Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_27C-3-2019.pdf
PDF · 103.44 KB
Case nature
Area
Subarea
27C/3/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudcom JUDr. Štefanom Juhásom v právnej veci žalobcu: T. H., nar. X. X. XXXX, trvalý pobyt: J. XX/X, X., zast.: JUDr. Rudolf Fajbík, advokát so sídlom v Banskej Štiavnici, Dobšinského 14, proti žalovanej: obec Hodruša - Hámre, Hodruša - Hámre č. 185, IČO: 00 320 617, zast.: Advokátska kancelária JUDr. Tomáš Suchý, spol. s r. o., Horná 13, Banská Bystrica, IČO: 47 234 148, o zaplatenie 358,46 € s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou, doručenou Okresnému súdu Žiar nad Hronom (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) 18. 1. 2019 domáhal uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť mu sumu 385,46 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy od 17. 1. 2019 do zaplatenia a trovy konania.
2. Svoj nárok si žalobca uplatňuje prostredníctvom žaloby z titulu vzniknutej škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „z. č. 514/2003 Z. z.“), ktorá mu vznikla v súvislosti s nesprávnym úradným postupom a nezákonným rozhodnutím žalovanej sp. zn. XXXX/XXXXX z 22. 5. 2015, ktoré bolo zrušené rozsudkom krajského súdu, ktorý nadobudol právoplatnosť 3. 2. 2016 a samotné konanie pred žalovanou bolo zastavené rozhodnutím z 18. 1. 2017. Žalobca si uplatňuje nárok na náhradu škody, a to trovy konania v zmysle § 18 zákona č. 514/2003 Z. z., ide o náklady na cestu a trovy právnej pomoci, ktorá mu bola poskytnutá advokátom Y.. T. W.. Pokiaľ ide o cestovné, uskutočnili sa dve cesty osobným motorovým vozidlom T. C. z miesta bydliska poškodeného do Obce V. - V. a späť, čo je vzdialenosť 2 x 160 km, pričom cesta bola vykonaná 2. 9. 2014, za ktorú si uplatňuje cestovné vo výške 105,92 € a druhá cesta bola vykonaná 7. 11. 2014, za ktorú si uplatňuje cestovné vo výške 104,32 €. Pokiaľ ide o trovy právnej pomoci uskutočnila sa porada, kde bola dohodnutá zmluvná odmena, avšak podľa citovaného zákona má poškodený nárok na náhradu tarifnej odmeny podľa § 11 ods. 4 advokátskej tarify, podľa ktorej je odmena vo výške 1/6 výpočtového základu, čo v roku 2015 predstavovalo sumu 139,83 € a režijný paušál predstavoval sumu 8,39 €, spolu 148,22 €. Spolu tieto sumy vrátane náhrady cestovného tvorí žalovanú sumu. Žiadosť o predbežné prerokovanie bola podaná na poštovú prepravu 12. 7. 2018 a podľa informácii žalobcu bola doručená žalovanej 16. 7. 2018. Žalovaná na žiadosť stanovenej šesťmesačnej lehote nereagovala, z tohto dôvodu si žalobca uplatňuje s účinnosťou od 17. 1. 2019 aj nárok na úrok z omeškania v zákonom stanovenej výške.
3. Žalobca predložil ako prílohy k žalobe kópiu rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 10. 12. 2015 č. k. XXSp/XX/XXXX - 40 a dodatočne 19. 1. 2019 žalobca doručil súdu aj kópiu rozhodnutia žalovanej
z 18. 1. 2017, sp. zn. U., ďalej žiadosť o predbežné prerokovanie z 11. 7. 2018 s podacím hárkom, kópia osvedčenia o evidencii - časť II. osobného motorového vozidla EČV: X., faktúru č. XXXXXXXXX z 15. 9. 2016 vystavenú Y.. T. W. a potvrdenie o uskutočnení platby za predmetnú faktúru vo výške 270 € z 22. 6. 2018.
