Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2To-75-2019.pdf
PDF · 105.37 KB
Case nature
Area
Subarea
2To/75/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Janíka a sudcov JUDr. Petra Tótha a JUDr. Michala Antalu v trestnej veci proti obžalovanému P. P., pre zločin úverového podvodu podľa § 222 ods.1, ods.3 písm. a) Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods.1 Trestného zákona a iné, prejednal na verejnom zasadnutí konanom dňa 6. augusta 2019 odvolanie prokurátorky Okresnej prokuratúry v Prievidzi v neprospech obžalovaného a odvolanie obžalovaného podané proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 1. apríla 2019, sp. zn. 1T/20/2019 a takto
rozhodol:
I. Podľa § 321 ods.1 písm.d), ods.2 Tr.por. z r u š u j e s a napadnutý rozsudok vo výrokoch o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu.
Podľa § 322 ods.3 Tr.por. sa
obžalovaný P. P. - nar. XX.XX.XXXX v W., trvale bytom P. F., t.č. vo väzbe v inej trestnej veci
o d s u d z u j e :
Podľa § 222 ods.3 Trestného zákona, § 42 ods.1 Trestného zákona, § 41 ods.2 Trestného zákona, § 38 ods.2, ods.7 Trestného zákona, § 36 písm. l), písm.n) Trestného zákona, § 37 písm. h), písm.m) Trestného zákona na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky a 4 (štyri) mesiace.
Podľa § 48 ods.2 písm. b) Trestného zákona sa na výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 42 ods.2 Trestného zákona súd zároveň z r u š u j e výroky o trestoch trestného rozkazu Okresného súdu v Prievidzi, sp. zn. 0T 74/2017 zo dňa 01.07.2017, ktorý prevzal dňa 01.07.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13.07.2017, trestného rozkazu Okresného súdu v Prievidzi, sp. zn. 2T 11/2018 zo dňa 29.01.2018, ktorý prevzal dňa 26.05.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 15.06.2018, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
II. Podľa § 316 ods.1 Tr.por. sa odvolanie obžalovaného P. P. z am i e t a , pretože bolo podané oneskorene.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 1. apríla 2019, sp. zn. 1T/20/2019 bol obžalovaný P. P. uznaný za vinného v bode 1) rozsudku pre zločin úverového podvodu podľa § 222 ods.1, ods.3 písm.
a) Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods.1 Trestného zákona a v bodoch 2) až 5) rozsudku pre pokračovací zločin úverového podvodu podľa § 222 ods.1, ods.3 písm. a) Trestného zákona sčasti dokonaný a sčasti spáchaný v štádiu pokusu podľa § 14 ods.1 Trestného zákona na skutkovom základe, že
1) dňa 25.04.2016 sa pokúsil vylákať úver od spoločnosti Poštová banka, a.s. a to tak, že v pobočke Poštovej banky v Prievidzi požiadal o poskytnutie úveru vo výške 10.000 eur na meno P. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. P. číslo XX, F., k žiadosti o úver číslo 1660984644 predložil potvrdenie, že je zamestnaný v spoločnosti CW CentralWork s.r.o. s príjmom vo výške 680 eur, ktorého obsahom boli nepravdivé údaje, čím sa pokúsil uviesť spoločnosť Poštová banka, a.s. do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru, pričom poskytnutím úveru a jeho nesplácaním by vznikla spoločnosti Poštová banka, a.s., Dvořákovo nábrežie číslo 4, Bratislava, škoda vo výške minimálne 10.000 eur,
