Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14CoP/9/2024

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov JUDr. Ľubomíra Bundzela a JUDr. Kristíny Srnkovej, vo veci starostlivosti súdu o maloletého A. B., narodeného XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor sociálnych vecí Pezinok, so sídlom Moyzesova 2, Pezinok, dieťa matky C. C. B., narodenej XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom D. E. XXXX/XX, F. G., a otca H. I., narodeného XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom J. C. XXXX/XX, D., v konaní zastúpeného JUDr. Pavlom Torňošom, advokátom, so sídlom Tomášikova 50/D, Bratislava – mestská časť Nové Mesto, v konaní o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok č. k. -40 zo dňa 03.11.2023, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o úprave styku otca s maloletým dieťaťom m e n í tak, že do právoplatného skončenia konania o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu vedeného na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. , je otec oprávnený dočasne sa stretávať s maloletým A. B., nar. XX.XX.XXXX každý nepárny týždeň v sobotu od 10:00 hod. do 18:00 hod. a v nedeľu od 10:00 hod. do 18:00 hod. s tým, že matka je povinná dieťa na styk riadne pripraviť a pripravené v stanovenom čase odovzdať otcovi v mieste bydliska matky a otec je povinný na rovnakom mieste dieťa matke vrátiť.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. nariadil neodkladné opatrenie v trvaní do právoplatného skončenia konania o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu vedeného na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. , na základe ktorého je otec oprávnený dočasne sa stretávať s maloletým dieťaťom každý nepárny týždeň od piatka od 16:00 hod. do nedele do 18:00 hod.. Miestom prevzatia maloletého dieťaťa je školské zariadenie, ktoré dieťa navštevuje, v čase prázdnin a sviatkov je miestom prevzatia dieťaťa miesto bydliska matky. Miestom odovzdania maloletého dieťaťa je vždy bydlisko matky. Matka je povinná dieťa na styk s otcom riadne a včas pripraviť a odovzdať ho otcovi. Výrokom II. súd vo zvyšnej časti zamietol návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia.

2. Rozhodol tak o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadal, aby súd upravil jeho styk s maloletým dieťaťom v rozsahu každého nepárneho týždňa od štvrtka od 16:00 hod. s tým, že si ho vyzdvihne v školskom zariadení do nedele do 19:00 hod. nepárneho týždňa, kedy ho odovzdá matke v mieste bydliska, zimných školských prázdnin vyhlásených MŠ SR a vianočných sviatkov v nepárnom roku od 16:00 hod. posledného školského dňa pred zimnými školskými prázdninami do 25.12. do 14:00 hod. a v párnom roku v čase od 02.01. od 18:00 hod. do 08:00 hod. prvého dňa školského vyučovania po poslednom dni zimných školských prázdnin vyhlásených MŠ SR a od 25.12. od 14:00 hod. do 02.01. do 18:00 hod, s tým, že otec si syna na začiatku styku vyzdvihne v mieste bydliska matky a pri ukončení styku odovzdá matke v mieste bydliska, veľkonočných sviatkov v nepárnom kalendárnom roku od 16:00 hod. posledného školského dňa pred veľkonočnými školskými prázdninami do 08:00 hod. prvého dňa školského vyučovania po poslednom dni veľkonočných školských prázdnin 16:00 hod. s tým, že si otec

syna na začiatku styku vyzdvihne v mieste bydliska matky a pri ukončení styku odovzdá matke v mieste bydliska, mesiacov júl a august v párnom roku od 16:00 hod. posledného dňa školského vyučovania pred letnými školskými prázdninami do 15.7. do 18:00 hod. a od 18:00 hod. dňa 01.08. do 15.08. do 18:00 hod s tým, že si otec syna na začiatku vyzdvihne v mieste bydliska matky a pri ukončení styku odovzdá matke v mieste bydliska a mesiacov júl a august v nepárnom roku od 18:00 hod. dňa 15.7. do 18:00 hod. dňa 01.08. a od 18:00 hod. dňa 15.08. do 08:00 hod prvého dňa školského vyučovania po letných školských prázdninách s tým, že si otec syna na začiatku styku vyzdvihne v mieste bydliska matky a pri ukončení styku odovzdá matke v mieste bydliska.

3. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil aplikáciou ust. (ďalej len „“) a ust. , , , veta prvá, , , , (ďalej len „“).

