Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_30C-13-2021.pdf
PDF · 117.24 KB
Case nature
Area
Subarea
30C/13/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Michalovce, sudcom JUDr. Marcelom Kirnágom, vo veci žalobcu: SPP - distribúcia, a.s., IČO: 35 910 739, Mlynské nivy 44/b, 825 11 Bratislava-Ružinov, zastúpená: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., IČO: 36 862 711, Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava-Staré Mesto, proti žalovanej: A. B., narodená X.X.XXXX, bytom C. X, XXX XX C., o zaplatenie 3.152,95 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 3.152,95 € s 5,00 % úrokom z omeškania ročne zo sumy vo výške 3.152,95 € od 28.3.2019 do zaplatenia, to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
I. Žalobkyňa má nárok vo vzťahu k žalovanej na náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou na Okresný súd Banská Bystrica 17.6.2020 domáhala toho, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť jej sumu 3.152,95 € s príslušenstvom a nahradiť jej trovy konania. Žalobu odôvodnila tým, že na odbernom mieste C. X, C., žalovanej v období od 19.3.2018 do 1.3.2019 dochádzalo k odberu zemného plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii (Chýbajúci číselník, chýbajúca overovacia značka/zabezpečovacia značka). Takýto odber zemného plynu je podľa ust. § 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike (ďalej len „zákon o energetike“) považovaný za neoprávnený odber. V prípade neoprávneného odberu zemného plynu zákon o energetike ukladá odberateľovi povinnosť uhradiť prevádzkovateľovi distribučnej siete škodu spôsobenú neoprávneným odberom plynu. Konaním žalovanej vznikla žalobkyni škoda vo výške 3 152,95 eura, ktorá bola vyčíslená v súlade s ust. § 82 zákona o energetike a vyfakturovaná nasledovnou faktúrou
- faktúra č. 9000319089 zo dňa 13. 3. 2019, splatná dňa 27. 3. 2019, znejúca na sumu vo výške 3 152,95 eura (ďalej len „faktúra“). V nadväznosti na uvedené, žalobkyňa žiadala, aby bola žalovaná zaviazaná zaplatiť žalobkyni istinu, spolu s úrokom z omeškania, ako aj trovy konania a trovy právneho zastúpenia.
2. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní dňa 19.6.2020 vydal platobný rozkaz v súlade s ustanovením § 265 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej ako „CSP“) proti ktorému podala dňa 13.7.20220 žalovaná odpor, v ktorom uviedla, že zmluvu o dodávke zemného plynu so žalobkyňou ukončili dňa 31.12.2018, odpočet zemného plynu na meradle bol 09073 dňa 2.1.2019, za fakturačné obdobie 19.3.2018 - 31.12.2018 jej bol poukázaný preplatok vo výške 177,40 eura, žalovaná ma za to, že odber bol oprávnený. So spoločnosťou SLOVAKIA ENERGY s.r.o. dňa 12.10.2018 žalovaná uzatvorila zmluvu o dodávke zemného plynu. Po návrhu žalobkyne na pokračovanie v konaní na príslušnom súde v zmysle § 10 ods. 3 ZoUK, upomínací súd postúpil vec dňa 15.2.2021 tunajšiemu súdu na jej prejednanie.
