Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Er/916/2008

Uznesenie

Okresný súd Pezinok v exekučnej veci oprávneného: Business Center, s.r.o., IČO: 31324363, so sídlom Nám. SNP 29, 815 63 Bratislava, proti povinnému: H.A. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX, XXX XX B. D. N., pre zaplatenie 46,47 eur s príslušenstvom, vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Ing. Zuzanou Dobrodenkovou, PhD., so sídlom úradu Blahova 13, 909 01 Skalica, o sťažnosti spoločnosti B.C.CONSULT, s.r.o., IČO: 45462500, so sídlom Budovateľská ulica 1290, 093 01 Vranov nad Topľou proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok č.k. XXEr/XXX/XXXX-XX zo dňa 19.07.2023, takto

rozhodol:

Uznesenie Okresného súdu Pezinok č.k. XXEr/XXX/XXXX-XX zo dňa 19.07.2023 mení tak, že súd z r u š u j e Upovedomenie o zastavení starej exekúcie č. Y. XXX/XXXX-XX zo dňa 13.02.2020 vydané súdnym exekútorom JUDr. Ing. Zuzanou Dobrodenkovou, PhD..

odôvodnenie:

1. Dňa 27.02.2006 bolo Okresnému súdu Bratislava III doručené oznámenie vo veci výkonu rozhodnutia oprávneného: Business Center, s.r.o., IČO: 31324363, so sídlom Nám. SNP 29, 815 63 Bratislava, proti povinnému: H. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX, XXX XX B. D. N., pre zaplatenie 46,47 eur s príslušenstvom, v rámci ktorého oprávnený Business Center, s.r.o., IČO: 31324363, so sídlom Nám. SNP 29, 815 63 Bratislava uvádza, že proti povinnému podal dňa 24.02.2006 návrh na vykonanie exekúcie v súlade s prechodným ustanovením , súdnemu exekútorovi: JUDr. Ing. Zuzane Dobrodenkovej, PhD.. Vzhľadom k uvedenému oprávnený Business Center, s.r.o., IČO: 31324363, so sídlom Nám. SNP 29, 815 63 Bratislava žiada príslušný súd o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Predmetný návrh na vykonanie exekúcie oprávnený odôvodňuje tým, že proti povinnému bol právoplatne nariadený výkon rozhodnutia uznesením Okresného súdu Bratislava III č.k. XXE XXXX/ XXXX. Na základe predmetného návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 24.02.2006 bol Okresným súdom Bratislava III poverený súdny exekútor JUDr. Ing. Zuzana Dobrodenková, PhD., a to poverením zo dňa 09.05.2006, ktoré bolo súdnemu exekútorovi doručené dňa 17.05.2006. V zmysle Inštrukcie 18/2007 MS SR zo dňa 06.12.2007 č. 12460/2007-130 bol vyššie uvedený návrh na vykonanie exekúcie prenesený na Okresný súd Pezinok, ktorý bol zaevidovaný pod sp. zn. XXEr/XXX/XXXX, nakoľko došlo k zmene obvodov súdov Slovenskej republiky o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene v znení neskorších predpisov.

2. Tunajší súd uznesením č.k. XXEr/XXX/XXXX-XX zo dňa 19.07.2023, vydaným vyšším súdnym úradníkom (ďalej len „napadnuté uznesenie“), námietky spoločnosti B.C.CONSULT, s.r.o., IČO: 45462500, so sídlom Budovateľská ulica 1290, 093 01 Vranov nad Topľou (v uznesení označenej ako oprávnený) proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie v celom rozsahu zamietol. Predmetné uznesenie bolo spoločnosti B.C.CONSULT, s.r.o., IČO: 45462500, so sídlom Budovateľská ulica 1290, 093 01 Vranov nad Topľou (ďalej len „dotknutá spoločnosť“) doručené dňa 23.08.2023.