4. Vo veci samej prebieha na súde prvej inštancie konanie pod sp. zn. , v ktorom sa matka podaným návrhom domáha úpravy výkonu rodičovských práv a povinností, teda aby súd zveril dieťa do jej osobnej starostlivosti, otcovi uložil povinnosť prispievať na dieťa výživným vo výške 6.000,- Eur mesačne a upravil styk otca s maloletým dieťaťom v rozsahu každého nepárneho týždňa od piatku 8:00 hod. do nedele 18:00 hod., ako aj počas prázdnin. Zo záverov znaleckého posudku č. 24/2023 zo dňa 25.10.2023 vypracovaného v konaní vedenom na súde prvej inštancie pod sp. zn. vyplýva, že maloleté dieťa prežíva subjektívne senzitívne komplikovanú rodinnú situáciu. Dieťa preferuje výraznejšie matku v porovnaní s otcom. Dieťa sa v porozchodovej adaptácii vo väčšej miere identifikovalo s matkou a senzitívne prežívalo stratu bazálnej rodiny a narušenú kvalitu vzťahov medzi rodičmi. Vyšetrenie nepotvrdilo ako dôvod odmietavého postoja maloletého dieťaťa k stretávaniu s otcom prítomnosť primárnych zraňujúcich zážitkov vo vzťahu k otcovi. U maloletého je zvýraznená nostalgia za kompaktnou rodinou a túžba po obnovení spolužitia rodičov. Podľa výsledkov znaleckého dokazovania obaja rodičia majú dostatočné osobnostné dispozície potrebné pre zabezpečenie výchovy a starostlivosti o dieťa a neboli u nich zistené také rysy, ktoré by významne znižovali kvalitu ich výchovných kompetencií. Ani jeden z rodičov nepredstavuje hrozbu pre osobnostný a fyzický vývin maloletého dieťaťa. Zo psychologického hľadiska je potrebná korekcia prerušeného stretávania dieťaťa s otcom v štandardnom extenzívnom nerezidenčnom rozsahu tak, ako fungovala ešte v prvej polovici roka, k čomu môžu napomôcť obaja rodičia tým, že nebudú dieťa priamo či nepriamo angažovať do pretrvávajúcej rodičovskej rivalizácie, potrebná je preto prioritne stabilizácia rodičovskej starostlivosti v intenciách rezidenčnej starostlivosti matky.

5. Na odôvodnenie rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia bolo preukázané, že v priebehu času došlo k obmedzeniu styku dieťaťa s otcom, ktorá okolnosť je spôsobilá vyvolať u maloletého dieťaťa negatívny stav, kedy dieťa môže časom dospieť do stavu, keď bude otca odmietať úplne a tento stav bude nezvratný. Ako vyplynulo zo znaleckého dokazovania ani jeden z rodičov nepredstavuje hrozbu pre osobnostný a fyzický vývin maloletého dieťaťa a obaja rodičia majú dostatočné osobnostné dispozície, ktoré sú potrebné pre zabezpečenie výchovy a starostlivosti o maloletého. Zo znaleckého posudku rovnako vyplynulo, že maloleté dieťa sa komplikovane vyrovnáva s rozpadom rodiny a odmietavý postoj maloletého dieťaťa k stretávaniu sa s otcom nemá pôvod v primárnych zraňujúcich zážitkoch vo vzťahu k otcovi. Dieťa skôr podľa súdneho znalca referovalo zástupné príčiny jeho subjektívneho diskomfortu v starostlivosti otca, pričom z psychologického hľadiska sa ako primárny javil skôr faktor jeho nevyrovnania sa s neželanou realitou rozpadnutej rodiny so sprievodným ambivalentným prežívaním vo vzťahu k otcovi, kedy je dieťa sklamané a prežíva hnev na otca, ktorého viní z toho, že ich s mamou opustil a súčasne prežíva nostalgiu po kompaktnej rodine a praje si obnovenie spolužitia rodičov v spoločnej domácnosti. Aj súdny znalec odporúčal korekciu prerušeného stretávania sa maloletého dieťaťa s otcom, pričom by sa v prípade dieťaťa malo jednať o štandardný extenzívny nerezidenčný rozsah tak, ako fungoval ešte v prvej polovici roka 2023. Súd dospel k záveru, že v danom prípade boli splnené predpoklady na to, aby neodkladné opatrenie nariadil, nakoľko je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa, aby bol odstránený stav, počas ktorého k jeho styku s otcom dochádza len veľmi v obmedzenom rozsahu. Bránenie kontaktu detí s rodičom nezasahuje závažným spôsobom len do práv rodiča, ale aj do práv dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho styku s obidvomi rodičmi. Obaja rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, pokiaľ ich rodičovské práva a povinnosti neboli v tomto smere obmedzené. Udržiavanie častého kontaktu medzi dieťaťom a rodičom, ktorý nežije v spoločnej domácnosti s

