Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_2Csp-42-2018.pdf
PDF · 89.51 KB
Case nature
Area
Subarea
2Csp/42/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Stará Ľubovňa sudcom JUDr. Lucia Kallová, v právnej veci žalobcu: KRUK Česká a Slovenská republika, s. r. o., so sídlom Československé armády 954/7, Hradec Králové, Česká republika, IČO: 247 85 199, zastúpeného: Advokátska kancelária Gallo, s. r. o., so sídlom Jilemnického 4012/30, Martin, IČO: 36 715 352, proti žalovanému: G. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. 9, X. S., v konaní o zaplatenie 426 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 426 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 426 eur od 17.12.2016 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktoré je povinný zaplatiť žalovaný, pričom o výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1) Žalobca v rámci upomínacieho konania podal na Okresný súd Banská Bystrica návrh na vydanie platobného rozkazu, ktorým žiadal žalovaného zaviazať k zaplateniu sumy vo výške 426 eur a úrokov z omeškania 5 % ročne od 17.12.2016 do zaplatenia.
2) Žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu (Provident Financial, s.r.o., Mlynské Nivy 49, Bratislava, IČO: 35 805 731) uzavrel so žalovaným dňa 08.12.2013 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanému úver vo výške 440 eur. Žalovaný sa zaviazal splácať úver v týždenných splátkach v celkovom počte 60 splátok v sume 13,64 eur. Posledná predpísaná splátka bola splatná dňa 01.02.2015. Pôžička bola poskytnutá žalovanému jednorázovo hotovostne. Ďalej žalobca uzatvoril so žalovaným Zmluvu o zabezpečení splátok úveru, ktorú si však žalobca v tomto konaní neuplatňoval. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2016 uzavretou medzi spoločnosťou Provident Financial, s.r.o. a žalobcom bola pohľadávka voči žalovanému postúpená na žalobcu spolu s príslušenstvom, o čom bol žalovaný upovedomený oznámením o postúpení pohľadávky. Žalovaný porušil svoju povinnosť splácať záväzky zo zmlúv a uhradil len jednu splátku v celkovej výške 14 eur. Celkový dlh žalovaného ku dňu podania návrhu je vo výške 426 eur. Žalovaná suma predstavuje rozdiel medzi poskytnutou výškou úveru a súčtom vykonaných úhrad t.j. 440-14 eur = 426 eur. Žalobca si zároveň uplatnil zákonné úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po postúpení pohľadávky, teda od 17.12.2016 do zaplatenia.
3) Na preukázanie svojich skutkových tvrdení pripojil k žalobe zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 08.12.2013, zmluvu o zabezpečení splátok úveru zo dňa 08.12.2013, oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 16.12.2016, časť podacieho hárku zo dňa 29.12.2016 a 09.10.2017,
výpis splátok a úhrad k zmluve o úvere vystavený právnym predchodcom žalobcu, a predžalobnú výzvu žalobcu zo dňa 5.10.2017.
4) Keďže platobný rozkaz nebolo možné doručiť žalovanému do vlastných rúk, bola vec postúpená tunajšiemu súdu dňa 26.06.2018 s poukazom na § 10 ods. 3 zákona č. 307/2006 Z.z. o upomínacom konaní. S poukazom na citované zákonné ustanovenie sa zo zákona platobný rozkaz v takomto prípade zrušuje.
5) Tunajší súd vykonal následne šetrenie o pobyte žalovaného, v rámci ktorého zistil, že v registri obyvateľov má stále evidovaný trvalý pobyt na adrese D. 9, X. S., kde sa podľa zistenia OO PZ X. S. nezdržiava. Negatívne dopadla lustrácia žalovaného aj v Sociálnej poisťovni.
6) Súd preto následne postupoval podľa § 116 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len “CSP”) a zverejnil oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli a webovej stránke súdu dňa 19.11.2018. Uplynutím 15 dní od tohto zverejnenia platí fikcia o doručení žaloby žalovanému.
7) Keďže v danom prípade ide o spotrebiteľský spor v hodnote do 1 000 eur, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, súd nenariadil vo veci pojednávanie, ale dňa 18.07.2019 vyvesil na úradnej tabuli súdu a zverejnil na webovej stránke súdu oznámenie, že dňa 06.08.2019 bude vo veci vyhlásený rozsudok v zmysle § 297 písm. b) CSP a následne v tento deň vyhlásil rozsudok vo veci samej.
