Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_50Csp-113-2017.pdf
PDF · 99.56 KB
No categories available
50Csp/113/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II sudkyňou JUDr. Ivanou Dančovou v právnej veci žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s., Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47967692, zast. Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubríková, PhD., s.r.o., Martinčekova 13, Bratislava, proti žalovanému: J. D., L.. XX.XX.XXXX, J. X, J., o zaplatenie 6.217,73 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd konanie v časti 800,00 Eur z a s t a v u j e.
II. Súd žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a.
III. Žalovanému súd náhradu trov konania nepriznáva.
IV. Žalobcovi sa v r a c i a časť súdneho poplatku za žalobu vo výške 41,30 Eur prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s., po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou, doručenou súdu dňa 30.08.2017, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť dlžnú istinu 6.217,73 Eur, úrokov 4.115,56 Eur, zmluvný úrok vo výške 19,00 % ročne zo sumy 6.217,73 Eur od 25.08.2017 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 6.217,73 Eur od 25.08.2017 do zaplatenia, a náhrady trov konania, titulom nesplateného úveru.
2. Žalobu odôvodnili tým, že dňa 25.07.2012 uzavrel so žalovaným zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX, súčasťou ktorej sú Všeobecné obchodné podmienky a Obchodné podmienky. Na základe tejto zmluvy bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 7.000,00 Eur. Súčasťou zmluvy bola aj dohoda strán o poistení schopnosti splácať úver. Toto poistné bolo zahrnuté v mesačnej splátke. Vzhľadom na skutočnosť, že zo strany žalovaného došlo k podstatnému porušeniu zmluvných povinností zo zmluvy o úvere, a to tým, že neuhrádzal pravidelné mesačné splátky riadne a včas, vyhlásil žalobca úver za predčasne splatný ku dňu 25.08.2014. Žalobca nadobudol pohľadávku voči žalovanému Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 13.06.2017.
3. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril.
4. Na základe vykonaného dokazovania, oboznámením sa so všetkými listinnými dôkaznými prostriedkami, ako aj ostatnými listinami tvoriacimi obsah spisu, dospel súd k nasledovným skutkovým zisteniam.
5. Právny predchodca žalobcu spoločnosť Poštová banka, a.s. a žalovaný uzavreli dňa 25.07.2012 zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX (č. l. 63 na druhej strane), na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 7.000,00 Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v 72 mesačných splátkach po 171,07 Eur vždy k 14. dňu v mesiaci, s dátumom prvej platby do 14.08.2012, pri výške úrokovej sadzby 19,00 % ročne, RPMN 20,74 % a priemernej RPMN na trhu 12,55 %. Celková výška nákladov je 4.709,22 Eur. Dátum konečnej splatnosti bol stanovený na 14.07.2028. Súčasťou zmluvného vzťahu boli Obchodné podmienky pre úver a tiež Všeobecné obchodné podmienky, ako aj sadzobník poplatkov bez podpisu strán záväzkového vzťahu.
6. Listom zo dňa 07.08.2014 (č. l. 43 na druhej strane) právny predchodca žalobcu zaslal žalovanému výzvu na úhradu dlžnej sumy, v rámci ktorej uviedol, že žalovaný svojím konaním podstatným spôsobom porušil ustanovenia zmluvy o úvere a obchodných podmienok, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy o úvere a preto je pohľadávka viac ako 3 mesiace po lehote splatnosti. V prípade ak nedôjde k úhrade dlžnej sumy v lehote 15 kalendárnych dní od doručenia výzvy, je banka oprávnená využiť ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka a vyhlásiť úver predčasne splatným.
7. Listom zo dňa 25.08.2014 (č. l. 63) právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému, že ku dňu 25.08.2014 bol úver predčasne splatený v celom rozsahu.
8. Na základe zmluvy o postúpení zo dňa 13.06.2017 (č. l. 28) uzavretej medzi Poštovou bankou, a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom, došlo k postúpeniu pohľadávky voči žalovanému na žalobcu.
