Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1C-36-2019.pdf
PDF · 113.69 KB
Case nature
Subarea
1C/36/2019
Uznesenie
Okresný súd Spišská Nová Ves v spore Ž.: G. U., nar. 5. 11. 1979, trvale bytom Gaštanová 547/16, Hrabušice, právne zastúpenej JUDr. Petrom Vachanom, advokátom, Pavla Mudroňa 1191/5, Žilina proti žaloD.: H. X., Z.. G.., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 967 692, B. T. T. B., takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zdržať sa použitia zmluvného ustanovenia o dohode o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov uvedeného v článku 2. bod 3 zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 9. 7. 2007 a vykonať oznámenie zamestnávateľovi žalobcu - Q. G., G..M..B.., I. X, XXX XX G., aby upustil od vykonávania zrážok zo mzdy.
II. Súd poučuje žalovaného, že na Okresný súd Spišská Nová Ves môže podať proti žalobcovi žalobu o zaplatenie dlžných splátok úveru zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 9. 7. 2007.
III. Žalobcovi sa priznáva plná náhrada trov konania.
IV. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia s odôvodnením, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi žalovaným a Poštovou bankou, a.s., Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, IČO: 31 340 890 sa žalovaný stal vlastníkom pohľadávky, ktorá vznikla porušením platobnej disciplíny žalobcu na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 9.7.2007. Medzi žalobkyňou a právnym predchodcom žalovaného došlo dňa 09.07.2007 k uzavretiu zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len „zmluva o úvere“), na základe ktorej bol žalobcovi poskytnutý úver vo výške 3 319,39 Eur (100 000 SK), ktorý sa žalobkyňa zaviazala splácať v pravidelných 50 mesačných splátkach s výškou mesačnej splátky 99,98 Eur (3 012 SKK). 2. Súčasťou zmluvy o úvere je v článku 2. bod 3. dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, ktorá je ako neprijateľná zmluvná podmienka neplatná. 3. V danom prípade ide o spotrebiteľský právny vzťah pre ktoré je typické, že návrh zmlúv býva veľmi často predtlačený na formulároch s tým, že fyzická osoba - spotrebiteľ nemá možnosť dosiahnuť zmenu v návrhu zmluvy, nemôže vyjednávať a môže tento návrh buď prijať alebo neprijať a zmluvu neuzavrieť. 4. Poukázala na ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého „Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.“
5. Poukázala tiež na ust. § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka: „Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.“ 6. Ustanovenie zmluvy o úvere čl. 2 bod 3. v znení: „ Podpisom tejto zmluvy zmluvné strany zároveň uzatvárajú Dohodu o zrážkach zo mzdy (Dohoda) v zmysle § 551 zákona č. Občianskeho zákonníka v platnom znení, ktorá je zabezpečím pohľadávky Poštovej banky vzniknutej zo Zmluvy o úvere. Klient udeľuje Poštovej banke výslovný súhlas na predloženie Dohody platiteľovi mzdy Klienta. Táto Dohoda sa vzťahuje i na budúceho platiteľa mzdy ako i na iné príjmy Klienta..“, predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože nebolo individuálne dojednané a spôsobuje hrubú nerovnováhu vo vzájomných právach a povinnostiach zmluvných strán. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). 7. Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (rozsudok C-106/77 Simmenthal). 8. Formulácia Dohody o zrážkach zo mzdy sa dostala objektívne do rozporu s požiadavkou na poctivý obchodný styk a čestnú obchodnú prax. Zákonodarca priznal takémuto konaniu nielen rozpor s imperatívom dobrých mravov, ale priamo so zákonom. Nič nebráni judikovať dohodu ako neplatnú (§ 53 ods.5 OZ), hoci má základ v znení zákona. Dôležité sú okolnosti jej zakotvenia v zmluve a význam ostatných zmluvných podmienok (Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 7, nekalosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí; čl. 4 smernice Rady 93/13 ES o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Poukázal na znenie písomných pripomienok Európskej komisie vo veci C-30/12, Valéria Marcinová/POHOTOVOSŤ, s.r.o.: „Článok 6 smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vo svetle efektivity vykladať v tom zmysle, že bráni uplatňovaniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu nekalosť zmluvných podmienok v zmluve o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy, alebo neumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátnemu súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy.“ 9. Poukázala aj na závery Komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich zriadenej pri Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky, zo dňa 31.1.2011 pod č. 8636/2010-110.98,113,179, ktorými v bode 9 Komisia dospela k záveru, že dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená podľa § 551 Občianskeho zákonníka je zmluvnou podmienkou spôsobujúcou hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a je v rozpore s ust. § 53 Občianskeho zákonníka, keďže spotrebiteľ je už v čase vzniku právneho vzťahu nútený uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy. Výkon zrážok zo mzdy je pritom súkromným procesom, ktorý nepodlieha nijakej autorizácií a verifikácii primeranosti a spotrebiteľ môže byť vystavený neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa. Z uvedeného dôvodu ide preto o neprijateľnú zmluvnú podmienku. 10. Ide o formulárový typ dohody, ktorý žalobca nemal možnosť ovplyvniť, takáto dohoda o zrážkach zo mzdy nebola individuálne dojednaná. Dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka. 11. Spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah. Pri uzatváraní tejto dohody spotrebiteľ musí mať vedomosť, pohľadávku akého druhu a v akej výške dohoda o zrážkach zo mzdy zabezpečuje. V opačnom prípade sa vystavuje tomu, že veriteľ vymôže celú pohľadávku, prostredníctvom zrážok z dlžníkovej mzdy, ktorú by spotrebiteľ nebol povinný zaplatiť pri obligatórnom prieskume neprijateľných zmluvných podmienok v zmluve o spotrebiteľskom úvere.) Ide o neprimerané zvýhodnenie veriteľa v neprospech spotrebiteľa, umožňujúce vymôcť pohľadávku vo výške, ktorá mu neprináleží. Dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatný právny úkon nakoľko nebola individuálne dojednaná a jej uzavretie spôsobuje hrubú nerovnováhu vo vzájomných právach a povinnostiach zmluvných strán. 12. V zmysle § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa: „Neprípustné je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, 12cd) ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a
mal možnosť ju odmietnuť“ Keďže dohoda o zrážkach zo mzdy nie je v súlade s citovaným zákonným ustanovením, dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatným právnym úkonom. 13. Žalovaný pristúpil k vykonávaniu zrážok zo mzdy listom zo dňa 13.12.2018 označeným ako „VEC: Žiadosť o vyrozumenie“, na základe ktorej zamestnávateľ žalobcu vykonáva zrážky zo mzdy v prospech žalovaného. Žalobcovi sú v súčasnej dobe vykonávané zrážky zo mzdy, na dôkaz čoho predložil výplatnú pásku. 14. Vyššie uvedený skutkový a právny stav umožňuje siahnuť žalovanému na majetok žalobkyne prostredníctvom zamestnávateľa žalobkyne na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky, resp. neplatného právneho úkonu. Podľa názoru žalobcu, z predložených listinných dôkazov vyplýva nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, ako jeden z predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia. 15. Právnu ochranu žalobkyne, zamedzením vykonávania zrážok zo mzdy na základe neoprávneného titulu, tak možno zabezpečiť výlučne prostredníctvom súdom nariadeného neodkladného opatrenia. V zmysle ustanovenia § 325 ods. 2 písm. d) C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 16. V zmysle § 336 ods. 1 CSP: „Ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.“ V nadväznosti na ustanovenie § 337 ods. 1 CSP: „Ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 337 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.“ 17. Nariadením neodkladného opatrenia, ktorým súd žalovanému uloží povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobcu, sa podľa názoru žalobknye dosiahne trvalá úprava pomerov medzi stranami vo vzťahu k výkonu zrážok na základe špecifikovanej dohody. Súd preto podľa názoru žalobkyne nemusí uložiť žalobcovi povinnosť podať žalobu vo veci samej (§ 336 ods. 1 CSP). Nová právna úprava upúšťa od doterajšej koncepcie predbežnosti poskytovanej ochrany, pretože po nariadení navrhovaných opatrení nemusí nevyhnutne nasledovať konanie vo veci samej. Dočasným nevykonávaním zrážok zo mzdy sa ale nevytvorí nenávratný a nenapraviteľný stav vo vzťahu k strán sporu a žalovanému ako oprávnenej osobe z danej zmluvy nevznikne nenapraviteľná ujma, keďže táto spoločnosť má (v prípade, že žalobca sám neuspokojí jej zákonné nároky) možnosť uplatňovať svoje nároky súdnou cestou, o čom ju prvoinštančný súd vo výroku svojho rozhodnutia poučí. Uvedený právny názor potvrdil Krajský súd Trnava vo svojom rozhodnutí 25Co/165/2017 zo dňa 20.9.2017. 18. K návrhu žalobkyňa doložila výplatnú pásku od svojho zamestnávateľa, zmluvu o úvere, žiadosť o informáciu žalovaného vo vzťahu k zamestnávateľovi žalobykne o možnosti vykonávania zrážky zo mzdy, resp. oznámenia dátumu, k akému môže veriteľ očakávať zrážky zo mzdy. Listiny sa v spise nachádzajú na č. l. 5 až 7.