3. Dňa 30.08.2023 podala dotknutá spoločnosť sťažnosť proti vyššie uvedenému uzneseniu, t.j. v 15- dňovej zákonnej lehote. Dotknutá spoločnosť sťažnosť odôvodnila tým, že exekučný súd označil ako

oprávneného spoločnosť B.C. CONSULT s.r.o., avšak spoločnosť B.C. CONSULT s.r.o. neeviduje v predmetnej veci k dnešnému dňu právoplatné rozhodnutie súdu o zmene účastníka konania na strane oprávneného a zároveň spoločnosť B.C. CONSULT s.r.o. neudelila k dnešnému dňu súhlas so vstupom do prebiehajúceho exekučného konania. Podľa ust. Exekučný poriadok (ďalej len EP) v znení neskorších predpisov, exekučné konania, ktoré sa začali do 01.02.2002 sa dokončia podľa doterajších predpisov. Podľa EP, konania začaté pred 01.09.2005 sa dokončia podľa práva platného do 31.08.2005, ak odsek 2 neustanovuje inak, pričom odsek 2 jasne uvádza: Ustanovenie až 3, a , ... sa použijú aj na konania začaté pred 01.09.2005. Ako je zrejmé z obsahu spisu, exekučné konanie sa začalo v roku 1999 a podľa prechodného ustanovenia EP konania začaté pred 01.09.2005 sa dokončia podľa práva platného do 31.08.2005, ak odsek 2 neustanovuje inak. Ustanovenie a EP v znení účinnom do 31.08.2005 otázku procesného nástupníctva v exekučnom konaní riešilo len čiastočne. Ustanovovalo, že exekúciu možno vykonať aj proti inému, než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného, než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, ak sa preukázalo, že na takú osobu prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu. Prevod alebo prechod práv alebo povinností pokiaľ nevyplýval priamo z právneho predpisu, bolo potrebné preukázať listinou vydanou alebo overenou oprávneným orgánom. Citované ustanovenie však neupravovalo konkrétny postup účastníkov exekučného konania, súdneho exekútora a exekučného súdu pre prípad, ak k prevodu alebo prechodu práv alebo povinností z exekučného titulu po začatí exekučného konania aj došlo. V čase postúpenia pohľadávky a doloženia Zmlúv o postúpení pohľadávky z ustanovenia vyplývalo, že na exekučné konanie sa použijú ustanovenia v prvej až piatej časti , ak EP neustanovuje inak. V praxi to znamená, že pokiaľ EP určitú procesnú situáciu nerieši, tak sa na jej riešenie použijú príslušné ustanovenia . V danom prípade to znamenalo potrebu aplikovať ustanovenie a o zmene účastníka konania. S účinnosťou od 01.09.2005 bolo zavedené nové znenie EP, ktorým sa účastníkom exekučného konania uložila oznamovacia povinnosť ohľadom existencie právnych skutočností zakladajúcich prevod alebo prechod práv a povinností vyplývajúcich z exekučného titulu a exekútorovi povinnosť na základe takéhoto oznámenia podať na súd návrh na pripustenie zmeny účastníka konania. Dotknutá spoločnosť neudelila k dnešnému dňu súhlas so vstupom do predmetného exekučného konania. Nakoľko doposiaľ nebolo rozhodnuté, že v konaní sa bude pokračovať s dotknutou spoločnosťou ako s prípadným nástupcom pôvodného oprávneného, v napadnutom uznesení je označený subjekt, ktorý nemá postavenie účastníka tohto konania.

4. Ďalej dotknutá spoločnosť v sťažnosti uvádza, že súd v napadnutom uznesení dospel k záveru, že námietky smerujú proti paušálnym trovám uvedeným v doručenom Upovedomení o zastavení starej exekúcie, preto podané námietky ako neprípustné odmietol. Výklad aplikovaný v napadnutom uznesení, ktorý má za následok odmietnutie preskúmania skutočností, či si súdny exekútor v upovedomení uplatnil nárok na paušálne trovy v súlade so zákonom, je odmietnutím spravodlivosti. Stav, keď subjekt, ktorý si uplatnil svoj súkromnoprávny nárok, si zároveň o ňom aj sám rozhodne dokumentom so silou exekučného titulu, v ktorom absentuje elementárne zdôvodnenie a najmä preukázanie vzniku uplatneného nároku, je neakceptovateľné bez preskúmania nezávislým súdom. Aby bolo upovedomenie vydané v súlade so zákonom ako celok, musí byť zákonné ako celok, vrátane uplatneného nároku na náhradu paušálnych trov. Dotknutá spoločnosť má za to, že samotné znenie pripúšťa námietky pri nároku na paušálne trovy. Z formulácie ust. ZoUNEK „Námietky proti paušálnym trovám nie sú prípustné“ je možné gramatickým výkladom dospieť k záveru, že námietky nie je možné podať proti výške paušálnych trov, nakoľko tá je nespochybniteľne určená zákonom. Samotný nárok na ich náhradu však spochybniteľný už je, nakoľko tu môže nastať situácia, ktorú predpokladá ZoUNEK v ust. (súdny exekútor nevydá a nezašle upovedomenie o zastavení starej exekúcie v lehote alebo stará exekúcia nebola zapísaná do centrálneho registra exekúcií). V napadnutom uznesení sa súd splnením zákonnej podmienky pre priznanie nároku na náhradu paušálnych trov, ktorou je včasnosť jej zápisu do centrálneho registra exekúcií (ďalej len „CRE“) vôbec nezaoberal. S poukazom na uvedené má dotknutá spoločnosť za to, že včasnosť zápisu do CRE je nespochybniteľne jednou z kumulatívnych podmienok pre vznik nároku na paušálne trovy konania, ktorú musí mať súd jednoznačne preukázanú. Teda ak stará exekúcia nebola (k 30.06.2016) zapísaná do CRE, nemá súdny exekútor nárok na náhradu trov starej exekúcie, potom súdny exekútor uplatňujúci svoj súkromnoprávny nárok musí preukázať, že stará exekúcia k 30.06.2016 bola do CRE zapísaná. Dôkazné bremeno o včasnosti zápisu exekúcie do CRE je na súdnom exekútorovi, ktorý si nárok uplatnil. Na základe uvedeného dotknutá spoločnosť žiada súd, aby zrušil napadnuté uznesenie.

