Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15Er-3385-2010.pdf
PDF · 74.2 KB
Case nature
Area
Subarea
15Er/3385/2010
Uznesenie
Okresný súd Prievidza v exekučnej veci oprávneného: Slovenská republika - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, IČO: 00 151 866, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, proti povinnému: V. K., nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, pre vymoženie istiny vo výške 66,38 eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Exekúciu z a s t a v u j e . II. Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ivone Babuškovej, Exekútorský úrad Nové Mesto nad Váhom, so sídlom Tehelná 86, 91501 Nové Mesto nad Váhom, trovy exekúcie vo výške 57,11 eur do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným súdnemu exekútorovi dňa 06.12.2010 sa oprávnený domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie istiny vo výške 66,38 eur s prísl. na podklade exekučného titulu a to bloku na pokutu nezaplatenú na mieste č. AA 282876 vydaného ORPZ v Prievidzi dňa 12.02.2008, ktorý sa stal právoplatným dňa 12.02.2008 a vykonateľným dňa 28.02.2008. 2. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi JUDr. Ivone Babuškovej udelené dňa 04.01.2011. 3. Z Bloku na pokutu nezaplatenú na mieste č. AA 282876 vydaného ORPZ v Prievidzi dňa 12.02.2008, ktorý sa stal právoplatným dňa 12.02.2008 a vykonateľným dňa 28.02.2008 vyplýva, že právnym predchodcom oprávneného bolo rozhodnuté o uložení pokuty povinnému vo výške 66,38 eur s prísl. za priestupok podľa zák. č. 372/1990 Zb. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 12.02.2008 a vykonateľnosť dňa 28.02.2008. 4. Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení účinnom do 31.03.2017 exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu. 5. Podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným. 6. Podľa § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom do 31.08.2008, rozhodnutie o uložení pokuty, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania za priestupok možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie. 7. Predmetom vymáhania je pokuta uložená povinnému správnym orgánom. Ustanovenie § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o 3 ročnej prekluzívnej lehote, v ktorej bolo možné vykonať rozhodnutie o priestupku bolo s účinnosťou od 01.09.2008 zrušené zákonom č. 298/2008 Z.z. bez toho, aby bolo prechodnými ustanoveniami upravené ako sa posudzuje lehota, ktorá začala plynúť pred týmto dátumom. Ak sa spájajú otázky významné pre exekúciu správneho rozhodnutia s predpisom, na základe ktorého bolo vydané (pričom je rozhodujúce znenie predpisu účinné v dobe vydania rozhodnutia) je treba tiež lehotu, do ktorej možno rozhodnutie vykonať, posudzovať podľa právnej úpravy upravujúcej jej plynutie v dobe vydania exekučného titulu. Rozhodnutie bolo vydané dňa 12.02.2008, kedy bolo účinné ustanovenie § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb., ktoré ustanovovalo 3 ročnú prekluzívnu lehotu na vykonanie rozhodnutia o uložení pokuty za priestupok. Predmetné rozhodnutie nadobudlo vykonateľnosť
dňa 28.02.2008, trojročná prekluzívna lehota na vykonanie správneho rozhodnutia uplynula dňom 28.02.2011. Rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote nebolo vykonané, a preto sa uplynutím lehoty stal exekučný titul neúčinným. 8. Na základe uvedeného súd exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku zastavil. 9. Súd z právoplatného uznesenia Okresného súdu Prievidza č.k. 17D/57/2018 zo dňa 23.10.2018 zistil, že povinný dňa XX.XX.XXXX, t.j. po začatí exekučného konania, zomrel. Dedičské konanie bolo zastavené pre nemajetnosť povinného, t.j. nevlastnil žiadne hnuteľnosti ani nehnuteľnosti, ani iný majetok /§ 175 h ods. 1 O.s.p./, čo je dôvod aby súd exekúciu proti povinnému zastavil podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Nakoľko však preklúzia exekučného titulu (a teda dôvod, pre ktorý musí byť exekúcia zastavená) nastala skôr ako úmrtie nemajetného povinného, súd pri súbehu dvoch skutočností zakladajúcich dôvod na zastavenie exekúcie postupoval tak, že exekúciu zastavil podľa dôvodu, ktorý nastal skôr, teda exekúciu zastavil podľa ust. § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku. 10. Doručením poverenia na vykonanie exekúcie vzniklo súdnemu exekútorovi právo na náhradu trov exekúcie. 11. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. 12. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. 