Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_38P-164-2019.pdf
PDF · 79.74 KB
No categories available
38P/164/2019
Uznesenie
Okresný súd Bratislava III, v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého: O. W., B.. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, odbor sociálnych vecí a rodiny, Krátka 1, Senec, dieťa rodičov: matka - J. Z., B.. XX.XX.XXXX, O. X. V. X, U., O. Č. K. X, U. a otec -Y. W., B.. XX.XX.XXXX, X. Š.O. XX, U., zastúpený JUDr. Ivanou Slávikovou, advokátkou so sídlom Mostová 2, Bratislava, o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.
odôvodnenie:
1. Návrhom, podaným na tunajšom súde dňa XX.XX.XXXX sa matka maloletého O. domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým bude upravený výkon rodičovských práv a povinností k maloletému tak, že maloletý bude zverený do jej osobnej starostlivosti, otcovi bude uložená povinnosť prispievať na jeho výživu sumou 250 € mesačne a zároveň bude upravený jeho styk s maloletým v zmysle jej návrhu. Konanie vo veci samej neiniciovala.
2. Svoj návrh matka odôvodnila tým, že rodičia maloletého O. nie sú manželmi a od T. XXXX nežijú v spoločnej domácnosti. Poukázala na priebeh spolužitia s otcom maloletého ako aj na dôvody, ktoré boli z jej pohľadu príčinou ukončenia ich partnerského vzťahu. Poukázala na to, že v čase spolužitia s otcom maloletého ju tento fyzicky napadol, pričom holduje tiež alkoholu a omamným látkam. Po tom, čo matka zistila, že je tehotná rozhodla sa vo vzťahu zotrvať, avšak z dôvodu pretrvávajúcich nezhôd a útokov zo strany otca sa rozhodla presťahovať ku svojej matke, v ktorej domácnosti však neboli vytvorené vhodné sociálne ani rodinné podmienky pre starostlivosť o maloletého. Následne rodičia maloletého obnovili spolužitie, avšak otec svoje správanie voči matke nezmenil a dňa XX.XX.XXXX sa situácia medzi rodičmi maloletého vyhrotila, keď došlo zo strany otca k fyzickému útoku na matku, ktorý ohlásila i na polícii. Otec maloletého bol vykázaný zo spoločného obydlia na dobu 10 dní. V čase podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia prejavoval otec o maloletého záujem, matka však poukázala na to, že otec si maloletého berie hocikedy, a to aj bez predchádzajúcej dohody s ňou, keď maloletého vyzdvihne z jaslí, čo matke nevyhovuje, nakoľko je zamestnaná na plný pracovný úväzok a maloletý je umiestnený v detských jasliach s celodenným pobytom. Taktiež mala za to, že otec netrávi s maloletým čas adekvátnym spôsobom. Konkretizovala svoje príjmové a majetkové pomery a taktiež uviedla rozpis priemerných mesačných nákladov na domácnosť a výživu maloletého, pričom poukázala na to, že otec na výživu maloletého žiadnym spôsobom neprispieva. Na základe uvedeného mala za to, že jej návrh je dôvodný a žiadala súd, aby mu v celosti vyhovel. 3. Súd požiadal orgán sociálnoprávnej ochrany detí P. U., aby prešetril pomery na strane maloletého O. a oboch jeho rodičov, o čom Úrad založil do súdneho spisu písomnú správu zo dňa XX.XX.XXXX. Šetrenie bolo vykonané v domácnostiach oboch rodičov, pričom v čase šetrenia bol prítomný aj maloletý O.. Úrad v záveroch svojej správy konštatoval, že obaja rodičia majú vytvorené vhodné podmienky pre starostlivosť o maloletého a obaja sú spôsobilí zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého. Ich komunikácia je však konfliktná a neefektívna a nedokážu sa dohodnúť na veciach, týkajúcich sa
maloletého. Otec pritom participuje na starostlivosti o maloletého a v čase podania správy s ním bol v kontakte v rozsahu 2-3 dní v týždni aj s prespaním.
4. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP) na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
5. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
6. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
7. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
8. Podľa § 367 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP) neodkladným opatrením môže súd nariadiť, aby ten, kto má maloletého pri sebe, maloletého odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti.