4. Žalovaná sa vyjadrila k podanej žalobe vyjadrením z 12. 4. 2019, v ktorom vzniesla námietku premlčania s poukazom na § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., pričom žalobca nepreukázal, kedy mu bolo doručené rozhodnutie Krajského súdu v X. X. z 10. 12. 2015, č. k. XXSp/XX/XXXX - 40, a teda či bola žaloba podaná ešte pred uplynutím premlčacej lehoty. Ďalej žalovaná namietala prekážku rozhodnutej veci, pretože zo samotného rozsudku krajského súdu vyplýva, že o nároku žalobcu na náhradu trov konania krajský súd rozhodol tak, že mu nárok na náhradu trov konania nepriznal. Žalovaná je preto toho názoru, že o nároku žalobcu nemožno opakovane rozhodnúť, pretože už raz o ňom právoplatne rozhodnuté bolo. Taktiež z predmetného rozsudku krajského súdu nevyplýva, že by bol žalobca v konaní zastúpený advokátom Y.. T. W., žalovanej preto nie je zrejmé, o akú náhradu trov konania si žalobca uplatňuje touto žalobou a pokiaľ ide o výšku nároku, žalobca podľa žalovanej nepreukázal výšku nároku, ktorú si podanou žalobou uplatňuje. Žalobca nepreukázal, že cesta, ktorá sa konala 2. 9. 2014 z miesta jeho bydliska do obce V. - V. bola vykonaná a za akým účelom, t. j. nepreukázal, že by mal nárok na zaplatenie nákladov tejto cesty, preto navrhuje žalobu v celom rozsahu zamietnuť
5. Dňa 2. 5. 2019 bolo doručené vyjadrenie žalobcu, ktorým reagoval na vyjadrenie žalovanej k jeho žalobe. Žalobca považuje námietku premlčania za nedôvodnú. Premlčacia lehota do podania žaloby nemohla uplynúť, pretože podľa § 19 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z., táto spočívala počas šiestich mesiacov, kedy mala byť prerokovaná žiadosť žalobcu podľa § 15 a § 16 predmetného zákona. Taktiež za nedôvodnú považuje aj námietku prekážky rozhodnutej veci, pretože predmetom konania nie sú trovy konania, ktoré vznikli žalobcovi počas konania na krajskom súde, ale trovy konania vedeného žalovanou. Trovy právnej pomoci sú v žalobe jasne označené ako trovy za právnu poradu, nie za zastupovanie v konkrétnom konaní, výška nároku je pritom riadne zdokladovaná. Pokiaľ ide o dátum uskutočnenia cesty môže ísť o chybu v písaní, pretože uviedli síce v žalobe cesta sa vykonala 2. 9. 2014, správne má byť dátum 18. 9. 2014, no na podstate veci to nič nemení. Aj prokurátor, ktorý v tejto veci podával upozornenie vytkol žalovanej, že v spise nie je uvedené, prečo sa 18. 9. 2014 nekonalo, hoci účastník konania bol predvolaný. Žalovaná však nepoprela právny základ žaloby, a to je nezákonnosť jej rozhodnutia a nesprávnosť jej úradného postupu a taktiež nepopiera cestu vykonanú žalobcom 7. 11. 2014, kedy sa uskutočnilo konanie a pre ustálenie výšky nároku na odstránenie pochybností žalobca navrhol súdu, aby si vyžiadal celý administratívny spis žalovanej pôvodne vedený pod sp. zn. U., ako aj spis Krajského súdu v X. X. sp. zn. XXSp/XX/XXXX a spis Okresnej prokuratúry v Ž. B. V. sp. zn. L..