2) sa pokúsil vylákať úver od spoločnosti Slovenská sporiteľňa, a.s. a to tak, že v pobočke SLSP v Prievidzi dňa 15.12.2016 požiadal o poskytnutie úveru vo výške 15.000 eur na meno P. P., nar. XX.XX.XXXX, k žiadosti o úver predložil potvrdenie, že je zamestnaný ako vojak v 13. mechanizovanom prápore v Leviciach s príjmom vo výške 856,20 eur, ktorého obsahom boli nepravdivé údaje, čím sa pokúsil uviesť spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s. do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru, avšak úver mu nebol schválený, ihneď potom v pobočke SLSP v Prievidzi dňa 15.12.2016 požiadal o poskytnutie úveru vo výške 6.000 eur na meno P. P., nar. XX.XX.XXXX, k žiadosti o úver predložil potvrdenie, že je zamestnaný ako vojak v 13. mechanizovanom prápore v Leviciach s príjmom vo výške 856,20 eur, ktorého obsahom boli nepravdivé údaje, čím uviedol spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s. do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru, pričom poskytnutím úveru a jeho nesplácaním vznikla spoločnosti Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova číslo 48, Bratislava, škoda vo výške 6.000 eur,
3) pokúsil sa vylákať úver od spoločnosti OTP Banka, a.s. a to tak, že v pobočke OTP Banky v Prievidzi dňa 20.12.2016 požiadal o poskytnutie úveru vo výške 5.000 eur na meno P. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. P. číslo XX, F., k žiadosti o úver predložil potvrdenie, že je zamestnaný ako vojak v 13. mechanizovanom prápore v Leviciach s príjmom vo výške 750 eur, ktorého obsahom boli nepravdivé údaje, čím sa pokúsil uviesť spoločnosť OTP Banka Slovensko, a.s. do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru, pričom poskytnutím úveru a jeho nesplácaním by vznikla spoločnosti OTP Banka Slovensko, a.s., Štúrova číslo 5, Bratislava, škoda vo výške minimálne 5.000 eur,
4) pokúsil sa vylákať úver od spoločnosti Poštová banka, a.s. a to tak, že v pobočke Poštovej banky v Prievidzi dňa 21.12.2016 požiadal o poskytnutie úveru vo výške 10.000 eur na meno P. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. P. číslo XX, F., k žiadosti o úver číslo 1615346841 predložil potvrdenie, že je zamestnaný ako vojak v 13. mechanizovanom prápore v Leviciach s príjmom vo výške 750 eur, ktorého obsahom boli nepravdivé údaje, čím sa pokúsil uviesť spoločnosť Poštová banka, a.s. do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru, pričom poskytnutím úveru a jeho nesplácaním by vznikla spoločnosti Poštová banka, a.s., Dvořákovo nábrežie číslo 4, Bratislava, škoda vo výške minimálne 10.000 eur,
5) pokúsil sa vylákať úver od spoločnosti Prima banka Slovensko, a.s. a to tak, že v pobočke Prima banky v Prievidzi dňa 21.12.2016 požiadal o poskytnutie úveru vo výške 2.000 eur na meno P. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. P. číslo XX, F., k žiadosti o úver číslo 369169 predložil potvrdenie, že je zamestnaný ako vojak v 13. mechanizovanom prápore v Leviciach s príjmom vo výške 745,85 eur, ktorého obsahom boli nepravdivé údaje, čím sa pokúsil uviesť spoločnosť Prima banka Slovensko, a.s. do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru, pričom poskytnutím úveru a jeho nesplácaním by vznikla spoločnosti Prima banka Slovensko, a.s., Hodžova číslo 11, Žilina, škoda vo výške minimálne 2.000 eur.