9. Žalobca počas konania v podaní doručenom súdu dňa 04.06.2018 (č. l. 77 a nasl.) uviedol, že žalovaný uhradil celkovo sumu vo výške 3.720,04 Eur, ktorá bola v zmysle zmluvy o úvere v spojení s Obchodnými podmienkami započítaná v sume 136,12 Eur na poplatky, v sume 2.801,65 Eur na zmluvné úroky a úroky z omeškania a v sume 782,27 Eur na istinu. Žalovaná suma vo výške 3.984,99 Eur predstavuje sumu úrokov a úrokov z omeškania odo dňa uzavretia zmluvy do 31.05.2017. Žalovaný po podaní žaloby uhradil sumu 800,00 Eur, ktorá bola započítaná na vyčíslené úroky vo výške 3.984,99 Eur v sume 800,00 Eur. Suma úrokov a úrokov z omeškania vyčíslených ku dňu 31.05.2017 po týchto úhradách žalovaného predstavuje sumu 3.184,99 Eur. Žalobca preto žalobu v časti úrokov a úrokov z omeškania v časti prevyšujúcej sumu 3.184,99 Eur berie späť.
10. Žalovaný na pojednávaní dňa 06.06.2018 uviedol, že banke prestal platiť splátky úveru z dôvodu, že mal ťažký úraz, mal operovanú nohu. Pre túto dlhodobú PN nemohol komunikovať s bankou, nakoľko žije sám. Z tohto dôvodu aj poisťovňa zrušila so mnou poistenie tohto úveru nakoľko neuhrádzal ani poistné. Je chybou banky, že sa s ním nekontaktovala, neupozorňovala ho, že je v omeškaní so splátkami. Žalovaný sa asi 3krát kontaktoval s bankou osobne s tým, že žiadal riešiť poistenie k úveru, ako aj prípadne odložiť splátky, ale banka tento problém neriešila.
Po právnej stránke súd posúdil vec nasledovne:
11. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
12. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
13. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
14. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
15. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
16. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
17. Podľa § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.
18. Podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.
19. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
20. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.
21. Podľa § 2 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení v rozhodnom čase, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
22. Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení v rozhodnom čase, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
23. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu87ac) ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu.87ad) Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
24. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
25. Na základe vykonaného dokazovania a citovaných zákonných ustanovení súd po čiastočnom späťvzatí dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.
26. V rovine súkromného práva a osobitne zmluvného práva je pre úpravu právnych vzťahov a spotrebiteľských záväzkov určujúcim právnym predpisom Občiansky zákonník, ktorý v tejto sfére predstavuje lex specialis právny režim spotrebiteľských zmlúv ku všetkým ostatným právnym predpisom
s obdobným predmetom súkromnoprávnej regulácie dotýkajúcim sa spotrebiteľských zmlúv a záväzkov z nich plynúcich. Ide o prioritné pôsobenie Občianskeho zákonníka na všetky záväzkové vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ a ktoré môžu byť upravené aj v osobitných právnych predpisoch. Občiansky zákonník v tejto časti preto pôsobí ako právny predpis nielen osobitnej právnej povahy, ale aj právny predpis absolútnej výkladovej priority pre celú sféru spotrebiteľských záväzkov a normatívnu úpravu ich prvkov obsiahnutú v Občianskom zákonníku, ako aj v akomkoľvek inom osobitnom právnom predpise. Právny režim záväzku, ktorého účastníkom je spotrebiteľ a ktorý má svoj základ v Obchodnom zákonníku sa riadi výhradne právnym režimom Občianskeho zákonníka. Celý právny režim sa tak bude spravovať ustanoveniami Občianskeho zákonníka a jediné čo je regulované Obchodným zákonníkom je právny základ záväzku. Súd v tomto smere poukazuje na novelu Občianskeho zákonníka 102/2014 Z. z. zo dňa 01.04.2015, ktorou bola v § 52 ods. 2 doplnená tretia veta, podľa ktorej na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Toto ustanovenie neobsahuje prechodné ustanovenia, čo znamená, že od jeho účinnosti sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom. Uvedené napokon aj vyplýva z judikatúry Najvyššieho súdu SR, napríklad č. k. XMCdo XX/XXXX S. XMCdo XX/ XXXX.
