B. ako kupujúcemu), kópiu osvedčenia o evidencii vozidla – časť H. I. (podľa ktorého je žalovaný zapísaný ako vlastník a držiteľ označeného vozidla), a kópiu rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 29P/20/2022 zo dňa 12.9.2022 (podľa ktorého súd manželstvo strán sporu rozviedol).
4. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku (čo v zmysle ust. § 234 ods. 2 CSP platí primerane aj pre uznesenie) súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
5. „Základnú procesnú povinnosť sporových strán predstavuje povinnosť substancovať všetky podstatné a rozhodujúce skutkové okolnosti, z ktorých vyvodzujú svoju procesnú taktiku (útok alebo obranu). V sociálnej koncepcii civilného procesu sa povinnosť tvrdenia prejavuje ako povinnosť pravdivo a úplne opísať všetky rozhodujúce skutkové okolnosti prípadu. Nedodržanie tejto povinnosti vedie k neuneseniu bremena tvrdenia v civilnom spore. Následkom je tak opätovne strata sporu pre neunesenie konkrétneho procesného bremena. ... Súd teda in concreto prihliadne i na nedodržanie procesnej povinnosti relevantne substancovať rozhodujúce skutkové tvrdenia (t.j. substancovať ich pravdivo a úplne)“ (in: Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 50). „Všeobecné, vágne a paušálne tvrdenia žalobcu neumožňujú súdu ich vecné preskúmanie a nie sú spôsobilé byť predmetom dokazovania. Takéto nesubstancované prejavy žalobcu súd v konaní legitímne opomenie a nevykonáva vo vzťahu k ich pravdivosti žiadne dokazovanie.“ (in: tamtiež, s. 670).
6. Podľa § 132 ods. 2 CSP opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.
7. V súvislosti so skutkovým stavom súd pripomína, že v kontradiktórnom konaní dokazovanie slúži na preukazovanie tvrdených skutočností (resp. obdobne v konaní o neodkladnom opatrení – slúžia listiny, na ktoré sa strana odvoláva – na osvedčenie tvrdených skutočností), a nie na zisťovanie a vyhľadávanie akýchkoľvek skutkových okolností, ktoré strana riadne netvrdí. Strana sporu je preto povinná uviesť celkom konkrétne skutkové tvrdenia, z ktorých vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky. „Dokazovaním v sporovom konaní sa má preukázať to, čo strany tvrdili, a nie zisťovať to, čo strany netvrdili. Dokazovanie nemá slúžiť strane sporu na to, aby prostredníctvom neho zistila, či (náhodou) existujú skutočnosti v jej prospech (tzv. fishing expectations)“ (in: Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 571).
8. V danom prípade má súd za to, že žalobkyňa sa podľa obsahu podania domáha vydania neodkladného opatrenia, vo vzťahu ku ktorému však ale vôbec neuviedla a neosvedčila žiadne skutočnosti, ktoré by mali odôvodňovať jej obavu, že „žalovaný má v úmysle s vozidlom nakladať, najmä predmetné vozidlo znehodnotiť“, a zároveň čo jej bez navrhovaného neodkladného opatrenia údajne hrozí, a prečo je tak potrebné, resp. nevyhnutné navrhovaným neodkladným opatrením bezodkladne upraviť pomery navrhovaným spôsobom. Žalobkyňa tak neuviedla a ani neosvedčila žiadne konkrétne skutočnosti, z ktorých by vyplývalo, že jej právo na vyporadanie BSM je bez nariadenia neodkladného opatrenia ohrozené, a teda prečo je ňou navrhované neodkladné opatrenie bezodkladne potrebné, resp. aká konkrétna a ťažko napraviteľná ujma jej bez jeho nariadenia bezprostredne hrozí, a zároveň prečo by sledovaný účel prípadne nebolo možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
9. Podľa § 324 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. (ďalej len „CSP“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. Podľa § 327 ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
Podľa § 330 ods. 1 CSP súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas Podľa § 334 CSP súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
10. Podľa § 143 OZ v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.
11. Podľa § 145 ods. 1 OZ bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný.
12. Podľa § 40a veta prvá OZ ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589 a § 701 ods. 1, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá.