9. Podľa § 366 CMP neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.
10. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
11. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
12. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
13. Podľa § 331 ods. 1 CSP návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené.
14. Podľa § 331 ods. 2 CSP uznesenie o neodkladnom opatrení súd odošle najneskôr do troch dní od jeho vyhotovenia.
15. Súd z návrhu matky a po zvážení všetkých vyššie uvedených skutočnosti dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je v celom rozsahu nedôvodný, keď súd nezhliadol v danom prípade, za súčasného stavu veci, potrebu bezodkladne upraviť pomery medzi rodičmi a maloletým O., a to ani v otázke zverenia maloletého do osobnej starostlivosti matky, ani v otázke určenia vyživovacej povinnosti zo strany otca voči maloletému a napokon ani v otázke úpravy styku otca s maloletým. Účelom inštitútu neodkladného opatrenia vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa nie je automaticky riešiť problémy medzi rodičmi, nahradiť rozhodnutie súdu do času, kedy k nemu súd nedospeje vo veci samej a „odbremeniť“ tak rodičov od ich rodičovskej zodpovednosti, ktorá je nielen ich právom, ale predovšetkým povinnosťou. Rodičia ako jej nositelia, sú povinní spolu komunikovať s cieľom zmierlivého riešenia situácie a prípadné nezhody či odlišné postoje vo výkone svojich rodičovských práv a povinností sú povinní riešiť predovšetkým vzájomnou kooperáciou, ktorá bude zohľadňovať všetky relevantné okolnosti, nielen tie, ktoré si jeden z rodičov vyberie. Intervencia súdu v podobe nariadenia neodkladného opatrenia nie je určená k tomu, aby nahrádzala pasivitu rodičov a ich neochotu konať v súlade so svojou rodičovskou zodpovednosťou, ktorej základnou súčasťou je spolupráca s druhým rodičom a ktorá v sebe samozrejme zahŕňa aj schopnosť robiť kompromisy a ustúpiť zo svojich požiadaviek.
16. Pokiaľ ide o dôvodnosť návrhu je nutné uviesť, že skutočnosti uvádzané matkou v návrhu nezhliadol súd za natoľko závažné, aby prijal záver, že sú tu dané dôvody pre nariadenie neodkladného opatrenia v časti zverenia maloletého do osobnej starostlivosti matky, a to aj s ohľadom na závery správy zo šetrenia pomerov na strane oboch rodičov, ktorý na žiadosť súdu vykonal orgán sociálnoprávnej ochrany detí, ako aj z obsahu spisového materiálu. Rovnako ako orgán sociálnoprávnej ochrany detí aj súd konštatuje, že komunikácia medzi rodičmi je absolútne neefektívna a postráda akúkoľvek zmysluplnosť. Je zrejmé, že rodičia doposiaľ nedokázali spracovať ukončenie svojho vzťahu do takej miery, aby boli schopní dohodnúť sa aspoň na základných aspektoch výkonu svojich rodičovských práv. Ani tieto skutočnosti však súd nezhliadol za dostatočné k tomu, aby pristúpil k nariadeniu neodkladného opatrenia. Hoci sa každý z rodičov druhému „vyhráža“ kontaktovaním orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, zo strany ani jedného z nich doposiaľ súd nezaznamenal takú aktivitu, ktorej cieľom by bolo systematické riešenie situácie, predovšetkým aktuálnej neschopnosti rodičov spolu riadne komunikovať. Je namieste (a to nadôvažok v prípade dieťaťa v tak útlom veku ako je maloletý O.), aby sa matka pokúsila situáciu riešiť najskôr s otcom maloletého, cestou orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, ktorý vie rodičom poskytnúť súčinnosť ako tretia osoba, ktorá je schopná zaujať k uvedenej otázke objektívne stanovisko a pri riešení uvedenej otázky navrhnúť modely riešenia situácie tak, aby tieto vyhovovali obom rodičom a poskytnúť tiež rodičom možnosť adekvátneho poradenstva a odbornej intervencie, zameranej na problematické oblasti ich rodičovského vzťahu. Je potrebné, aby si obaja rodičia uvedomili, že jediným relevantným záujmom v tomto prípade je záujem maloletého a rodičia by sa tomuto záujmu mali prispôsobiť a byť schopní kompromisu, ktorý by v konečnom dôsledku umožnil dohodu rodičov o všetkých otázkach, týkajúcich sa výkonu rodičovských práv a povinností ako celku. Nadôvažok je potrebné uviesť, že tak zo záverov správy Ú. U. ako aj z ďalších vyjadrení, ktoré sú obsahom spisového materiálu možno uzavrieť, že otec riadne participuje na starostlivosti o maloletého, a to v pravidelných a pomerne častých intervaloch, pričom v starostlivosti o maloletého neboli ani na strane matky a ani otca zistené žiadne zásadné nedostatky, s výnimkou ich absolútne nevhodného spôsobu komunikácie a zjavnej neschopnosti uvedomiť si, že obaja robia kroky, ktoré nie sú vždy súladné so záujmom maloletého. Ako už bolo uvedené vyššie, rodičia sú nielen oprávnení, ale predovšetkým povinní konať v súlade so svojou rodičovskou zodpovednosťou a v jej rámci využiť všetky možnosti k tomu, aby nebolo potrebné výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému upravovať autoritatívnym rozhodnutím súdu. Zo skutočností, ktoré sú súdu známe je však nutné konštatovať, že rodičia si túto svoju povinnosť doposiaľ nesplnili.