dieťaťom, je v jeho záujme, pretože nemôže trpieť za to, že si jeho rodičia prestali rozumieť. Súd po zohľadnení okolností daného prípadu, kedy k styku otca s maloletým dieťaťom prakticky nedochádza, považoval za odôvodnené styk otca s maloletým dieťaťom iniciovať len veľmi postupne. Pri určovaní rozsahu styku otca s maloletým prihliadol jednak na závery znaleckého posudku, vypracovaného v konaní vedenom pod sp. zn. , ktorý odporúčal obnovenie prerušeného stretávania sa maloletého dieťaťa s otcom v štandardnom rozsahu a jednak aj na skutočnosť, že maloletý u otca prespal naposledy v júni 2023 a odvtedy styk s ním viac menej odmieta. Z toho dôvodu považoval za odôvodnené, aby styk otca s maloletým do času rozhodnutia vo veci samej prebiehal štandardným spôsobom každý nepárny týždeň v kalendárnom roku tak, že otec si maloletého prevezme v školskom zariadení, ktoré navštevuje, vždy v piatok o 16:00 hod. a následne maloletého v nedeľu odovzdá matke o 18:00 hod. v mieste jej obvyklého pobytu. Súd upravil styk otca s maloletým v nedeľu do 18:00 hod. najmä z dôvodu, že mal za to, že takto bude lepšie zabezpečená príprava maloletého na vyučovanie nasledujúci pracovný deň. Ako miesto prevzatia maloletého určil súd školské zariadenie, ktoré maloletý navštevuje, za účelom zamedzenia kontaktu otca s matkou, a tým zamedzenia eskalácie vzťahov medzi rodičmi a situácií, kedy bude maloletý nútený si vyberať jedného z rodičov pred druhým z rodičov. Otec následne po ukončení styku maloletého odovzdá v mieste obvyklého pobytu matky. Súd mal za to, že za súčasnej situácie nie je v záujme maloletého dieťaťa, aby bolo nútené u otca prespávať hneď od počiatku 3 noci, a tak tráviť dlhší čas od matky, ktorá je jeho preferenčným rodičom. V prípade, ak by súd návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel v celom rozsahu, t. j. upravil by styk otca s maloletým už od štvrtka od 16:00 hod., mohla by táto úprava v súčasnosti negatívne zasiahnuť aj do prípravy maloletého dieťaťa na vyučovací proces. Neodkladným opatrením určený rozsah stretávania sa otca s maloletým predstavuje za súčasného stavu minimálnu úpravu, ktorá má smerovať k stabilizácii pomerov v rodine a k zabráneniu stavu, kedy si maloletý od otca odvykne natoľko, že bude problematické ich vzájomný vzťah napraviť. Konečná úprava výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému bude predmetom konania vo veci samej, v ktorej bol súdom vytýčený termín pojednávania a v ktorej súd rozhodne na základe riadne vykonaného dokazovania. Predmetné rozhodnutie o neodkladnom opatrení neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej. Súd zároveň uložil matke povinnosť, aby maloleté dieťa na styk s otcom riadne a včas pripravila, pričom uložená povinnosť v sebe nezahŕňa len zbalenie nevyhnutných osobných vecí maloletého dieťaťa, ale aj duševnú prípravu tak, aby sa odovzdanie a prevzatie dieťaťa zaobišlo bez traumatizujúcich emócií pre dieťa aj ostatné zúčastnené osoby. Matka je povinná maloleté dieťa podporovať a pozitívne motivovať. V danom konaní, keď maloletý odmieta styk s otcom, je dôležitou úlohou rodiča, ktorý zabezpečuje starostlivosť o dieťa vo väčšej miere, aby všetkými možnými prostriedkami pracoval s maloletým spôsobom, ktorý ho bude citlivo motivovať k zlepšeniu vzťahu s druhým rodičom.

6. Pokiaľ ide o otcom navrhovanú úpravu sviatkov a školských prázdnin, súd v tejto časti považoval návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia za nedôvodný, a preto ho v tejto časti zamietol. Neodkladné opatrenie má smerovať len k takej úprave pomerov, ktorá neznesenie odklad, ktorou je v danom konkrétnom prípade obnovenie vzťahu otca s maloletým dieťaťom, ku ktorému pri rešpektovaní nariadeného neodkladného opatrenia dôjde. V konaní vo veci samej vedenej na súde prvej inštancie pod sp. zn. bol vytýčený termín pojednávania po tom, ako bol vo veci vypracovaný znalecký posudok, pričom predmetom konania vo veci samej bude aj úprava styku rodičov s maloletým počas sviatkov a školských prázdnin v súlade s návrhmi rodičov.