13. Podľa § 420 ods. 1 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
14. V návrhovom konaní je výlučne na žalobcovi a jeho zodpovednosti čoho (akého práva) a na základe akých skutočností sa v súdnom konaní domáha. V zmysle ustanovenia § 132 ods. 1 CSP musí žalobca v žalobe uviesť pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, ktoré odôvodňujú uplatnený nárok (povinnosť tvrdenia), teda vymedziť skutkové okolnosti, ktoré majú byť podkladom rozhodnutia, a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (dôkazná povinnosť).
15. V sporovom konaní, ktoré je ovládané dispozičnou zásadou, platí, že súd je viazaný žalobou. Nárok uplatnený žalobou je charakterizovaný opísaním skutkových okolností, ktorými žalobca svoj nárok odôvodňuje, a skutkovým základom opísaným v žalobe v spojení so žalobným petitom je potom vymedzený základ nároku uplatneného žalobou, ktorý je predmetom konania. Rozhodujúcimi skutočnosťami sa rozumejú (všetky) údaje, ktoré sú celkovo nutné k tomu, aby bolo jasné, o čom a na akom základe má súd rozhodnúť, a ktoré, ak budú preukázané, umožňujú žalobe vyhovieť (porovnaj tiež napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 23. januára 2002, sp. zn. 25 Cdo 643/2000, in Soubor rozhodnutí Nejvyššího soudu, nakladateľstvo C.H.Beck, zväzok 13, publ. pod označením C 962).
16. Rozsah nutných údajov, ktoré odôvodňujú uplatnený nárok čo do základu a výšky (bremeno tvrdenia), je pritom určovaný hypotézou právnej normy, ktorá sa má na daný právny vzťah resp. skutkový stav aplikovať.
17. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení neodkladné opatrenie predpokladá návrh na jeho vydanie a potrebu, aby boli pomery strán neodkladne dočasne (len po určený čas) alebo trvalo (§ 336 ods. 1 CSP, resp. bez obmedzenia - arg. a contrario podľa § 330 ods. 1 CSP do jeho zrušenia podľa § 334 CSP) upravené. Táto potreba by mala vychádzať z toho, že navrhovateľ má pravdepodobne právo, ktorého ochrany sa domáha, a že bez navrhovanej neodkladnej ochrany (konkrétnym konaním alebo činnosťou druhej strany v budúcnosti, ktorým chce zabrániť, a ktorých hrozbu musí nielen tvrdiť, ale aj osvedčiť) navrhovateľovi bezprostredne hrozí ujma, či už v podobe nenapraviteľnej alebo ťažko nahraditeľnej škody, zhoršenia právnej pozície, alebo vzniku nenávratného stavu v právnych vzťahoch strán, a sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Jeho navrhovateľ teda musí tvrdiť a osvedčiť aspoň základné skutočnosti o pravdepodobnosti právneho nároku (vrátane jeho podstaty a rozsahu) voči označeným stranám, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana (presný a úplný opis právnych vzťahov, ich podstaty, a rozsahu vzájomných práv a povinností – vrátane uvedenia konkrétnych dôvodov svojich konkrétnych nárokov, a osvedčiť ich – predložiť právne relevantné dokumenty, resp. dôkazy osvedčujúce tento stav), avšak zároveň musí tvrdiť a osvedčiť aj skutočnosti o potrebe upraviť pomery strán navrhovaným spôsobom, resp. o nebezpečenstve bezprostredne hroziacej ujmy, teda aby neboli vážnejšie pochybnosti o opodstatnenosti a potrebe neodkladnej úpravy (vrátane jej naliehavosti, primeranosti a rozsahu). Inými slovami - podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia je osvedčenie práva a toho, že ide o taký stav, ktorý neznesie odklad, a že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov, by právo alebo právom chránený záujem strany vo veci samej boli ohrozené, či už v podobe nenapraviteľnej alebo ťažko nahraditeľnej škody, zhoršenia právnej pozície, alebo vzniku nenávratného stavu v právnych vzťahoch strán.
