Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15Er-981-2009.pdf
PDF · 80.76 KB
Case nature
Area
Subarea
15Er/981/2009
Uznesenie
Okresný súd Prievidza v exekučnej veci oprávneného: Slovenská republika - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, IČO: 00 151 866, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, proti povinnému: D. M., nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, pre vymoženie istiny vo výške 66,38 eur , takto
rozhodol:
I. Návrh na zmenu účastníka konania na strane oprávneného zamieta. II. Exekúciu z a s t a v u j e . III. Poverenému súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Romanovi Liščákovi, Exekútorský úrad so sídlom Nám. sv. Michala 5, 92001 Hlohovec, v zastúpení zástupcom JUDr. Lukášom Liščákom, Exekútorský úrad so sídlom Nám. Sv. Michala 5/A, 92001 Hlohovec, náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným súdnemu exekútorovi dňa 11.06.2009 sa oprávnený domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie istiny vo výške 66,38 eur na podklade exekučného titulu a to Bloku na pokutu nezaplatenú na mieste č. AA 1791236 zo dňa 30.04.2007, ktorý sa stal právoplatným dňa 30.04.2007 a vykonateľným dňa 15.05.2007. 2. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Romanovi Liščákovi udelené dňa 03.07.2009. 3. Podľa § 9a ods. 1 EP, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku ( ,, CSP"). 4. Podľa § 80 ods.1 až ods. 3 CSP ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou sa spája prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, môže žalobca navrhnúť, aby do konania na jeho miesto alebo na miesto žalovaného vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené alebo na koho prešli. Súd vyhovie návrhu podľa odseku 1, ak sa preukáže, že po začatí konania došlo k prevodu alebo prechodu práva alebo povinnosti, a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto žalobcu. Právne účinky spojené s podaním žaloby zostávajú zachované. Ten, kto vstupuje do konania, prijíma stav konania ku dňu jeho vstupu. 5. Podľa § 243h veta prvá Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. 6. Podľa § 38 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia (§ 37 ods. 3) (ďalej len "oprávnený"). 7. Podľa § 37 ods. 3 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu podľa § 41. Ak nastanú skutočnosti, na ktorých základe dochádza k prevodu alebo prechodu práv a povinností vyplývajúcich z exekučného titulu, sú účastníci konania povinní bez zbytočného odkladu písomne oznámiť tieto skutočnosti exekútorovi. Oznámenie musí byť doložené listinou preukazujúcou prevod alebo prechod práv alebo povinností. Návrh na pripustenie
zmeny účastníkov konania je exekútor povinný súdu doručiť v lehote 14 dní odo dňa, keď sa o týchto skutočnostiach dozvedel. Súd rozhodne do 60 dní od doručenia návrhu uznesením. Rozhodnutie sa doručí exekútorovi, oprávnenému a povinnému, ktorí sú označení v exekučnom titule, a tomu účastníkovi, na ktorého právo alebo povinnosť prešla. 8. Prostredníctvom súdneho exekútora bol súdu dňa 18.11.2016 doručený návrh spoločnosti Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska č.21, Bratislava, IČO: 35 776 005, na zmenu účastníka konania na strane oprávneného zo dňa 23.09.2016 z pôvodného oprávneného: Slovenská republika - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, IČO: 00 151 866, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, na nového oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska č.21, Bratislava, IČO: 35 776 005 na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok štátu č. 1/2015/MV SR zo dňa 04.12.2015. Súd má preukázané, že Slovenská republika - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, IČO: 00 151 866, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, ďalej len postupca, sa zaviazal postúpiť spoločnosti Slovenská konsolidačná, a.s., IČO: 35 776 005, so sídlom Cintorínska 21, Bratislava, ďalej len postupník, súbor pohľadávok ktoré sú špecifikované v prílohe č. 1 zmluvy a postupník sa zaviazal pohľadávky prijať a zaplatiť postupcovi odplatu. Z predloženej prílohy č. 1 zmluvy vyplýva, že postupca postúpil postupníkovi aj pohľadávku voči povinnému. 9. Súd na základe návrhu spoločnosti Slovenská konsolidačná vyzval oprávneného aby sa k uvedenému návrhu vyjadril a prípadne podal návrh na zmenu účastníka konania/vyjadril súhlas so zmenou účastníka konania. 