5. Dňa 19.10.2023 bolo exekučnému súdu doručené vyjadrenie súdneho exekútora k sťažnosti dotknutej spoločnosti, v rámci ktorého súdny exekútor uvádza, že dotknutá spoločnosť vo svojej sťažnosti uvádza „pozliepané“ argumenty napr. „Skôr ako Okresný súd Zvolen rozhodol....“, pričom tu ide o rozhodnutie Okresného súdu Pezinok. Dotknutá spoločnosť v sťažnosti používa viacero argumentov reagujúc na rozhodnutia viacerých súdov. Ide o účelové namietanie účastníctva, pretože aj zo správania dotknutej spoločnosti vyplýva, že akceptovala postup súdneho exekútora, keď sa takmer 10 rokov nedomáhala vydania súdneho rozhodnutia o zmene účastníka konania a exekúcia sa viedla v jej prospech aj bez takéhoto rozhodnutia. Dotknutá spoločnosť sa sama považovala za oprávneného až do momentu, keď má platiť paušálne trovy exekúcie v dôsledku zmeny právnej úpravy a zastavenia exekúcie zo zákona, pričom z ďalšieho obsahu námietok je zrejmé, že sú v celom rozsahu motivované práve tým, aby sa vyhla plateniu paušálnych trov starej exekúcie. Dňa 10.09.2010 bolo doručené súdnej exekútorke Oznámenie o postúpení pohľadávok zo dňa 08.09.2010, ktorým dotknutá spoločnosť sama oznámila, že sa stala právnym nástupcom oprávneného ČSOB Factoring, a.s. a teda bol procesne realizovaný vstup dotknutej spoločnosti do exekúcie (t.j. oznámila procesnoprávne nástupníctvo). Ako nový oprávnený, dotknutá spoločnosť, preukázala prechod práva Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 24.08.2010 uzatvorenou medzi ČSOB Factoring, a.s. a dotknutou spoločnosťou, a zároveň aj svoj vstup do exekučného konania (číslo účtu dotknutej spoločnosti na poukazovanie výťažkov z exekúcií). Týmto podaním bol preukázaný súdnemu exekútorovi prechod práva z exekučného titulu (ust. § 37 ods. 3 a 4 EP). Oprávnený dotknutá spoločnosť predložila zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 24.08.2010, ktorá dokazuje, že pohľadávky boli postúpené s celým príslušenstvom na ich spoločnosť a osobitným listom (Oznámenie o postúpení pohľadávok) zo dňa 08.09.2010 žiadala zasielať výťažok z exekúcií na jej účet vedený v Slovenskej sporiteľni, a.s., č. ú. 0562824300/0900, čo je dostatočný prejav jej vôle vstupu do konania. V zmluve o postúpení pohľadávky zo dňa 24.08.2010 s osvedčenými podpismi v článku VII. ods. 4 si zmluvné strany dohodli, že majiteľom účtu č. 190-20041934/6500 vedeným Poštovou bankou, a.s. pre postupcu sa stáva postupník - dotknutá spoločnosť. Tento účet bol aj v pôvodnom konaní na súde, pri výkone rozhodnutia a v exekučnom konaní tak isto určený na úhradu vymožených súm pre pôvodných oprávnených (B.C. Consulting, a.s., následne právny nástupca Business Center, s.r.o.). Aj tento účet používaný v exekučnom konaní na úhradu vymáhaného nároku prevzala dotknutá spoločnosť. Dotknutá spoločnosť sa stala účastníkom exekučného konania v štádiu exekúcie dňom oznámenia o postúpení pohľadávky súdnej exekútorke (po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie) a predložením zmluvy o postúpení pohľadávky. Túto skutočnosť (predloženie zmluvy o postúpení pohľadávky) pritom dotknutá spoločnosť v námietkach proti „Upovedomeniu“ ani nerozporovala. Súdny exekútor postupoval v zmysle zákonných ustanovení (ust. § 37 ods. 4 EP v znení účinnom do 30.11.2006). Súdny exekútor nebol osobou oprávnenou a ani povinnou na podanie návrhu na zmenu účastníka konania.