6. Dňa 23. 5. 2019 bolo súdu doručené vyjadrenie žalovanej z 22. 5. 2019, v ktorom uvádza, že nesúhlasí s tým, že premlčacia lehota spočívala v prebiehajúcom predbežnom prerokovaní, pretože žalobca nepreukázal, že žalovanej bola doručená žiadosť o predbežné prerokovanie. Žalovaná popiera vznik právneho nároku na náhradu škody v celom rozsahu, ktorý si podanou žalobou žalobca uplatňuje a napokon nebolo žalovanej doručené potvrdenie vo forme podacieho lístku, že bola doručená žiadosť o predbežné prerokovanie žalovanej.
7. Dňa 26. 7. 2019 bolo na elektronickú adresu podateľne okresného súdu doručené elektronické podanie žalobcu bez autorizácie, ku ktorému priložil ďalšie písomné listiny na podporu svojich tvrdení a ďalšie vyjadrenia vo veci samej. Uvedené podanie vzhľadom na to, že bolo urobené v elektronickej podobe bez autorizácie bol žalobca povinný dodatočne doručiť podanie aj v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu v lehote 10 dní, inak sa na podanie neprihliada a súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva v súlade s § 125 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Vzhľadom na to, že tak žalobca neurobil, súd na predmetné podanie neprihliadol.
8. Na pojednávaní, ktoré sa konalo 6. 8. 2019, sa žalobca pridržiaval svojich písomných podaní a uviedol, že si uplatňuje iba časť nákladov, ktoré mu vznikli v súvislosti s konaním žalovanej, ktoré charakterizuje ako hrubý zásah do jeho ľudských práv, čo v konečnom dôsledku bolo konštatované aj ochrankyňou ľudských práv a taktiež bola na nesprávny postup upozornená aj na základe podnetu prokurátora. Žalobca naopak na pojednávaní tvrdil, že podanie, ktoré súdu doručoval elektronicky 26. 7. 2019 bolo riadne podpísané, o čom má aj potvrdenie a predložené listinné dôkazné prostriedky,
ktoré boli pripojené k tomuto podaniu majú vplyv na opodstatnenosť ním vyčíslených nákladov, ktoré boli vynaložené v priebehu správneho konania. Naopak žalovaná na pojednávaní uviedla, že samotné konanie, ktoré sa viedlo nezačalo z úradnej povinnosti žalovanej, ale bolo začaté na návrh a svojim konaním žalovaná iba reagovala na začatie správneho konania, nárok žalobcu pritom považuje za nepreukázaný, poukazuje na uplatnenie si cestovného z 2. 9. 2014, pričom z vyjadrenia žalobcu z 3. 5. 2019 vyplýva, že tento úkon sa nekonal a za tento úkon náhrada cestovného žalobcovi nepatrí a taktiež poukazuje aj na nesprávne vypočítané trovy právnej pomoci, ktoré boli vypočítané podľa § 11 ods. 4 vyhlášky o odmenách advokátov, avšak odmena mala byť vypočítaná ako 1/13 zo základu, pretože § 11 ods. 4 predmetnej vyhlášky upravuje poradu v konaní podľa Správneho súdneho poriadku a nie v konaní podľa Správneho poriadku. 9. Pri posúdení skutkových okolností prípadu okresný súd vychádzal z vyjadrení strán sporu, ako aj nimi predložených listín a pripojených spisov, z ktorých zistil nasledujúce skutočnosti, a na ktoré aplikoval nižšie citované ustanovenia zákona.