18. O nariadení neodkladného opatrenia súd rozhoduje spravidla len v skrátenom konaní na základe osvedčeného návrhu jednej strany bez riadneho dokazovania a vyjadrenia protistrany, pričom vydané neodkladné opatrenie je zároveň (predbežne) vykonateľné doručením (§ 332 ods. 2 CSP), a predstavuje tak veľmi vážny zásah súdu do právneho vzťahu, resp. pomerov strán. Neodkladné opatrenie je preto možné vydať len výnimočne v prípadoch, ak navrhovateľ uvedie také skutočnosti, z ktorých jeho právo, resp. nárok vyplýva (v zmysle ust. § 326 ods. 1 CSP skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku), a zároveň však, okrem svojho práva (vrátene jeho rozsahu), konkrétnymi skutočnosťami odôvodní a súčasne aj primerane osvedčí, že je zároveň naliehavo resp. nevyhnutne potrebné upraviť pomery strán navrhovaným spôsobom (ktorý musí byť ale zároveň aj primeraný, keďže neodkladným opatrením nemožno pomery strán upravovať nad nevyhnutnú mieru, ale len v potrebnom neodkladnom rozsahu). Znamená to, že už zo skutočností uvedených v návrhu, prípadne dokladov k nim pripojeným, sa dá urobiť záver o dostatočnej miere pravdepodobnosti, že navrhovateľ má pravdepodobne právo, ktorého ochrany sa domáha, a že toto jeho potencionálne právo je reálne (podľa konkrétnych osvedčených skutočností alebo úkonov druhej strany, prípadne aspoň indícií o nich) ohrozené, a navrhovaná bezodkladná úprava pomerov strán je tak potrebná.
21. V danom prípade však žalobkyňa vôbec neuviedla a nijako neosvedčila žiadne konkrétne skutočnosti alebo indície o krokoch či plánoch žalovaného svedčiace o tom, že by nejaké jej konkrétne záujmy alebo nejaká budúca exekúcia súvisiace s ňou plánovaným vyporiadaním BSM boli bez nariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia priamo (vážne a nezvratne) ohrozené, a teda prečo je ňou navrhované neodkladné opatrenie bezodkladne potrebné, resp. aká konkrétna a ťažko napraviteľná ujma jej bez jeho nariadenia bezprostredne hrozí, a zároveň prečo by prípadne sledovaný účel (ochranu majetku či prípadnej exekúcie) nebolo možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 CSP).
22. V súvislosti so všeobecným obavami žalobkyne o tom, že žalovaný má v úmysle so (spoločným) vozidlom nakladať (ktoré nijako neosvedčila) pritom súd poukazuje aj na to, že takéto úkony žalovaného (ktorého úmysel žalobkyňa nejako neosvedčila), ak by k nim aj došlo a vozidlo v skutočnosti naozaj patrí do BSM, by boli relatívne neplatné, a žalobkyňa by ich mohla napadnúť resp. požadovať v tejto súvislosti od žalovaného primeranú náhradu, a žiadna bezprostredná ujma (nenapraviteľná alebo ťažko nahraditeľná škoda, zhoršenie právnej pozície, alebo vznik nenávratného stavu v právnych vzťahoch strán) jej bez navrhovaného neodkladného opatrenia nehrozí, resp. žalobkyňa ju v súvislostiach tohto prípadu nejako nevysvetlila.
23. Pre úplnosť súd dodáva, že ak by sme akceptovali názor, že už samotná (eventuálna) pohľadávka žalobcu (nech by aj bola akokoľvek vysoká), a nedostatok informácií o ekonomickej situácii a majetkových pomeroch (eventuálneho) dlžníka, bez toho aby boli osvedčené (a v tomto
prípade dokonca aspoň čo i len tvrdené) akékoľvek vážne skutočnosti alebo kroky (eventuálneho) dlžníka ohrozujúce jej možnú budúcu exekúciu, by mali odôvodňovať vydanie neodkladného opatrenia (ktorým sa dlžníkovi zakáže nakladať s majetkom alebo jeho časťou), tak v takom prípade prakticky vždy, v prípade akejkoľvek potenciálnej pohľadávky, ak by bola osvedčená a nebola (dostatočne) zabezpečená (záložným právom alebo inak), tak by sa vlastne malo v každom súdnom konaní na návrh (potenciálneho) veriteľa zrejme vydať neodkladné opatrenie, čo je zjavný nezmysel.