6. Ďalej súdny exekútor uvádza, že exekúcia je riadne zapísaná v Centrálnom registri exekúcií. Ak by bolo povinnosťou súdneho exekútora preukázať alebo uviesť v „Upovedomení“ aj čas zápisu do Centrálneho registra exekúcií, táto skutočnosť by patrila k náležitostiam „Upovedomenia“, prípadne by bola súčasťou vzoru zverejneného ministerstvom a Slovenskou komorou exekútorov. Skutočnosť, že súdny exekútor nemá nárok na trovy exekúcie, ak táto nebola zapísaná v Centrálnom registri exekúcií, bola upravená až zákonom ZOUNEK s účinnosťou od 01.01.2020. Zápis v Centrálnom registri exekúcií z hľadiska ZOUNEK možno preto posudzovať najskôr k 01.01.2020. Ak by dátum zápisu starej exekúcie do Centrálneho registra exekúcií mal byť údajom povinne zapisovaným, bola by nevyhnutná legislatívna zmena. Exekúcia je zapísaná v Centrálnom registri exekúcií a keďže údaj o dátume zápisu nie je povinne spracúvaným údajom v zmysle § 211a EP, nie je právny dôvod na jeho skúmanie, a teda sa má za to, že exekúcia bola zapísaná včas. Dotknutá spoločnosť tak nespochybňovala samotný zápis predmetnej exekúcie do Centrálneho registra exekúcií, spochybňovala len včasnosť tohto zápisu (zápis do 30.06.2016). Zákon ZOUNEK stanovuje paušálne trovy exekúcie, na ktorých náhradu má súdny exekútor nárok v prípade, ak došlo k zastaveniu exekúcie podľa zákona ZOUNEK. Zároveň zákon ZOUNEK stanovuje dve výnimky, kedy na náhradu trov exekúcie súdny exekútor nárok nemá. Súdny exekútor nemá nárok na náhradu trov exekúcie v prípade, ak zašle upovedomenie o zastavení exekúcie oprávnenému po uplynutí zákonom stanovenej lehoty. Druhým prípadom, kedy súdny exekútor nemá nárok na náhradu trov exekúcie je prípad, kedy ide o starú exekúciu, ktorá nebola (nikdy) evidovaná v Centrálnom registri exekúcií. V zmysle § 7 ods. 1 zákona ZOUNEK, nárok na paušálnu náhradu vzniká exekútorovi ex lege , a to čo sa týka základu aj výšky (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. B.. Ú. XXX/XXXX-XX zo dňa 12.05.2020). Ustanovenie § 7 ods. 1 zákona ZOUNEK sa tak považuje za jednoznačné a nie je dôvod sa odchyľovať od jeho výslovného znenia. Nárok súdneho exekútora na trovy exekúcie je daný a zákonný. V zmysle ust. § 6 ods. 4 zákona ZOUNEK má súdny exekútor

zákonný nárok na náhradu paušálnych trov. V tomto prípade súdny exekútor nenesie dôkazné bremeno, ale oprávnený, ktorý tvrdí opak. Oprávnený ani nepreukázal absenciu zápisu a teda neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia. Rozhodnutia súdov nie sú prameňom práva (toľko z teórie práva) a samotné rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, o ktoré oprávnený argumentačne opiera svoju sťažnosť, nemá v predmetnej veci ani inštančnú záväznosť a ani judikatórnu záväznosť (nebolo zverejnené v Zbierke stanovísk NS SR) a nepredstavuje ani ustálenú rozhodovaciu prax. Sťažnosťou napadnuté uznesenie č. k. -47 zo dňa 19.07.2023 nie je v rozpore s ustálenou judikatúrou. Súdny exekútor disponuje právoplatnými rozhodnutiami iných súdov (napr. Okresný súd Zvolen, Okresný súd Trnava, Okresný súd Nitra) v obdobných veciach, pričom bolo rozhodnuté tak ako rozhodol Okresný súd Pezinok. Sťažnosť dotknutej spoločnosti súdny exekútor navrhuje zamietnuť.