19. Podľa zmluvy o úvere zo dňa 9.7.2007 - čl. 2 bod 3. je uvedené: Podpisom tejto zmluvy zmluvné strany zároveň uzatvárajú Dohodu o zrážkach zo mzdy (Dohoda) v zmysle § 551 zákona č. Občianskeho zákonníka v platnom znení, ktorá je zabezpečím pohľadávky Poštovej banky vzniknutej zo Zmluvy o úvere. Klient udeľuje Poštovej banke výslovný súhlas na predloženie Dohody platiteľovi mzdy Klienta. Táto Dohoda sa vzťahuje i na budúceho platiteľa mzdy ako i na iné príjmy Klienta. (č. l. 6 spisu)
20. Podľa listiny z č. l. 7 žalovaný žiadal platiteľa mzdy žalobkyne o informáciu o možnosti vykonávania zrážky zo mzdy, resp. oznámenia dátumu, k akému môže veriteľ očakávať zrážky zo mzdy.
21. Z týchto listín mal súd preukázané, že predchodca žalovaného Poštová banka, a.s. a žalovaná uzavreli zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX , na základe ktorej bol žalobkyni poskytnutý úver vo výške 3 319,39 Eur (100 000 Sk), ktorý sa žalobkyňa zaviazala splácať v pravidelných 50 mesačných splátkach s výškou mesačnej splátky 99,98 Eur (3 012 Sk). 22. Súčasťou zmluvy o úvere je v článku 2. bod 3. dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov.
23. Podľa § 551 Občianskeho zákonníka (ďalej OZ) uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.
24. Podľa § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z. neprípustné je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy a) dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť, alebo zmenkou alebo šekom.
25. Písomnú dohodu o zrážkach zo mzdy ako prostriedok na zabezpečenie peňažnej pohľadávky uzaviera veriteľ s dlžníkom. Veriteľom môže byť právnická osoba aj fyzická osoba. Obsahom dohody je súhlas dlžníka s tým, aby sa mu zo mzdy vykonávali zrážky a súčasne poukazovali veriteľovi. Dohoda okrem označenia veriteľa, dlžníka, platiteľa mzdy musí obsahovať aj označenie pohľadávky, o uspokojenie ktorej ide, a výšku dohodnutých zrážok. Veriteľ nadobúda voči platiteľovi mzdy právo na výplatu zrážok okamihom, keď mu bola predložená dohoda o zrážkach zo mzdy. Týmto okamihom platiteľovi mzdy vzniká zo zákona povinnosť vykonávať zrážky zo mzdy dlžníka a poukazovať ich veriteľovi dovtedy, kým nebude pohľadávka uspokojená.
26. Novela zákona o ochrane spotrebiteľa doplnila § 5a (zabezpečenie záväzkov spotrebiteľa), podľa ktorého je neprípustné zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy a) dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť, alebo zmenkou alebo šekom (podľa zákona č. 191/1950 Zb.)
27. Čo treba rozumieť „osobitnou listinou“, neuvádza ani dôvodová správa. Možno sa domnievať, že dohoda o zrážkach zo mzdy nemôže byť súčasťou spotrebiteľskej zmluvy, ale musí byť uzavretá osobitne, s poučením o jej dôsledkoch, s vyhlásením o dobrovoľnosti jej uzavretia (o možnosti jej odmietnutia). Za osobitnú listinu vždy možno považovať formu notárskej zápisnice- zdroj Komentár k §551 OZ - ASPI.
28. Zákon č. 250/2007 Z.z. nadobudol účinnosť dňom 1.7.2007. Zákonom č. 102/2014 Z.z. bolo do zákona 250/2007 Z.z. zakomponované ustanovenie okrem iného i § 5a, pričom vo vzťahu k tomuto ustanoveniu chýba prechodné ustanovenie ohľadom jeho účinnosti, preto je potrebné vychádzať z toho, že i na toto ustanovenie sa vzťahuje dátum účinnosti 1.7.2007.
29. Podľa § 53 ods. 1, 2 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
30. Podľa § 324 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“),neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
31. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
32. Podľa § 325 ods. 2 CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje, b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia,
f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená.
33. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
34. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
35. Podľa § 328 ods. 2 CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu.
36. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
37. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
38. Podľa § 330 ods. 1 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.
39. Podľa § 330 ods. 2 CSP, ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.
40. Podľa § 332 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
41. Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.