Za tieto trestné činy bol obžalovaný P. P. odsúdený podľa § 222 ods.3 Trestného zákona, § 42 ods.1 Trestného zákona, § 41 ods.2 Trestného zákona, § 38 ods.5 Trestného zákona, § 36 písm. l) Trestného zákona, § 37 písm. h), m) Trestného zákona, § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona (per analogiam) na súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky a 4 (štyri) mesiace , na výkon ktorého obžalovaného okresný súd podľa § 48 ods.2 písm. b) Trestného zákona zaradil do
ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 61 ods.2 Trestného zákona, § 42 ods.1 Trestného zákona, § 41 ods.2 Trestného zákona, § 38 ods.2 Trestného zákona, § 36 písm. l), n) Trestného zákona, § 37 písm. h), m) Trestného zákona okresný súd obžalovanému tiež uložil súhrnný trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu v trvaní 48 (štyridsaťosem) mesiacov. Podľa § 42 ods.2 Trestného zákona okresný súd zároveň zrušil výroky o trestoch trestného rozkazu Okresného súdu v Prievidzi, sp. zn. 0T 74/2017 zo dňa 01.07.2017, ktorý prevzal dňa 01.07.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13.07.2017, trestného rozkazu Okresného súdu v Prievidzi, sp. zn. 2T 11/2018 zo dňa 29.01.2018, ktorý prevzal dňa 26.05.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 15.06.2018, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce, ak pokiaľ na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili svoj podklad. Podľa § 287 ods.1 Trestného poriadku bola obžalovanému uložená povinnosť nahradiť poškodenej spoločnosti Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova č. 48, Bratislava, IČO: 00151653 škodu vo výške 6.000 eur a podľa § 288 ods.2 Trestného poriadku bola poškodená spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova č. 48, Bratislava, IČO: 00151653 so zvyškom nároku na náhradu škody odkázaná na civilný proces.
Uvedený rozsudok súdu prvého stupňa nenadobudol právoplatnosť len vo výrokoch o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu, pretože ho podanými odvolaniami napadli prokurátorka Okresnej prokuratúry v Prievidzi v neprospech obžalovaného pre nesprávnosť výroku o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu (v zákonnej pätnásťdňovej lehote) a z rovnakých dôvodov, ale vo svoj prospech aj obžalovaný P. P..
Prokurátorka v písomnom odôvodnení odvolania podanom v neprospech obžalovaného poukázala na to, že predmetný rozsudok prvostupňového súdu považuje vo vzťahu k výroku o vine obžalovaného za zákonný a dôvodný a rovnako tak nemá žiadne výhrady voči konaniu, ktoré jeho vydaniu predchádzalo. Nestotožňuje sa však s výrokom o treste, ktorý považuje za nezákonný. Výrok o spôsobe výkonu trestu považuje za správny a s týmto sa stotožňuje. Ukladanie trestu podľa § 222 ods. 3 Trestného zákona za použitia § 38 ods. 5 Trestného zákona a § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona považuje za odôvodnené, nakoľko u obvineného bolo súdom správne konštatované, že sa v jeho prípade jedná o opätovné spáchanie zločinu, a to s poukazom na rozsudok Okresného súdu Prievidza sp. zn. 2T 224/10 zo dňa 08.09.2010, právoplatný dňa 08.09.2010. Následne za použitia ustanovenia § 39 ods. 4 Trestného zákona (vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného o uznaní viny) mal byť ukladaný trest v rámci upravenej trestnej sadzby v rozpätí 4 roky 4 mesiace až 10 rokov (základná trestná sadzba 3 roky až 10 rokov, upravená trestná sadzba podľa § 38 ods. 5 Trestného zákona 6 rokov 6 mesiacov až 10 rokov, následne upravená trestná sadzba podľa § 39 ods. 4 Trestného zákona 4 roky 4 mesiace až 10 rokov). Vzhľadom k týmto skutočnostiam je zrejmé, že trest v trvaní 3 roky 4 mesiace nepodmienečne, ktorý bol uložený obžalovanému napadnutým rozsudkom, je nezákonný, nakoľko je uložený pod dolnou hranicou upravenej trestnej sadzby, pričom súd nepoužil ustanovenie § 39 ods. 1 Trestného zákona. S poukazom na vyššie uvedené navrhla, aby Krajský súd v Trenčíne, podľa § 321 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu v Prievidzi vo výroku o treste, a aby podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sám:
- podľa § 222 ods. 3 Trestného zákona, § 42 ods. 1 Trestného zákona, § 41 ods. 2 Trestného zákona, § 38 ods. 5 Trestného zákona, § 36 písm. l) Trestného zákona, § 37 písm. h), m) Trestného zákona, § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona (per analogiam) uložil obžalovanému súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní najmenej 4 roky 4 mesiace so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona,
- podľa § 61 ods. 2 Trestného zákona, § 42 ods. 1 Trestného zákona, § 41 ods. 2 Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. l), n) Trestného zákona, § 37 písm. h), m) Trestného zákona uložil obžalovanému súhrnný trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu v trvaní 48 (štyridsaťosem) mesiacov,
- podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona zrušil výroky o trestoch trestného rozkazu Okresného súdu v Prievidzi, sp. zn. 0T 74/2017 zo dňa 01.07.2017, ktorý prevzal dňa 01.07.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13.07.2017, trestného rozkazu Okresného súdu v Prievidzi, sp. zn. 2T 11/2018 zo dňa 29.01.2018, ktorý prevzal dňa 26.05.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 15.06.2018, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce, ak pokiaľ na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili svoj podklad.