27. Z obsahu podanej žaloby vyplýva, že predmetom konania je nárok žalobcu proti žalovanej vyplývajúci zo štandardnej formulárovej Zmluvy o úvere uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu ako dodávateľom a žalovanou ako fyzickou osobou. Zmluva má tak charakter spotrebiteľského právneho vzťahu. Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, resp. konkrétny typ zmluvy za predpokladu, že zmluvné strany sú dodávateľ a spotrebiteľ. Aj keď zmluva o úvere je zmluvou, ktorá bola uzavretá podľa Obchodného zákonníka (odkaz na VOP), súd posúdil zmluvný vzťah strán ako spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka a zákona o spotrebiteľských úveroch, resp. o ochrane spotrebiteľa.
28. Jedným zo základných predpokladov úspešnosti žaloby ako takej je, že strany majú vecnú legitimáciu. Všeobecne možno uviesť, že vecnou legitimáciou treba rozumieť stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jedna strana civilného súdneho konania (žalobca) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (je aktívne vecne legitimovaný) a strana na opačnej procesnej strane (žalovaný) je subjektom hmotnoprávnej povinnosti (je pasívne vecne legitimovaný). Až samotné konanie ukáže, či procesnoprávna dvojica (žalobca a žalovaný) je totožná s dvojicou hmotnoprávnou, t. j. či žalobca a žalovaný sú v konaní vecne legitimovaní, a teda či sú účastníkmi hmotnoprávneho vzťahu o ktorom súd v konaní rozhoduje.
29. Na to, aby sa niekto stal stranou sporu, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jedna strana subjektom práva a strana na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. O nedostatok aktívnej vecnej legitimácie ide vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia (sám žalobca), nie je nositeľom tohto hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide. Inými slovami povedané, aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán nenamieta. Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca preukáže, že má subjektívne právo naplnenie od žalovaného uplatnené v konaní.
30. Súd má za preukázané platné zosplatnenie predmetného úveru podľa § 565 s odkazom na 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Avšak ďalšie konanie, resp. nekonanie pôvodného veriteľa (Poštová banka, a.s.) i žalobcu je v príkrom rozpore s § 92 ods. 8 zákona o bankách. Predmetom postúpenia pohľadávky z banky na nebankový subjekt môžu byť len splátky úveru, ktoré sú nepretržite viac ako 90
dní po splatnosti a musí byť splnená aj podmienka, že banka písomne vyzve svojho klienta na úhradu peňažného záväzku, s ktorým bol v omeškaní nepretržite 90 dní. Je tak zrejmé, že sa musí jednať o splatný úver (záväzok) a dlžník musí byť nepretržite 90 dní v omeškaní tohto splatného záväzku po predchádzajúcej výzve veriteľa - banky. V prejednávanom prípade ale takýto postup pôvodného veriteľa absentuje, nakoľko ten iba žalovaného vyzval na úhradu dlžnej sumy s upozornením na možné mimoriadne zosplatnenie (konanie smerujúce iba k samotnému zosplatneniu). V dôsledku nesplácania úveru žalovaným, pôvodný veriteľ pristúpil k mimoriadnemu zosplatneniu predmetného úveru a následne túto pohľadávku (bez zákonom vyžadovanej výzvy na úhradu splatného záväzku a omeškaní dlžníka aspoň 90 dní s plnením už zosplatneného záväzku) postúpil žalobcovi - nebankovému subjektu. Samotný úkon zosplatnenia nemožno považovať za výzvu podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách, nakoľko citované ustanovenie (§ 92 ods. 8) sa týka už zosplatneného úveru. Je tak potrebné najprv úver zosplatniť (v konaní splnené je) aby ten bol splatný a až následne dlžníka (ak ten samozrejme svoj záväzok neplní) vyzvať (v konaní splnené nie je). Nerešpektovanie takejto úpravy má potom za následok neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky pre rozpor so zákonom (§ 39 Občianskeho zákonníka), čo znamená neplatné postúpenie pohľadávky na postupníka (žalobca) s výsledkom absencie aktívnej vecnej legitimácie na jeho strane. Ako už súd spomenul vyššie, samotné výzvy zo dňa 07.08.2014 a 25.08.2014 sa týkali postupu podľa § 565 a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Nejedná sa tak o výzvy podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách a preto je dôvodný záver, že postupca (Poštová banka, a.s.) žalovanú pohľadávku voči žalovanému postúpil neplatne. Žalobca teda nepreukázal zaslanie ani doručenie písomnej výzvy banky potom, čo bol žalovaný nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splácaním jednotlivých už splatných splátok - teda v omeškaní po splatnosti.
