Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/11/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Minksa a sudcov JUDr. Olivera Kolenčíka a JUDr. Marty Polyákovej, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XXX/XX, D. – E. D., zastúpená: JUDr. Norbert Kálmán, advokát, so sídlom Beňadika 30/B, Nitra, proti žalovanej: F. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. I. X, J., zastúpená: BIZOŇ & PARTNERS, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Laurinská 4, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, o zaplatenie sumy 10 110 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 26. októbra 2022, č. k. -73, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. a III. p o t v r d z u j e .

Žalovanej proti žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie (Okresný súd Nitra) rozsudkom zo dňa 26. októbra 2022, č. k. -73, pri právnom posúdení podľa ust. 100 ods. 1, , , , , , , , , , , (ďalej len „“), , , v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), konanie v časti o zaplatenie sumy 263,92 eur zastavil (výrok I.), vo zvyšnej časti žalobu zamietol (výrok II.). O trovách konania rozhodol tak, že žalovanej priznal náhradu trov konania v plnej výške, ktorú je povinná zaplatiť žalobkyňa s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením (výrok III.).

2. Pokiaľ ide o rozhodnutie vo veci samej, tak prvoinštančný súd uviedol, že žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 25.3.2022 domáhala od žalovanej zaplatenia sumy 10.110 eur s príslušenstvom, čo odôvodnila tým, že so žalovanou uzatvorila dňa 31.7.2018 ústnu zmluvu o pôžičke, zapožičaná bola suma 9.580 eur s dohodnutým úrokom. Žalovaná postupne uhradila 2.650 eur, a za žalovanú uhradil H. G. sumu 1.160 eur. Žalovaná je od apríla 2021 v omeškaní, podmienky zmluvy o pôžičke sú totožné so zmluvou, ktorú žalobkyňa uzatvorila s Prima banka Slovensko, a.s.

3. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, svedka, oboznámením sa s obsahom spisu a zistil tento skutkový a právny stav:

Žalobkyňa v podanej žalobe tvrdila, že uzatvorila so žalovanou dňa 31.7.2018 ústnu zmluvu o pôžičke.

Žalobkyňa sa na pojednávaní vyjadrila tak, že uzatvorila ústnu zmluvu o pôžičke so žalovanou a jej manželom H. G. s tým, že obidvom požičala peniaze. Žaluje len žalovanú, pretože peniaze boli poslané na jej účet.

Žalovaná uzatvorenie zmluvy o pôžičke so žalobkyňou popierala, tvrdila, že zmluvu o pôžičke uzatvorila žalobkyňa s jej manželom H. G..

Svedok H. G. na pojednávaní uviedol, že boli so žalovanou za žalobkyňou, poprosili ju o finančnú pomoc, pričom žalobkyňa a žalovaná sa dohodli tak, že finančné prostriedky prídu na účet žalovanej a potom budú použité na chod domácnosti.

Žalobkyňa uzatvorila dňa 30.7.2018 s Prima banka Slovensko, a.s. Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, a to pôžičku na sumu 11.000 eur. Jednalo sa o bezúčelový úver s úrokovou sadzbou 5,9 % ročne, poplatok za poskytnutie úveru bol 550 eur, výška anuitnej splátky bola 144,23 eura, počet splátok bol 96, celková čiastka, ktorú sa zaviazala žalobkyňa zaplatiť bola suma 14.396,085 eura.

Žalobkyňa zaslala na účet žalovanej dňa 31.7.2018 sumu 9.580 eur. Úver bol žalobkyni poskytnutý vo výške 11.000 eur. Suma 11.000 eur bola znížená o sumu 550 eur, čo bol poplatok za poskytnutie úveru, a o sumu 870 eur, čo jej poslala žalovaná, z čoho splácala pol roka úver (6 x 145 eur = 870 eur).

Z účtu žalovanej boli na účet žalobkyne realizované platby spolu v sume 2.940 eur, suma 870 eur za obdobie august 2018 - január 2019, suma 870 eur za obdobie február - júl 2019, suma 6 x 145 eur v mesiacoch august, september, október, november, december 2019 a január 2020, suma 40 eur v máji 2020, suma 145 eur v júni 2020 a suma 145 eur v júli 2020.

Príjmovými pokladničnými dokladmi zaplatil H. G. žalobkyni sumu 8 x 145 eur = 1.160 eur, sú to platby v mesiacoch august 2020 až marec 2021.

