Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/6/2012

Uznesenie

Okresný súd Bratislava III v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Vierou Sládečkovou v právnej veci žalobcov 1/ O.. M. M., nar. XX.X.XXXX, bytom O. X, N., občan SR, 2/ O.. V. M., nar. XX.X.XXXX, bytom U. XX, N., občan SR, 3/ O.. A. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XX, N., občan SR, 4/ O.. O. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. X, N., všetci zastúpení: Mgr. Miroslavom Golianom, advokátom so sídlom Budatínska 16, Bratislava, IČO: XXXXXXXX, proti žalovanému : O. G., nar. XX.X.XXXX, bytom O. XX, N., občan SR, o nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

I. Súd návrh zamieta.

II. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1/ Žalobcovia sa po začatí sporu, návrhom doručeným tun. súdu dňa 10.07.2019 domáhali nariadenia neodkladného opatrenia v nasledovnom znení: Odporcovi O. G., nar. : XX.XX.XXXX, rod. č. : XX-XX- XX/XXXX, bytom O. XX, XXX XX N. sa zakazuje vykonať akékoľvek úpravy pozemku parc. č. XXXX/ XXX , druh pozemku orná pôda o výmere 128 m2, nachádzajúceho sa v k. ú. Rača, obec Bratislava - m. č. Rača, okres Bratislava III., zapísaná na LV č.XXXXX, postavenie zábran z akéhokoľvek materiálu alebo vystavenie oplotenia ktorejkoľvek časti pozemku, ktorým by znemožnil navrhovateľom prístup na pozemok parc. č. XXXX/XXX, druh pozemku orná pôda o výmere 128 m2, nachádzajúceho sa v k. ú. Rača, obec Bratislava - m. č. Rača, okres Bratislava III, zapísaná na LV č. XXXXX a znemožnil im pozemok využívať na odstavenie a parkovanie motorových vozidiel navrhovateľmi alebo ktorými úpravami by znemožnil prístup navrhovateľom do ich záhradiek, do právoplatného rozhodnutia súdneho sporu vedeného pred Okresným súdom Bratislava III sp. zn. l0 C/ 6/ 2012 .

2/ Návrh odôvodnili tým, že nájomnou zmluvou uzatvorenou medzi československými štátnymi dráhami "Správa východnej dráhy v Bratislave - Traťová dištancia Bratislava sever ako prenajímateľom (ďalej aj „prenajímateľ'") a Slovenským záhradkárskym zväzom Bratislava, Východná stanica, ako nájomcom (ďalej aj „nájomca" alebo aj „záhradkárska osada" alebo aj v skratke „ZO"), právnym predchodcom Záhradkárskeho zväzu Záhradkárskej osady SZZ Stavivá I., 3-29, nachádzajúceho sa v Bratislave, ul. Z., prenajímateľ prenajal ZO ako nájomcovi časť železničného pozemku zapísaného v železničnej knihe a ľudového súdu v Bratislave , ktorý pozemok mal byť vyznačený na priloženom situačnom pláne nájomnej zmluvy (týmto situačným plánom navrhovatelia nedisponujú), ktorý situačný plán mal tvoriť podstatnú súčasť uzatváranej nájomnej zmluvy, čo malo byť vyznačené červenou farbou na tomto pláne, a to o veľkosti 45,6 árov, ktorý pozemok sa nachádza v smere trati od Bratislava hl. st. - Bratislava Vajnory od 63,065 km do 63,700 km. Nájomca a teda ZO sa zaviazal prenajatý pozemok užívať výlučne ako záhradky. Nájomná zmluva bola uzatvorená na dobu určitú a to na šesť rokov, platná od 01.11.1976, ktorá sa mala pravidelne predlžovať, k čomu aj dochádzalo, no navrhovatelia takými dokladmi nedisponujú, vzhľadom k značnému odstupu času. Uvedená nájomná zmluva bola uzatvorená 22.11.1976. Podľa evidencie Obvodného pozemkového úradu Bratislava , ZO bola založená na ustanovujúcej schôdzi