3. Žalobkyňa sa k odporu vyjadrila podaním doručeným súdu dňa 19.2.2021 tak, že skutočnosť, že mala žalovaná so svojim dodávateľom uzavretú zmluvu o dodávke zemného plynu je od okamihu zistenia neoprávneného odberu irelevantná. Na odbernom mieste žalovanej, C. X, C. od 19.3.2018 do 1.3.2019 dochádzalo k odberu zemného plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii (plomba sa v čase demontáže meradla na meradle vôbec nenachádzala, rovnako ako číselník meradla, ktorý taktiež na meradle chýbal). Platby, ktoré tak v danom období žalovaná uhrádzala svojmu dodávateľovi boli platbami, na ktoré nemal dodávateľ plynu žalovanej nárok, a preto dodávateľ zemného plynu vystavil žalovanej opravnú faktúru, a vrátil mu vzniknutý preplatok. Žalovanej teda nebola za predmetné obdobie zo strany dodávateľa žalovanej fakturovaná spotreba zemného plynu, nakoľko v prípade zistenia poškodenia zabezpečovacieho prvku nie je možné akceptovať údaje na meradle a plyn, ktorý žalovaná odobrala bolo potrebné určiť vzhľadom na vyššie uvedené v zmysle zákona. V tomto prípade ak žalovaná uhrádzala zálohové platby, dodávateľ zemného plynu žalovanej vrátil vzniknutý preplatok za predmetné obdobie neoprávneného odberu žalovanej. Nulová spotreba na faktúre, resp. na vyúčtovaní žalovanej je uvedená kvôli skutočnosti, že porušením plomby platnosť overenia meradla zanikla, a teda údaj uvedený na číselníku nebolo možné akceptovať a množstvo spotrebovaného plynu bolo určené prostredníctvom zákona resp. vyhlášky. (Nehovoriac o tom, že na danom meradle chýbal dokonca aj číselník). Žalovaná nebola označená ako poškodzovateľ zabezpečovacieho zariadenia resp. plomby. Žalobkyňa opakovane zdôrazňuje, že zodpovednosť za škodu spôsobenú takýmto konaním, resp. takýmto stavom je založená na objektívnom princípe a odberateľ nesie zodpovednosť za to, že takýmto meradlom odoberal plyn. Preukázaním, že došlo k porušeniu zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácií, každý takýto odber sa v zmysle ust. § 82 ods. 1 písm. d) Zákon o energetike považuje bez ďalšieho za neoprávnený odber, a nie je potrebné preukazovať či odberateľ sám porušil zabezpečovacie zariadenie, stačí len samotná skutočnosť, že bolo poškodené zabezpečovacie zariadenie. V takomto prípade zákon predpokladá objektívnu zodpovednosť. Na danom odbernom mieste bolo pri demontáži meradla zistené, že na určenom meradle bolo odstránené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, pričom okrem uvedeného bolo zistené, že na danom meradle chýba aj číselník merača spotreby. Z priloženej fotodokumentácie a z priložených montážnych listov jednoznačne vyplýva, že zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácií bolo poškodené. Na naplnenie znakov neoprávneného odberu podľa § 82 ods. 1 písm. d) Zákona o energetike je potrebné preukázať: - či sa na odbernom mieste odoberal plyn, - či došlo na meradle k porušeniu zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii. Skutočnosť, že žalovaná v čase neoprávneného odberu plyn na danom odbernom mieste odoberala nie je v konaní sporná. Vzhľadom na uvedené má za to, že je táto podmienka naplnená, ako aj v konaní preukázaná. Ďalej uviedla, že žalobkyňa v konaní taktiež preukázala, že došlo k porušeniu zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Uvedené bolo preukázané fotodokumentáciou a montážnym listom. Na základe týchto dôkazov je nesporné, že došlo k odstráneniu originálnej plomby osadnej na určené meradlo certifikovaným subjektom, pričom bolo zistené aj odstránenie číselníka. Vzhľadom na uvedené má za to, že sú riadne naplnené