Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-23T/30/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudcom JUDr. Petrom Vrbjarom v trestnej veci obžalovaného N. A. pre zločin skrátenia dane a poistného podľa , písmeno d) , na hlavnom pojednávaní konanom 17.01.2024 takto

rozhodol:

Obžalovaný

N. A. , nar. XX.XX.XXXX v N., trvale bytom V. XXX,

s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e

v období od 25.07.2012 do 28.01.2013 v N., S.. U. XX, v pobočke Daňového úradu konajúci v mene spoločnosti P. D., s. r. o. so sídlom V. XXX, ako registrovaného platiteľa a štvrťročného platcu dane z pridanej hodnoty v podaných daňových priznaniach dane z pridanej hodnoty za druhý štvrťrok roku 2012, za tretí štvrťrok roku 2012 a za štvrtý štvrťrok roku 2012 nepriznal dodanie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu EÚ vyplývajúce z faktúr číslo 95401 zo dňa 22.06.2012 v sume 18.210,08 eur, opravnej faktúry (dobropisu) číslo 46670 zo dňa 26.06.2012 v sume 336,35 eur, číslo 95434 zo dňa 26.06.2012 v sume 103,48 eur, číslo 95567 zo dňa 06.07.2012 v sume 2.294,59 eur, číslo 95677 zo dňa 13.07.2012 v sume 3.122,88 eur, číslo 95852 zo dňa 27.07.2012 v sume 4.807,07 eur, číslo 96019 zo dňa 09.08.2012 v sume 3.110,47 Eur, číslo 96239 zo dňa 30.08.2012 v sume 3.320,60 eur, číslo 96310 zo dňa 06.09.2012 v sume 6.477,77 eur, číslo 96459 zo dňa 20.09.2012 v sume 3.302,16 eur, číslo 96575 zo dňa 27.09.2012 v sume 4.389,64 eur, číslo 96669 zo dňa 04.10.2012 v sume 1.351,96 eur, číslo 96751 zo dňa 11.10.2012 v sume 717,17 eur od spoločnosti O. O. Z., L., W., O. v celkovej výške 50.871,52 eur a z faktúr číslo 1207587 zo dňa 27.06.2012 v sume 209,70 eur, číslo 1209074 zo dňa 25.07.2012 v sume 1.340,16 eur, číslo 1209472 zo dňa 31.07.2012 v sume 78,31 eur, číslo 1208718 zo dňa 18.07.2012 v sume 3.742,26 eur, číslo 1210809 zo dňa 29.08.2012 v sume 22.392,89 eur, číslo 1211121 zo dňa 31.08.2012 v sume 15.963,46 eur, číslo 1211221 zo dňa 05.09.2012 v sume 2.118,95 eur a číslo 1211609 zo dňa 12.09.2012 v sume 206,76 eur od spoločnosti O. I.. U. V.. V.., Q., N., N., v celkovej výške 46.052,49 eur, čím úmyselne skrátil vlastnú daňovú povinnosť spoločnosti P. D., s. r. o. v rozsahu 19.116,76 eur.

t e d a

skrátil daň a uvedený čin spáchal vo väčšom rozsahu,

č í m s p á ch a l

zločin skrátenia dane a poistného podľa , písmeno d) .

Z a t o s a m u

u k l a d á :

Podľa za použitia písmeno j) , , , trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.

Podľa s poukazom na písmeno a) sa obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a zároveň sa mu ukladá probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.

Podľa sa obžalovanému určuje skúšobná doba vo výmere 60 (šesťdesiat) mesiacov.

Podľa písmeno k) sa obžalovanému ukladá povinnosť spočívajúca v príkaze zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie.

Podľa písmeno e) sa obžalovanému ukladá povinnosť spočívajúca v príkaze zaplatiť v skúšobnej dobe dlh podľa svojich možností a schopností.

Podľa , , sa obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti vykonávať funkciu štatutárneho orgánu alebo prokuristu obchodných spoločností alebo družstiev a prevádzkovať akékoľvek živnostenské oprávnenie vo výmere 5 (päť) rokov a 7 (sedem) mesiacov.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry Piešťany podal 18.11.2021 obžalobu pod číslom Pv248/18/2204 na obvineného N. A. (ďalej len obžalovaný) pre zločin skrátenia dane a poistného podľa , písmeno d) na skutkovom základe uvedenom v obžalobe.

Dokazovaním vykonaným na hlavnom pojednávaní, a to výpoveďami splnomocnenej zástupkyne poškodeného S.. K. Q., svedkov S. H. a X.. O. K., oboznámením záverov znaleckého posudku č. 1/2020, prečítaním na vec sa vzťahujúcich listinných dôkazov, správami a posudkami na obžalovaného, ako aj odpisom z registra trestov boli zistené nasledovné skutočnosti.