7. O nároku na náhradu trov konania o nariadení neodkladného opatrenia bude rozhodnuté v konaní vo veci samej v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

8. Uznesenie napadla riadnym a včasným odvolaním matka s návrhom na jeho zmenu tak, že odvolací súd návrh zamietne. Odvolanie odôvodnila s poukazom na ust. až h) a ust. . Mala za to, že na nariadenie neodkladného opatrenia neboli splnené podmienky. Bezodkladnosť neodkladného opatrenia, ako podmienka na jeho vydanie, nebola v danom prípade na mieste, pretože z rozhodovacej činnosti súdu je zrejmé, že v danej situácii sa rodičia a maloleté dieťa nachádzajú už niekoľko mesiacov. Sám súd vyhodnotil v lete 2023, t. j. dva mesiace pred podaním návrhu otcom, že nie je potrebné upravovať kontakt otca s maloletým dieťaťom. Uviedla, že začiatkom júla 2023 žiadala vydať neodkladné opatrenie, v ktorom navrhovala, aby bol styk otca s maloletým dieťaťom upravený v rozsahu každého nepárneho týždňa od piatka od 15:00 hod. do nedele do 18:00 hod. s tým, že otec si bude syna vyzdvihovať v školskom zariadení a bude ho odovzdávať v mieste jej bydliska. Súd jej návrh na vydanie neodkladného opatrenia zamietol

(konanie vedené pod sp. zn. ). Svoje rozhodnutie odôvodnil okrem iného tým, že styk otca s maloletým dieťaťom prebieha na základe odporúčania súdu každý nepárny týždeň od štvrtka do nedele, pričom matka navrhovala, aby súd upravil styk s maloletým dieťaťom v každom nepárnom týždni od piatka do nedele, pričom takúto úpravu odôvodňovala nepriaznivým psychickým stavom maloletého A., z ktorého dôvodu s ním navštevuje psychologičku v Centre poradenstva a prevencie v Pezinku, od ktorej si súd ako podklad pre rozhodnutie vyžiadal správu. Po zohľadnení okolností daného prípadu a oboznámením sa so správou C. B. K. zo dňa 14.07.2023 súd dospel k záveru, že rozhodnúť o úprave styku dieťaťa s otcom spôsobom, ako vyplýva zo správy, by za súčasného stavu predstavovalo nepriaznivý zásah jednak do práv dieťaťa na budovanie si rovnocenného vzťahu s otcom a tiež do práv otca podieľať sa na výchove dieťaťa. Namietala, že to nie je pravda, pretože súd mal vedomosť, že kontakt dieťaťa s otcom sa nerealizuje už niekoľko mesiacov tak, ako odporučil súd. Tvrdila, že sa snaží, aby sa dieťa s otcom stretávalo, ale nastavenie dieťaťa je už niekoľko mesiacov absolútne odmietavé smerom k otcovi. Napriek tvrdeniam otca, že sa do centra v Pezinku dostaví a bude spolupracovať na riešení synovej situácie, sa otec do centra nedostavil s argumentáciou, že v centre nepracuje ozajstný psychológ a centrum je zamerané na školskú výchovu a problémy s ňou. Dodala, že nerozumie správaniu otca, ktorý spochybnil všetky jej snahy o stabilizáciu syna, a to od komunikácie so súkromnou psychologičkou, cez nesúhlas s vyšetrením u psychiatra, až po komunikáciu a spoluprácu s Centrom poradenstva a prevencie v Pezinku. Bola toho názoru, že otec nemá reálnu snahu riešiť vzniknutý stav. Dodala, že si je plne vedomá toho, že pre syna je preferenčným rodičom, čo automaticky neznamená, že bez spolupráce otca a jeho reálnej a nielen deklarovanej snahy, zvráti tento stav, v ktorom sa ocitli. Je si vedomá toho, že syna dokáže a môže korigovať iba do určitej miery a iba do určitej miery je tou, ktorá ho môže motivovať k tomu, aby sa s otcom stretával, ale ak má dieťa z nejakého dôvodu blok voči otcovi, tak môže spraviť čokoľvek a akokoľvek syna motivovať, pričom tento blok bez participácie otca sama neodstráni. Uviedla, že miera vzájomnej nedôvery medzi ňou a otcom je vysoká a neverí, že otec reálne a úprimne myslí vážne to, čo tvrdí o svojom záujme o syna. Aktuálne súdom nariadené neodkladné opatrenie je v zásade v rozsahu, v akom ho navrhovala už v lete 2023, napriek tomu, že situácia je horšia, oproti tej, v akej boli v lete. Medzičasom došlo k zmene situácie a dieťa zásadne kontakt s otcom odmieta. Tvrdila, že nemá absolútne žiadny dôvod na to, aby otcovi bránila v kontakte so synom. Keď mal otec po syna prísť do školy, tak ona prítomná nebola, ale výsledkom bola vyhrotená situácia, syn jej opakovane volal, že s otcom, či starými rodičmi neodíde, a to aj napriek jej prehováraniu dieťaťa. Otcovi sa syna nepodarilo presvedčiť, aby s ním zo školy odišiel a strávil s ním čas, preto musela prísť do školy a syna prevziať. Takáto situácia neprospieva nikomu a už vôbec nie synovi. Dieťa sa však aj pri najlepšej starostlivosti a ochrane nevyhne tomu, aby nebolo blízko rodičovského konfliktu. Poukázala na e-mail zaslaný obom rodičom školskou psychologičkou dňa 21.11.2023, v ktorom ich požiadala o zmenu miesta vyzdvihovania maloletého dieťaťa, konkrétne v tom prípade, keď si dieťa do starostlivosti preberá otec, pretože opakovane je pozorovaný stres a napätie dieťaťa počas prítomnosti rôznych osôb pri vyzdvihovaní, ako aj náročná komunikácia so zúčastnenými, čo sú situácie potenciálne stresové a nepríjemné aj pre iné deti, ktoré môžu byť svedkami týchto udalostí. Už z toho e-mailu je zjavné, že odovzdávanie dieťaťa v škole neprebieha tak, ako by malo a syn nie je v komforte v čase, keď sa má realizovať kontakt s otcom, čo nie je ojedinelá záležitosť. Pri odkaze na vypracovaný znalecký posudok poznamenala, že znalecké dokazovanie bolo nariadené v apríli 2023 a realizovalo sa začiatkom septembra 2023, avšak znalec nemal k dispozícii ani jednu zo správ, ktoré Centrum poradenstva a prevencie v Pezinku zasielalo do spisu. O situácii v rodine a stave mal vedomosť kolízny opatrovník i samotný súd, preto jej nie je jasné, prečo sudkyňa rozhodla tak, ako rozhodla. Ďalej uviedla, že otec je vysoko pracovne vyťažený a sám potvrdil, že si k synovi nachádzal vzťah až postupne. Napriek všetkému sa snaží syna motivovať a vytvárať situácie, aby mohol byť otec so synom aspoň nejaký čas a ak sa to inak nedá, tak pozve otca k nim domov a nechá ho s dieťaťom samého, aby spolu mohli byť iba oni dvaja. Otec nepredložil žiadny dôkaz, ktorý by podporil svoje tvrdenie, že ona ako matka dieťa nepripravuje a manipuluje. Je to len jeho interpretácia situácie, ktorá nie je potvrdená ani znaleckým posudkom, v ktorom žiadna manipulácia dieťaťa zistená nebola.