7. Podľa Ex. por., „Na exekučné konanie sa použijú ustanovenia <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/>, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.“

8. Podľa , „Proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť.“

9. Podľa , „Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.“

10. Podľa , „Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané“.

11. Podľa , „Sťažnosť sa podáva v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal.“

12. Podľa , „V sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha.“

13. Podľa , „Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis.“

14. Podľa , „Ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.“

15. Podľa , „Súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti unesením spravidla bez nariadenia pojednávania.“

16. Podľa , „Ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.“

17. Podľa , „Ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.“

18. Sťažnosť je prípustná voči uzneseniu súdu prvej inštancie vydaného súdnym úradníkom. V prípade, ak nie je sťažnosť podaná dôvodne, súd sťažnosť zamietne. V opačnom prípade súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení, pričom v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník pri opätovnom rozhodovaní viazaný právnym názorom sudcu, ktorý o predmetnej sťažnosti rozhodol. Sťažnosť je prostriedkom procesnej obrany, ktorý nemožno stotožňovať s opravným prostriedkom, a z toho dôvodu nemožno analogicky aplikovať ani ustanovenia o odvolaní. Sťažnosť nemá tzv. devolutívny účinok ( o sťažnosti nerozhoduje krajský súd ako nadriadený súd), o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie, a to spravidla bez nariadenia pojednávania, ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

19. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil neprávne právne závery.

20. Súd zistil, že sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobou, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané a toto rozhodnutie bolo vydané súdnym úradníkom. Nakoľko sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti, súd pristúpil k preskúmaniu napadnutého uznesenia bez nariadenia pojednávania.

21. Pokiaľ ide o námietku včasnosti zápisu predmetnej exekúcie do Centrálneho registra exekúcií, túto súd vyhodnotil ako právne irelevantnú a nedôvodnú.

22. Podľa § 233a Ex. por., „Postup ukončenia exekučných konaní začatých pred 1.aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31.marca 2017 upravuje osobitný zákon.“

23. Podľa o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), „Tento zákon upravuje postup ukončenia exekučných konaní začatých pred 1.aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31.marca 2017 (ďalej len „exekučné konanie“) a osobitosti postupu pri podaní opätovného návrhu na vykonanie exekúcie (ďalej len „opätovný návrh“).“

24. Podľa , „Na účely tohto zákona sa starou exekúciou rozumie exekúcia začatá pred 1.aprílom 2017 a vedená podľa predpisov účinných do 31.marca 2017.“

25. Podľa , „Stará exekúcia sa týmto zákonom zastavuje, ak uplynula rozhodná doba a nejde o starú exekúciu podľa odseku 2.“

26. Podľa , „Ak sa stará exekúcia zastavila, exekútor vyhotoví upovedomenie o zastavení starej exekúcie, ktorého vzor zverejní Slovenská komora exekútorov po dohode s Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) na svojom webovom sídle v strojovo čitateľnom elektronickom formáte.“

27. Podľa , „Trovy starej exekúcie pozostávajú z trov exekútora, ktoré si pred zastavením starej exekúcie z prijatého alebo vymoženého plnenia oprávnene ponechal, a paušálnych trov vo výške 35,- eur; ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa výška paušálnych trov o daň z pridanej hodnoty, ktorú je exekútor povinný platiť podľa osobitného predpisu. Na úhradu iných trov starej exekúcie, ako trov uvedených v prvej vete, nemá exekútor nárok.“

28. Podľa , „Paušálne trovy znáša oprávnený. Exekútor vyzve oprávneného na zaplatenie paušálnych trov v upovedomení o zastavení starej exekúcie, ak exekútor paušálne trovy uplatňuje.“

29. Podľa , „Exekútor nemá nárok na náhradu paušálnych trov, ak a) oprávnenému zaslal upovedomenie o zastavení exekúcie po uplynutí lehoty podľa alebo b) ide o starú exekúciu, ktorá nebola zapísaná v centrálnom registri exekúcií.“