42. Podľa § 336 ods. 2 CSP, súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej.
43. Podľa § 336 ods. 3 CSP, súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba nebola v lehote podaná.
44. Z týchto citovaných ustanovení zákona vyplýva, že neodkladným opatrením sa upravujú právne pomery strán len v prípade, ak: a) je bezodkladne potrebná takto úprava, b) existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. 45. V zhode s uvedeným musí ten kto sa nariadenia neodkladného opatrenia domáha, v návrhu opísať skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy právnych pomerov, z ktorých možno vyvodiť záver o vysokej pravdepodobnosti, že chránený nárok navrhovateľa je dôvodný a trvá, keď rozsah osvedčenia nároku navrhovateľa neodkladného opatrenia, ktorého ochrany sa v konaní domáha, musí súd konajúci o návrhu viesť k záveru, že miera pravdepodobnosti vyhovenia žalobe je vyššia, než pravdepodobnosť jej zamietnutia (obdobne Števček a spol. - Civilný sporový poriadok, Komentár Praha CHB.2016, strana 1108).
46. Už zo samotného terminologického vyjadrenia neodkladného opatrenia vyplýva jeho charakter „neodkladnosti“, teda jeho nariadenie je namieste len v prípadoch ak existujú konkrétne okolnosti preukazujúce nebezpečenstvo reálnej a bezprostredne hroziacej ujmy na právach, ktorých ochrany sa navrhovateľ neodkladného opatrenia domáha. Nariadeným neodkladným opatrením pritom nemožno vytvoriť právny stav, ktorý by bol ťažko napraviteľný, alebo vytvárajúci vzťah neprimeranosti, keď by zásah do práva dotknutej strany sporu nebol adekvátny miere, v akej navrhovateľ neodkladného opatrenia osvedčil tvrdené porušenie práv a právom chránených záujmov.
47. Súd môže vyhovieť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ak navrhovateľ v návrhu uvedie skutkové tvrdenia a označí dôkazy, ktoré osvedčujú aspoň pravdepodobnosť existencie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana , súčasne preukazujú, že skutočne hrozí vznik alebo rozširovanie škody, či inej ujmy na právach a oprávnených záujmoch navrhovateľa neodkladného opatrenia. Dôkazné bremeno spočíva výlučne na tom, kto neodkladné opatrenie navrhuje, nakoľko osobitnej povahe inštitútu neodkladného opatrenia zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu, v ktorom sa nevykonáva dokazovanie.
48. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je osvedčenie nároku na jeho nariadenie a potreba dočasnej úpravy pomerov strán sporu. Tiež je potrebné, aby ten, kto žiada nariadiť neodkladné opatrenie, opísal rozhodujúce skutočností odôvodňujúce nariadenie neodkladného opatrenia a uviedol podmienky dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, aj s odôvodnením nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.
49. Podľa čl. 38 Charty základných práv Európskej únie "politiky štátov zabezpečia vysoký stupeň ochrany spotrebiteľa".
50. Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vychádza z predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej pozície v slabšom postavení a má spravidla na výber buď zmluvu vopred naformulovanú dodávateľom akceptovať so všetkými formulárovými klauzulami alebo ju odmietnuť. Možnosť zmeny štandardných podmienok zo strany spotrebiteľa je len iluzórna a je zrejmé, že ide o rovnosť len formálnu. Aby sa dosiahla faktická rovnosť, je to možné dosiahnuť len vonkajším zásahom (rozsudky Mostaza Claro C 168/05, Océano Grupo Editorial SA C 240/98-C 244/98).
51. V tejto súvislosti súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 55/2011 zo dňa 24.02.2011, v ktorom Ústavný súd konštatoval, že "ak je zmluvná podmienka v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória a prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu a rovnako aj bez návrhu súd exekúciu zastaví o plnenie z takto neprijateľnej zmluvnej podmienky. Ak by takouto zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ (veriteľ) ju použije, v takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi." 52. V danom prípade teda ide i o dôvod neplatnosti právneho úkonu, a to v zmysle § 39 OZ.
53. Podľa názoru súdu návrh žalobca na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorého sa domáha, tieto náležitosti spĺňa. Z doteraz žalobcom predložených dôkazov má súd osvedčené, že medzi ním a žalovaným je právny vzťah, v rámci ktorého má žalobca postavenie spotrebiteľa, nakoľko z obsahu zo Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 9.7.2007, ktorej súčasťou je i Dohoda o zrážkach zo mzdy, tieto skutočnosti vyplývajú.
54. Pri posudzovaní tohto sporového prípadu je potrebné dbať na zvýšenú ochranu práv žalobkyne, čo by spotrebiteľa a so zreteľom na to až do meritórneho rozhodnutia vo veci zabezpečiť taký stav, aby v konečnom dôsledku nepredstavoval pre žalobkyňu ako spotrebiteľa horšiu pozíciu ako tomu bolo na začiatku vedenia sporového konania vo veci samej.
55. Z dosiaľ prezentovaných skutočností je zatiaľ osvedčené, že žalovaný vo vzťahu k žalobykni nedisponuje žiadnym toho času relevantným exekučným titulom, na podklade ktorého by svoj finančný
nárok voči žalobkyni mal právoplatne potvrdený relevantným orgánom verejnej moci, ktorý by v konečnom dôsledku tento nespochybňoval jeho oprávnenie domáhať sa finančného plnenia voči žalobkyni a zároveň na druhej strane, ktorý by zákonnom osvedčeným spôsobom nútil aj saotnú žalobkyňu splniť si svoje finančné záväzky voči žalovanému. Napriek tomu z prípisu predloženého žalobkyňou v tomto konaní a adresovaného spoločnosti Q. G., G..M..B.., ktorý je zamestnávateľom žalobkyne, je zrejmé, že žalovaný sa finančných plnení dosiaľ neaprobovaných súdom na žalobkyňu domáha, resp. mieni domáhať a to cestou zrážok zo mzdy na podklade Dohody o zrážkach zo mzdy.
56. Je tu teda riziko, že v prípade, ak by súd na základe vykonaného dokazovania riadne prebiehajúcom sporovom konaní dospel k záveru, že napadnutá dohoda o zrážkach zo mzdy je skutočne neplatná, resp. predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku a na základe takejto dohody by až do právoplatného rozhodnutia v takomto spore by sa naďalej prevádzali zrážky zo mzdy žalobkyne, vzniklo by tu nebezpečenstvo, že by sa žalobkyňa dostala do nevýhodnej pozície , kedy by musel avoči žalovanému viesť nové konanie o spätne vrátenie takto neoprávnené odňatých finančných prostriedkov. V záujme predídenia vzniku takýchto prípadných ďalších sporov sa preto javí odôvodnené dočasne neumožniť pokračovať žalovanému v uplatňovaní si síce zmluvných avšak dosiaľ súdom neaprobovaných nárokov voči žalobkyni na podklade dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov), ktorej platnosť žalobkyňa napáda. Súd preto vyhovel návrhu o nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia.
57. Nariadením tohto neodkladného opatrenia žiadnym spôsobom nie sú výrazne dotknuté práva ani samotného žalovaného, nakoľko tento si svoje finančné nároky voči žalobcovi môže kedykoľvek uplatniť štandardným spôsobom na príslušnom súde.
58. Súd konštatuje, že žalobkyňa nedisponuje žiadnym iným prostriedkom ochrany pred zásahom do jeho majetku na čas, kým sa meritórne nerozhodne v riadnom sporovom konaní, a preto je momentálne nariadenie tohto vyššie uvedeného neodkladného opatrenia odôvodnené, pričom súd skonštatoval, že žalobkyňa v plnom rozsahu osvedčila svoje právo.
59. Z týchto dôvodov súd návrhu na vydanie neodkladného opatrenia vyhovel v plnom rozsahu, uložil žalovanému zdržať sa použitia zmluvného ustanovenia o dohode o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov uvedeného v článku 2. bod 3 zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 9. 7. 2007 a vykonať oznámenie zamestnávateľovi žalobcu - Q. G. G..M..B.., I. X, XXX XX G., aby upustil od vykonávania zrážok zo mzdy, pretože CSP v ustanoveniach o neodkladných opatreniach vypustil uloženie povinnosti tretej osobe (v danom prípade platiteľovi mzdy).
60. Zároveň súd v súlade s § 336 ods. 1 a ods. 2 CSP uložil povinnosť žalobkyni podať žalobu vo veci samej a aj s príslušným označením strán sporu a predmetu sporu, o ktorom sa má vo veci samej rozhodnúť. V prípade ak tak žalobkyňa neučiní, v súlade s § 336 ods. 3 CSP súd uvedené neodkladné opatrenie zruší.
61. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd preto rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
62. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
63. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
64. Súd priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, a to vzhľadom na jej plný úspech v konaní.
65. O výške náhrady týchto trov bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 CSP, po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní v 3 vyhotoveniach od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 odseku 1 CSP (viď. vyššie), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.