9. K odvolaniu matka priložila správu Centra poradenstva a prevencie v Pezinku zo psychologickej konzultácie zo dňa 14.07.2023, z ktorej vyplýva, že v apríli 2023 dieťa prišlo do tohto centra pre pretrvávajúce úzkostné stavy po rozchode rodičov. Dieťa opakovane popisuje svoj negatívny vzťah k otcovi – otec nerešpektuje jeho požiadavku, ak s ním odmietne ísť alebo ak chce odísť skôr, prípadne sa venovať inej činnosti okrem tej, ktorú má naplánovanú otec. Dieťa postupne otcovi komunikuje svoje požiadavky a hovorí o svojom emočnom nastavení. Zo strany otca pretrváva na dieťa nátlak. U dieťaťa

začala výrazne narastať frustrácia z nerešpektovania jeho osoby otcom, čo sa stále častejšie prejavuje amokmi v domácom prostredí u matky, počas ktorým dieťa naráža na suicidálne konanie. Vzhľadom k výraznému zhoršeniu psychického stavu dieťaťa, ako sú pretrvávajúce úzkostné stavy a slovné narážky na sebapoškodzovanie a suicidálne konanie, neodporúčali stretávanie sa otca s dieťaťom niekoľko dní po sebe. Pre progres vo vzťahu otec – syn odporúča centrum stretávanie dieťaťa s otcom na krátky časový úsek (napr. na pol dňa v kine, na zmrzline, na kúpalisku a pod.), v prítomnosti matky. Z ďalšej správy Centra poradenstva a prevencie v Pezinku zo dňa 12.09.2023 vyplýva, že dieťa sa zúčastňovalo poradenských stretnutí so svojou matkou pre prácu s úzkostnými stavmi a pre zvládanie záťažových situácií. Počas posledných stretnutí (jún 2023) sa psychický stav dieťaťa výrazne menil k horšiemu – dieťa odmieta komunikovať o otcovi, hovorí len cez matku. Matka priniesla do centra kresby a listy, ktoré dieťa doma nakreslilo a napísalo vo vzťahu k otcovi a ich obsah je veľmi negatívny, dokonca v posledných kresbách dieťa kreslilo seba ako mŕtveho. Dňa 19.06.2023 prebehlo v centre odborné konzílium, na ktoré boli prizvané aj pracovníčky sociálnej kurately v Pezinku. Konzílium bolo zvolané na základe stretnutia zo dňa 12.06.2023, kedy dieťa hovorilo o víkende u otca, pričom podľa slov dieťaťa tam mal jeho otec kamarátov a dieťa sa hnevalo, pretože nechcelo, aby tam boli. Keď otcovi kamaráti odišli, pustil otec dieťaťu domáce kino a podľa slov dieťaťa otec opitý zaspal a dieťa ho nevedelo zobudiť. Matke zavolať nevedelo, pretože otec mu berie telefón. Po tomto incidente sa stav dieťaťa začal výrazne zhoršovať a začali sa objavovať vyššie spomenuté kresby a listy. Vzhľadom k pretrvávajúcim ťažkostiam a zhoršenému psychickému stavu dieťaťa, zostáva aj naďalej v starostlivosti centra.

