Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Csp-109-2016.pdf
PDF · 115.58 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BR-5Csp/109/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Brezno, sudkyňou JUDr. Annou Hýsekovou, v právnej veci žalobcu BENCONT COLLECTION, a.s., Bratislava, Vajnorská 100/A, IČO 47 967 692 zast. Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., Bratislava, Martinčekova 13, IČO 50 361 368 proti žalovanému R. V. nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom T., U. XXX/XX zast. Advokátska kancelária Krnáč s.r.o., Banská Bystrica, Námestie slobody 2, IČO 47 232 293 o zaplatenie 6 000,-Eur s prísl. takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanému sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Podanou a doplnenou žalobou sa pôvodný žalobca spol. Poštová banka, a.s. domáhal pôvodne voči žalovanému zaplatenia istiny 7 792,55 Eur, vyčísleného úroku 5 082,33 Eur spolu s úrokom z úveru vo výške 15,90 % ročne zo sumy 7 792,55 Eur od 09. 11. 2016 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 7 792,55 Eur od 09. 11. 2015 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 19. 09. 2011 poskytol žalovanému úver vo výške 8 000,-Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť formou pravidelných mesačných splátok vo výške 147,24 Eur (z toho istina a úrok 134,-Eur, poplatok za poistenie 8,27 Eur) vždy k 20. dňu v mesiaci a platiť mesačný poplatok za správu a vedenie účtu 1,66 Eur. Poistenie bolo dobrovoľné, a preto nebolo započítané do celkových nákladov spojených s úverom. Vzhľadom na to, že žalovaný čerpal poskytnuté prostriedky, ale nesplácal poskytnutú sumu riadne a včas, čím sa dostal do omeškania s platením splátok, žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 21. 11. 2013 a vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy. Žalovaný dlžnú sumu nezaplatil v celom rozsahu, preto sa žalobca domáha svojho nároku súdnou cestou.
2. Ako dôkazy označil zmluvu o úvere, obchodné podmienky, všeobecné obchodné podmienky, listinu
- aktuálny stav úveru, sadzobník, výzvu na úhradu dlžnej sumy.
3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že spochybňuje skutočnosti uvedené žalobcom a žaloba bola podaná predčasne. Podľa jeho názoru sa na uvedený vzťah vzťahuje Občiansky zákonník a nie Obchodný zákonník ako uvádza žalobca, pretože ide o spotrebiteľskú zmluvu. Istina je nižšia, lebo svoj záväzok postupne uhrádzal, aj úrok z omeškania bol vyčíslený nesprávne. Úrok vo výške 15,90 % ročne považuje za neprimeraný, v rozpore s dobrými mravmi a dohodu o ňom v rozpore s § 39 Občianskeho zákonníka. Zároveň vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku.