10. Žalovaná ako správny orgán viedla konanie o podnete na prešetrenie zaprataného dvora predmetmi žalobcu od 13. 6. 2014 pod sp. zn. S2014/00438, ktorý bol následne preprotokolovaný pod č. U. a U.. Na základe rozsudku Krajského súdu v X. X. z 10. 12. 2015 č. k XXSp/XX/XXXX-40, ktoré nadobudlo právoplatnosť 3. 2. 2016, bolo zrušené rozhodnutie žalovanej z 22. 5. 2015, sp. zn. U. a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie, ktorá následne rozhodnutím z 18. 1. 2017 sp. zn. U., predmetné konanie voči žalobcovi zastavila. Krajský súd vo svojom rozsudku konštatoval, že žalovaná prekročila napadnutým rozhodnutím rozsah svojej právomoci, pričom týmto rozhodnutím je okresný súd v tomto konaní pri rozhodovaní o nároku na náhradu škody viazaný v súlade s § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že došlo zo strany žalovanej k vydaniu nezákonného rozhodnutia a žalobca tak má možnosť uplatniť si nárok na náhradu škody, ktorá v zmysle § 18 ods. 1 z. č. 514/2003 Z. z. zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vzniknú v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie. Z predloženého spisu žalovanej vyplýva, že žalobca sa dostavil osobne na ústne pojednávanie, ktoré sa konalo u žalovanej 7. 11. 2014, čo vyplýva aj z odôvodnenia rozhodnutia 18. 1. 2017 sp. zn. U.. Žalovaná doručila na vedomie rozhodnutie krajského súdu navrhovateľke p. R. ako aj žalobcovi, pričom rozhodnutie krajského súdu bolo žalobcovi doručené 22. 7. 2016 zo strany žalovanej. Z predloženého spisu Krajského súdu v X. X. sp. zn. XXSp/XX/XXXX vyplýva, že samotné rozhodnutie krajského súdu z 10. 12. 2015 bolo doručené žalobcovi do vlastných rúk 18. 1. 2016 a žalovanej 12. 1. 2016. Z faktúry č. XXXXXXXXX z 15. 9. 2016 vyplýva, že Y.. T. W.Á. vystavil žalobcovi faktúru za právne služby za mesiac august 2016 v trvaní 1,5 hod., za ktoré si vyúčtoval sumu 270 €.
11. Podľa § 420 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“), každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
12. Podľa 10 ods. 1 a 2 z. č. 514/2003 Z. z., územná samospráva zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy. Územná samospráva zodpovedá za škodu podľa odseku 1, ktorá bola spôsobená a) nezákonným rozhodnutím alebo b) nesprávnym úradným postupom.
13. Podľa § 6 ods. 1 z. č. 514/2003 Z. z., ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.
14. Podľa § 18 ods. 1 z. č. 514/2003 Z. z., náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.
15. Podľa § 19 ods. 1 z. č. 514/2003 Z. z., právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.
16. Okresný súd v prvom rade považoval za nevyhnuté vysporiadať sa s otázkami procesného charakteru. Žalovaná vo svojom vyjadrení uviedla, že jej neboli doručené všetky prílohy žaloby, súd však poukazuje na to, že žalovaná prostredníctvom svojho zástupcu 5. 4. 2019 bola nahliadnuť do súdneho spisu, pričom si vyhotovovala fotokópie celého spisu, o čom svedčí aj úradný záznam, ktorý sa nachádza v súdnom spise, preto aj prípadný nedostatok pri doručovaní príloh žaloby bol následne zhojený a žalovaná tak mala možnosť vyjadriť sa k žalobe a jej prílohám.
17. Žalobca naopak tvrdil, že súdu riadne doručil podanie a to elektronicky na adresu podateľne okresného súdu 26. 7. 2019, avšak uvedené podanie bolo bez autorizácie a nebolo do desiatich dní doplnené, preto súd naňho neprihliadal, ako aj k nemu priložené prílohy. Zároveň okresný súd konštatuje, že na uvedené podanie aj v prípade jeho doplnenia by súd neprihliadol, a to s poukazom na § 153 CSP, pretože žalobcovi nič nebránilo, aby tieto listiny predložil v rámci vyjadrenia, na ktoré mu súd poskytol aj dostatočnú lehotu a tieto listiny mohol predložiť už skôr, ak by konal starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.