Žalobkyňa odstúpila od zmluvy o pôžičke listom zo dňa 03. 03. 2022 adresovaným žalovanej. Požadovala zaplatenie sumy 10.110 eur do 15. 03. 2022.

Na manžela žalovanej H. G. bol vyhlásený konkurz uznesením Okresného súdu Nitra sp. zn. zo dňa 01. 12. 2021.

4. Súd prvej inštancie následne konštatoval, že v konaní bolo nesporne preukázané, že žalobkyňa previedla na účet žalovanej dňa 31. 07. 2018 sumu 9.580 eur. Žalobkyňa však v konaní neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala jednoznačne a bez pochybností, že previedla finančné prostriedky na účet žalovanej práve z titulu uzatvorenej zmluvy o pôžičke medzi žalobkyňou a žalovanou. Na žalobkyni ako veriteľovi spočívalo dôkazné bremeno o tom, že bola uzavretá zmluva o pôžičke so žalovanou. Pre súd prvej inštancie bolo nepresvedčivé vyjadrenie samotnej žalobkyne, keď v žalobe tvrdila, že uzatvorila zmluvu o pôžičke len so žalovanou a následne na pojednávaní sa vyjadrila tak, že uzatvorila zmluvu o pôžičke so žalovanou aj s H. G. a že obidvom požičala peniaze. Žalovaná uzatvorenie zmluvy o pôžičke popierala, pričom presvedčivý nebol ani svedok H. G., ktorý vypovedal, že boli so žalovanou za žalobkyňou, teda obaja ju žiadali o finančnú pomoc. Žalobkyňa a žalovaná sa dohodli, že finančné prostriedky prídu na účet žalovanej. Nedôveryhodne vyznelo aj tvrdenie svedka, keď uviedol, že finančné prostriedky potrebovali na chod domácnosti, keď sama žalobkyňa aj žalovaná v podstate zhodne uviedli, že H. G. podnikal, nedarilo sa mu v podnikaní, a z tohto dôvodu potreboval peniaze. Sám svedok potvrdil, že boli voči nemu vedené exekúcie. Z uznesenia Okresného súdu Nitra sp. zn. vyplýva, že ukončil podnikateľskú činnosť ku dňu 01. 06. 2019 a na majetok dlžníka bol vyhlásený konkurz. V kontexte všetkých týchto okolností sa súdu prvej inštancie javilo, že skôr H. G. bol vo finančnej tiesni a potreboval si požičať peniaze.

5. Je na škodu veci, že zmluva o pôžičke nebola uzatvorená v písomnej forme, aj keď zákon pripúšťa ústnu formu zmluvy o pôžičke. Pri pôžičke musí dôjsť hodnoverne a určito k preukázaniu obsahu uzatvorenej zmluvy ako aj k odovzdaniu finančných prostriedkov dlžníkovi práve z tohto titulu teda zo zmluvy o pôžičke. V konaní nebolo preukázané uzatvorenie zmluvy o pôžičke len so žalovanou, ani obsah uzatvorenej zmluvy. To, že peniaze boli poslané na účet žalovanej ešte neznamená samo o sebe, že bola zmluva o pôžičke uzatvorená so žalovanou. Je to len platobné miesto. Ak konštantná judikatúra nevyžaduje fyzické odovzdanie predmetu pôžičky dlžníkovi, bolo by zbytočným a neodôvodneným obmedzením autonómie vôle zmluvných strán nepripustiť určenie bankového účtu tretej osoby ako miesta, kam má byť prevedený predmet pôžičky, ak sa na tom strany zmluvy o pôžičke dohodli.

Uskutočnením prevodu je potom splnená podmienka odovzdania peňazí dlžníkovi podľa (rozhodnutie NS ČR sp. zn. zo dňa 11. 11. 2008).