4. Pôvodný žalobca vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedol, že žalovaný čerpal úver vo výške 7 840,-Eur dňa 21. 09. 2011, pričom suma 160,-Eur bola započítaná na poplatok za poskytnutie
úveru. Celkom uhradil žalovaný sumu 3 002,94 Eur, z toho suma 281,02 Eur bola započítaná na poplatky, suma 2 154,47 Eur na zmluvné úroky a úroky z omeškania a suma 207,45 Eur na istinu. Výška úroku bola dohodnutá v zmluve a výška úrokov z omeškania je určená Nariadením vlády SR č. 87/1995 Z.z. Suma 2 057,-Eur predstavuje úroky a úroky z omeškania vyčíslené odo dňa uzavretia zmluvy do 08. 01. 2015 a suma 1 061,14 Eur vyčíslené úroky a úroky z omeškania od 08. 01. 2015 do 31. 08. 2015. Dňa 26. 04. 2012 požiadal žalovaný o odklad splátok na 4 mesiace. Listom zo dňa 02. 05. 2012 mu bolo oznámené povolenie odklad, pričom dátum prvej splátky po odklade mal byť 20. 09. 2012 s mesačnou splátkou 151,27 Eur. Žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou mesačnej splátky prvýkrát dňa 20. 12. 2012, keď predmetná splátka bola zaplatená až dňa 20. 02. 2013. Posledná úhrada žalovaného bola vykonaná dňa 08. 01. 2015. K premlčaniu uviedol, že k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti došlo dňa 21. 11. 2013, preto k uplatneniu práva na súde došlo včas. K úrokovej sadzbe uviedol, že ide o cenu, ktorú musí dlžník zaplatiť za požičané peniaze, je určená špecificky a je ovplyvnená radom faktorov napr. dopytom a ponukou, infláciou, rizikami, úsporami, výškou úveru, dobou splatnosti a podobne. Zároveň odzrkadľuje akým rizikovým sa banke javí poskytnutie úveru. Ak by sa podporne vychádzalo zo znenia §1a Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. (ktoré ešte nebolo účinné v čase uzavretia zmluvy), tak najvyššia prípustná výška odplaty by pre tento prípad bola 36,58 %, a preto úrok 15,90 % ročne nie je možné považovať za privysoký. Prednosť Občianskeho zákonníka upravenú v § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka nie je možné v tomto prípade použiť, pretože sa aplikuje na vzťahy vzniknuté po 01. 04. 2015.
5. Uznesením č.k. 5Csp/109/2016-107 zo dňa 19. 04. 2017 súd pripustil zmenu žalobcu tak, že namiesto žalobcu Poštová banka, a.s. vstúpil do konania žalobca BENCONT COLLECTION, a.s. vzhľadom na to, že súdu bola doložená zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 09. 02. 2017, príloha k zmluve o postúpení pohľadávok, návrh na zmenu a súhlas nového žalobcu so vstupom do konania.
6. Súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 5Csp/109/2016-133 zo dňa 15. 08. 2017 v spojení s opravným uznesením č.k. 5Csp/109/2016-145 zo dňa 09. 10. 2017, ktorým žalobu v celom rozsahu zamietol z dôvodu premlčania uplatneného nároku.
7. Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie. V priebehu odvolacieho konania vzal žalobca svoju žalobu v časti istiny 1 792,55 Eur, vyčísleného úroku 5 082,33 Eur spolu s úrokom z úveru vo výške 15,90 % ročne zo sumy 7 792,55 Eur od 09. 11. 2016 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 7 792,55 Eur od 09. 11. 2015 do zaplatenia späť bez uvedenia dôvodu a trval na podanej žalobe ohľadom istiny 6 000,-Eur. Zároveň bolo v priebehu odvolacieho konania rozhodnuté aj o návrhu žalovaného na nariadenie neodkladného opatrenia, a to uznesením č.k. 5Csp/109/2016-239, ktorým súd uložiť žalobcovi a zamestnávateľovi žalovaného zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy, keď žalobca napriek prebiehajúcemu súdnemu konaniu zaslal zamestnávateľovi žalovaného žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy z tej istej zmluvy o úvere, nárok z ktorej je predmetom tohto súdneho konania a bolo preukázané, že zrážky sa aj vykonávajú.