dňa 08.01.1964. Záhradkárska osada (ZO) dňa 12.09.1979 uzatvorila s navrhovateľom 1 Dohodu o ponechaní pozemku na dočasné užívanie v záhradkárskej osade Stavivá 1 a II (ďalej aj „ dohoda"). V čl. 1 predmetnej dohody sa konštatuje, že Slovenský ovocinársky a záhradkársky zväz, základná organizácia v Bratislave, Východná stanica je oprávnená na individuálne záhradkárenie - využívať nehnuteľnosť, ktorá je zapísaná v evidencii nehnuteľností kat. územia Rača par. č. XXXXX/ X, XXXX/ X,X V. XXXXX. V čl. dohody sa konštatuje, že základná organizácia prenecháva časť pozemku uvedeného v ods. 1, ozn. por. č. 21 v osade Stavivá I o výmere 320 m2 do dočasného užívania podľa § 397 Obč. zák. na dobu NEURČITÚ počas členstva v ZO SOZZ. Navrhovatelia l a 4 ako členovia ZO boli okrem iného povinní a zaviazaní dodržiavať a rešpektovať osadový poriadok, pokyny správy osady a orgánov zväzu. Užívateľ záhradky a teda navrhovateľ 1 mal oprávnenie podľa uzatvorenej dohody, na pridelenom pozemku, postaviť si prístrešok, čo aj urobil. Podľa čl. VI, ods. I dohody, právo na užívanie pozemku označeného v čl. II. zaniká STRATOU členstva v ZO SOZZ. Navrhovatelia 1 a 4 svoje členstvo v ZO nikdy nestratili, sú jej riadnymi členmi a v prípade navrhovateľa 1 od podpísania dohody, od 12.09.1979 do toho času. Neskôr, dňa 15.04.2005 sa časť záhradkárskej osady, v ktorej mali členstvo navrhovatelia 1 a 4, od pôvodnej ZO s názvom Záhradkársky zväz Záhradkárskej osady SZZ Stavivá I., 3-29 odčlenilo 58 záhradkárov, vrátane navrhovateľov l a 4, prenajatia od 12.09.1979 nepretržite a bez rušenia užívajú, ako aj navrhovateľka 4 a to do toho času. Navrhovateľ 1 sa stal členom Záhradkárskeho zväzu Záhradkárskej osady SZZ Stavivá I., 3-29, nachádzajúceho sa v Bratislave, ul. Z.Á., záhradkárom a teda užívateľom záhrady o veľkosti cca 320 m2 v roku 1979. Z tejto výmery pridelenej záhradky, pozemok o veľkosti 105 m2 patril tretím osobám a to súrodencom I. U. a O. J., ktorí v záhradkárskej osade zdedili pozemok v celkovej výmere 185 m2, par. č. XXXX/ XXX k. ú. Rača, pôvodne zapísaný na LV č. XXX X, ktorý pozemok parc. č. XXXX/XXX (ďalej aj „sporný pozemok") prechádzal aj cez ďalšie záhradky, pridelené do užívania ďalším záhradkárom, ako to uvediem nižšie. Súrodenci U. a J. svoj pozemok nikdy neužívali, hoci boli ich podieloví spoluvlastníci v podiele % k celku a v podstate od založenia ZO pozemok, par. č. XXXX/XXX k. ú. Rača neužíval ani ich právny predchodca, min. od r. 1964, kedy záhradkárska osada vznikla. Prekážkou užívania pozemku právnymi predchodcami súrodencov U. a J., ako aj ich samotných bola skutočnosť, že pozemok súrodencov U. a J. sa nachádzal v ZO a prechádzal popod viaceré záhradky. užívané záhradkármi, ktorí boli v užívaní pozemku, ako záhradkári, uprednostnení pred vlastníkmi a neskôr, prijatím záhradkárskeho zákona