Obžalovaný P. P. v písomnom odôvodnení odvolania prostredníctvom obhajcu uviedol, že uložený trest odňatia slobody nepodmienečne v trvaní 3 roky 4 mesiace považuje za neprimerane prísny vzhľadom
k jeho pomerom a okolnostiam za akých páchal trestnú činnosť, ako aj vo vzťahu k spoločenskej nebezpečnosti jeho konania. On sa ku spáchaniu trestnej činnosti od prvopočiatku priznal, s orgánmi činnými v trestnom konaní spolupracoval, v rámci čoho pravdivo opísal svoje konanie, napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti, na základe čoho mal súd zohľadniť aj poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm.n) Trestného zákona. S prokurátorom v prípravnom konaní uzavrel dohodu o vine a treste s trestom odňatia slobody nepodmienečne v trvaní 3 (troch) rokov. Vzhľadom na uvedené skutočnosti má za to, že uložený trest odňatia slobody nepodmienečne v trvaní 3 roky a 4 mesiace je s prihliadnutím na okolnosti prípadu neprimerane prísny a na zabezpečenie ochrany spoločnosti a jeho nápravu postačuje aj trest kratšieho trvania. Z tohto dôvodu navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok Okresného súdu Prievidza v konaní vedenom pod sp. zn. 1T/20/2019 zo dňa 01.04.2019 v časti výroku o uloženom treste a sám rozhodol vo veci a uložil mu primeraný trest pod dolnú hranicu trestu ustanoveného Trestným zákonom, alebo v samej dolnej hranici trestnej sadzby.
Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania prokurátorky podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., na verejnom zasadnutí 6. augusta 2019 na podklade včas podaného odvolania prokurátorky, ktoré mu spolu so spisom bolo predložené dňa 11. júna 2019 (vo vzťahu k odvolaniu obžalovaného pritom zistil, že toto bolo podané oneskorene a preto ho z označeného dôvodu podľa § 316 ods.1 Tr.por. zamietol - viď nižšie) preskúmal podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť týmto odvolateľom napadnutých výrokov o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, prihliadajúc pritom aj na chyby, ktoré neboli odvolaniami vytýkané a mohli by pritom odôvodňovať podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Uvedeným postupom zistil, že odvolanie prokurátorky podané v neprospech obžalovaného je dôvodné, aj keď z iných dôvodov, než na ktoré poukazovala prokurátorka v písomnom odôvodnení svojho odvolania. Nezistil pritom chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
Pokiaľ ide o preskúmanie správnosti postupu okresného súdu, ktoré predchádzalo vydaniu odvolaním napadnutých výrokov rozsudku, z obsahu odvolania prokurátorky vyplýva, že neobsahujú námietky voči postupu súdu prvého stupňa a v tomto smere nezistil pochybenie ani odvolací súd.
Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že okresný súd, vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu a právnej kvalifikácie konania obžalovaného v bode 1) rozsudku ako zločinu úverového podvodu podľa § 222 ods.1, ods.3 písm. a) Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods.1 Trestného zákona a v bodoch 2) až 5) rozsudku ako pokračovacieho zločinu úverového podvodu podľa § 222 ods.1, ods.3 písm. a) Trestného zákona sčasti dokonaného a sčasti spáchaného v štádiu pokusu podľa § 14 ods.1 Trestného zákona, teda výrokov o vine, ktoré neboli a ani nemohli byť napadnuté odvolaním (podľa § 257 ods. 5 Tr. por. súdom prijaté vyhlásenie obžalovaného o vine je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním) a ktorých správnosť odvolací súd nemohol preskúmavať, postupoval pri ukladaní trestu odňatia slobody, pri určení druhu a výmery trestu, ako aj spôsobu jeho výkonu v rozpore so zákonom.
Obžalovanému P. P. totiž ukladal trest aj s použitím ustanovenia § 38 ods.5 Tr.zák. (podľa tohto zákonného ustanovenia pri opätovnom spáchaní zločinu sa zvyšuje dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu polovicu; v takom prípade sa ustanovenie odseku 4 nepoužije) napriek tomu, že v zmysle § 38 ods.7 Tr.zák. sa ustanovenia odsekov 4 až 6 nepoužijú, ak sa súčasne ukladá zvýšený úhrnný trest alebo súhrnný trest podľa § 41 ods.2 alebo podľa § 42, ak by súčasné použitie týchto ustanovení bolo pre páchateľa neprimerane prísne. Obžalovanému pritom aj mimoriadne znížil trest odňatia slobody s použitím § 39 ods. ods.2 písm.d), ods.4 Tr. zák., keď obžalovanému priznal len jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm.l) Tr.zák. (priznal sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval). Krajský súd teda zistil, že súd prvého stupňa obžalovanému ukladal trest odňatia slobody v rozpore so zákonom aj s použitím ustanovenia § 38 ods.5 Tr.zák. (tzv. asperačná zásada) napriek tomu, že v prípade použitia tohto zákonného ustanovenia by u obžalovaného v jeho neprospech došlo k tzv. dvojitému zvýšeniu trestnej sadzby z dôvodu, že obžalovanému ukladal trest aj podľa § 41 ods.2 Tr.zák. (tzv. asperačná zásada). Vzhľadom na osobu obžalovaného a jeho trestnoprávnu minulosť bolo pritom aj použitie mimoriadneho zmierňujúceho ustanovenia podľa § 39 ods. 2 písm.d), ods.4 Tr. zák. v posudzovanej veci nedôvodné.
Vzhľadom na právny záver o vine mal teda súd prvého stupňa pri správnom postupe ukladať obžalovanému P. P. trest odňatia slobody podľa trestnej sadzby ustanovenej v § 222 ods.3 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l/, písm.n/ Tr. zák., § 37 písm. h/, písm.m/ Tr. zák., § 38 ods. 2, ods.7 Tr. zák., 41 ods. 2 a § 42 ods. 1 Tr. zák. v rozpätí od 3 rokov do 10 rokov a 4 mesiacov, teda s prihliadnutím na rovnaký pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností - dve poľahčujúce okolnosti (priznal sa k spáchaniu trestného činu a úprimne ho oľutoval a napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom) a dve priťažujúce okolnosti (spáchal viac trestných činov a bol už za trestný čin odsúdený) a po zvýšení hornej hranice trestnej sadzby o jednu tretinu v zmysle § 41 ods. 2 Tr. zák., pritom bez použitia ustanovenia § 39 ods. 2 písm.d), ods.4 Tr. zák.