8. Krajský súd uznesením č.k. 16Co/3/2018-257 zo dňa 20. 03. 2019 čiastočné späťvzatie žaloby ohľadom istiny vo výške 1 792,55 Eur a ohľadom celého uplatneného príslušenstva pohľadávky pripustil, v tomto rozsahu rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením zrušil a konanie v tomto rozsahu zastavil (výrok I.), vo zvyšku rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (výrok II.) z dôvodu, že okresný súd vo veci síce aplikoval § 53 ods. 9 OZ, v zmysle ktorého ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, ale opomenul, že toto právo môže dodávateľ uplatniť len v tom prípade, keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva, ktorú skutočnosť žalobca v konaní nepreukázal (ani netvrdil). Podmienkou účinnosti výzvy na zaplatenie celej pohľadávky je, že veriteľ v zákonom stanovenej lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako 15 dní, upozornil spotrebiteľa na uplatnenie tohto práva. Zo zmluvy o úvere uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaného nepochybne vyplýva, že účastníci zmluvy sa dohodli na možnosti predčasného zosplatnenia úveru (v bode 9.2. Obchodných podmienok pre úver - Lepšia splátka), právny predchodca žalobcu by mohol zosplatniť celý úver, avšak za dodržania podmienok uvedených v § 53 ods. 9 OZ, teda najskôr po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením splátky (ktorá podmienka v konaní splnená bola), avšak len vtedy, keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva (splnenie ktorej podmienky žalobca v konaní nepreukázal). Podľa názoru odvolacieho súdu žalobca nepreukázal, že bol oprávnený uplatniť právo podľa § 565 OZ. Nevyužitím tohto práva alebo márnym
uplynutím lehoty na zaplatenie ďalšej splátky, resp. do jej účinného splnenia, nedochádza k splatnosti celého dlhu, ale platí pôvodné dojednanie o splátkach. Tým však nie sú vylúčené dôsledky omeškania s tou-ktorou splátkou. V tomto prípade ale platí prvá veta § 103 OZ, podľa ktorej ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Úlohou okresného súdu bude preto v ďalšom konaní posúdiť, kedy začala plynúť premlčacia doba na uplatnenie nároku na zaplatenie každej jednotlivej splátky (zročnej a neuhradenej) s tým, že pri dodatočnom uhradení čo i len časti splátky treba túto započítať na najstaršiu neuhradenú splátku.
9. Žalovaný vo svojom podaní zo dňa 26. 06. 2019 namietol nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Uviedol, že právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovaným zmluvu o splátkovom úvere, ktorú súd posúdil ako spotrebiteľskú. Predmetom konania je bankový úver, ktorý je regulovaný aj zákonom č. 483/2001 Z.z. o bankách. Z § 92 ods. 8 zákona o bankách vyplýva, že banka môže postúpiť inému subjektu iba tú časť pohľadávky, ktorá zodpovedá nesplácanému dlhu. Z uvedeného je možné vyvodiť, že ak ku dňu postúpenia pohľadávky nebol splatný celý úver (nedošlo k splneniu podmienok uvedených v ustanovení § 53 ods. 9 OZ), právny predchodca žalobcu nebol oprávnený postúpiť svoju pohľadávku z úveru vrátane úrokov z neho v celosti inému subjektu. Zmluva o postúpení pohľadávok č. K. uzavretá dňa 09. 02. 2017 v časti pohľadávky vyplývajúcej z tohto úverového vzťahu je absolútne neplatným právnym úkonom podľa § 39 OZ, pretože je v rozpore s § 92 ods. 8 zákona o bankách. Na strane žalobcu tak existuje nedostatok aktívnej vecnej legitimácie, keď sa domáha plnenia z pohľadávky, ktorá na neho z dôvodu neplatného postúpenia neprešla, a preto nie je subjektom práva, ktoré je predmetom tohto konania.
10. Žalobca vo svojom podaní zo dňa 31. 07. 2019 uviedol, že žalovaný sa dostal prvýkrát do omeškania dňa 21. 06. 2012. Právny predchodca žalobcu mu odoslal upozornenie - výzvu na splatenie dlžnej časti úveru zo dňa 04. 11. 2013, kde žalovaného upozornil, že je v omeškaní s platením splátok viac ako tri mesiace, a ak nedôjde k úhrade dlžnej sumy banka (právny predchodca žalobcu) má právo využiť § 565 OZ. Listom zo dňa 21. 11. 2013 oznámil právny predchodca žalobcu, že úver sa stal ku dňu 21. 11. 2013 predčasne splatným v celom rozsahu.
11. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 06. 08. 2019, na ktoré sa nedostavil žalobca ani žalovaný, ktorých neúčasť ospravedlnili ich právni zástupcovia. Súd pri rozhodovaní vychádzal z prednesov právnych zástupcov strán sporu, výpovede žalovaného a listinných dokladov nachádzajúcich sa v súdnom spise, najmä zo zmluvy o úvere, obchodných podmienok, všeobecných obchodných podmienok, výzvy na úhradu dlžnej sumy - vyhlásenia mimoriadnej splatnosti, listiny nazvanej aktuálny stav úveru ku dňu 31. 08. 2015, upozornenia - výzvy na splatenie dlžnej časti úveru, zmluvy o postúpení pohľadávok č. K. a jej prílohy.
12. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
13. Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len "OZ"), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
14. Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
15. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
16. Podľa § 92 ods. 8 veta prvá zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu.
17. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
18. Podľa § 2 písm. a), b), d) zákona č. 129/2010 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
19. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej banky a prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
20. Podľa § 525 ods. 2 OZ, nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.
21. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
22. Z vykonaného dokazovania považoval súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovaným dňa 20. 09. 2011 Zmluvu o úvere Lepšia splátka (ďalej len "zmluva"). Na základe tejto zmluvy bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 8 000,-Eur. Dohodnutá výška mesačnej splátky v zmluve bola 142,27 Eur, počet splátok 120, splatnosť mesačnej splátky v 15. deň v mesiaci, splatnosť 1. splátky dňa 20. 10. 2011, poslednej dňa 20. 09. 2021, úroková sadzba 15,90 % ročne, RPMN 18,13 %, priemerná PRMN 11,89 %, celková výška nákladov 8 329,16 Eur. V čl. 9 bod 9.2 obchodných podmienok si strany dohodli, že v prípade ak dlžník neuhradí riadne a včas čo i len časť dohodnutej splátky je banka oprávnená požadovať predčasné splatenie celej istiny úveru vrátane príslušenstva, čím sa celý úver vrátane príslušenstva stane predčasne splatným.
23. V upozornení - výzve na splatenie dlžnej časti úveru zo dňa 04. 11. 2013, ktorá mala byť adresovaná žalovanému, mu právny predchodca žalobcu oznámil, že podstatným spôsobom porušil ustanovenia zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 19. 09. 2011 (správne má byť 20. 09. 2011), keď napriek predchádzajúcej upomienke neuhradil svoje záväzky a ku dňu 04. 11. 2013 je pohľadávka viac ako tri mesiace po lehote splatnosti vo výške 589,66 Eur, pozostávajúca z omeškaných splátok 572,02 Eur, poplatkov 1,10 Eur a poistného 16,54 Eur. Zároveň ho vyzval na zaplatenie dlžnej sumy v lehote 15 kalendárnych dní od doručenia výzvy a uviedol, že ak nedôjde k úhrade dlžnej sumy v tejto lehote je banka oprávnená použiť § 565 OZ a vyhlásiť úver predčasne splatným v podľa príslušných ustanovení zmluvy o úvere a obchodných podmienok. V pravom hornom rohu nad údajmi žalovaného na tomto upozornení je vedľa čiarového kódu uvedené "dátum podania 05. 11. 2013".
24. Výzvou zo dňa 21. 11. 2013 mal právny predchodca žalobcu oznámiť žalovanému, že jeho úverová pohľadávka sa ku dňu 21. 11. 2013 stala predčasne splatnou v celom rozsahu. Výška dlžnej sumy bola
8 662,65 Eur a pozostávala z dlžnej istiny 7 792,55 Eur, úroku 849,14 Eur, poplatkov za upomienky 4,42 Eur a poistného 16,54 Eur.