sa zo zákona stali nájomcami pozemkov a vlastníci prenajímatelia. Štát prijatím ZZ sa rozhodol krivdy bývalého režimu konvalidovať spôsobom, ktorým umožnil záhradkárom pozemky vlastníkov, záhradkármi odkúpiť za cenu určenú ZZ, ktorá bola výhodnejšia ako cena trhová, a na druhej strane ZZ uložil vlastníkom pozemkov prechádzajúcich pod záhradky záhradkárov, predať svoje pozemky záhradkárom, za podmienok určených ZZ, alebo ich vymeniť za iný pozemok, takže záhradkári sa mohli stať nie len užívateľmi záhradiek alebo ich nájomcami, ale aj ich vlastníkmi. ZZ teda upravoval vzťahy medzi záhradkármi a vlastníkmi pozemkov spôsobom, ktorým jednej strane poskytol právo, t.j. právo kúpi a druhej strane uložil povinnosť previesť svoje vlastnícke právo na záhradkárov ako oprávnených na kúpu užívaných záhradiek od vlastníkov pozemkov. Podľa zákonnej úpravy nebolo teda možné, neprichádzalo do úvahy, aby záhradku užívanú záhradkárom, odkúpil niekto iný ako užívateľ záhradky a teda nebolo možné, aby vlastník pozemku, nachádzajúci sa v ZO, tento predal niekomu inému ako užívateľovi záhradky. Niekedy v roku 2005, sa záhradkárkou stala aj O.. G. s právom užívania jednej záhradky a v rovnakom čase sa záhradkárom stal aj jej syn O. G., a teda odporca. Pozemok súrodencov U. a J. prechádzal popod štyri záhradky a to pod záhradkou O.. G. o veľkosti S m2, popod záhradkou odporcu o veľkosti 52 m2, popod záhradkou navrhovateľa 1 o veľkosti 105m2 a navrhovateľky 4 o veľkosti 23 m2, čo preukazu jem aj priloženým geometrickým plánom č. 21/2016 z 13.02.2016 pre lepšiu orientáciu. Snahou odporcu je zablokovanie časti pozemku par. č. XXXX/ XX X, ktorý je vyznačená v modrom trojuholníku vyššie uvádzaného GP, v jeho hornej pravej časti. Pre úplnosť pokladám za potrené tiež uviesť, že navrhovateľ 1 spolu s navrhovateľmi 2 a 3, svoju záhradku riadne užívajú od roku 1979, od jej nadobudnutia. Záhradku celé roky zveľaďovali a zveľaďujú napr. navezením zeminy o hrúbke cca 50cm pre potreby pestovania ovocia a zeleniny. Okrem toho záhradku využívajú aj rekreáciu nie len pre seba, ale aj pre členov svojej rodiny. Navrhovateľ 1 a navrhovateľka 4 na svoje záhradky natiahli vodovod, čo financovali z vlastných prostriedkov a na svojich záhradkách si postavili záhradné chatky. Navrhovatelia svoje záhradky do toho času nerušene užívali, v čom boli nedávno vyrušený odporcom, čo uvádzam nižšie. Skutočnosť, že navrhovateľ je členom ZO potvrdzuje aj potvrdenie predsedu ZO a tajomníka ZO zo dňa 15.10.2018, ktorý stav pretrváva. Taktiež skutočnosť, že veľkosti 128 m2, za tých istých podmienok, ako navrhovateľ 1 kúpy pozemok súrodencov o veľkosti nad 105 m2, zvyšnú časť pozemku o veľkosti 23 m2 predá bez zbytočného odkladu navrhovateľke 4, keďže týchto 23m2 prechádza cez záhradku navrhovateľky 4. Hoci bol aj GP č. 34/ 2009 akceptovaný