30. Podľa , „Proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie, ktoré bolo vydané v rozpore s týmto zákonom, môže oprávnený podať do 30 dní od jeho doručenia u exekútora námietky. Námietky proti paušálnym trovám nie sú prípustné.“

31. Súd má z Centrálneho registra exekúcie preukázané, že predmetná exekúcia je zapísaná v Centrálnom registri exekúcií. Súd poukazuje na skutočnosť, že v v druhá veta, je ustanovené, že námietky proti paušálnym trovám nie sú prípustné a taktiež v ustanovení tohto zákona, nie je ustanovené, ku ktorému dňu má byť stará exekúcia zapísaná v Centrálnom registri exekúcií. Exekučný súd navyše konštatuje, že účastník exekučného konania, ktorý nepredloží potrebné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, následne nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. V prípade oprávneného sa jedná o tzv. dôkazné bremeno ako procesná zodpovednosť účastníka exekučného konania za výsledok konania. V zmysle ust. Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, exekútor mal povinnosť do 30. júna 2016 vykonať zápis všetkých právoplatne neskončených exekúcií, v ktorých mu súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie, do Centrálneho registra exekúcií, t.j. v čase zastavenia exekúcie ex lege v zmysle

Z.z. musela byť exekúcia zapísaná v Centrálnom registri exekúcií. Vzhľadom k tomu, že oprávnený ako právnická osoba s majetkovou účasťou štátu má do predmetného registra bezplatný prístup, mohla absenciu zápisu predmetnej exekúcie v registri namietať kedykoľvek po uplynutí zákonnej lehoty stanovej exekútorovi na vykonanie zápisu. Súdny exekútor, okrem iného, v prípade nesplnenia tejto zákonnej povinnosti podlieha disciplinárnej zodpovednosti. V prípade, že exekútor preukáže súdu listinným dôkazom zápis exekúcie v Centrálnom registri exekúcií, takýto dôkaz je pre súd právne relevantný a dostačujúci a nie je úlohou exekučného súdu zisťovať presný dátum zápisu exekúcie v Centrálnom registri exekúcií, čo nevyžaduje ani .

32. Exekučný súd ďalej poznamenáva, že v ustanovení § 211a ods. 1 Ex. por. je upravený Centrálny register exekúcií, v ktorom sú taxatívne vymenované údaje, ktoré sa do neho zapisujú, pričom údaj „kedy sa zápis vykonal“, t.j. „deň zápisu“ predmetné ustanovenie neobsahuje. Údaj o „dni“ zápisu exekúcie do registra teda nebol zákonom ustanovený. Z informácie z Centrálneho registra exekúcií sa dá zistiť len skutočnosť, či exekúcia bola alebo nebola do tohto registra zapísaná. Dátum, kedy bola exekúcia skutočne zapísaná je možné zistiť len zo zdrojového kódu systému na základe odbornej analýzy. Až účinnosťou , t.j. od 01.01.2020 bola zákonom stanovená „sankcia“ exekútorovi a to v , že ak predmetná exekúcia nie je zapísaná, nemá nárok na náhradu paušálnych trov, pričom toto zákonné ustanovenie neustanovuje „okamih/deň“ zápisu. Súd má preto za to, že splnenie uvedenej povinnosti súd skúma až v čase rozhodovania, kedy vykonáva prieskum tohto zápisu.