18. Pokiaľ ide o námietku premlčania vznesenú zo strany žalovanej, súd konštatuje, že táto námietka nie je dôvodná vzhľadom na to, že pred podaním žaloby na súd neuplynula premlčacia lehota s poukazom na to, že podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie, pričom žalobcovi bolo predmetné rozhodnutie doručené 18. 1. 2016, pričom žaloba bola podaná na súd 18. 1. 2019 a podľa ods. 3 tohto ustanovenia, lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku, najdlhšie však počas šiestich mesiacov, to znamená, že celková premlčacia lehota neuplynula pred podaním žaloby o nároku na náhradu škody. Žalobca nie je povinný preukazovať, či žiadosť o predbežné prerokovanie bolo žalovanej aj doručené, ale postačuje, ak preukáže, že žiadosť žalovanej zaslal. Napokon, žalovaná je obec a je predpoklad, že všetky zásielky si riadne preberá.
19. V prípade námietky žalovanej ohľadom prekážky už rozsúdenej veci sa okresný súd stotožnil s názorom žalobcu, že takáto prekážka neexistuje, pretože žalobca si neuplatňuje trovy, ktoré vynaložil v rámci konania pred krajským súdom, ale uplatňuje si nárok na náhradu škody v súlade s § 18 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. Pokiaľ ide o samotný nárok na náhradu škody, súd konštatuje, že samotný nárok, teda vznik škody ako aj protiprávne konanie zo strany žalovanej a príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním žalovanej a vznikom škody je v danom prípade daná, preukázaná a nesporná, sporná ostala len výška samotného nároku na náhradu škody. Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že výška nároku na náhradu škody zo strany žalobcu nebola preukázaná. Žalobca si uplatňoval náklady spojené s poskytnutím právnej pomoci Y.. T. W.. Súd v tejto súvislosti však poukazuje na to, že zo samotnej predloženej faktúry č. XXXXXXXXX z 15. 9. 2016 nevyplýva, či tieto právne služby za mesiac august 2016 boli poskytnuté v tejto konkrétnej veci, prípadne boli poskytnuté aj v iných veciach, pretože samotný žalobca vedie viacero sporov, resp. vedie sa voči nemu viacero konaní. Ďalej ani nebolo zo strany žalobcu preukázané, čoho sa tieto právne služby mali konkrétne týkať, pretože v čase ich poskytnutia bolo už právoplatné rozhodnutie krajského súdu, ktorým zrušil napadnuté rozhodnutie žalovanej v predmetnej veci a od právoplatnosti tohto rozhodnutia žalovaná nepodnikla žiadne kroky voči žalobcovi, čo napokon ani nemohla, pretože je pre ňu rozhodnutie krajského súdu záväzné s tým, že predmetné rozhodnutie doručila na vedomie žalobcovi, ako aj navrhovateľke p. R. a 18. 1. 2017 vydala rozhodnutie, ktorým predmetné konanie zastavila. Žiadny iný úkon žalovaná v predmetnej veci nevykonala, teda nie je zrejmé, aké právne služby mali byť žalobcovi poskytnuté a čoho sa mali týkať. Zo strany žalobcu tak nebola preukázané ani účelnosť takto vynaložených trov konania.