25. V listine - aktuálny stav úveru ku dňu 31. 08. 2015 bol uvedený počet dní nesplácania splátok 649, nepretržite po splatnosti od 20. 06. 2013. V kolónke zaplatené splátky sú uvedené zaplatené splátky za mesiace 10/2011 až 12/2011, 01/2012 až 04/2012 vo výške 134,-Eur, poplatky 1,66 Eur a 8,27 Eur, za mesiace 09/2012 až 11/2012 vo výške 143,-Eur, poplatky 2,50 Eur a 8,27 Eur, za mesiace 02/2013 až 05/2013 vo výške 148,-Eur a poplatky 8,27 Eur (všetky zaplatené 20. dňa v danom mesiaci), dňa 03. 12. 2012 suma 2,50 Eur (poplatky), dňa 06. 03. 2013 suma 2,50 Eur (poplatky), dňa 04. 04. 2013 suma 2,50 Eur (poplatky), dňa 20. 04. 2013 suma 8,27 Eur (poplatky), dňa 09. 05. 2013 suma 2,50 Eur (poplatky), dňa 21. 06. 2013 suma 10,77 Eur (poplatky) a 78,39 Eur, dňa 12. 08. 2013 suma 43,13 Eur (poplatky) a 89,59 Eur a následne boli zaplatené sumy 148,-Eur dňa 21. 03. 2014 a dňa 15. 04. 2014, suma 182,- Eur dňa 10. 07. 2014 a sumy 100,-Eur dňa 11. 11. 2014 a dňa 08. 01. 2015.
26. Podľa zmluvy o postúpení pohľadávok č. K. zo dňa 09. 02. 2017 uzavretej medzi spol. Poštová banka, a.s. a spol. BENCONT COLLECTION, a.s. sa ku dňu účinnosti tejto zmluvy postupovali pohľadávky špecifikované v prílohe č. 1, čo do právneho dôvodu, osôb dlžníkov, výšky pohľadávok, ktorých istina a príslušenstvo boli vyčíslené ku dňu 07. 02. 2017. Podľa prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok mala byť postúpená pohľadávka žalovaného - istina 7 792,55 Eur, úroky 5 493,31 Eur, poplatky 772,-Eur.
27. Zmluvu, ktorú právny predchodca žalobcu so žalovaným uzavreli je potrebné posudzovať ako spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách aj zákona o spotrebiteľských úveroch. Je zrejmé, že právny predchodca žalobcu pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako dodávateľ vzhľadom na predmet podnikania (banka) a žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť, pričom vo väčšine prípadov ide o formulárové zmluvy, čo platí aj v tomto konaní.
28. Pokiaľ ide o námietku žalobcu o nemožnosti uplatnenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka na daný právny vzťah súd uvádza, že § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ako aj všetky ostatné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa použijú vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keby sa inak mali použiť normy obchodného práva. Hoci zmluva o úvere uzavretá medzi žalobcom a žalovaným je absolútnym obchodom podľa Obchodného zákonníka, vzhľadom na § 52 ods. 2 vety tretej Občianskeho zákonníka sa na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ (pričom v konaní nebolo sporné, že žalovaný pri uzatváraní zmluvy so žalobcom bol v postavení spotrebiteľa), vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, a to aj za predpokladu, že by sa inak riadili normami obchodného práva. Z uvedeného zákonného ustanovenia (v znení účinnom od 01. 04. 2015) vyplýva, že spotrebiteľský charakter zmluvy o úvere predurčuje aplikáciu ustanovení Občianskeho zákonníka nielen na ochranu spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami, ale na posúdenie všetkých práv založených touto zmluvou, i keď ide o absolútny obchod. Súd poukazuje aj na aktuálnu rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR (napr. sp. zn. 3Mcdo 14/2014, sp. zn. 8Mcdo 13/2014), ktorý vyslovil, že § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použitú ustanovenia občianskeho práva, aj keby sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred účinnosťou tohto zákonného ustanovenia. Najvyšší súd SR v predmetných rozhodnutiach vyslovil, že aj keď toto zákonné ustanovenie nadobudlo účinnosť dňom 01. 04. 2015, právny predpis, ktorého je súčasťou, nemá prechodné ustanovenia, týkajúce sa tejto novely, a preto sa ich účinnosťou vzťahuje aj na právne vzťahy založené predo dňom účinnosti tohto zákonného ustanovenia.