6. Nesporné v konaní bolo, že žalobkyňa uzatvorila dňa 30. 07. 2018 s Prima banka Slovensko, a.s. Zmluvu o spotrebiteľskom úvere - Pôžička na sumu 11 000 eur. Jednalo sa o bezúčelový úver s úrokovou sadzbou 5,9 % ročne, poplatok za poskytnutie úveru bol 550 eur, výška anuitnej splátky bola 144,23 eura, počet splátok bol 96, celková čiastka, ktorú sa zaviazala zaplatiť bola suma 14 396,085 eura. To však nie je dôkaz o uzatvorení zmluvy o pôžičke so žalovanou. Je to vzťah medzi žalobkyňou a bankou, ktorý sa žiadnym spôsobom netýka žalovanej, tá nie je v žiadnom zmluvnom vzťahu s bankou. Nesporné v konaní bolo aj to, že z účtu žalovanej boli na účet žalobkyne realizované platby spolu v sume 2 940 eur a že príjmovými pokladničnými dokladmi zaplatil H. G. žalobkyni sumu 1 160 eur. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že ak by aj pripustil, že zmluvu o pôžičke uzatvorila žalovaná s manželom ako dlžníci, a ak nebolo dohodnuté, že dlžníci sú povinní plniť spoločne a nerozdielne, potom je povinnosť na plnenie medzi nimi delená a veriteľ je oprávnený požadovať od každého z nich len jemu zodpovedajúci podiel.

7. Žalobkyňa odstúpila od zmluvy o pôžičke listom zo dňa 03. 03. 2022 adresovaným žalovanej. Podľa , od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpiť možno len od zmluvy, ktorá bola uzatvorená platne, t. j, aby existoval záväzok z tejto zmluvy, keďže súd prvej inštancie vykonané dokazovanie vyhodnotil tak, že nemal za preukázané uzatvorenie zmluvy o pôžičke medzi žalobkyňou a žalovanou, nemohla ani žalobkyňa platne od zmluvy o pôžičke odstúpiť. Odstúpiť možno len od zmluvy, ktorá bola platne uzavretá (R 22/1976), teda aby existoval záväzok z tejto zmluvy, keďže uzatvorenie zmluvy o pôžičke medzi žalobkyňou a žalovanou nemal súd za preukázané, nie je možné od takejto zmluvy odstúpiť. Tu prvoinštančný súd poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. februára 2012, sp. zn. , kde Najvyšší súd uviedol, že predpokladom (podmienkou) platnosti a účinnosti hmotnoprávneho úkonu odstúpenia od zmluvy ( ) smerujúceho k právnemu dôsledku podľa , ktorým je zrušenie zmluvy, je, že zmluva, ku ktorej sa odstúpenie vzťahuje, nie je absolútne neplatnou; inak je odstúpenie od zmluvy neplatné pre rozpor so zákonom. Ak by účastníkmi zmluvy o pôžičke boli na jednej strane dve osoby, je treba, aby odstúpenie od zmluvy bolo adresované obom účastníkom a aby sa prejav vôle odstúpiť od zmluvy dostal do ich dispozície, inak účinky odstúpenia od zmluvy nemôžu nastať. Odstúpenie musí byť doručené všetkým subjektom. Podmienkou odstúpenia od zmluvy je existencia niektorého z právnych dôvodov, ktoré sú uvedené v . Žalobkyňa nepreukázala, že by právo odstúpiť od zmluvy bolo medzi účastníkmi zmluvy dohodnuté. Právo odstúpiť od zmluvy zakotvuje , aj iné zákony, napr. , vo všeobecnosti je jedným z dôvodov odstúpenia od zmluvy omeškanie dlžníka s plnením dlhu ( ).

8. Keďže žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno o existencii pôžičky medzi ňou a žalovanou, ale v konaní bolo preukázané, že suma pôžičky bola prevedená z účtu žalobkyne na účet žalovanej, a za situácie, že táto suma nepredstavovala pôžičku pre žalovanú, ani iný právny dôvod tohto plnenia nebol v konaní preukázaný, je potrebné zobrať do úvahy právnu kvalifikáciu rozhodujúcich skutočností ako bezdôvodné obohatenie s odkazom na ustanovenie a nasl.

9. Nárok žalobkyne súd prvej inštancie posúdil ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Vzhľadom k tomu, že žalovaná vzniesla námietku, súd sa v prvom rade zaoberal otázkou, či nárok žalobkyne je alebo nie je premlčaný. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť námietkou. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo nezaniká, iba sa závažne oslabuje. Uplatnenie námietky premlčania spôsobuje zánik súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho súd premlčané právo nemôže priznať. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Inštitút premlčania takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práva im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak uplynula zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom u príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania, a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať u súdu svojho práva. Dôvodné vznesenie námietky premlčania v občianskom súdnom konaní má totiž za následok, že súd nemôže oprávnenej osobe právo (nárok) priznať ( tretia veta ). Pri premlčaní práva na vydanie bezdôvodného obohatenia pre začiatok plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci deň, keď sa