10. Po vydaní neodkladného opatrenia, kolízny opatrovník zaslal súdu prvej inštancie správu Centra poradenstva a prevencie v Pezinku zo psychologickej konzultácie zo dňa 19.10.2023, z ktorej vyplýva, že vzťah dieťaťa k otcovi sa naďalej zhoršuje – odmieta stretnutia s otcom, svoje požiadavky verbalizuje otcovi, v prítomnosti matky hovorí o sebapoškodzovaní, verbalizuje suicidálne myšlienky, hovorí o svojich predstavách ako zomrie a znova sa narodí svojej matke, ale inému otcovi. Kresby sú veľmi negatívne, obsahujú agresivitu dieťaťa voči sebe samému aj voči otcovi (v jednej kresbe nakreslilo seba ako mŕtveho, v ďalšej otca v rakve). Vzhľadom k pretrvávajúcemu zhoršenému psychickému stavu dieťaťa, dôvodnou obavou o jeho zdravie a život v spojení s výrazne negatívnym vzťahom k otcovi, prosili o prešetrenie dĺžky a frekvencie styku otca s dieťaťom.

11. Matka síce v podanom odvolaní uvádza, že odvolanie podáva v celom rozsahu rozhodnutia, avšak z odôvodnenia ňou podaného odvolania vyplýva, že jej odvolacie námietky smerujú voči úprave styku otca s maloletým dieťaťom a nie k II. výrokovej časti rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým bol návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia vo zvyšnej časti zamietnutý.

12. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací podľa preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa , , bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a po oboznámení sa s obsahom spisu a odvolacom prieskume odvolaním napadnutého rozhodnutia v časti styku otca s maloletým dieťaťom, dospel k záveru o splnení podmienok pre zmenu rozhodnutia v časti napadnutej odvolaním matky.

13. Podľa , na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak .

Podľa , pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

Podľa o rodine (ďalej len „“), záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so

zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

14. Vo vzťahu k odvolaniu matky odvolací súd zdôrazňuje, že účelom neodkladných opatrení vo veciach maloletých detí je poskytnutie preventívnej ochrany ich právam a záujmom ešte pred ich porušením či ohrozením. Všeobecné zásady charakterizujúce inštitút neodkladného opatrenia sa vzťahujú aj na konanie vo veciach maloletých, v ktorom sú súdy povinné prioritne chrániť záujmy maloletých detí a prioritne poskytnúť zvýšenú ochranu ich právam. V konaní starostlivosti súdu o maloleté deti pri nariadení neodkladného opatrenia je súd v záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Pre súd je prioritou záujem maloletého dieťaťa a vytvorenie stavu spravodlivej rovnováhy medzi záujmom dieťaťa a jeho rodičmi, resp. osobami blízkymi, pričom zvláštny význam sa kladie na záujem dieťaťa, ktorý má mať prednosť pred záujmom rodiča, resp. osobou blízkou a neumožňuje vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali zdravie a rozvoj dieťaťa. Neodkladné opatrenie však zásadne nemôže prejudikovať práva a záujmy účastníkov a súd môže pristúpiť k nariadeniu neodkladného opatrenia v závislosti od konkrétnych okolností, pričom musí starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Neodkladné opatrenie môže byť teda nariadené vtedy, ak má za preukázané, že riešenie situácie maloletého dieťaťa neznesie odklad. Takýmto rozhodnutím je možné urýchlene a pružne riešiť situácie, keď je potrebný okamžitý zásah súdu. U maloletých pôjde v zásade o zásah do stavu, ktorým je bezprostredne ohrozená ich výživa, výchova, prípadne iné dôležité záujmy. V konaniach vo veciach starostlivosti súdu o maloletých ( ) je neodkladné opatrenie procesným prostriedkom ochrany zjavne ohrozených práv maloletého dieťaťa do doby, kým nebude o nich rozhodnuté podľa príslušných ustanovení .