katastrom nehnuteľnosti vypracovaný tak, že novovzniknuté pozemky zalomením pôvodného kopírovali časť pozemkov záhradiek sporových strán (okrem navrhovateľky 4), v kúpnej zmluve zo dňa 23.03.2010 v znení jej jedného dodatku zo dňa 28.05.2010, ako kupujúci bolí uvedený len O.. G. na časť pozemku súrodencov o výmere 5 m2, čo je v poriadku, nakoľko táto časť prechádzala cez jej záhradku a odporcu, na časť pozemku o výmere 52 m2 čo je v poriadku, nakoľko táto časť prehádzala cez záhradku odporcu, a na ďalšiu časť pozemku o výmere 128 m2 bol ako kupujúci uvedený tiež odporca, čo nie je v poriadku, pretože sa jedná o časť pozemku súrodencov, ktorý prechádzal popod záhradku navrhovateľa 1 o veľkosti 1 05 m2 a popod záhradku navrhovateľky 4 o veľkosti 23 m2. Odporca sa tak stal vlastníkom aj tej časti pozemku súrodencov, ktorá prechádzala popod záhradky navrhovateľa l a navrhovateľky 4, bez toho aby túto časť pozemku niekedy užíval ako záhradkár, a aj napriek tomu, že odporcom kúpená časť pozemku súrodencov sa nachádzala v ZO. Keďže sa jedná o časť pozemku súrodencov o veľkosti 128 m2, ktorú užívali len navrhovateľ 1 a navrhovateľka 4, a to niekoľko desiatok rokov, ako záhradkári a bolo preukázané že sa jedná o pozemok nachádzajúci sa v ZO, súrodenci U. a J. nemali právo predať časť svojho pozemku nikomu inému ako tomu, popod ktorého záhradu táto časť pozemku prechádzala a teda navrhovateľovi 1 o výmere 105 m2 a navrhovateľke 4 o výmere 23 m2 a to aj napriek tomu, že záhradkári ZO nemohli svoje záhradky odkúpiť od ich vlastníkov podľa ZZ. Mám za to, že nič nebránilo tomu, aby v Kúpnej zmluve, ktorou sa predávala aj časť pozemku súrodencov, ktorý vo väčšej časti prechádzal popod záhradu navrhovateľa l, bol na strane kupujúcich uvedený aj navrhovateľ 1 ako kupujúci pozemku par. č. XXXX/XXX o veľkosti 128 m2 namiesto odporcu, tak ako nič nebránilo ani tomu, aby bol v novom GP č. 34/ 2009, akceptovaného katastrom nehnuteľnosti, ako nový vlastník pozemku uvedený navrhovateľ 1 namiesto odporcu. Ako vyššie uvádzam, navrhovateľ 1 bol s navrhovateľkou 4 dohodnutý o okamžitom prevode časti pozemku o výmere 23 m2 na navrhovateľku 4, ako skutočnú užívateľku tejto časti pozemku ako záhradkárky. M.. O. ako poverená právna zástupkyňa sporových strán, neinformovala navrhovateľov 1 a 4, že pozemok súrodencov v časti prechádzajúcej popod ich záhradky, bude najskôr prevedený na odporcu, ktorý ho mal potom previesť na navrhovateľa 1, a to aj napriek tomu, že navrhovateľ 1 previedol na M.. O. sumu vo výške 2,000,00 € a navrhovateľka 4 sumu vo výške 500,00 €, ako prejav vážneho záujmu o kúpu pozemku súrodencov v časti prechádzajúcej popod záhradky navrhovateľov 1 a 4. Neskôr M.. O. navrhovateľov presviedčala, že ak by sa prevod sporného pozemku neuskutočnil tak, ako to bolo zrealizované, súrodenci U. a J. by