24. Inými slovami - podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia je teda jednak nielen hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku o ktorý v konaní ide, ale aj osvedčenie obavy, že ide o taký stav, že bez navrhovaného neodkladného opatrenia by boli pomery strán, resp. exekúcia, vzhľadom na nejaké konkrétne skutočnosti, reálne vážne ohrozené. Nestačí teda osvedčiť len to, že veriteľ má snáď voči dlžníkovi eventuálne (hoci aj značnú) peňažnú pohľadávku (o ktorej ešte nebolo právoplatne rozhodnuté), a jednoduchú neistotu o úhrade dlhu (o ktorom ešte nebolo právoplatne rozhodnuté), ale aj vysvetliť a osvedčiť potrebu toho, aby boli pomery upravené navrhovaným spôsobom, alebo obavu, že budúca exekúcia tejto pohľadávky je, vzhľadom na nejaké ďalšie konkrétne skutočnosti s ich možným negatívnym vplyvom na prípadný nútený výkon práva, ohrozená (teda osvedčiť obavu, že nútené vymoženie peňažnej pohľadávky, o ktorú v konaní ide, resp. pôjde – v tomto prípade vyporiadanie BSM - bude ohrozené). Inak by zákon možnosť vydania neodkladného opatrenia viazal už na samotné osvedčenie práva (a nie aj na vysvetlenie potreby neodkladnej úpravy pomerov alebo obavy, že exekúcia bude ohrozená) vzhľadom na skutočnosť, že veriteľ nemá jednoducho (nikdy) istotu, že jeho peňažná pohľadávka bude v budúcnosti uspokojená. Súdy by tak potom ale mali vydať neodkladné opatrenie vždy, keď ich veriteľ o to požiada, svoje právo osvedčí a nemá istotu, či jeho pohľadávka bude neskôr uspokojená (čo nemá prakticky nikdy) – resp. v každom konaní o vypriadanie BSM vydať neodkladné opatrenie, aby bývalý manžel nenakladal s majetkom - čo je zjavný nezmysel. Nestačí teda len osvedčenie dlhu a jednoduchá neistota jeho úhrady, ale musí byť osvedčená (ďalšími konkrétnymi skutočnosťami) aj konkrétna potreba neodkladnej úpravy resp. dôvodná obava (nie len neistota), že exekúcia bude ohrozená, a že (tento) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 CSP), čo sa však v danom prípade nestalo.
25. Treba si tiež uvedomiť, že eventuálne vyhovenie návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, ktorým sa aktuálne konanie končí, v sebe v konaní pred súdom vo všeobecnosti obligatórne zahŕňa aj rozhodnutie o náhrade trov konania úspešnej žalobkyne, pričom ale táto však podľa názoru súdu doposiaľ neprodukovala žiadne také podstatné a dostatočne závažné skutočnosti, ktoré by opodstatňovali ňou formulovaný návrh voči žalovanému, a ktoré by zároveň odôvodňovali aj s tým spojenú zodpovednosť žalovaného za s tým spojené trovy konania (napr. že žalovaného predtým o zdržanie sa nejakého konkrétneho konania neúspešne žiadala, resp. najmä že sa naňho žalovaný neoprávnene chystá).
26. Žalobkyňa neuviedla a ani neosvedčila žiadne konkrétne skutočnosti odôvodňujúce potrebu navrhovaného neodkladného opatrenia, teda prečo je navrhované neodkladné opatrenie bezodkladne potrebné, resp. aká konkrétna a ťažko napraviteľná ujma jej bez jeho nariadenia bezprostredne hrozí. Z týchto dôvodov preto súd takto skutkovo a právne vymedzený návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, pre nedostatok jeho naliehavej potreby, ako zjavne nedôvodný zamietol.
27. O náhrade trov konania súd rozhodoval v zmysle ust. § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
28. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
29. Žalovaný boli v konaní úspešný v celom rozsahu, a preto by mal súd v zmysle ust. § 262 ods. 1 CSP aj bez návrhu (s prihliadnutím na obsah súdneho spisu) v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, priznať mu podľa § 255 ods. 1 CSP plnú náhradu trov konania, o ktorej výške by následne v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodol po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením (ktoré by vydal
súdny úradník). Keďže však žalovanej strane v doterajšom konaní podľa obsahu súdneho spisu doposiaľ žiadne konkrétne preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva (trovy konania) nevznikli, a toto uznesenie sa žalovanému v zmysle ust. § 331 ods. 1 CSP ani nedoručuje a o jeho eventuálnych neskorších trovách môže byť rozhodnuté v prípadnom odvolacom konaní, a neúspešná žalobkyňa na náhradu trov konania nemá právo, súd náhradu trov konania stranám nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa podáva na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach podania podľa §127 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).