29. Súd skúmal otázku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, ktorú namietol žalovaný. Medzi procesné podmienky patrí aj procesná subjektivita. V zmysle § 61 Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP") procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti, inak len ten, komu ju zákon
priznáva. Je však potrebné odlišovať procesnú subjektivitu v zmysle procesnom, ktorú v teórii nazývame procesnou legitimáciou od tzv. vecnej legitimácie, ktorá so zreteľom na hmotné právo určí, kto je vlastne nositeľom uplatneného práva alebo povinnosti v konkrétnom prípade. Podľa toho hovoríme o vecnej legitimácii aktívnej alebo pasívnej. Sporovej strane civilné sporové právo priznáva procesnú legitimáciu, nemusí mať ale vecnú legitimáciu, ak sa zistí, že nie je nositeľom tvrdeného nároku. Na to, aby sa niekto stal stranou sporu netreba, aby bol účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorý v konaní ide. Stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo, aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či sú strany sporu účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, keď je jeden účastník subjektom práva a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinností, ktoré sú predmetom konania, sa v civilnom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotnoprávneho vzťahu, ale to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní ide (NS SR sp.zn. 3Cdo 192/2004). Otázka vecnej legitimácie je súdom riešená v priebehu konania a jej vyriešenie sa odzrkadlí v rozhodnutí vo veci samej. Nedostatok vecnej legitimácie znamená, že účastník (strana) nie je nositeľom práva, o ktoré v konkrétnom konaní ide.
30. Napriek dostatočne dlhému časovému obdobiu bola súdu iba pár dní pred pojednávaním zo strany žalobcu, ktorý to odôvodnil na pojednávaní tým, že za to nemôže, pretože bankový systém je aký je a je trochu pomalší, doručená listina - upozornenie - výzva na splatenie dlžnej časti úveru zo dňa 04. 11. 2013. S touto argumentáciou sa súd nestotožnil, pretože žalobca mal v priebehu celého konania (resp. jeho právny predchodca už aj priamo pri podaní žaloby) možnosť predložiť uvedenú listinu, ktorá sa predsa musela v bankovom systéme nachádzať už od roku 2013. Súdu bola doložená iba samotná výzva, doručenka, z ktorej by vyplývalo jej doručenie žalovanému, ako aj dátum doručenia nebola doložená. Taktiež ani napr. poštový podací hárok, z ktorého by bolo možné zistiť, či bola táto výzva podaná na poštovú prepravu a kedy. Zo strany žalobcu tak nebolo preukázané doručenie tejto výzvy žalovanému. V pravom hornom rohu tejto výzvy je síce uvedený nejaký čiarový kód a napísané "dátum podania 05. 11. 2013", ale ak by súd aj vychádzal z týchto údajov a akceptoval, že bola výzva (upozornenie) podaná na poštovú prepravu v tento deň, tak by sa podľa bodu 3.4 všeobecných obchodných podmienok považovala za doručenú tretí deň po jej odoslaní, teda 08. 11. 2013, pretože nebol preukázaný skorší dátum doručenia. K zosplatneniu predmetného úveru podľa výzvy na úhradu dlžnej sumy došlo dňa 21. 11. 2013, čím však neboli splnené podmienky uvedené v § 53 ods. 9 OZ, pretože nebola dodržaná zákonom stanovená 15 dňová lehota, keď aj priamo v upozornení - výzve (zo dňa 04. 11. 2013) bol žalovaný upozornený, že ak nezaplatí dlžnú sumu do 15 kalendárnych dní od doručenia výzvy, tak bude právny predchodca žalobcu oprávnený úver zosplatniť v celom rozsahu. Do dňa zosplatnenia uvedeného vo výzve zo dňa 21. 11. 