Odvolací súd potom na podklade dôvodne podaného odvolania prokurátorky podaného v neprospech obžalovaného zrušil podľa § 321 ods. 1 písm. d/, ods. 2 Tr. por. napadnutý rozsudok vo všetkých výrokoch o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu a pochybenie okresného súdu napravil sám postupom podľa § 322 ods. 3 Tr. por. tak, že obžalovanému P. P. uložil podľa § 222 ods.3 Trestného zákona, § 42 ods.1 Trestného zákona, § 41 ods.2 Trestného zákona, § 38 ods.2, ods.7 Trestného zákona, § 36 písm. l), písm.n) Trestného zákona, § 37 písm. h), písm.m) Trestného zákona súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky a 4 (štyri) mesiace. Takto stanovený súhrnný trest podľa záverov odvolacieho súdu zodpovedá všetkým zákonným hľadiskám stanoveným pre jeho ukladanie v zmysle § 34 ods. 1 až 4 Tr. zák., konkrétnej miere závažnosti spáchaných trestných činov vyplývajúcich z ich povahy a spôsobu spáchania, zisteným poľahčujúcim a priťažujúcim okolnostiam, ako aj pomerom obžalovaného, jeho sklonom k páchaniu trestnej činnosti a možnostiam jeho nápravy z hľadiska účelu trestu, jeho individuálnej i generálnej prevencie, pričom uložený trest odňatia slobody v takto stanovenej výmere je dostatočným vyjadrením morálneho odsúdenia obžalovaného spoločnosťou.
Pokiaľ sa týka priznania poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm.n) Tr.zák., odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že podľa § 257 ods. 7 Tr. por., ak súd rozhodol, že vyhlásenie obžalovaného prijíma, súčasne vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku sa nevykoná. Obžalovaný takýmto postupom umožní prevziať výsledky dokazovania z prípravného konania bez toho, aby tieto boli konfrontované s výsledkami dokazovania na hlavnom pojednávaní. V rámci súdneho konania podľa § 275 ods. 5 Tr. por., po priznaní viny páchateľom (obžalovaným) sa postupuje primerane podľa § 333 ods. 3 aj písm. h/ Tr. por., t. j. že súd pred rozhodovaním o prijatí alebo neprijatí vyhlásenia obžalovaného podľa § 257 ods. 1 Tr. por. formou otázok zisťuje, či sa obžalovaný „dobrovoľne priznáva a uznáva vinu za spáchaný skutok, ktorý v obžalobe kvalifikuje ako trestný čin“, čím pri kladnej odpovedi napĺňa podmienku uvedenú v ustanovení § 36 písm. n/ Tr. zák.
Je taktiež potrebné zdôrazniť, že poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. n/ Tr. zák. spočívajúca v napomáhaní pri objasňovaní svojej trestnej činnosti vyžaduje, aby páchateľ pomáhal tým orgánom, ktoré sú určené na objasňovanie trestnej činnosti, teda nielen orgánom činným v trestnom konaní (§ 10 ods. 1 Tr. por.), ale aj súdu (§ 10 ods. 2 Tr. por.). Aplikáciu poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. n/ Tr. zák., t.j. že páchateľ napomáhal príslušným orgánom pri objasňovaní trestnej činnosti možno preto priznať aj v prípade, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobí vyhlásenie o priznaní viny (§ 257 Tr. por.).
Odvolací súd v súlade s ustanovením § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, nakoľko v posledných 10 rokoch pred spáchaním uvedenej trestnej činnosti bol vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin.
Zároveň odvolací súd podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. zrušil výroky o trestoch trestného rozkazu Okresného súdu v Prievidzi, sp. zn. 0T 74/2017 zo dňa 01.07.2017, ktorý prevzal dňa 01.07.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13.07.2017, trestného rozkazu Okresného súdu v Prievidzi, sp. zn. 2T 11/2018 zo dňa 29.01.2018, ktorý prevzal dňa 26.05.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 15.06.2018, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce, ak pokiaľ na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili svoj podklad, pričom v tomto smere správne rozhodol už okresný súd v napadnutom rozsudku.