svoj pozemok za tak výhodných podmienok dojednanej kúpnej ceny nepredali. Taktiež M.. O. neskôr tiež tvrdila, že lepšie bude, ak budú pozemky pod záhradkami záhradkárov odkúpené hociktorým zo záhradkárov, ako by mali ostať vo vlastníctve tretích osôb, majúc na mysli súrodencov U.V. a J., nakoľko, podľa presvedčenia a tvrdenia M.. O., záhradkári sa medzi sebou určite dohodnú na prevode pozemkov užívaných záhradkármi ako s tretími osobami, vlastníkmi pozemkov. Ako vyššie uvádzam, nakoniec súrodenci U. a J. súhlasili s kúpnou cenou vo výške 27,02 € za m2 (za celý pozemok s kúpnou cenou vo výške 5.000,00 €) a takto aj kúpnu zmluvu podpísali s kupujúcimi O.. G. o výmere 5 m2 a odporcom o výmere 52 m2 a 128 m.2. Navrhovatelia 1 až 3 sa dozvedeli o predaji časti pozemku súrodencov U. a J., prechádzajúceho popod záhradku navrhovateľa 1, až z písomnej výzvy odporcu adresovanej navrhovateľovi 2 na predaj pozemku ním nadobudnutého od predávajúcich súrodencov v časti, v ktorej prechádzal popod záhradku navrhovateľa 1 ako aj navrhovateľky 4 s tým, že navrhovateľ 1 a navrhovateľka 4 sa medzi sebou vyporiadajú. Odporca však časť pozemku, prechádzajúcu popod záhradky navrhovateľa 1 a 4 ponúkol im na predaj za kúpnu cenu vo výške pôvodne dohodnutej kúpnej ceny medzi sporovými stranami a súrodencami U. a J. a teda za 33,19 € za m2. ku ktorej kúpnej cene si odporca ešte pripočítal aj ďalšie peniaze - tzv. výdavky, ktoré mal v súvislosti so zavkladovaním navrhovateľom ponúkaného pozemku na predaj a to o sumu vo výške cca 144,00 €. Ako vyplýva z vyššie uvedených skutočností, O.. G. a odporca za celý pozemok súrodencov U. a J. zaplatili len 2.500,00 €, nakoľko nemali dostatok peňazí. Zvyšnú časť kúpnej ceny pozemku súrodencov vo výške 2.500,00 € zaplatila M.. O. z peňazí, ktoré na jej účet zložili navrhovateľ 1 a navrhovateľka 4. Navrhovatelia 1 a 4 tak prišli nie len o svoje peniaze spolu vo výške 2.500,00 € ale aj o pozemok, prechádzajúci popod ich záhradky, ktorý nadobudol odporca aj za peniaze navrhovateľov. Odporca svoj sľub, ktorý dal M.. O., previesť na navrhovateľov pozemok nim nadobudnutý, prechádzajúci popod záhradky navrhovateľov 1 a 4, nedodržal. Navrhovatelia boli zavedený a oklamaný. Na svoje zastupovanie poverili osobu, ktorá ich neinformovala o svojom postupe a nevyžiadala si od navrhovateľov 1 až 4 súhlas na to, aby pozemok súrodencov U. a J. ako predávajúcich v časti prechádzajúcej popod ich záhradky, mohla previesť na odporcu, najmä nie bez toho, aby zariadila pred podpísaním Kúpnej zmluvy uzatvorenie minimálne Zmluvy o budúcej zmluve, v ktorej by sa odporca zaviazal za vopred dohodnutých podmienok predať ním nadobudnutý pozemok od súrodencov prechádzajúci popod záhradky navrhovateľov 1 a 4 týmto záhradkárom po tom ako ho nadobudne so zohľadnením aj už navrhovateľmi vyplatených