15. Cieľom neodkladných opatrení je provizórna (dočasná) okamžitá úprava pomerov účastníkov konania s cieľom umožniť ničím nerušené rozhodovanie vo veci samej. To však neznamená, že ho súd môže vydať len na základe tvrdení navrhovateľa, bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí byť aspoň osvedčený. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda, že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme neodkladného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak.

16. Kontakt rodičov s ich maloletým dieťaťom je takým významným činiteľom ovplyvňujúcim zdravý vývoj dieťaťa, ktorý sa zákonodarca rozhodol riešiť právnou úpravou styku rodičov s ich maloletými deťmi; považuje ho za neoddeliteľnú súčasť rodičovských práv a práv dieťaťa upravených v . Zákon zasahuje do úpravy styku rodičov s dieťaťom len v špecifických, neštandardných situáciách, a to najmä v prípadoch, keď rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú; ide najmä o prípad rozvodu manželov s maloletými deťmi. Právna úprava v pripúšťa, že rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom, zákon tak preferuje dohodu rodičov o úprave styku s maloletým dieťaťom. Až keď nedôjde k dohode rodičov o výkone rodičovských práv, rozhodne o ich výkone súd, vždy však s prihliadnutím na záujem maloletého dieťaťa. Právo na styk rodiča s maloletým dieťaťom vyplýva z článku 41 ods. 4 ale z ustanovenia Dohovoru o právach dieťaťa, kde v článku 7 je upravené ako právo dieťaťa poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť. Právo styku a zásady jeho správneho výkonu sa premietajú aj do judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý opakovane konštatoval:“ je v záujme dieťaťa aby udržiavalo rodinné zväzky s odlúčeným rodičom a aby nebolo odtrhnuté od svojich rodičov (Gorgula vs. Nemecko - č. 744969/ 01) dieťa má právo na to,

aby dostalo príležitosť rozvíjať svoj vzťah ku každému z rodičov a prejaviť svoje city skutočne slobodne, bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku zo strany druhého rodiča“ (Hansenová vs. Turecko - č. 36141/97).

17. Vychádzajúc z osvedčeného stavu veci sa odvolací súd zhoduje so súdom prvej inštancie v jeho záveroch o potrebe neodkladnej a dočasnej úpravy styku otca s maloletým dieťaťom, a to i napriek odvolacím námietkam matky. Z obsahu spisu má odvolací súd osvedčené, že v priebehu času došlo k obmedzeniu styku otca s maloletým dieťaťom, kedy dieťa otca odmieta a má k nemu negatívny vzťah, čo je však zapríčinené komplikovanou rodinnou situáciou, ktorú maloleté dieťa prežíva subjektívne senzitívne a výraznejšie preferuje matku v porovnaní s otcom. Zo záverov znaleckého posudku vypracovaného dňa 25.10.2023 v konaní vedenom na súde prvej inštancie pod sp. zn. o úprave rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu vyplýva, že vyšetrenie nepotvrdilo ako dôvod odmietavého postoja maloletého dieťaťa k stretávaniu sa s otcom prítomnosť primárnych zraňujúcich zážitkov vo vzťahu k otcovi. U dieťaťa je zvýraznená nostalgia za kompaktnou rodinou a túžba po obnovení spolužitia rodičov. To môže byť aj príčinou stavov dieťaťa (verbalizácia o sebapoškodzovaní a suicidálnych myšlienkach) popisovaných v správach Centra poradenstva a prevencie v Pezinku, ktoré dieťa navštevuje už od apríla 2023. Znalec v znaleckom posudku dospel k záveru, že obaja rodičia majú dostatočné osobnostné dispozície potrebné pre zabezpečenie výchovy a starostlivosti o dieťa a neboli ani u jedného z nich zistené také rysy, ktoré by významne znižovali kvalitu ich výchovných kompetencií. Ani jeden z rodičov nepredstavuje hrozbu pre osobnostný a fyzický vývin maloletého dieťaťa. Zo psychologického hľadiska je potrebná korekcia prerušeného stretávania sa dieťaťa s jeho otcom k čomu môžu napomôcť obaja rodičia tým, že nebudú maloleté dieťa priamo či nepriamo angažovať do pretrvávajúcej rodičovskej rivalizácie.