oprávnený dozvedel, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto na jeho úkor bezdôvodné obohatenie získal. Začiatok plynutia subjektívnej a objektívnej premlčacej doby je upravený odlišne, avšak tieto dve premlčacie doby začínajú plynúť, plynú a končia nezávisle od seba. Ich vzájomný vzťah je taký, že ak sa skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí, a to aj napriek tomu, že poškodenému ešte plynie druhá premlčacia doba. Samostatne plynie subjektívna aj objektívna premlčacia doba. Pre začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby je rozhodujúci okamih, keď k získaniu bezdôvodného obohatenia skutočne došlo, čo bolo v momente poskytnutia finančných prostriedkov na účet žalovanej, čo bolo dňa 31. 07. 2018, trojročná objektívna premlčacia doba potom uplynula 31. 07. 2021, žaloba bola súdu doručená dňa 25. 03. 2022, teda po uplynutí trojročnej premlčacej doby. Čo sa týka dvojročnej subjektívnej lehoty, tá plynula od okamihu, kedy došlo k prevodu peňazí na účet žalovanej a kedy sa dozvedela žalobkyňa kto sa na jeho úkor obohatil, čo bolo dňa 31. 07. 2018 a v tejto dvojročnej lehote bolo potrebné podať žalobu na súd, teda do 31. 07. 2020.

10. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala od žalovanej zaplatenia sumy 10 110 eur, právny zástupca žalobkyne v záverečnej reči na pojednávaní uviedol, že žalobkyňa si od žalovanej uplatňuje zaplatenie sumy 9 846,08 eura, súd prvej inštancie jeho prejav posúdil podľa obsahu ako čiastočné späťvzatie žaloby a postupoval v zmysle citovaných zákonných ustanovení ( ) a konanie v časti o zaplatenie sumy 263,92 eura zastavil. Nesúhlas žalovanej so späťvzatím žaloby vyslovený nebol ( ).

11. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti ako aj citované zákonné ustanovenia súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie sumy 263,92 eura zastavil pre čiastočné späťvzatie žaloby a vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol pre premlčanie nároku žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia.

12. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie s poukazom na ustanovenie tak, že v konaní úspešnej žalovanej súd priznal náhradu trov konania v plnej výške, nakoľko žalovaná bola v konaní úspešná. K čiastočnému zastaveniu konania nedošlo zavinením žalovanej, ale žalobkyne s odkazom na ustanovenie . Dôvody hodné osobitného zreteľa s poukazom na ustanovenie zistené neboli. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník s poukazom na ustanovenie .

13. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa, prostredníctvom právneho zástupcu, navrhujúc odvolaciemu súdu, aby napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V podanom odvolaní žalobkyňa uviedla, že z rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že súd nepovažoval plnenie žalobkyne žalovanej za pôžičku, a plnenie žalovanej žalobkyni ako splácanie pôžičky (resp. uvažuje, žeby to mohlo byť aj niečo iné, ale čo napr. to už neuvádza), má za to, že existencia dohody (zmluvy) o pôžičke preukázaná nebola, a teda od neexistujúcej zmluvy nie je možné odstúpiť, a teda pôžička nebola splatná, a má za to, že žalobkyňa plnila omylom, bez právneho titulu a pod., teda na strane žalovanej vznikol predmet bezdôvodného obohatenia, voči ktorému sa účinne žalovaná dovolala premlčania. Namietla, že úvaha súdu prvej inštancie je nesprávna. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalovaná prijala plnenie od žalobkyne, toto splácala a to zhodne ako to vyplývalo žalobkyni z jej záväzku, ktorý uzatvorila, aby mohla plniť (požičať) žalovanej. S týmto sa súd prvej inštancie nevysporiadal, ani nemohol, nakoľko tieto produkované dôkazy vyvracajú dôvody, ktorými súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil.