peňazí. Navrhovatelia sú ale presvedčení, že odporca nemal právo pozemok, prechádzajúci popod záhradky navrhovateľov, kúpiť od súrodencov U. a J. a ani súrodenci ako predávajúci nemali právo pozemok v časti prechádzajúcej popod záhradky navrhovateľov 1a 4 predať odporcovi. M.. O. pripravila kúpnu zmluvu, na základe ktorej mal odporca pozemok par. č. XXXX/XXX o výmere 128 m2 predať navrhovateľovi 1 (navrhovateľom 2 a 3) za kúpnu cenu, za akú pozemok pod záhradkou navrhovateľov 1 a 4 nadobudol od súrodencov U. a J.. Odporca sa za tým účelom dostavil k notárovi pripravený kúpnu zmluvu podpísať, no po tom, ako sa oboznámil s výškou kúpnej ceny za m.2, kúpnu zmluvu odmietol podpísať s tvrdením, že sporové strany sa dohodli na tom, že ním nadobudnutý pozemok, prechádzajúci popod záhradky navrhovateľov 1 a 4 im predá za pôvodne dohodnutú cenu a teda za 32, 19 € a m2. Navrhovatelia sú presvedčení, že odporca im mal pozemok, ktorý nadobudol v rozpore s o zákonom ako pozemok prechádzajúci popod záhradky navrhovateľov 1 a 4, im predať za rovnakých podmienok za akých ich nadobudol a teda za kúpnu cenu vo výške 27,02 € za m2. Navrhovatelia sú presvedčení, že odporca nemá právo sa na ich úkor obohacovať, a preto sa obrátili na súd, aby vo veci samej rozhodol o tom, že tá časť kúpnej zmluvy, ktorou sa previedla časť pozemku súrodencov U. a J. prechádzajúca popod záhradku navrhovateľa 1 a 4 na odporcu, bola súdom vyhlásená za neplatnú, alebo alternatívne, v súlade s konštantnou judikatúrou, aby súd nahradil vôľu odporcu o uzatvorení kúpnej zmluvy, predmetom ktorej by bol pozemok par. č. XXXX/XXX o výmere 105 m2, k. ú. Rača, v ktorej kúpnej zmluve by ako kupujúci vystupoval navrhovateľ 1 a to na základe GP ktorý nechali vypracovať navrhovatelia 1 až 3 pre súdne konanie vedené pred OS BA III. Zdĺhavé súdne konanie, trvajúce od začiatku roku 2012, bolo skončené neprávoplatným rozhodnutím súdu dňa 22.02.2019, ktorým bola žaloba žalobcov (navrhovateľov 1 až 3) zamietnutá aj z dôvodu nepreukázania naliehavého právneho záujmu, čo je v obdobných prípadoch prvé čo skúma súd a po zistení neexistencie naliehavého právneho záujmu, v konaní nepokračuje, čo nebol posudzovaný prípad súdneho konania spis. zn. . Ani prevodom pozemku na odporcu sa v užívaní záhradky navrhovateľov nič nezmenilo a teda faktický stav, užívanie prevedeného pozemku na odporcu ostalo nezmenené, tak ako to bolo v roku 1979 a ako to aj do toho času pretrváva, no nedávno boli navrhovatelia v užívaním svojich záhradiek vyrušení konaním odporcu. Prevodom pozemku spornou kúpnou zmluvou došlo k zmene právneho stavu, keď predávajúci súrodenci U. a J. previedli svoj pozemok na tretiu osobu a teda na odporcu, ktorý ale prevedený pozemok nikdy neužíval a to aj napriek tomu, že kúpna zmluva uzatvorená medzi zmluvnými stranami obsahovala zmluvné vyhlásenia, ktorými obe strany deklarovali užívanie prevedeného pozemku. Navrhovatelia v nedávnom čase, cca dva týždne dozadu našli na svojich oploteniach oznam od odporcu, v nasledovnom znení : „Vlastník pozemku,prosím neparkovať na pozemku pare. č. XXXX/ XXX ani za nim v opačnom prípade nemusíte odísť s autom, hranice vyznačím kolíkmi + kameňmi". V tomto prípade sa jedná o neohradenú časť pozemku, užívanú navrhovateľom 1 ako aj navrhovateľmi 2 a 3 a 4, ktorá časť pozemku sa nachádza na tzv. prieluke, popod ktorú je vedené potrubie o priemere cca 2 m, ktorú tzv. prieluku navrhovatelia vždy využívali ako parkovisko svojich áut s priamym prístupom na ich záhradky. Ako z obsahu podávaného návrhu vyplýva, odporca nikdy túto, ale ani inú časť sporného pozemku nijako neužíval, a to do toho času. Ako sa odporca aj pred súdom vyjadril, on ani sporný pozemok kúpiť nechcel, a hoci navrhovatelia 1 až 3 nakoniec pristúpili na odporcove podmienky odkúpenia sporného pozemku, tento sa vyjadril, že on už sporný pozemok predať nechce! Nakoľko časť pozemku, ktorú chce odporca zablokovať a úpravami znemožniť prístup na pozemok, ktorý nikdy neužíval, no užívajú ho navrhovatelia 1 až 4, navrhovatelia nemajú inú možnosť, len sa obrátiť na súd, aby vydal neodkladné opatrenie, ktorým odporcovi zabráni v takom správaní a konaní, ktorým navrhovateľom zabráni v užívaní ich záhradiek ako záhradkárov, ktoré záhradky navrhovatelia užívajú už niekoľko desiatok rokov. Poukazujem najmä na podanú žalobu, vedenú pred označeným súdom spis. zn. vo veci ktorej stále prebieha súdne konanie, súdne konanie nebolo právoplatne skončené a vo veci samej sa rozhoduje najmä o tom, či sa odporca mohol stať vlastníkom sporného pozemku, ak sporný pozemok nikdy v živote neužíval, ale užívali ho, a stále užívajú, teraz už 40 rokov navrhovateľ 1 ako záhradkár ako aj navrhovateľka 4 tiež ako svoju záhradku niekoľko desiatok rokov. Súd sa musí vyporiadať aj s ďalšími otázkami, ku ktorým sa súd prvej inštancie nevyjadril. Naliehavosť podaného návrhu na nariadení neodkladného opatrenia je daná aj tým, že odporca, alebo jeho brat majú obchodnú spoločnosť, živnosť, ktorá požičiava rôzne stavebné stroje, ako bagre, nakladače a pod. Odporca by preto nemusel mať problém svoje vyhrážky naplniť, a aj keď časť pozemku odporcu, ku ktorému sa odporca dostal diskutabilným spôsobom, nemôže odporca hospodárne využiť, spôsobom ktorý by mu mohol priniesť osoh, takže v uvedenom kontexte jeho snaha zablokovať pozemok v časti, znemožňujúcej prístup navrhovateľov k svojim pozemkom ale najmä znemožňujúcim pozemok v tejto časti užívať ako záhradkári tak ako to robili celé desiatky rokov, na odstavenie svojich motorových vozidiel, je len zlomyseľnosťou odporcu. Dovolím si preto vyjadriť názor, že odporca svojim konaním sa snaží navrhovateľom robiť prieky a to aj napriek tomu, že vlastnícke