znaky neoprávneného odberu zemného plynu podľa ust. § 82 ods. 1 písm. d) Zákona o energetike. Z ustanovení § 19 ods. 1 a ods. 2 písm. a) a písm. f) Zákona o metrológii vyplýva, že údaje o spotrebe meradla, ktorého platnosť úradného overenia zanikla, nesmú byť použité v obchodnom styku a teda takýto údaj nemôže akceptovať ani prevádzkovateľ distribučnej siete. Potrebné je uviesť, že spravidla (t.j. pri bežných odberoch) sú pre určenie množstva odobratého plynu smerodajné údaje z určeného meradla, pričom platí, že ak z akéhokoľvek dôvodu uvedeného v ust. § 15 ods. 7 Zákona č. 142/2000 Zb. o metrológii, zanikla platnosť úradného overenia meradla, nemožno tieto údaje použiť. Inak povedané, ak je poškodená plomba, žiadny subjekt naďalej negarantuje, že meradlo zaznamenáva hodnoty správne, ani negarantuje, či tieto hodnoty neboli manipulované. V dôsledku uvedeného hodnoty vykázané takto poškodeným meradlom nemôžu byť použité v obchodnom styku. Navyše v tomto prípade bol okrem plomby odstránený aj číselník. Následne bolo úlohou žalobkyne určiť výšku škody ku ktorej došlo a to pomocou zákonom predpokladaných právnych fikcií (buď pomocou typového diagramu dodávky, alebo na základe Vyhlášky č. 449/2012 Z. z. - Vyhláška Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu). Keďže na odbernom mieste žalovanej sa určené meradlo nachádza na neverejne prístupnom mieste (viď fotodokumentácia) bolo potrebné určiť výšku škody podľa Vyhlášky č. 449/2012 Z. z., tak ako vyplýva z ust. § 82 ods. 3 Zákona o energetike. Ako už uviedla, dodávateľ na odbernom mieste žalovanej nespoplatnil odber plynu v čase neoprávneného odberu (t.j. od 19 . 3. 2018 do 1. 3. 2019). Dôvodom bol práve zánik platnosti overenia meradla podľa vyššie citovaného ustanovenia zákona o metrológii. V dôsledku uvedeného vznikol žalovanej u jej dodávateľa preplatok, ktorý dodávateľ žalovanej vrátil žalovanej. Inak povedané
v čase neoprávneného odberu nebol žalovanej fakturovaný plyn a teda žalovaná odoberala tento plyn zadarmo. Majetok žalobkyne sa v tomto prípade znížil o spotrebu zemného plynu žalovanej. Nakoľko medzi žalobkyňou a žalovanou neexistuje zmluvný vzťah je potrebné, aby si žalobkyňa tento úbytok majetku uplatnila ako škodu spôsobenú neoprávneným odberom plynu. Túto skutočnosť predpokladá aj zákon o energetike, ktorý s pojmom škoda za neoprávnený odber plynu pracuje. Plyn, ktorý žalovaná čerpala v čase neoprávneného odberu, nebol dodávateľom plynu spoplatnený a teda bol čerpaný priamo z distribučnej siete. Tento plyn nachádzajúci sa v distribučnej sieti slúži na udržiavanie stáleho tlaku a vyvažovanie distribučnej siete a na plnenie ďalších úloh, ktoré sú zverené žalobkyni zákonom (straty pri haváriách, neoprávnené odbery, a pod.) Ďalej uviedla, že ak by dodávateľ na základe údajov z takto poškodeného meradla vyfakturoval plyn, mohla by byť voči nemu uplatnená sankcia za porušenie ustanovení zákona o metrológii. Žalobkyňa opätovne poukazuje na fakt, že takto vzniknutá škoda je založená na objektívnom princípe. V súvislosti s týmto tvrdením poukázala na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a považujeme túto skutočnosť za nespornú. Ďalej uvádza, že v konaní preukázala: - že žalovaná v čase neoprávneného odberu odoberala plyn, - že žalovaná odoberala plyn meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, - že na odbernom mieste žalovanej sa meradlo plynu nachádza na neverejne prístupnom mieste (na ohradenom pozemku za plotom), - že žalovaná za plyn jej dodávateľovi nezaplatila, nakoľko jej spotreba bola v čase neoprávneného odberu nulová.
4. Okresný súd Michalovce rozsudkom zo dňa 07.06.2021, č. k. 30C 13/2021-131 zaviazal žalovanú k povinnosti zaplatiť žalobkyni sumu 3.152,95 € s 5% úrokmi z omeškania ročne zo sumy 3.152,95 € od 28.03.2019 do zaplatenia a priznal žalobkyni vo vzťahu k žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 100%, ktorý rozsudok súdu prvej inštancie bol zrušený uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 22.02.2023, č. k. 3Co 20/2022-189 a vec bola vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
5. V podaní, doručenom tunajšiemu súdu dňa 11.3.2021 žalovaná uviedla, že odber zemného plynu v období od 19.3.20218 do 1.3.2019 bol oprávnený, meradlo bolo funkčné, plomby porušené neboli a odpočet bol akceptovaný, bez poškodeného meradla najmenej do 2.1.2019, k poškodeniu meradla na odbernom mieste, ktoré bolo zistené až v mesiaci marec 2019 mohlo dôjsť najskôr v období 3.1.2019 až do 1.3.2019. Nemala vedomosť, že nemá so žalobkyňou uzatvorenú zmluvu. Škoda vyčíslená žalobkyňou nie je špecifikovaná a suma 3.152,95 eura nezodpovedá skutočnosti.
6. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a podstatným obsahom spisu.
7. Podľa ust. § 489 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“), záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
8. Podľa ust. § 82 ods. 1 písm. d) Zákona o energetike, neoprávneným odberom plynu je meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete.
9. Podľa ust. § 82 ods. 2 Zákona o energetike, odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete.
10. Podľa ust. § 82 ods. 3) Zákona o energetike, ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. l).
11. Podľa ust. § 82 ods. 4) Zákona o energetike, ak ide o prvý neoprávnený odber plynu odberateľa plynu v domácnosti meraný meradlom umiestneným na verejne prístupnom mieste, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii podľa odseku 1 písm. d), výška škody
spôsobenej neoprávneným odberom plynu sa určí ako cena neoprávnene odobratého množstva plynu určeného pomocou typového diagramu dodávky. Pre výpočet škody spôsobenej druhým a ďalším takým neoprávneným odberom plynu na tom istom odbernom mieste sa použije postup podľa odseku 3.
12. Podľa ust. § 1 ods.1 vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 449/2012 Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu (1) Škoda spôsobená neoprávneným odberom plynu sa v prípade, ak nie je možné použiť na určenie množstva neoprávnene odobratého plynu údaje určeného meradla, vypočíta ako súčin množstva neoprávnene odobratého plynu určeného podľa odsekov 3 až 11 a a) jedenapolnásobku referenčnej ceny plynu platnej v mesiaci zistenia neoprávneného odberu plynu, zverejnenej na webovom sídle prevádzkovateľa distribučnej siete, v prípade neoprávneného odberu plynu, ku ktorému dochádzalo v objekte, ktorý je určený na trvalé bývanie, b) jedenapolnásobku referenčnej ceny plynu platnej v mesiaci zistenia neoprávneného odberu plynu, zverejnenej na webovom sídle prevádzkovateľa distribučnej siete; v prípade neoprávneného odberu plynu, ku ktorému dochádzalo u odberateľa, ktorý je 1. prevádzkovateľom zdravotníckeho zariadenia, 2. zariadením sociálnych služieb, 3. zariadením sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, 4. školou, c) dvojnásobku referenčnej ceny plynu platnej v mesiaci zistenia neoprávneného odberu plynu, zverejnenej na webovom sídle prevádzkovateľa distribučnej siete, v prípade neoprávneného odberu plynu, ku ktorému dochádzalo v objekte, ktorý nie je určený na trvalé bývanie okrem odberateľa plynu podľa písmena b) prvého bodu až štvrtého bodu.
13. Podľa ust. § 1 ods.14 vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 449/2012 Z. z., k škode spôsobenej neoprávneným odberom plynu sa pripočítajú nevyhnutné náklady prevádzkovateľa siete spojené so zisťovaním a s odstraňovaním neoprávneného odberu plynu.
14. V zmysle ust. § 76 ods. 1 Zákona o energetike, dodávku plynu je povinný merať prevádzkovateľ distribučnej siete vlastným určeným meradlom, ktoré koncovému odberateľovi plynu bezodplatne montuje, udržiava a pravidelne zabezpečuje jeho overenie.
15. Podľa ust. § 70 Zákona o energetike, práva a povinnosti odberateľa plynu ods. 2) písm. d) Zákona o energetike, odberateľ plynu je povinný udržiavať odberné plynové zariadenie v zodpovedajúcom technickom stave.
16. Podľa ust. § 76 ods. 11) Zákona o energetike, odberateľ plynu je povinný prevádzkovať odberné plynové zariadenie tak, aby nepoškodil určené meradlo. Akýkoľvek zásah do určeného meradla v rozpore s osobitným predpisom je zakázaný.
17. Podľa ust. § 15 ods. 7 písm. d) zákona č. 142/2000 Z.z. o metrológii platnosť overenia určeného meradla zaniká, ak je poškodená, pozmenená, odstránená alebo inak porušená overovacia značka alebo zabezpečovacia značka.
18. Žalobkyňa je distribútorom zemného plynu, a teda je vlastníkom potrubí, cez ktoré sa vedie zemný plyn. Uvedené potrubia predstavujú prepravnú sieť, cez ktorú sa prepravuje plyn, ktorý nakupujú dodávatelia zemného plynu, pričom za zemný plyn, ktorý je v sieti, zodpovedá prevádzkovateľ distribučnej siete. Na zabezpečenie riadneho fungovanie siete musí žalobkyňa do siete plyn dodávať, tento predáva dodávateľom, ktorí následne dodávajú plyn na základe zmlúv jednotlivým odberateľom. Pre určenie množstva odobratého plynu sú určujúce údaje z meradla plynu, pričom platí, že ak zanikla platnosť overenia meradla, údaj o množstve odberateľom spotrebovaného plynu, ktorý vykazuje takto poškodené meradlo, nie je možné použiť v obchodnom styku. Množstvo odberateľom spotrebovaného plynu, ktoré vykazuje takéto meradlo, teda nemôže vyfakturovať odberateľovi jeho dodávateľ, pretože dodávatelia platia za distribúciu skutočne odobratého plynu ich odberateľmi v prípade, ak toto bolo zistené meradlom s platným overením. Ak meradlo nemá platné overenie, nejedná sa o plyn, ktorý patrí konkrétnemu dodávateľovi. Dodávateľ plynu za rozhodné obdobie od posledného korektného merania do dátumu zistenia porušenia meradla nefakturuje žiaden odber plynu. Pokiaľ boli uhrádzané zálohové platby za uvedené obdobie, dochádza u zmluvného odberateľa ku preplatku. Plyn patriaci žalobkyni sa zo siete teda odoberá v tých prípadoch, v ktorých konkrétny konečný odberateľ neodoberá plyn, ktorý patrí jeho zmluvnému dodávateľovi. Keďže plyn bol v rozhodnom období žalovanej skutočne dodávaný, čo nebolo v konaní sporné, a zároveň za toto obdobie za odber plynu nezaplatila svojmu dodávateľovi (SLOVAKIA ENERGY s.r.o.), je treba uzavrieť, že škoda vznikla práve žalobkyni. Aktívna legitimácia
žalobkyne (prevádzkovateľa distribučnej siete) je teda daná v zmysle § 82 ods. 2 zákona o energetike, kde je žalobkyňa uvedená ako jeden zo subjektov oprávnených uplatňovať si náhradu škody v prípade neoprávneného odberu. Týmto bola zodpovedaná námietka žalobkyne ohľadne oprávnenia žalobkyne k uplatňovaniu si náhrady škody ako nedôvodná.
19. Žalovaná je vlastníčkou nehnuteľnosti na ktorej sa nachádza odberné miesto C. X, C. a v období od 19.3.2018 do 1.3.2019 mala uzatvorenú zmluvu s dodávateľom zemného plynu SLOVAKIA ENERGY, s.r.o. a za predmetné obdobie odobrala 0 m3 zemného plynu podľa potvrdenia zo dňa 15.4.2020. Pri kontrole odberného miesta dňa 1.3.2019 žalobkyňa zistila, že žalovaná odoberá zemný plyn meradlom, na ktorom chýbal číselník, o čom bol vyhotovený zápis a montážny list. Na meradle pritom chýbal číselník. Žalovaná tieto skutočnosti nespochybnila. Žalobkyňa nie je dodávateľom plynu, ale prevádzkovateľom distribučnej siete a zmluvu o dodávke plynu neuzatvára, nakoľko z jeho postavenia táto možnosť nevyplýva. Žalovaná využívala odoberaný plyn na varenie, kúrenie a ohrev vody.
20. Zo Zápisu o vykonanej kontrole odberného miesta zo dňa 1.3.2019 a z Montážneho listu meradla zo dňa 5.3.2019 spísaných pracovníkom žalobkyne a podpísaných aj manželom žalovanej vyplýva, že na odbernom mieste C. X, C., bola realizovaná výmena plynomeru výrobné číslo 1862947 bez číselníka, pričom ako zistené skutočnosti na odbernom mieste sa uvádza: „Výmena meradla z dôvodu poškodeného chýbajúceho číselníka na meradle, plynomer sa nachádza na dvore, na pozemku odberateľa, prevádzkové plomby neporušené, zemný plyn sa používa na varenie, kúrenie a ohrev vody“. Spotrebiče u žalovanej plynový sporák Mora kombi, plynový kotol Moratherm PKM.
21. Z „Vyúčtovania škody za odber zemného plynu a výzvy na úhradu dlžnej čiastky“ zo dňa 13.3.2019 súd zistil, že žalobkyňa vyúčtovala žalovanej ako odberateľovi škodu za neoprávnený odber zemného plynu za obdobie 19.3.2018 - 1.3.2019 vo výške 3.015,73 eura a náklady zisťovania 137,22 eura. Vyúčtovanie bolo splatné dňa 27.3.2019. Prílohu vyúčtovania tvoril „Výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu“.
22. Z vykonaných dôkazov vyplýva, že zo strany žalobkyne v tomto konaní došlo k preukázaniu zákonných podmienok pre vznik zodpovednosti za škodu, kedy došlo k neoprávnenému odberu plynu, a to spôsobom uvedeným v § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike a odobratím tzv. nemeraného plynu žalobkyni škoda vznikla. Plyn žalovaná odoberala, nie je však k dispozícii platný údaj z plynomera, ani žiadne iné objektívne a spoľahlivé údaje o množstve spotrebovaného plynu. Chýbajúci číselník vždy objektívne vytvára možnosť zásahu do mechanizmu číselníka, a teda do údajov o spotrebe plynu, čo sa v prejednávanej veci aj stalo, keď číselník bol z meradla odstránený. Aby sa vylúčil tento stav, zákonodarca stanovil, že meradlo s poškodenou plombou stráca platnosť a súčasne, že údaje z neplatného meradla nie je možné použiť pri vyúčtovaní kúpnej ceny. Preukázanie, kedy došlo k poškodeniu plynomeru, a teda presné vymedzenie obdobia, v ktorom dochádzalo k neoprávnenému odberu, nie je možné objektívne zistiť a pre zistenie skutočnej výšky škody nie je možné presne ustáliť množstvo plynu, ktorý bol neoprávnene odobratý. Pokiaľ však odberateľ neoprávnene odoberal plyn, je v súlade s ustanovením § 82 ods. 2 zákona o energetike povinný uhradiť vzniknutú škodu ako aj ušlý zisk a pokiaľ túto vzniknutú škodu nemožno skutočne vyčísliť na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, nastupuje tu spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu tak, ako to predpokladá vyhláška č. 449/2012 Z. z. Keďže nebolo možné spoľahlivo vyčísliť na základe objektívne existujúcich skutočností skutočnú výšku škody, vyhláška č. 449/2012 Z. z. upravuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu ako alternatívny spôsob výpočtu škody. Dôkazmi o porušení zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii sú zápis zo dňa 1.3.2019 a montážny list meradla z 5.3.2019, kde bola zaznamená demontáž plynomeru. Obe tieto listiny sú podpísané žalovanou resp. jej manželom, ktorý je aj jej zástupca v tomto konaní. Zodpovednosť za neoprávnený odber podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike je objektívna a teda nie je potrebné preukazovať zavinenie žalovanej za spôsobenie škody žalobkyni, t.j. žalovaná je zodpovedná za neoprávnený odber plynu meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bez ohľadu na to, či porušenie zabezpečenia spôsobila ona sama. Žalovaná mala určené meradlo umiestnené za plotom na svojom pozemku. Zabezpečenie plynomerov určuje právna úprava a práve plomba na číselníku zabezpečuje meradlo pred neoprávnenými zásahmi do mechanizmu počítadla. Platná právna úprava toto považuje za dostatočné zabezpečenie prevenčnej povinnosti predchádzania škodám.
23. Na základe vykonaného dokazovania dospel opätovne súd prvej inštancie k záveru, že žalovanej bol žalobkyňou na odberné miesto namontovaný plynomer č. 1862947 s nepoškodenými zabezpečovacími plombami. Plynomer bol dňa 5.3.2019 protokolárne demontovaný zamestnancami žalobkyne, čo potvrdila svojím podpisom žalovaná resp. jej manžel. Na preukázanie zodpovednosti žalovanej za neoprávnený odber je dostatočným to, že vyňatie plomby z plynomeru za použitia malej sily je reálne možná, čím je zároveň preukázaná reálna možnosť vykonania zásahu do číselníka určeného meradla, a hlavne v prejednávanej veci, keď číselník bol z meradla odstránený. Na základe vyššie uvedeného mal súd preukázanú zodpovednosť žalovanej protiprávne konanie žalovanej za spôsobenie škody žalobkyni podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike.
24. Pokiaľ ide o vznik škody, medzi stranami sporu nebolo sporné, že v čase neoprávneného odberu, ktoré bolo vymedzené obdobím od 19.3.2018 do 1.3.2019, bol na odbernom mieste žalovanej reálne odoberaný plyn, avšak skutočné množstvo plynu nie je možné zistiť, pretože údaj na meradle s chýbajúcim číselníkom je neplatným údajom o spotrebe plynu, pričom v prejednávanej veci neexistoval ani neplatný údaj, nakoľko na meradle chýbal číselník. Zánik platnosti overenia určeného meradla pritom nie je viazané na subjektívne rozhodnutie žalobkyne, ale ako objektívna skutočnosť nastáva priamo zo zákona pri splnení podmienok v zmysle § 15 ods. 7 zákona o metrológii. Keďže nie je možné zistiť, kedy došlo k porušeniu plynomeru, určuje sa doba neoprávneného odberu podľa vyhlášky č. 449/2012 Z.z., a to odo dňa nasledujúceho po poslednom fyzickom odpočte na príslušnom odbernom mieste v tomto prípade od 19.3.2018.
25. V posudzovanom prípade ide o priamu príčinnú súvislosť medzi tým, že žalovaná odoberala plyn meradlom s chýbajúcim číselníkom, a tým, že v dôsledku takéhoto odberu spotrebovala nemerané množstvo plynu, čím žalobkyni vznikla škoda. Ak zanikne platnosť meradla a k odberu plynu dochádza, nie je možné bez meradla zistiť, koľko plynu žalovaná v skutočnosti spotrebovala. Nie sú teda k dispozícii žiadne relevantné údaje, z ktorých by bolo možné zistiť, aká škoda žalobkyni neoprávneným odberom vznikla. Hoci žalovaná v konaní namietala výšku škody, súdu nie je známy spôsob (a žalovaná žiadny neuviedla), akým by bolo možné spoľahlivo určiť presnú výšku škody v prípade takého poškodenia plynomeru (ako je to aj v tomto prípade), ktoré reálne umožňuje prístup k číselníku meradla, dôjde k zásahu do číselníka meradla. Zjednodušene povedané, ak by súd akceptoval argumentáciu žalovanej, nie je zrejmé, ako by bolo v reálnom svete možné určiť výšku škody v prípade odstránenia číselníka meradla. Pokiaľ by bolo aj v takom prípade povinnosťou žalobkyne preukazovať správnu výšku škody, išlo by o nesplniteľnú požiadavku a ustanovenie § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike, ako aj vyhláška č. 449/2012 Z.z. by bolo obsoléntnymi právnymi normami. Preto tvrdenie žalovanej, že plynomer nepoškodila a číselník meradla neodstránila, ju nezbavuje zodpovednosti za škodu spôsobenú žalobkyni.
26. Práve z tohto dôvodu začlenil zákonodarca do zákona o energetike skutkovú podstatu neoprávneného odberu plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike, ktorej podstata spočíva v tom, že už len samotný odber plynu s meradlom s poškodenou zabezpečovacou plombou je neoprávneným odberom plynu, nevyžaduje sa zásah do číselníka meradla. Ide teda svojím spôsobom o predikatívnu skutkovú podstatu neoprávneného odberu plynu vo vzťahu k § 82 ods. 1 písm. c) zákona o energetike. Skutková podstata neoprávneného odberu plynu podľa § 82 ods. 1 písm. c) zákona o energetike sa aplikuje vtedy, keď je zrejmý a preukázaný zásah do číselníka meradla (aj v prípade, keď číselník je odstránený). Takisto práve z dôvodu, že pri nechránenom prístupe k číselníku meradla plynomera je možné vykonať do neho neodhaliteľné a tým aj nepreukázateľné zásahy (v zmysle upravenia stavu spotreby plynu), preto má žalobkyňa zákonnú povinnosť zabezpečiť prístup k určenému meradlu prostredníctvom zabezpečovacích prvkov - plomb. Účelom zaisťovacej plomby (čo medzi stranami ani nie je sporné) je zabrániť možnosti ovplyvniť alebo zmeniť indikáciu údajov o reálnej spotrebe zemného plynu.
27. Pokiaľ ide o výšku škody, v zmysle § 1 bod 14 vyhlášky č. 449/2012 Z. z. k škode spôsobenej neoprávneným odberom plynu sa pripočítavajú nevyhnutné náklady prevádzkovateľa siete spojené so zisťovaním a odstraňovaním neoprávneného odberu plynu. Žalovanej tak vyúčtovaním č. 9000319089, ktoré vystavila žalobkyňa, bola fakturovaná škoda vypočítaná v súlade s citovanou vyhláškou, a to vo výške 3.015,73 eura a nevyhnutné náklady súvisiace so zisťovaním a odstraňovaním neoprávneného odberu vo výške 137,22 eura, ktorú sumu žalovaná spochybňovala, ale neuviedla relevantné dôvody na ich spochybnenie a ani neuviedla, ako by výška škody mala byť určená a vypočítaná,
keď na meradle chýbal číselník, podľa ktorého by sa dala zistiť výška skutočnej spotreby plynu žalovanou. Žalovaná vynaloženie nevyhnutných nákladov žalobkyňou súvisiacich so zisťovaním a odstraňovaním neoprávneného odberu nerozporovala. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobe vyhovel. danej súvislosti pritom súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 41Cob/122/2013 zo dňa 30.10.2013, podľa ktorého vlastník nehnuteľnosti zodpovedá za to, že do jeho domu bol odoberaný plyn v rozpore so zákonom.
28. Podľa ust. § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
29. Podľa ust. § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
30. Podľa ust. § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
31. Podľa ust. § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v platnom znení, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
32. Na základe uvedeného súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 3.152,95,98 eura spolu s príslušným 5 % ročným úrokom z omeškania od 28.3.2019 do zaplatenia.
33. O lehote na splnenie povinnosti súd rozhodol v súlade s ust. § 232 ods. 3 CSP.
34. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
35. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
36. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 37. Podľa ustanovenia §-u 396 ods.3 Civilného sporového poriadku, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.
38. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods.3 CSP tak, že úspešnej žalobkyni priznal vo vzťahu k žalovanej nárok na náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania v rozsahu 100%.
39. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Michalovce. Odvolanie podané v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.