17. Pokiaľ ide o určenie vyživovacej povinnosti zo strany otca ako povinného rodiča voči maloletému, po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu súd dospel k záveru, že potreba upraviť povinnosť otca prispievať na výživu maloletého neodkladným opatrením, nebola dostatočne osvedčená. Je zrejmé, že otec participuje na starostlivosti o maloletého, a to nielen v rovine osobnej, ale aj materiálnej, keď zabezpečuje maloletému potreby, ktoré si vyžaduje jeho výchova a výživa. Uvedené je potrebné posudzovať aj v kontexte tej skutočnosti, že rodičia doposiaľ nemajú ustálený ani základný rámec výkonu osobnej starostlivosti o maloletého, tento je zjavne medzi nimi dohadovaný ad hoc, podľa momentálnej situácie na strane každého z nich, ktorá je nadôvažok ovplyvňovaná rôznymi okolnosťami. Medzi rodičmi je pritom sporná aj návšteva súkromných detských jaslí, ktorú otec od počiatku namieta a s ktorou nesúhlasí, resp. nesúhlasí s tým, aby tam maloletý trávil celý deň, keďže on je schopný vykonávať osobnú starostlivosť o maloletého v rozsahu, ktorý by umožnil kratší pobyt maloletého v tomto zariadení, resp. nie každodennú návštevu tohto zariadenia. Samotná právna úprava inštitútu neodkladného opatrenia predpokladá potrebu upraviť tieto pomery, t. j. existenciu dôvodov, ktoré vedú k záveru, že bez úpravy týchto pomerov by došlo k ujme na právach či záujmoch maloletého dieťaťa, ktoré však súd v danom prípade nezhliadol.
18. Pokiaľ ide o návrh matky na úpravu styku otca s maloletým, tomuto súd nevyhovel. Je potrebné uviesť, že právo styku rodiča s dieťaťom je v zásade právom toho rodiča, ktorý nemá dieťa vo svojej osobnej starostlivosti a predovšetkým tento rodič je i na podanie tohto návrhu aktívne legitimovaný. Za súčasnej situácie, kedy súd nevyhovel návrhu matky na zverenie maloletého do jej osobnej starostlivosti, nezhliadol za súladné so záujmom maloletého O. upravovať jeho styk s otcom. Súd odkazuje matku na vyššie naznačený postup vo veci (odborná intervencia), ktorý má potenciál odstrániť konflikty medzi rodičmi ohľadom výkonu ich rodičovských práv a povinností. S ohľadom na uvedené skutočnosti súd vyhodnotil návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia ako predčasne podaný, nemajúci podklad v okolnostiach, ktoré by odôvodňovali potrebu urýchlene konať a autoritatívnym rozhodnutím dočasne upraviť výkon rodičovských povinností v zmysle jej návrhu.
19. Vzhľadom k vyššie uvedenému a s poukazom na citované ustanovenia zákona súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je na podklade § 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) Civilného sporového poriadku prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave prostredníctvom tunajšieho súdu, písomne a v troch vyhotoveniach.