31. Vzhľadom na uvedené, na takúto pohľadávku sa hľadí ako na nepostúpiteľnú, teda pohľadávku ktorej postúpenie za daných okolností bolo v priamom rozpore so zákonom. Z tohto dôvodu je potom samotná zmluva o postúpení pohľadávky v časti týkajúcej sa takejto nepostúpiteľnej pohľadávky absolútne neplatným právnym úkonom, na ktorej neplatnosť je súd povinný v konaní ex offo aj bez námietky prihliadnuť. Je treba uzavrieť, že žalobca nepreukázal, že sa platne a účinne stal veriteľom uplatňovanej pohľadávky, teda nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu na jej uplatňovanie. Uvedené závery podporuje nielen samotný výklad a znenie § 92 ods. 8 zákona o bankách, ale aj ustálená súdna prax, korunovaná nedávnym judikátom O. XX/XXXX.
32. Žalobca vzal dňa 04.06.2018 (č. l. 77) žalobu späť v časti 800,00 Eur z dôvodu úhrad žalovaným po začatí konania (žalobca však tieto úhrady svojvoľne započítal na úroky a nie istinu - bod 34 rozsudku). Súd preto konanie v tejto časti zastavil. Ak by aj súd považoval žalobcu v tejto časti za úspešného, tak vzhľadom na žalovaný nárok ide o nepatrný úspech, čo vo výsledku stále znamená úspech žalovaného, a to bez ďalšej potreby matematického (percentuálneho) výpočtu tohto úspechu žalovaného s poukazom, že ten bol v konaní nečinný.
33. Žalobca zaplatil za žalobu súdny poplatok vo výške 373,00 Eur. Keďže žalobca vzal pred prvým pojednávaním žalobu v časti 800,00 Eur späť, predmetom konania tak zostala suma 5.417,73 Eur, z ktorej súdny poplatok predstavuje sumu 325,00 Eur. Žalobcovi teda bude podľa § 11 ods. 3, 4 a 6 písm. b) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, vrátený preplatok súdneho poplatku vo výške 48,00 Eur (373,00 mínus 325,00 = 48,00 Eur), krátený o 6,70 Eur, teda v sume 41,30 Eur.
34. Súd na záver, bez ohľadu na vyššie uvedené skutočnosti, taktiež považuje za potrebné dôrazne pripomenúť a žalobcovi vytknúť jeho postup pri započítavaní čiastočných úhrad žalovaného. Nakoľko ide o spotrebiteľský spor, prioritne sa riadiaci ustanoveniami Občianskeho zákonníka, súd nerozumie postupu žalobcu, kedy ten čiastočné úhrady žalovaného započítaval svojvoľne najprv na príslušenstvo (poplatky a úroky). Ide o postup v príkrom rozpore s § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalobca ako veriteľ je povinný tieto čiastočné úhrady započítavať najprv na istinu a až potom na úroky. Skutočnosť, že by dlžník určil inak v konaní nebola preukázaná a ani žalobcom tvrdená.
35. Žalovaný mal vo veci plný úspech, avšak keďže mu v konaní žiadne trovy nevznikli, resp. žiadne nežiadal priznať, súd mu podľa čl. 17 CSP nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Bratislava II v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia.
Proti IV. výroku tohto rozhodnutia odvolanie nie je prípustné (§ 355 ods. 2 CSP v nadväznosti na § 357 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, vakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.