10. Oprávnený v podaní doručenom súdu dňa 28.07.2017 uviedol, že nesúhlasí so zmenou účastníka konania na strane oprávneného a žiada, aby súd návrh na zmenu účastníka konania zamietol. 11. Postavenie oprávneného v exekučnom konaní vyplýva z jeho procesného úkonu (resp. oprávnený ho nadobúda procesným úkonom) - podania návrhu na vykonanie exekúcie, neviaže sa na postavenie veriteľa v exekučnom konaní vymáhanej pohľadávky ako hmotnoprávnu skutočnosť. Ďalej platí, že aj exekučné konanie je ovládané dispozičnou zásadou, z ktorej vyplýva, že pre pripustenie zmeny účastníka na strane oprávneného je nevyhnutnou podmienkou návrh pôvodného oprávneného na zmenu účastníka konania. (porovnaj uznesenie NS SR 4 Cdo 251/2012 zo dňa 05.12.2012). Je nemysliteľné, aby súd pripustil zmenu oprávneného účastníka konania bez jeho vedomia alebo dokonca proti jeho vôli. Pokiaľ zmenu v osobe oprávneného navrhuje osoba, ktorá by mala vstúpiť do konania na jeho miesto, súd musí mať k dispozícii stanovisko oprávneného, teda toho, kto má z konania vystúpiť, teda za aplikácie ust. § 80 ods. 1 až 3 CSP v spojení s ust. § 38 ods. 1 a § 37 ods. 3 Exekučného poriadku pôvodný oprávnený musí podať návrh na zmenu účastníka konania na strane oprávneného. 12. Okresný súd v tejto súvislosti poukazuje na uznesenie Pléna Ústavného súdu Slovenskej republiky PLz. ÚS 2/2016 zo dňa 29.06.2016, kde Ústavný súd SR uviedol: „Citované znenie ustanovenia § 37 ods. 3 Exekučného poriadku v znení účinnom od 1. septembra 2005 tak zveruje formálne podanie samotného návrhu na zmenu účastníka konania súdnemu exekútorovi, čo však nič nemení na fakte, že aj v exekučných konaniach začatých po 1. auguste 2005 sa uplatňuje už zdôraznená dispozičná zásada, ktorá ovláda civilné súdne konania (okrem konaní, ktoré možno začať aj bez návrhu). Aj v týchto konaniach je tak na legitimovaný na podanie podnetu na zmenu účastníkov konania súdnemu exekútorovi v zásade len oprávnený. Po podaní takého návrhu potom s týmto návrhom disponuje aj subjekt, ktorý má do konania na strane oprávneného vstúpiť, keďže sa pre tento vstup vyžaduje jeho súhlas. Uvedené vyplýva aj zo skutočnosti, že pri rozhodovaní o zmene účastníka konania v exekučnom konaní sa podľa § 9a Exekučného poriadku použijú subsidiárne aj ustanovenia Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP), ktorý nadobúda účinnosť 1. júla 2016 (rovnaký záver je uvedený aj v odbornej literatúre Števček, M., Ficová, S. a kol. Exekučný poriadok. Komentár. 1. Vydanie. C. H. Beck, 2011. s. 85). Na rozdiel od civilného sporového konania však platí, že ak v exekučnom konaní o zmene účastníka konania rozhodne sudca, odvolanie nie je prípustné.“ 13. Vzhľadom na vyššie uvedené, nakoľko pôvodný oprávnený nepodal návrh na zmenu účastníka konania na strane oprávneného, pričom výslovne s návrhom spoločnosti Slovenská konsolidačná, a.s. na zmenu účastníka nesúhlasil a žiadal návrh na zmenu zamietnuť, súd podľa § 37 ods. 3 Exekučného poriadku návrh na zmenu účastníka konania na strane oprávneného zamietol. 14. Z Bloku na pokutu nezaplatenú na mieste č. AA 1791236 zo dňa 30.04.2007 vyplýva, že oprávneným bolo rozhodnuté o uložení pokuty povinnému vo výške 66,38 eur za priestupok podľa zák. č. 372/1990 Zb. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 30.04.2007 a vykonateľnosť dňa 15.05.2007. 15. Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení účinnom do 31.03.2017 exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
16. Podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným. 17. Podľa § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom do 31.08.2008, rozhodnutie o uložení pokuty, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania za priestupok možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie. 18. Predmetom vymáhania je pokuta uložená povinnému správnym orgánom. Ustanovenie § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o 3 ročnej prekluzívnej lehote, v ktorej bolo možné vykonať rozhodnutie o priestupku bolo s účinnosťou od 01.09.2008 zrušené zákonom č. 298/2008 Z.z. bez toho, aby bolo prechodnými ustanoveniami upravené ako sa posudzuje lehota, ktorá začala plynúť pred týmto dátumom. Ak sa spájajú otázky významné pre exekúciu správneho rozhodnutia s predpisom, na základe ktorého bolo vydané (pričom je rozhodujúce znenie predpisu účinné v dobe vydania rozhodnutia) je treba tiež lehotu, do ktorej možno rozhodnutie vykonať, posudzovať podľa právnej úpravy upravujúcej jej plynutie v dobe vydania exekučného titulu. Rozhodnutie bolo vydané dňa 30.04.2007, kedy bolo účinné ustanovenie § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb., ktoré ustanovovalo 3 ročnú prekluzívnu lehotu na vykonanie rozhodnutia o uložení pokuty za priestupok. Predmetné rozhodnutie nadobudlo vykonateľnosť dňa 15.05.2007, trojročná prekluzívna lehota na vykonanie správneho rozhodnutia uplynula dňom 15.05.2010. Rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote nebolo vykonané, a preto sa uplynutím lehoty stal exekučný titul neúčinným. 19. Na základe uvedeného súd exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku zastavil. 20. Súd z právoplatného uznesenia Okresného súdu Prievidza č.k. 11D/150/2012 zo dňa 26.06.2012 zistil, že povinný dňa XX.XX.XXXX, t.j. po začatí exekučného konania, zomrel. Dedičské konanie bolo zastavené pre nemajetnosť povinného, t.j. nevlastnil žiadne hnuteľnosti ani nehnuteľnosti, ani iný majetok /§ 175 h ods. 1 O.s.p./, čo je dôvod aby súd exekúciu proti povinnému zastavil podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Nakoľko však preklúzia exekučného titulu (a teda dôvod, pre ktorý musí byť exekúcia zastavená) nastala skôr ako úmrtie nemajetného povinného, súd pri súbehu dvoch skutočností zakladajúcich dôvod na zastavenie exekúcie postupoval tak, že exekúciu zastavil podľa dôvodu, ktorý nastal skôr, teda exekúciu zastavil podľa ust. § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku. 21. Doručením poverenia na vykonanie exekúcie vzniklo súdnemu exekútorovi právo na náhradu trov exekúcie. 22. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. 23. Nakoľko k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu preklúzie, teda uplynutím času, zaoberal sa súd v prvom rade otázkou, kto by bol zaviazaný na uhradenie trov exekúcie. V ustanovení § 197 ods. 1 Exekučného poriadku je zakotvená zásada, na základe ktorej uhrádza trovy exekúcie povinný. Exekučný poriadok pozná tri výnimky z tejto zásady. Všetky prichádzajú do úvahy v prípade zastavenia exekúcie, a to pokiaľ je exekúcia zastavená zavinením oprávneného, pokiaľ sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a keď sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz (§ 203 ods. 1, 2 a 3 EP). Z týchto výnimiek by do úvahy v tomto prípade prichádzala možnosť zavinenia oprávneného a skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súd je však toho názoru, že pokiaľ ide o zavinenie na zastavení, oprávnený nemôže za zastavenie exekúcie, nakoľko podal návrh na vykonanie exekúcie včas, a preto procesné zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty, určenej na jeho vykonanie neprichádza do úvahy. Oprávnený totiž postup súdu vo vykonávacom konaní, resp. postup súdneho exekútora v exekučnom konaní, ako i dĺžku trvania tohto postupu, teda aj prípadné vykonanie exekučného titulu do uplynutia prekluzívnej lehoty v priebehu konania, nemohol ovplyvniť. Pokiaľ ide o skutočnosť, že povinný zomrel nemajetný, táto nebola primárnym dôvodom zastavenia exekúcie, nakoľko exekúcia bola zastavená kvôli uplynutiu prekluzívnej lehoty na vykonanie exekučného titulu, pričom k uplynutiu lehoty došlo pred úmrtím povinného. V danom prípade by teda bol dôvod, aby trovy exekúcie hradil podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku povinný. Nakoľko povinný zomrel a povinnosti vzhľadom k jeho nemajetnosti neprešli na dedičov, neexistuje spôsobilý subjekt na strane povinného, ktorého by súd mohol zaviazať k náhrade trov súdneho exekútora. Stav, kedy súdny exekútor nemusí mať vždy uspokojené svoje nároky za výkon exekučnej činnosti, pripustil aj Ústavný súd SR vo svojich viacerých rozhodnutiach /Uznesenie ÚS SR I.ÚS 438/2008 z 17.12. 2008, nález IV. 311/08 z 30.4. 2009, č. II 272/08 z 22.10. 2008/. Z uvedených dôvodov preto súd náhradu trov súdnemu exekútorovi nepriznal.
Poučenie:
Proti II. výroku uznesenia možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prievidza písomne, v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 127 ods. 1 CSP, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis.
Podľa § 127 ods. 2 CSP, ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Proti I. a III. výroku uznesenia nie je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 2 CSP).