2013 neuplynula zákonom stanovená lehota, keď nestačí aby bola táto lehota splnená medzi dňom vyhotovenia výzvy a dátumom zosplatnenia. Výzva sa musí aspoň dostať do dispozičnej sféry dlžníka, pokiaľ nie je preukázaný konkrétny dátum doručenia. Vzhľadom na to, že v konaní nebolo preukázané platné zosplatnenie predmetného úveru, nemohlo dôjsť ani k jeho postúpeniu ako celku na tretiu osobu. Predmetom postúpenia môže byť iba splatný peňažný záväzok klienta voči banke, s ktorým je nepretržite v omeškaní po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní a vyžaduje sa aj existencia písomnej výzvy na úhradu peňažného záväzku. Uvedené predpoklady sú zákonnými predpokladmi pre platné postúpenie pohľadávky banky a musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. Týmto ustanovením zákonodarca sledoval sprísnenie postúpenia cesie bankovej pohľadávky a umožniť dlžníkovi, ktorý poruší zmluvné podmienky, aby v primeranom čase vykonal nápravu a zotrval vo vzťahu s bankou, s ktorou dojednal finančnú službu. Striktné podmienky postúpenia pohľadávky vo svojom súhrne opodstatňujú záver o zákaze postúpenia bankovej pohľadávky so súčasným stanovením výnimiek z tohto zákazu a neumožňujú odklon od pravidiel cesie bankovej pohľadávky v neprospech spotrebiteľa.
31. Okrem obmedzenia v zákone o bankách existuje v prípade postúpenia pohľadávok zo spotrebiteľských úverov aj obmedzenie v zákone o spotrebiteľských úveroch, ktoré umožňuje postúpiť iba takú pohľadávku z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver na veriteľa, ktorý
nemá obmedzený rozsah poskytovania spotrebiteľských úverov (ktorým je aj žalobca, čo vyplýva z obchodného registra), ktorá je po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
32. V tomto prípade úverový vzťah naďalej trvá, k predčasnému zosplatneniu nedošlo a posledná splátka má byť zaplatená dňa 20. 09. 2021, čo je aj termín konečnej splatnosti úveru. Ak určitú pohľadávku nie je možné postúpiť (teda jej postúpenie je objektívne neprípustné, zakázané), potom jej následné postúpenie inému subjektu je svojím obsahom a účelom v priamom rozpore so zákonom a ako také je neplatné v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, a to nielen medzi stranami zmluvy o postúpení, ale aj navonok, voči dlžníkovi. V dôsledku toho nemožno považovať za dokázané, že toto postúpenie je platné a že žalobca je oprávnený pohľadávku voči žalovanému uplatňovať pred súdom. Vzhľadom na tieto skutočnosti je potrebné uzavrieť, že žalobca nepreukázal, že sa platne a účinne stal veriteľom uplatňovanej pohľadávky, teda nepreukázal svoju aktívnu legitimáciu na jej uplatňovanie. Neboli splnené zákonné podmienky uvedené v zákone o bankách, zákone o spotrebiteľských úveroch ani v Občianskom zákonníku, aby bolo možné konštatovať, že došlo k platnému zosplatneniu predmetného spotrebiteľského úveru a následne k platnému postúpeniu pohľadávky.
33. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu zamietol.
34. Súd len podotýka, že pre zamietnutie žaloby z vyššie uvedených dôvodov sa nezaoberal ďalšími tvrdeniami žalobcu (ani námietkou premlčania) a žalovaného uvedenými v priebehu konania, pretože tieto by nemali vplyv na rozhodnutie súdu.
35. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP") a žalovanému ako strane v spore úspešnej priznal nárok náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu. O výške náhrady účelne vynaložených trov konania bude podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia v dvoch vyhotoveniach na tunajší súd (§ 362 ods. 1, 2 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok).