Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_5T-76-2022.pdf
PDF · 75.32 KB
Case nature
Area
Subarea
5T/76/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Katarínou Maniačkovou v trestnej veci obžalovaného: S. J., nar. XX.XX.XXXX pre prečin nebezpečné vyhrážanie podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a), písm. c) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 17. januára 2024 v Trnave takto
rozhodol:
Obžalovaný: S. J., nar. XX.XX.XXXX v K., trvale bytom J. J. XXX/XX, XXX XX I.,
je vinný, že
v období od dňa 20.04.2022 do dňa 23.05.2022 počas telefonických rozhovorov realizovaných z Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou s J. D., narodenou XX.XX.XXXX, ktorá je matkou ich spoločného dieťaťa, na zaevidované telefónne čísla XXXXXXXXX a XXXXXXXXXX sa tejto opakovane vyhrážal, napriek tomu, že mal vedomosť o tom, že poškodená je osoba mladšia ako 18 rokov so slovami: ,,Keď prídem domov, tak sa môžeš tešiť ?, ,,Ty budeš plakať, keď mi neprinesieš malého na návštevu, tak ti odrežem hlavu?, ,,Spravím všetko preto, aby som sa ti pomstil?, ,,Počkaj keď vyjdem von ty kurvo jedna špinavá hnusná piča?, ,,Ti vykrútim krk a hentoho buzeranta budem rezať pred tvojimi očami, potom ťa dolámem a potom nech skapeš?, ,,Iba ti poviem sa modli, aby ma nepustili, lebo to čo ti spravím, to nebude ani možné, ty už normálny život nebudeš mať?, ,,Uvidíme aká budeš frajerka, aj s buzerantom, keď mu dolámem všetky kosti a ty sa na to budeš pozerať a ešte ťa kopnem do huby?, ,,Pred tebou mu odrežem hlavu?, ,,Keď vyjdem von, tak ťa porád nechám a už ho neuvidíš?, ,,Za toto, že nosíš buzerantka domov ty kurvo, tak toto Vám spočítam?, ,,Ty si skapatá kurva po tvojej materi dolámem mu kosti?, ,,Nebude cudzí pri mojom decku, za toto skapete všetci, ty kurvo, špino?, pričom uvedené konanie obžalovaného vzbudilo u poškodenej J. D. opodstatnený strach, že svoje vyhrážky zabitím realizuje,
teda
sa inému vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu, spáchal čin na chránenej osobe - dieťati, blízkej osobe,
čím spáchal
prečin nebezpečné vyhrážanie podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a), písm. c) Trestného zákona.
Za to sa odsudzuje
Podľa § 360 odsek 2 Trestného zákona s prihliadnutím na § 36 písm. l) Trestného zákona, § 37 písmeno m) Trestného zákona, § 38 odsek 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona sa obžalovaný pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu so stredným stupňom stráženia.
odôvodnenie:
Na základe obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Trnava číslo 3Pv 270/22/2207-8 podanej na súd dňa 15.11.2022, prejednal súd trestnú vec obžalovaného S. J..
Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 17.1.2024 obžalovaný po poučení zo strany súdu podľa § 257 Trestného poriadku učinil vyhlásenie o svojej vine zo skutku mu obžalobou kladeného za vinu. Súd podľa § 257 ods. 7, ods. 8 Trestného poriadku prijal vyhlásenie obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe a preto následne vykonával dokazovanie súvisiace iba s výrokom o treste a to: odpis RT zo dňa 16.1.2024, centrálna evidencia správnych deliktov a priestupkov zo dňa 17.1.2024.
Na základe takto vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní súd hodnotiac produkované dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, ako aj v ich súhrne a vzájomnej súvislosti v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por. dospel bez akýchkoľvek rozumných pochybností k záveru, že skutok sa stal tak, ako je uvedené v skutkovej vete výroku o vine tohto rozsudku a po právnej stránke tento kvalifikoval ako prečin nebezpečné vyhrážanie podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a), písm. c) Trestného zákona.