20. Pokiaľ ide o cestovné náhrady za cesty, ktoré mali byť realizované 2. 9. 2014 a 7. 11. 2014, v prípade oboch ciest žalobca preukázal, že boli resp. mali byť vykonané osobným motorovým vozidlom, ktorého osvedčenie o evidencii žalobca predložil spolu so žalobou. Cesty z bydliska žalobcu do obce V. - V. mali byť realizované motorovým vozidlom T. C. EČV: X.. Okresný súd však konštatuje, že na základe predloženého osvedčenia o evidencii časť II., č. L. XXXXXX, bolo preukázané, že vlastníkom ako aj držiteľom motorového vozidla je spoločnosť H. H. H. a. s. a osvedčenie o evidencii bolo vydané v X/XXXX teda až potom, čo boli vykonané obidve cesty. Žalobca však nepreukázal, aký mal právny titul na užívanie predmetného motorového vozidla, pričom nebol ani vlastníkom ani držiteľom tohto motorového vozidla a navyše doklad preukazujúci, že cesty vykonal predmetným motorovým vozidlom (osvedčenie o evidencii č. L. XXXXXX, bolo vydané až potom ako boli obidve cesty realizované. Súd
mal teda pochybnosti, či cesty boli vykonané predmetným motorovým vozidlom, pričom žalobca tieto pochybnosti nevyvrátil žiadnym relevantným dôkazom. Z tohto dôvodu súd nepovažoval uplatnenie nároku na náhradu škody v podobe dvoch ciest za preukázané, preto aj v tejto časti súd nárok žalobcu zamietol. Žalobca zároveň uvádza, že cestu realizoval 2. 9. 2014, súd však nenašiel v predloženom resp. pripojenom spise žalovanej žiadnu zmienku o tom, že by sa žalobca mal 2. 9. 2014 zúčastniť konania pred žalovanou. Napokon z predmetného pripojeného spisu vyplýva, že 2. 9. 2014 bolo žalovanou vydané predvolanie na 18. 9. 2014 v čase o 10.00 hod., avšak v predmetnom spise nie je žiadna zmienka o tom, prečo sa 18. 9. 2014 vo veci nekonalo a taktiež žalobca nepredložil žiadny doklad o tom, že 18. 9. 2014 sa zúčastnil prejednania veci u žalovanej. V samotnom spise sa nachádza iba zmienka o tom, že žalobca bol nazrieť do spisu, pričom si vyhotovoval fotokópie a žiadal o nový termín prejednania, pričom ten bol stanovený na 25. 9. 2014, ktorý sa nakoniec taktiež nekonal z dôvodu, že žalobca sa ospravedlnil a požiadal žalovanú o nový termín s tým, že v mesiaci október bude mimo územia SR, preto bol následne predvolaný starostom žalovanej na 7. 11. 2014. Súd teda nemal preukázané, že sa uvedené cesty vykonali, resp. že sa vykonali osobným motorovým vozidlom, tak ako to dokladoval žalobca. Z tohto dôvodu súd nemal preukázaný nárok na náhradu škody vo výške, akú deklaroval samotný žalobca.
21. Okresný súd zároveň poukazuje na znenie § 18 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., podľa ktorého náhrada škody zahŕňa účelne vynaložené trovy konania, pričom účelnosť vynaložených trov konania, ktoré vznikli v konaní, v ktorom došlo k vydaniu nezákonného rozhodnutia, sa posudzuje individuálne s prihliadnutím na okolnosti konkrétnej právnej veci a o účelne vynaložených trovách konania nie je možné hovoriť, napr. vo vzťahu k trovám vynaloženým na úkon, ktorý bol na ochranu práva urobený nadbytočne resp. na úkon, ktorý k náprave protiprávneho stavu nemohol viesť. Účelnosť vynaložených trov konania musí preukázať ten, kto tvrdí, že bol dotknutý nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci, alebo jeho nesprávnym úradným postupom a v dôsledku tejto skutočnosti sa domáha nároku na náhradu škody. Súd poukazuje na tú skutočnosť, že účelnosť vynaložených trov konania, ani ich výška, nebola zo strany žalobcu preukázaná, neuniesol tak dôkazné bremeno a z uvedeného dôvodu žalobu v celom rozsahu zamietol.
22. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
23. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
24. Žalovaný, a rovnako tak intervenient, boli v konaní úspešní, preto im súd priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v plnom rozsahu.
25. O výške náhrady trov konania rozhodne okresný súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, ktoré je potrebné doručiť Okresnému súdu Žiar nad Hronom v dostatočnom počte rovnopisov s prílohami, v prípade jeho doručenia iným spôsobom ako do elektronickej schránky súdu. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť a odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie môže meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie dôkazy alebo tvrdenia, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1 § 365 CSP, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.