14. K žalobkyni podanému odvolaniu sa písomne vyjadrila žalovaná, prostredníctvom právneho zástupcu, uvádzajúc, že s tvrdeniami žalobkyne nesúhlasí. V celej miere sa stotožňuje s procesným postupom a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Napadnuté rozhodnutie považuje za vecne správne, presvedčivo a vyčerpávajúco odôvodnené, rešpektujúce právo na súdnu ochranu a spravodlivý súdny proces. K samotnému odvolaniu uviedla, že toto je podľa jej názoru zmätočné a nepreskúmateľné, nakoľko ani len neobsahuje zákonné náležitosti odvolania, pričom poukázala na znenie ust. . V ďalšom uviedla, že žalobkyni sa v priebehu konania skutočne nepodarilo nijakým spôsobom preukázať, že by medzi ňou a žalovanou niekedy vznikla zmluva o pôžičke, pričom len vyjadrenie jej názoru, že s touto úvahou súdu nesúhlasí, nijako závery súdu nevyvracia. Žalovaná má za to, že žalobkyňa nedostatočne uviedla dôvody prečo je rozhodnutie súdu prvej inštancie nesprávne. V závere vyjadrenia odvolaciemu súdu navrhla, aby odvolanie odmietol a zároveň žiadala priznať náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

15. Vyjadrenie žalobkyne k žalovanej podanému vyjadreniu nebolo dané.

16. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie žalobkyne bolo podané oprávnenou osobou v rámci zákonnej lehoty pre podanie odvolania ( ), preskúmal napadnutý rozsudok, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania ( a ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario). Následne odvolací súd konštatujúc nedôvodnosť podaného odvolania žalobkyne napadnutý rozsudok v jeho výrokoch II. a III. podľa , ako vecne správny potvrdil.

17. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa , dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

Podľa veta tretia , súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa veta prvá , pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Podľa , na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa , zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa , kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí bezdôvodné obohatenie vydať.

Podľa , právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu, a kto sa na jeho úkor obohatil.

Podľa , najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

Podľa , každé podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu.

18. V prípade tohto prebiehajúceho odvolacieho konania odvolací súd vychádzal zo svojej zákonnej povinnosti skúmať, či odvolaním podaným zo strany žalobkyne napadnutý – zamietajúci prvoinštančný rozsudok nebol vydaný v konaní postihnutom výskytom niektorej z procesných vád, tak ako sú obsiahnuté v ust. prijal ten záver, že napadnutý rozsudok ani jednou z procesných vád obsiahnutou v citovanom ust. netrpí, a preto ho ako vecne správny podľa potvrdil. V ďalšom sa odvolací súd prikláňa k rozsahu a predovšetkým obsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku, s ktorým sa stotožňuje ( ). Taktiež je potrebné považovať za dostatočne zistený rozsah skutkového stavu s jeho následným správnym posúdením súdom prvej inštancie podľa ním odcitovaných ustanovení všeobecného hmotnoprávneho predpisu nachádzajúcich sa v rámci bodov 9. a 14. odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Pokiaľ ide o samotný proces vyhodnotenia dôkazov, ktoré v danej prejednávanej veci vykonal súd prvej inštancie, tak tento je potrebné charakterizovať za plne súladný s obsahom ust. , čo znamená, že vykonané dôkazy súd hodnotil jednotlivo, ak aj v ich vzájomnej súvislosti s prihliadnutím na všetko vyšlé počas konania najavo.

19. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že sa stotožňuje so zaujatým právnym záverom prvoinštančného súdu o neunesení dôkazného bremena ohľadom uzatvorenia pôžičky medzi žalobkyňou a žalovanou. V tejto súvislosti bolo súdom prvej inštancie

správne konštatované, že zmluvu o pôžičke je možné uzatvoriť aj v písomnej forme, avšak v danom prípade v rámci dôkazného bremena zaťažujúceho žalobkyňu, ktorá nad všetky pochybnosti v spore nepreukázala, že finančné prostriedky previedla na účet žalovanej práve z dôvodu ňou tvrdenej existencie zmluvy o pôžičke medzi stranami tohto sporu. Taktiež súd prvej inštancie správne ako nepresvedčivé vyhodnotil navzájom odporujúce vyjadrenia žalobkyne týkajúce sa samotného uzatvorenia zmluvy o pôžičke, keď v podanej žalobe žalobkyňa tvrdila, že zmluvu o pôžičke uzatvorila iba so žalovanou, zatiaľ čo na pojednávaní pred súdom prvej inštancie žalobkyňa uviedla, že zmluvu o pôžičke uzatvorila so žalovanou a aj s jej manželom H. G.. Zo strany prvoinštančného súdu je potrebné ako vecne správnu vyhodnotiť jeho konštatáciu v tom smere, že aj výpoveď v konaní vypočutého svedka H. G. pôsobí nedôveryhodne, pretože tento vypočutý svedok uviedol, že finančné prostriedky z pôžičky boli použité na zabezpečenie chodu ich domácnosti, pričom samotná žalobkyňa a aj žalovaná v podstate zhodne uviedli, že H. G. sa v jeho podnikateľskej činnosti nedarilo a z tohto dôvodu potreboval finančné prostriedky.