právo odporcu je spochybnené a vo veci samej sa stále koná. Okrem toho, odporca dňa 01.06.2019 v čase o cca 14 hod. začal na navrhovateľov 2 a 3 vykrikovať a vyháňať ich so svojej záhradky a opakovane sa vyjadril, že keby bolí v Amerike, mohol by ich postrieľať. Odporca si navrhovateľov nahrával na svoj mobil a komentoval , ako to použije na súde. Navrhovatelia 2 a 3 už podobnú situáciu zažili aj v septembri 2018, a po tom ako sa odporcu slušne opýtali čo stavia pri ich plote cca 10 cm od plotu záhradky navrhovateľa 1, začal im vulgárne nadávať a taktiež vykrikoval, že keby boli v Amerike, tak by ich mohol zastreliť. Ešte predtým v septembri 2017 navrhovatelia 2 a 3 podali na odporcu trestné oznámenie, keďže sa na nich zaháňal rýľom, pretože pri takomto správaní sa odporcu sa navrhovatelia začali strachovať aby odporca svoje hrozby nenaplnil, najmä ak brat odporcu žije v Amerike a odporca ho aj navštívil.

3/ Podľa až 3 pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

4/ Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

5/ Podľa neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä aby nenakladala s určitými vecami alebo právami.

6/ Podľa neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

7/ Podľa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

8/ Neodkladné opatrenie môže súd podľa okolností nariadiť pred začatím konania, počas konania alebo po jeho skončení. Zákon predpokladá iba dva dôvody pre uplatnenie tejto formy procesného zabezpečenia, a to jednak potrebu bezodkladne upraviť pomery a jednak obavu, že exekúcia bude ohrozená.

9/ Nariadenie neodkladného opatrenia je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že existuje právny vzťah medzi stranami, tento vyžaduje bezodkladnú úpravu a osvedčí sa dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Pre nariadenie neodkladného opatrenia nie je potrebná taká miera dôkaznej istoty, ako pre vydanie rozhodnutia vo veci samej. Je však potrebné, aby boli aspoň v základnej miere osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, ako aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Potrebné je vychádzať z naliehavosti a nutnej potreby dočasnej bezodkladnej úpravy, ktorá je osvedčená vtedy, ak sa preukáže existencia takých konkrétnych úkonov strany sporu, voči ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, v dôsledku ktorých sa strana, ktorá podáva návrh na neodkladné opatrenie môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy na jej strane. Dôkazné bremeno, resp. bremeno osvedčenia spočíva výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia posudzuje súd len podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených listín. Neodkladným opatrením by nemalo dochádzať k zásahu do práv nad nevyhnutnú mieru.

10/ Súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí rešpektovať predovšetkým vlastnícke právo, a to právo výlučného vlastníctva žalovaného, ako jeho oprávnenie svoj majetok držať, užívať a disponovať ním na základe vlastnej úvahy a rozhodovania, ktoré síce môže byť nariadením neodkladného opatrenia obmedzené, ale toto obmedzenie musí zodpovedať miere porušenia alebo ohrozenia práva navrhovateľa, teda účinky neodkladného opatrenia nesmú neprimeraným spôsobom zasiahnuť do právnych vzťahov strán sporu.

11/ Ani na základe žalobcami predloženými dôkazov k návrhu nemal súd osvedčenú existenciu právneho vzťahu medzi stranami sporu, účastníkmi konania, a potom ani nie z neho vyplývajúci nárok na obmedzenie výlučného vlastníckeho práva žalovaného. Požadované obmedzenie vlastníckeho práva žalovaného by nesporne predstavovalo výrazný zásah do jeho vlastníckeho práva a presahovalo ústavné a zákonné limity jeho obmedzenia.

12/ Súd poukazuje na to, že žalobca 1/ sa už spolu s návrhom vo veci samej dňa 17.01.2012 domáhal vydania neodkladného opatrenia, ktorým by súd zakázal žalovanému nakladať so spornou nehnuteľnosťou. Súd prvej inštancie už uznesením sp. zn. -39 zo dňa 14.02.2012, takýto návrh zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 27.03.2012.

13/ Neskôr súd prvej inštancie po rozsiahlom dokazovaní vo veci samej vydal rozsudok sp. zn. - 427 zo dňa 22. 02. 2019, ktorým žalobu vo veci samej, ktorou sa jednak žalobcovia po viacerých zmenách žalobného návrhu, ktorú súd ako poslednú pripustil uznesením č.k. -234 zo dňa 24.06.2016 v nasledovnom znení: Súd nahrádza vyhlásenie vôle odporcu 1/: O. G., že ako predávajúci u z a t v á r a s navrhovateľom v1. rade: O.. M. M., ako kupujúcim Kúpnu zmluvu o prevode vlastníckeho práva k pozemkom parcely registra "C" evidované na mape určeného operátu, a to k pozemku s parcelným č. XXXX/XXX o výmere 105 m2, druh pozemku orná pôda, zapísaných na liste vlastníctva č. XXXXX, nachádzajúci sa v katastrálnom území Rača, obec: Bratislava - mestská časť Rača, Okres Bratislava III, vedeného Okresným úradom v Bratislave, katastrálnym odborom, ktorý pozemok ako nový bol vytvorený geometrickým plánom č. 21/2016 zo dňa 13.02.2016, vyhotoveného geodetom A-GEO, L.. F. B., PhD., Pri borníku 4, 900 31 Stupava, IČO : XXXXXXXX, na oddelenie pozemku parcela č. XXXXX/XXX v znení nasledovného obsahu kúpnej zmluvy: O. G., ako predávajúci a O.. M. M., ako kupujúci (ďalej aj „kupujúci“) uzatvárajú podľa § 588 a nasl. Obč. zák. Kúpnu zmluvu o prevode vlastníckeho práva k pozemkom parcely registra "C" evidované na mape určeného operátu s parcelným č. XXXX/ XXX o výmere 83 m2, druh pozemku ako záhrada, s parcelným č. XXXXX/ XXX o výmere 4m2, druh pozemku - zast. plochy a parcelným č. XXXXX/ XXX o výmere 18m2, druh pozemku