18. Odvolací súd vedený vyššie uvedenými závermi, pristúpil ku korekcii rozhodnutia súdu prvej inštancie, čo do rozsahu predbežne upraveného styku otca s maloletým dieťaťom tak, že do právoplatného skončenia konania o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu vedenému na Okresnom súde Pezinok upravil styk otca s maloletým dieťaťom v každom nepárnom týždni v sobotu od 10:00 hod. do 18:00 hod. a v nedeľu od 10:00 hod. do 18:00 hod., keďže takýto rozsah styku (bez prespatia v domácnosti otca) považoval za súladný s aktuálnym psychickým rozpoložením maloletého dieťaťa po rozpade jeho rodiny a komplikovanými vzťahmi medzi jeho rodičmi. Vzťah maloletého dieťaťa k otcovi je aktuálne negatívny, ktoré tvrdenie matky nebolo dôvodné odvolacím súdom spochybňovať aj vzhľadom na obsah správ Centra poradenstva a prevencie v Pezinku, preto úprava styku otca s dieťaťom aj s prespaním v jeho domácnosti by mohla prehĺbiť odmietavý vzťah dieťaťa k svojmu otcovi a jeho prejavy. Takáto úprava styku otca s maloletým dieťaťom zodpovedá podľa názoru odvolacieho súdu účelu inštitútu neodkladného opatrenia, ktorým je zásah do pomerov účastníkov iba v rozsahu nevyhnutnom pre odstránenie ohrozenia oprávnených záujmov maloletého dieťaťa. Žiada sa dodať, že starostlivosť a výchova o maloleté dieťa predpokladá zabezpečenie nielen materiálnych, ale aj nemateriálnych podmienok, ktoré umožňujú rozvíjanie osobnosti maloletého dieťaťa. V procese socializácie maloletého dieťaťa je v zásade nevyhnutná účasť oboch rodičov. Po rozpade rodiny s maloletým dieťaťom nielen etika príbuzenských vzťahov, ale aj zákon zaväzuje deti k povinnosti svojich rodičov ctiť a rešpektovať, kým rodičovská zodpovednosť (za riadnu výchovu dieťaťa) je prikázaná obom rodičom, preto pokiaľ nie sú zistené také skutočnosti, ktoré by viedli k pozastaveniu výkonu rodičovskej zodpovednosti, nie je dôvod na to, aby rodič, v ktorého priamej starostlivosti maloleté dieťa nie je, sa tento s maloletým dieťaťom nestretával. Doposiaľ osvedčené skutočnosti nesvedčia pre záver o tom, že dieťa by sa so svojím otcom stretávať nemalo. Treba mať na zreteli, že akákoľvek deformácia vzťahu rodič a dieťa sa neskôr v dôsledku odcudzenia len ťažko napráva. Odvolací súd má za to, že v záujme zdravého vývinu maloletého dieťaťa je, aby sa na jeho výchove podieľali obaja rodičia, a to matka v čase starostlivosti o maloleté dieťa a otec počas času, kedy bude mať upravené stretávanie sa s maloletým dieťaťom. Otec musí pochopiť, že pre dieťa je matka preferenčným rodičom, ku ktorému sa v porozchodovej adaptácii vo väčšej miere uplo. O to viac si musí byť vedomý toho, že k dieťaťu je nevyhnutné pristupovať nanajvýš empaticky vzhľadom na jeho aktuálne emocionálne prežívanie v príčinnej súvislosti s rozpadom rodiny.

19. Vzhľadom na odvolacím súdom upravený rozsah styku otca s maloletým dieťaťom, bude miestom odovzdávania maloletého dieťaťa na styk s otcom a miestom jeho preberania po ukončení styku matkou, bydlisko matky. Obaja rodičia by sa pritom mali vyvarovať verbálnych i neverbálnych negatívnych prejavov vo vzťahu k druhému rodičovi pred maloletým dieťaťom, pretože aj len priemerne empatické dieťa sa za takejto situácie nemôže cítiť dobre a takáto okolnosť kladie na jeho psychiku ďalšie neúmerné

požiadavky. Naopak rodičia by mali mať na zreteli vždy najlepší záujem svojho maloletého dieťaťa, ktoré má právo na oboch svojich rodičov, na ich lásku, starostlivosť a podporu. V záujme maloletého dieťaťa je, aby malo vytvorený blízky emocionálny vzťah k obom svojím rodičom, pričom tí by nemali brániť vytvoreniu a rozvíjaniu tohto vzťahu. Je nežiaduce, aby maloleté dieťa bolo vystavované konfliktu lojality k rodičom a ovplyvňované negatívnymi vzťahmi medzi nimi. V záujme zdravého vývinu maloletého dieťaťa je potrebné, aby sa obaja rodičia snažili o budovanie a podporovanie nielen ich vlastného vzťahu s maloletým dieťaťom, ale aj vzťahu druhého rodiča s maloletým dieťaťom.

20. V nadväznosti na uvedené odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti styku otca s maloletým dieťaťom podľa zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

21. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednomyseľne pomerom hlasov 3:0 ( , ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).