20. Pokiaľ ide o právnu analýzu prvoinštančného súdu týkajúcu sa jednostranného odstúpenia žalobkyne v zmysle od údajnej zmluvy o pôžičke, ktoré odstúpenie žalobkyňa realizovala listom zo dňa 3.3.2022, tak je potrebné sa stotožniť s konštatovaním prvoinštančného súdu odvíjajúceho sa od tej skutočnosti, že účastník môže odstúpiť iba od takej zmluvy, ktorá bola uzatvorená platne, t. j. vyplýva určitý záväzok z takejto zmluvy, čo však v danom prípade splnené nebolo, pretože súd prvej inštancie nemal za preukázanú existenciu ústne uzatvorenej zmluvy o pôžičke medzi stranami tohto sporu. V tejto súvislosti súd prvej inštancie opodstatnene poukázal na relevantný judikát publikovaný p/ od č. R 22/1976 ako aj obsah rozsudku Najvyššieho súdu SR z 29.2.2012 sp. zn. .

21. Následne súd prvej inštancie v kontexte vyššie uvedeného, t. j. pri nepreukázaní uzatvorenia zmluvy o pôžičke v ústnej forme medzi stranami tohto sporu ako zmluvnými stranami, žalobou uplatnený nárok žalobkyne správne posúdil ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, pri posudzovaní ktorého sa v prvom rade musel vysporiadať so vznesenou námietkou premlčania žalovanou, ktorú ´, vychádzajúc z obsahu ustanovení § ods. 1 a , vyhodnotil za dôvodne podanú rešpektujúc pritom čas podania žaloby na Okresnom súde Nitra (dňa 25.3.2022), čas, kedy k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovanej došlo (31.7.2008), ako aj dĺžku subjektívnej premlčacej doby (2 roky) a dĺžku objektívnej premlčacej doby (3 roky). Po vzájomnom porovnaní týchto kritérií, prvoinštančný súd správne ustálil uplynutie subjektívnej premlčacej doby na strane žalovanej dňom 31.7.2020 a uplynutie objektívnej premlčacej doby na strane žalovanej dňom 31.7.2021. Vzhľadom k podaniu žaloby na prvoinštančnom súde žalobkyňou až dňa 25.3.2022, čo je oneskorene, t. j. po márnom uplynutí obidvoch lehôt (subjektívnej a objektívnej) súd prvej inštancie pri vznesenej námietke premlčania žalovanou, dôvodne podanú žalobu žalobkyne pre premlčanie v nej uplatneného nároku zamietol.

22. Pokiaľ ide o podané odvolanie žalobkyne zo dňa 24.11.2022 smerujúce voči predmetnému - zamietajúcemu rozsudku, tak odvolací súd vzhľadom na jeho obsah ( ) dospel k tomu záveru, že sa ním nenapáda výrok I. napadnutého rozsudku o zastavení konania po sumu 263,92 eura. Vzhľadom na absenciu uplatnených odvolacích dôvodov v predmetnom odvolaní v zmysle , odvolací súd preskúmavajúc obsah tohto odvolania dospel k tomu záveru, že je v ňom namietané nesprávne právne posúdenie ( ) ako aj to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( ). Na margo celkového obsahu podaného odvolania žalobkyňou je potrebné uviesť, že v prevažnej väčšine textu sa predmetné odvolanie venuje citáciám úvah prvoinštančného súdu, ktoré boli obsiahnuté v odôvodnení napadnutého rozsudku.

23. S prihliadnutím na uvedené dôvody, odvolací súd podané odvolanie žalobkyne smerujúce voči rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 26.10.2022 č. k. -73 vyhodnotil za nedôvodné s rozhodnutím o ňom tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

24. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa , a , s tým, že nárok na ich náhradu v plnom rozsahu priznal úspešnej žalovanej v tomto konaní voči neúspešnej žalobkyni v odvolacom konaní. O výške tohto nároku rozhodne súdny úradník na súde prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

25. Toto rozhodnutie prijal odvolací súd pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).