II. Pokiaľ sa týka odvolania podaného obžalovaným P. P., Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, na podklade podaného odvolania obžalovaného bol povinný najskôr zistiť, či označené odvolanie bolo podané včas (§ 309 Tr. por.), či ho podala oprávnená osoba (§307, § 308 Tr. por.), či nedošlo k vzdaniu
sa práva na podanie odvolania alebo k späťvzatiu podaného odvolania (§312, § 313 Tr. por.) a či nedošlo k navráteniu lehoty na podanie odvolania postupom podľa § 64 ods. 1 Tr. por.
Po splnení tejto povinnosti zistil, že obžalovaný P. P. podal odvolanie oneskorene. Z ustanovenia § 309 ods. 1 Tr. por. vyplýva, že odvolanie sa podáva na súde, proti ktorého rozsudku smeruje a to do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Podľa § 309 ods. 2 Tr. por. ak sa rozsudok oznamuje tak obžalovanému, ako aj jeho obhajcovi a zákonnému zástupcovi, plynie lehota od toho oznámenia, ktoré bolo vykonané najneskoršie.
V posudzovanej veci bol rozsudok procesným stranám, t. j. prokurátorovi a obžalovanému oznámený jeho vyhlásením na hlavnom pojednávaní dňa 1. apríla 2019 (pondelok), na ktorom bol obžalovaný P. P. nielen prítomný, ale aj zákonným spôsobom poučený o práve podať proti nemu opravný prostriedok v lehote 15 dní od jeho oznámenia (čl. 255). Obžalovaný po vyhlásení rozsudku a poučení podľa § 309 Tr. por. v zmysle § 310 Tr. por. uviedol, že si ponecháva lehotu na prípadné podanie odvolania. Pätnásťdňová lehota na podanie odvolania mu preto začala plynúť nasledujúci deň - 2. apríla 2019 (utorok) a koniec lehoty pripadol na deň 16. apríla 2019 (utorok). Obžalovaný P. P. podal však odvolanie na Okresnom súde Prievidza až dňa 7. mája 2019 (prostredníctvom jeho medzičasom dňa 25.4.2019 ustanoveného obhajcu z dôvodu uvedeného v § 37 ods.1 písm.a) Tr.por. na podklade tej skutočnosti, že uznesením Okresného súdu Prievidza sp.zn. 0T/52/2019 zo dňa 22.4.2019 bol podľa § 72 ods.2 Tr.por. z dôvodu uvedeného v § 71 ods.1 písm.c) Tr.por. vzatý do väzby, ktorá u obžalovaného začala 20.4.2019), teda oneskorene, po uplynutí zákonnej pätnásťdňovej lehoty.
Podľa § 316 ods. 1 Tr. por. odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene. Tak je tomu aj v posudzovanom prípade. Obžalovaný svoje zákonné právo podať riadny opravný prostriedok proti predmetnému rozsudku, ktorým je odvolanie, napriek riadnemu poučeniu nevykonal zákonom predpísaným spôsobom, preto krajský súd v zmysle citovaného zákonného ustanovenia odvolanie obžalovaného P. P. ako oneskorene podané zamietol bez meritórneho preskúmania veci. V prípade rozhodnutia podľa § 316 ods. 1 Tr. por. nemohol totiž odvolací súd postupovať podľa § 317 ods. 1 Tr. por. a preskúmavať zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku a správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku, pretože vecnému prieskumu bránilo nesplnenie procesnej podmienky, a to včasné podanie opravného prostriedku - odvolania proti rozhodnutiu prvostupňového súdu. Krajský súd preto o odvolaní obžalovaného rozhodol spôsobom uvedeným vo výroku pod bodom II. tohto rozsudku.
Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku pod bodom I. a II. Ostatné výroky napadnutého rozsudku zostávajú týmto rozhodnutím nezmenené.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.