13. Podľa § 196 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty. 14. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.03.2017, ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura. 15. V predmetnej veci si poverený súdny exekútor uplatnil v zmysle ust. § 14 ods. 1 vyhlášky odmenu v minimálnej výške 33,19 eur, ktorú však nesprávne zaokrúhlil na sumu 33,50 eur. Pokiaľ sa odmena exekútora počíta podľa § 14 vyhlášky č. 288/1995 Z.z., ako je tomu aj v tomto prípade, nie je možné postupovať v zmysle ustanovenie § 26 uvedenej vyhlášky tak ako to vo vyúčtovaní urobil exekútor, a vypočítanú odmenu zaokrúhliť podľa tohto ustanovenia. Ustanovenie § 26 uvedenej vyhlášky upravuje postup výpočtu len v prípadoch, keď odmena sa počíta zo základu, t.j. podľa § 4 v spojení s § 5 ods. 1, 2 uvedenej vyhlášky. Z uvedených dôvodov preto súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu v minimálnej výške 33,19 eur. 16. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky v znení účinnom do 31.03.2017, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. 17. Hotové výdavky podľa § 22 vyhlášky v podobe poštovného boli súdnemu exekútorovi priznané v celkovej výške 12,90 eur, a teda v nižšej výške než si súdny exekútor vyčíslil a to z dôvodu, že do náhrad za poštovné zahrnul aj náklady za doručovanie listín (vrátenie poverenia, konečné vyúčtovanie, príkazy na odblokovanie účtov), ku ktorých doručovaniu ešte nedošlo a nie je zrejmé či vôbec dôjde. Z tohto dôvodu súd uplatnené poštovné znížil o sumu poštovného, ktoré ešte nebolo vynaložené, a to v sume 4,50 eur. Súd ďalej nepriznal poštovné vo výške 3 eur za doručovanie žiadosti o udelenie poverenia a upovedomenia o začatí exekúcie oprávnenému, nakoľko v spise sa nenachádzajú doručenky, z ktorých by bolo možné zistiť akým spôsobom boli listiny doručované a v akej výške vzniklo poštovné za ich doručenie. Súd nepriznal náhradu za elektronické doručovanie vo výške 0,36 eur, nakoľko nie je preukázaný vznik tohto výdavku. 18. Súd ďalej priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov vo výške 0,80 eur (4 x 0,20) za poplatky za zisťovanie MV a pobytu povinného, nakoľko vynaloženie týchto poplatkov vyplýva z predloženého exekučného spisu. Súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu za poplatok za výzvu na poskytnutie súčinnosti bankám vo výške 0,70 eur, nakoľko vynaloženie tohto nákladu vyplýva z predloženého exekučného spisu. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi ďalší poplatok vo výške 1,40 za súčinnosť s bankami, nakoľko tento poplatok sa platí iba pri prvej lustrácii. 19. Náhrada hotových výdavkov bola preto súdnemu exekútorovi priznaná v celkovej výške 14,40 eur. 20. Vzhľadom na to, že exekútor je platcom DPH, súd mu priznal aj uplatnenú DPH v 20 % sadzbe ( 20 % z 47,59 eur, t.j. 9,52 eur).
21. Náhrada trov exekúcie spolu predstavuje sumu 57,11 eur (odmena 33,19 eur, náhrada hotových výdavkov 14,40 eur, DPH 9,52 eur). 22. S poukazom na ustanovenie § 203 ods. 1 Exekučného poriadku v platnom znení k náhrade nevyhnutných trov exekúcie súd zaviazal oprávneného. V danom prípade bola exekúcia zastavená z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty na vymáhanie exekučného titulu, čo by sám o sebe nebol dôvod pre uloženie povinnosti hradiť trovy oprávnenému, nakoľko oprávnený zákonom stanovenú lehotu pre možnosť vykonania exekučného titulu nemôže nijako ovplyvniť. Súd je však toho názoru, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie v neprimerane krátkom čase pred uplynutím tejto lehoty (návrh bol doručený súdnemu exekútorovi dňa 06.12.2010, pričom prekluzívna lehota uplynula dňa 28.02.2011). Z uvedeného je zrejmé, že pre vykonanie exekúcie zostala lehota menšia ako 3 mesiace, ktorá pri zohľadnení lehôt (pre vydanie poverenia, vydanie upovedomenia o začatí exekúcie a možnosti podať námietky proti exekúcii) nie je zjavne dostačujúca, aby exekúciu bolo možné úspešne vykonať. Oprávnený preto oneskoreným podaním návrhu na vykonanie exekúcie zavinil, že exekúcia musela byť zastavená pre uplynutie prekluzívnej lehoty, preto je povinný znášať trovy exekúcie.
Poučenie:
Proti I. výroku uznesenia možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prievidza písomne, v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 127 ods. 1 CSP, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis.
Podľa § 127 ods. 2 CSP, ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Proti II. výroku uznesenia nie je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 2 CSP).