Súd nepovažuje za nesúladné s § 168 ods. 1 Tr. por., keď v odôvodnení tohto rozsudku nebude uvádzať podrobný obsah vykonaných listinných dôkazov. V rámci svojich záverov poukáže, ktoré skutočnosti pokladal za preukázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a uvedie, akými právnymi úvahami sa spravoval, keď dokázané skutočnosti posudzoval podľa príslušných ustanovení zákona v otázke trestu. Napokon zápisnica o hlavnom pojednávaní a ostatný obsah spisového materiálu poskytuje ucelený obraz o všetkých dôkazných prostriedkoch, o ktoré súd svoje zistenia opiera.
K výroku o treste obžalovaného.
Pre ukladanie trestu platia zásady, ktoré ustanovuje Trestný zákon v § 34. Na jednej strane má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti tak, že páchateľovi zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti (represívna zložka trestu) a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, na druhej strane má uložený trest vytvoriť podmienky na výchovu páchateľa k tomu, aby viedol riadny život (výchovná zložka trestu), pričom trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou (§ 34 ods. 1 Tr.zák.).
Pri určení druhu trestu a jeho výmery má súd prihliadnuť na jednej strane na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na druhej strane na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, pričom trest by mal postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a blízke osoby (34 ods. 3 a ods. 4 Tr.zák.).
Z vykonaného dokazovania vyplýva, že obžalovaný bol doposiaľ 3-krát súdne trestaný z toho 1- krát i za trestný čin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 2 písm. a) Trestného zákona, pričom za predchádzajúcu trestnú činnosť bol odsúdený na alternatívny trest, následne na trest odňatia slobody, ktorý mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu, avšak došlo k jeho nariadeniu a i na nepodmienečný trest odňatia slobody. Už len samotný odpis registra trestov obžalovaného svedčí jeho kriminálnemu narušeniu. Z priestupkového registra obžalovaného, vyplýva, že tento bol opakovane 12
- krát priestupkovo riešený.
U obžalovaného súd zistil prítomnosť jednej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, pretože sa k trestnej činnosti priznal a úprimne ju oľutoval a na hlavnom pojednávaní učinil vyhlásenie o svojej vine, ktoré súd prijal a jednu priťažujúcu okolnosť, že už bol odsúdený. Súd teda pri rovnováhe poľahčujúcich a priťažujúcich okolností ukladal trest odňatia slobody v rámci trestnej sadzby upravenej v osobitnej časti Trestného zákona t. j. od 6 mesiacov do 3 rokov.
Pri úvahách, aká výmera trestu by spravodlivo zohľadňovala konanie obžalovaného, jeho zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom rade aj poľahčujúce a priťažujúce okolnosti vychádzal súd zo zásady, že trest je právnym následkom trestného činu a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorým má zákon pôsobiť na ochranu spoločnosti tak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabránenie trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia), ako aj voči ďalším občanom - potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Trest samozrejme musí predstavovať aj morálne odsúdenie páchateľa (retribúcia). Vychádzajúc teda z účelu trestu vyjadreného v § 34 ods. 1 Tr. zák., rešpektujúc požiadavku individuálnej a generálnej prevencie, ako aj zásad pre ukladanie trestu v zmysle § 34 ods. 4 Tr. zák., tiež požiadavky na spravodlivé potrestanie páchateľa podľa § 1 Tr. por., dospel súd k záveru, že na dosiahnutie účelu trestu a to najmä na dosiahnutie nápravy obžalovaného a jeho uvedomenie si závažnosti a celospoločensky negatívnych dôsledkov svojho konania je na neho potrebné pôsobiť trestom odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov nepodmienečne.
Pre výkon uloženého trestu odňatia slobody súd postupom podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona zaradil obžalovaného do ústavu so stredným stupňom stráženia, keď bolo preukázané, že v posledných desiatich rokoch pred spáchaním tu prejednávaného trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody za iné úmyselné trestné činy.
Poučenie:
I. Proti tomuto rozsudku v časti výroku o vine nie je prípustné odvolanie ani dovolanie, okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku (§ 257 ods. 5 Tr. por.)
II. Proti tomuto rozsudku v časti výroku o treste možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou Okresného súdu Trnava na Krajský súd v Trnave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení tohto rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Trestného poriadku).