- záhrada, zapísaných na LV č. XXXXX, nachádzajúce sa v k. ú. Rača, obec: Bratislava - mestská časť Rača, Okres Bratislava III, vedeného na Katastrálnom úrade v Bratislave, Správy katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu, 17/ alebo Alternatívne: Kúpna zmluva uzavretá medzi zmluvnými stranami O. J. a I. U.P. ako predávajúcimi a O.. M. G. a O. G. ako kupujúcimi, v Bratislave dňa 23.03.2010 v znení jej DODATKU č.1 ku kúpnej zmluve uzatvorenej dňa 23.03.2010 , je vo svojich častiach : „...“, v plnom rozsahu n e p l a t n á od samého začiatku, ktoré neplatné časti kúpnej zmluvy sa týmto rušia, zamietol. V odôvodnení tohto rozsudku súd prvej inštancie o.i. uviedol, že žalobcovia 1/-4/ súdu nepredložili v zmysle § 50a Obč. zák. zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, ktorá musí mať obligatórne písomnú formu, ktorej nahradenia prejavu vôle sa domáhali, preto v časti žalobného návrhu o nahradenie prejavu vôle dôkazné bremeno neuniesli a žaloba bola z tohto dôvodu zamietnutá. Pokiaľ išlo o „alternatívny“ žalobný návrh, súd v tejto časti žalobu zamietol pre nepreukázanie naliehavého záujmu žalobcami 1/-4/ v zmysle na požadovanom určení. Podrobne je to vysvetlené v odôvodnení rozsudku.

14/ Z LV č. XXXXX mal súd za preukázané, že žalovaný je výlučným vlastníkom pozemku parc. č. XXXX/XXX o výmere 128 m2 -orná pôda, a pozemku parc. č. XXXXX/XXX o výmere 52 m2 -záhrady, nachádzajúceho sa v k. ú. Rača, ktorý nadobudol od O. J. a I.Í. U. kúpnou zmluvou V-XXXX/XX zo dňa 14.06.2010.

15/ Súd poukazuje na to, že vlastnícke právo je najvýznamnejším vecným právom, definíciu ktorého obsahuje priamo zákon ( ). Vlastníctvom alebo vlastníckym právom treba rozumieť právo ovládať vec, najmä ju držať, užívať, požívať a nakladať s ňou vlastnou mocou, ktorá nie je závislá od žiadnej inej moci, kohokoľvek k tej istej veci. Nehnuteľnostiam, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve žalovaného, by požadovaným žalobným návrhom došlo k obmedzeniu jeho vlastníckeho práva, ktoré je zatiaľ evidované Správou katastra nehnuteľností a pokiaľ k jeho zmene nedošlo, súd je ním viazaný. V rámci hierarchie hodnôt nemožno v tomto prípade uprednostniť ničím nepreukázané, preto hypotetické a iba žalobcami tvrdené právo, na ďalšie užívanie spornej záhradky, pred právom na ochranu vlastníckych práv žalovaného ( SR). V súvislosti s ochranou vlastníckych práv žalovaného je potrebné poukázať aj na Dohovor o ochrane ľudských práv a slobôd, ktorý zakotvuje vo svojom článku 8 aj právo osôb na rešpektovanie ich obydlia, ako aj požiadavku,

aby akákoľvek osoba, ktorej hrozí zásah do práva na obydlie, by mala mať možnosť dať si preskúmať proporcionalitu a odôvodnenosť zásahu nezávislým súdom (článok 8 ods. 2 Dohovoru).

16/ Na základe uvedeného súd prijal záver, že žalobcovia 1/-4/ dôvodnosť navrhovaného procesného opatrenia neosvedčili.

17/ S poukazom na uvedené skutočnosti a citované ustanovenia zákona má súd za to, že v danom prípade nebolo preukázané splnenie zákonných podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho a ani neodkladného opatrenia, preto návrh na ich nariadenie zamietol.

18/ O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle , na základe ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Súd však žalovanému náhradu trov konania nepriznal, keďže mu žiadne nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje (ust. v spojení s ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) podľa ust.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (ust. ).