8) Súd sa oboznámil s obsahom žaloby, vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom všetkých listinných dôkazov predložených žalobcom, keďže vykonanie žiadneho z nich nebolo žalovaným namietané ani súdom vyhodnotené ako nedôvodné, či neúčelné a zistil tento skutkový stav:
9) Právny predchodca žalobcu Provident Financial, s.r.o., uzatvoril so žalovaným dňa 08.12.2013 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej mu boli poskytnuté peňažné prostriedky vo výške 440 eur. Žalovaný sa zaviazal splatiť úver v 60 týždenných splátkach splatných v 7. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky, a to prvú až predposlednú splátku vo výške 9,87 eur a poslednú splátku vo výške 9,47 eur, so splatnosťou prvej splátky 7. kalendárny deň po uzavretí zmluvy a poslednej splátky 7. dňa 60. týždňa po dni uzavretia zmluvy. Úroková sadzba bola určená vo výške 22,38 % ročne zo sumy úveru, t.j. vo výške 63,36 eur, ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) bola uvedená vo výške 70,38 %, priemerná RPMN vo výške 45,94 % a poplatok za garantovanú zmluvu vo výške 88,44 eur. Celkové náklady podľa zmluvy sú tvorené súčtom úroku a poplatku za garantovanú službu. Dňa 08.12.2013 uzavreli rovnaké strany aj zmluvu o zabezpečení splátok úveru, na základe ktorej sa právny predchodca žalobcu zaviazal poskytovať službu spočívajúcu v prevzatí peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátky spotrebiteľského úveru a žalovaný sa zaviazal zaplatiť za túto službu celkovú odmenu vo výške 226,60 eur. Žalovaný uhradil splátky úveru v celkovej výške 14 eur. Oznámením zo dňa 16.12.2016 bolo právnym predchodcom žalobcu oznámené žalovanému postúpenie pohľadávky žalobcovi na základe zmluvy o postúpení pohľadávok. Z predžalobnej výzvy zo dňa 05.10.2017 súd zistil, že žalobca písomne vyzval žalovaného na uhradenie dlhu vyplývajúceho zo zmluvy č. XXXXXXXXX uzatvorenej medzi žalovaným a spoločnosťou Provident Financial, s.r.o. vo výške 821,86 eur, v ktorej je zahrnutý zákonný úrok z omeškania. Žalobca vyzval žalovaného platbu vykonať najneskôr do 16.10.2017.
10) Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
11) Podľa § 2 písm. a), b) a d) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,
g) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok
12) Podľa § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
13) Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník účinného v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
14) Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
15) Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
16) Vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania, po právnom posúdení veci v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná.
17) Súd po preskúmaní okolností uzavretia úverovej zmluvy, jej náležitostí a povahy zmluvných strán (právny predchodca žalobcu vystupoval pri uzatvorení zmluvy v rámci svojej podnikateľskej činnosti, kým žalovaný vystupoval ako fyzická osoba uspokojujúca svoje potreby, teda ako spotrebiteľ) dospel k záveru, že právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa v tom čase platného zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Uvedené skutočnosti ani nikto nenamietal a tieto boli nesporné.
18) Zároveň je nesporné, že na základe uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému úver vo výške 440 eur a žalovaný sa ho zaviazala vrátiť v 60 týždenných splátkach, pričom v zmluve bolo uvedené, že zaplatí aj príslušenstvo úveru, čo malo predstavovať celkové náklady vo výške 591,80 eur, z ktorej uhradil 14 eur. Taktiež je nesporné, že hoc právny predchodca žalobcu a žalovaný uzatvorili dňa 08.12.2013 aj zmluvu o zabezpečení splátok úveru, nároky z nej vyplývajúce si žalobca v predmetnom konaní neuplatňuje.
19) V konaní mal súd preukázané, že žalovaný konal v rozpore so zmluvnými dojednaniami a neuhradil pravidelné splátky úveru riadne a včas. Bolo bezpredmetné zaoberať sa posúdením, či sa poskytnutý spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov v zmysle ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, nakoľko žalobca si v predmetnom konaní uplatňuje iba časť poskytnutej úverovej istiny po odpočítaní úhrady vykonanej žalovaným, a to vo výške 426 eur (440 eur - 14 eur = 426 eur), ktorú je žalovaný povinný vrátiť, nakoľko by z jeho strany došlo k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobcu.
20) Súd mal preto z vykonaného dokazovania žalobcom uplatnenú sumu vo výške 426 eur za uplatnenú dôvodne. Žalobca poskytnutie tejto sumy žalovanému riadne preukázal. Táto suma podľa zmluvy mala byť vrátená najneskôr do 60 týždňov a keďže v priebehu konania neboli zistené žiadne skutočnosti spochybňujúce tvrdenie žalobcu, že sa tak v lehote splatnosti, ku dňu podania žaloby, ani do dňa vyhlásenia rozsudku nestalo, čo nespochybnil ani sám žalovaný, súd nemal dôvod neveriť tvrdeniam žalobcu. Nakoľko platí fikcia o nespornosti tohto skutkového tvrdenia, považoval súd za právne dôvodné žalobe o zaplatenie istiny vyhovieť.
21) Žalobca si v podanej žalobe uplatnil aj úrok z omeškania vo výške od 5,00 % ročne z celej žalovanej sumy od 17.12.2016 do zaplatenia.
22) Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
23) Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
24) Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
25) Povinnosťou žalovaného bolo jemu poskytnutú sumu 440 eur vrátiť do 60 týždňov po uzavretí zmluvy zo dňa 08.12.2013, čo sa nestalo. Žalobca úroky z omeškania uplatnil až odo dňa 17.12.2016, kedy už bol žalovaný dávno v omeškaní. Výška úrokovej sadzby stanovenej ECB bola v danom období 0,00 % úrok z omeškania 5,00 % ročne. Na základe uvedeného potom súd priznal z priznanej istiny úroky z omeškania a uložil žalovanému povinnosť spolu so sumou 440 eur zaplatiť žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 5 % ročne od 17.12.2016 do zaplatenia.
26) Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
27) Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
28) Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
29) Výrok o náhrade trov konania vyplýva z ustanovenia § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v spore úspešný v celom rozsahu, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania. O konkrétnej výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia tohto rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z.