33. Exekučný súd tiež poukazuje na uznesenie ÚS SR č.k. B.. Ú. XXX/XXXX-XX zo dňa 12.05.2020, v ktorom ÚS SR konštatoval, citujem „Ústavný súd, vychádzajúc zo znenia právnej úpravy konštatuje, že nárok na paušálnu náhradu vzniká ex lege, a to čo sa týka základu aj výšky. Procesný postup exekútora určuje priamo lex specialis. Preto nie je možné uvažovať o porušení základných práv sťažovateľky nezohľadnením výkladu úpravy lex generalis a judikatúry z nej vychádzajúcej, keďže jej aplikácia je vylúčená existenciou a povinnosťou úpravy lex specialis. Na základe uvedeného ústavný súd považoval túto časť argumentácie sťažovateľky za nenáležitú a právne bez významu. Taktiež je potrebné si uvedomiť, že právna úprava nedáva možnosť úvahy o vzniku a rozsahu nároku na zaplatenie paušálnych trov starej exekúcie, upravuje ho jednoznačným spôsobom, v zásade nepripúšťajúcim úvahu o rôznych výkladoch či iný záver. Jedinou úvahou súdneho exekútora je úvaha o tom, či zákonný inštitút „zastavenia starej exekúcie“ na konkrétne konanie dopadá alebo nie. Keď na konkrétne exekučné konanie dopadne táto procesnoprávna úprava, exekučné konanie sa zastavuje ex lege. Procesné úkony súdneho exekútora, ktoré na túto skutočnosť nadviažu, sú kvázi technickej povahy - administrujú dve zákonné skutočnosti: konanie sa ex lege zastavilo a priamo ex lege vzniká nárok súdneho exekútora na náhradu trov a v stanovenej výške. V kontexte týchto skutočností, a s poukazom na svoju judikatúru, citovanú v bode 18., ústavný súd považoval argumentáciu sťažovateľky, ktorou sa domáhala ústavne konformného výkladu a aplikácie za nedôvodnú, pretože súdna exekútorka nemala diskréciu pri vzniku a rozsahu nároku na náhradu paušálnych trov zastavených exekúcií, a tento si uplatnila v súlade s platným právom.“

34. Pokiaľ ide o námietku dotknutej spoločnosti týkajúcu sa otázky procesného nástupníctva na strane oprávneného exekučný súd dospel k záveru, že predmetná námietka bola podaná dôvodne.

35. Podľa § 235 ods. 2 Ex. por., „Exekučné konania, ktoré sa začali do 1.februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov.“

36. Podľa 37 ods. 3 Ex. por. účinného do 1.februára 2002, „Proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu (§ 41).

37. Podľa 37 ods. 4 Ex. por. účinného do 1.februára 2002, „Prechod povinnosti alebo práva možno preukázať len listinou vydanou alebo overenou oprávneným orgánom, ak nevyplýva priamo z právneho predpisu.“

38. Podľa § 238 ods. 1 Ex. por., „Konania začaté pred 1.septembrom 2005 sa dokončia podľa práva platného do 31.augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak.“

39. Podľa § 238 ods. 2 Ex. por., „Ustanovenia § 34 ods. 1 až 3, § 37 ods. 4 a 5, § 46 ods. 3, § 47 ods. 3, § 58 ods. 5, § 134 ods. 2, § 136 ods. 3 a 4, § 145 ods. 1 sa použijú aj na konania začaté pred 1.septembrom 2005.“

40. Podľa prvá veta , „Na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak.“

41. Podľa , „Ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou právne predpisy spájajú prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, môže navrhovateľ alebo ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené, alebo na koho prešli navrhnúť, aby do konania na miesto doterajšieho účastníka vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené alebo na koho prešli.“

42. Podľa , „Súd vyhovie návrhu, ak sa preukáže, že po začatí konania nastala právna skutočnosť uvedená v odseku 2, a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto navrhovateľa; súhlas odporcu alebo toho, kto má vstúpiť na jeho miesto, sa nevyžaduje.“

43. Podľa § 37 ods. 3 prvá až štvrtá veta Ex. por. účinného od 01.09.2005, „Proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu § 41. Ak nastanú skutočnosti, na ktorých základe dochádza k prevodu alebo prechodu práv a povinností vyplývajúcich z exekučného titulu, sú účastníci konania povinní bez zbytočného odkladu písomne oznámiť tieto skutočnosti exekútorovi. Oznámenie musí byť doložené listinou preukazujúcou prevod alebo prechod práv alebo povinností. Návrh na pripustenie zmeny účastníkov konania je exekútor povinný súdu doručiť v lehote 14 dní odo dňa, keď sa o týchto skutočnostiach dozvedel.“

44. Podľa § 37 ods. 4 Ex. por. účinného od 01.09.2005, „Ak k prevodu alebo prechodu práv alebo povinností z exekučného titulu dôjde po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, pokračuje exekútor vo vykonávaní exekúcie na základe pôvodného poverenia, ku ktorému priloží originál alebo osvedčenú fotokópiu listiny preukazujúcej prevod alebo prechod práv a povinností.“

45. Podľa § 233a Ex. por., „Postup ukončenia exekučných konaní začatých pred 1.aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31.marca 2017 upravuje osobitný zákon.“

46. Podľa o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), „Tento zákon upravuje postup ukončenia exekučných konaní začatých pred 1.aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do 30.marca 2017 (ďalej len „exekučné konanie“) a osobitosti postupu pri podaní opätovného návrhu na vykonanie exekúcie (ďalej len „opätovný návrh“).“

47. Podľa , „Na účely tohto zákona sa starou exekúciou rozumie exekúcia začatá pred 1.aprílom 2017 a vedená podľa predpisov účinných do 31.marca 2017.“

48. Podľa , ak oprávnený oznámi súdu, že podal návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, súd postúpi vec zvolenému exekútorovi spolu s písomným poverením na vykonanie exekúcie. Účinky pôvodného návrhu na výkon rozhodnutia, ako aj procesné úkony súdu, z ktorých vyplývajú obmedzenia pre účastníkov konania zostávajú zachované. Právoplatné rozhodnutie súdu o nariadení výkonu rozhodnutia má účinky právoplatného upovedomenia o začatí exekúcie podľa osobitného predpisu.

49. Podľa § 235 ods. 2 Ex. por., „Exekučné konania, ktoré sa začali do 01.02.2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov.“

50. Z vyššie uvedeného ako aj z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že na predmetné exekučné konanie sa použije ustanovenie § 37 ods. 3, 4 Ex. por. v znení účinnom do 31.01.2002, pričom dané ustanovenie zákona otázku procesného nástupníctva v exekučnom konaní riešilo len čiastočne,

pričom neupravovalo procesný postup účastníkov konania, súdneho exekútora a ani exekučného súdu v prípade, že k prechodu alebo prevodu práv alebo povinností z exekučného titulu dôjde po začatí exekučného konania. Z ustanovenia vyplýva, že na exekučné konanie sa použijú ustanovenia v prvej až piatej časti , ak Exekučný poriadok neustanovuje inak. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ Exekučný poriadok určitú procesnú situáciu neupravuje použije sa príslušné ustanovenie . V tomto prípade ustanovenie a , ktoré upravovalo procesný postup pri zmene účastníka konania. To znamená, že na pripustenie zmeny účastníka konania bol potrebný návrh navrhovateľa (resp. toho na koho práva prešli) na zmenu účastníka konania ako aj súhlas toho kto má do konania vstúpiť. Taktiež bolo potrebné prevod práva alebo povinnosti súdu preukázať, predložiť napr. Zmluvy o postúpení pohľadávok a pod..

51. Rovnaké znenie ustanovenia , platilo až do 31.08.2005. Od 01.09.2005 bolo novelou Exekučného poriadku, vykonanou zavedené nové znenie Ex. por., ktorým sa účastníkom konania uložila povinnosť oznámiť skutočnosti, ktoré zakladajú prevod alebo prechod práv alebo povinností vyplývajúcich z exekučného titulu a exekútorovi sa uložila povinnosť podať na súd návrh na pripustenie zmeny účastníka. V zmysle prechodných a záverečných ustanovení a Ex. por. sa však toto ustanovenie nemôže aplikovať na exekučné konania začaté do 31.08.2005.

52. Samotný návrh na pripustenie zmeny účastníka konania a súhlas toho, kto má do konania vstúpiť nebol súdu nikdy doručený, a teda v predmetnej exekučnej veci nebolo právoplatne rozhodnuté o pripustení zmeny na strane oprávneného v zmysle a s poukazom na ustanovenie Ex. por. účinného do 31.01.2002 v spojení s . Ak aj bola predmetná pohľadávka postúpená oprávneným na iný subjekt, avšak nedošlo k právoplatnému rozhodnutiu súdu o pripustení zmeny účastníka konania na strane oprávneného, napr. z dôvodu nepodania návrhu na zmenu, oprávneným je stále pôvodný oprávnený. Súd dáva do pozornosti judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, napr. uznesenia č.k. XMCdo XX/XXXX zo dňa 28.10.2010, XECdo XXX/XXXX zo dňa 17.12.2014, XECdo XXX/XXXX zo dňa 26.03.2014, XCdo XX/XXXX zo dňa 21.10.2013.

53. Vzhľadom na uvedené skutočnosti má súd za to, že dotknutá spoločnosť B.C.CONSULT, s.r.o., IČO: 45462500, so sídlom Budovateľská ulica 1290, 093 01 Vranov nad Topľou nie je účastníkom predmetného exekučného konania, nakoľko nebolo právoplatne rozhodnuté o pripustení zmeny na strane oprávneného. Súd z uvedeného dôvodu sťažnosť dotknutej spoločnosti považoval za dôvodnú a napadnuté uznesenie zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.