Splnomocnená zástupkyňa poškodeného S.. K. Q. na hlavnom pojednávaní uviedla, že na základe žiadosti vyšetrovateľa v roku 2018 pristúpil daňový úrad k výkonu daňovej kontroly u subjektu P. D. na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia II., III., IV. štvrťrok 2012 u tohto platiteľa, kedy však následne u daňových kontrol za II. a III. štvrťrok 2012 bolo rozhodnutím zastavené vyrubovacie konanie, nakoľko prišlo k zániku práva vyrubiť daň za uvedené zdaňovacie obdobia, a to znamená, že daňová kontrola sa im podarila ukončiť iba vo IV. štvrťroku 2012, kde mali určenie rozdielu dane, kde prepis predstavoval 7.342,96 eur, následne bola z uvedeného vyrubená pokuta 4.596,80 eur. Uvedený daňový nedoplatok stále vymáhajú v daňovom exekučnom konaní, ale doteraz je stále v evidencii dočasne nevymožiteľných daňových nedoplatkov, to znamená z dôvodu nemajetnosti daňového subjektu. Daňový subjekt nepreukázal žiadnu snahu o dobrovoľnú úhradu tohto nedoplatku, pokuta aj dorub je stále bez zmeny.

Svedok S. Horváth na hlavnom pojednávaní uviedol, že v spoločnosti P. D. pracoval na základe pracovnej zmluvy trištvrte roka, zamestnal ho obžalovaný. Mzda mu bola uhrádzaná v hotovosti. Hlavnou činnosťou spoločnosti bola výroba plastových okien. Za spoločnosť konal obžalovaný, preberal faktúry a riešil aj situácie ohľadom daní. Obžalovaný bol s jeho prácou spokojný, on však spokojný nebol, lebo mu prestal uhrádzať výplatu.

Svedok X.. O. K. na hlavnom pojednávaní uviedol, že u pána A. robil účtovnú evidenciu od roku 2007 do roku 2010 - 2013 a daňové priznania, ako aj hlásenia o DPH, viedol aj personálnu a mzdovú agendu. Išlo o spoločnosť P. D., tiež o spoločnosť I.. Bol splnomocnený pre jednanie s daňovým úradom. Na polícii bol vypovedať, že chýbali nejaké faktúry. Na polícii hľadali nejaké doklady, ktoré mali oni vyčíslené a on im povedal, že z hlavy to nevie povedať, lebo nerobil pre neho len účtovníctvo. Vypovedal, že mu je známe, čo mu prečítali, či boli také doklady, povedal, že si spomenie, asi áno. Ako im tie doklady priniesol, asi to postúpili znalcovi. Svedok ďalej uviedol, že na daňovom úrade to pozerali a že to súhlasilo s tým, čo poslal za príslušné hlásenia na daňový úrad. Úhrady v rámci miezd a daní si robil obžalovaný sám.

On ako spracoval mzdu za mesiac mu podklady odovzdal. Či vyplatil zamestnancovi v hotovosti alebo cez účet, už bolo na ňom.

Zo znaleckého posudku č. 1/2020 z 13.01.2020 X.. S. F., znalkyne z odboru Ekonómia a manažment, odvetvie Účtovníctvo a daňovníctvo vyplynulo, že spoločnosť O. O. Z. L. W., O. vystavila spoločnosti P. D., s. r. o. 13 faktúr v celkovej sume 50.871,52 eur, z ktorých spoločnosť P. D. , s. r. o. zaevidovala do svojej účtovnej evidencie iba 10 faktúr v celkovej sume 43.922,81 eur, pričom išlo o faktúry: číslo 95401 zo dňa 22.06.2012 v sume 18.210,08 eur pod interným číslom 12016, opravnú faktúru (dobropis) číslo 46670 zo dňa 26.06.2012 v sume 336,35 eur, pod interným číslom 12011 číslo 95434 zo dňa 26.06.2012 v sume 103,48 eur, pod interným číslom 12030, číslom 95567 zo dňa 06.07.2012 v sume 2.294,59 eur, nezaevidovaná, číslo 95677 zo dňa 13.07.2012 v sume 3.122,88 eur, pod interným číslom 12015, číslo 95852 zo dňa 27.07.2012 v sume 4.807,07 eur, pod interným číslom 12022, číslo 96019 zo dňa 09.08.2012 v sume 3.110,47 eur, pod interným číslom 12021, číslo 96239 zo dňa 30.08.2012 v sume 3.320,60 eur, pod interným číslom 12028, číslo 96310 zo dňa 06.09.2012 v sume 6.477,77 eur, pod interným číslom 12046, číslo 96459 zo dňa 20.09.2012 v sume 3.302,16 eur, nezaevidovaná, číslo 96575 zo dňa 27.09.2012 v sume 4.389,64 eur, pod interným číslo 12047 číslo 96669 zo dňa 04.10.2012 v sume 1.351,96 eur, nezaevidovaná, číslo 96751 zo dňa 11.10.2012 v sume 717,17 eur, pod interným číslom 12048, ktoré faktúry boli zaúčtované ako zníženie záväzku voči spoločníkovi, a nie ako obstaranie materiálu. Z predmetného znaleckého posudku tiež vyplýva, že v skúmanom období bola spoločnosť P., s. r. o. platiteľom DPH na Slovensku, spoločnosť O. O. Z. bola platiteľom dane v Rakúsku a spoločnosť O. I.. z o. o. bola platiteľom DPH v Poľsku, pričom tovar bol spoločnosťou P. D., s. r. o. objednaný pod jej slovenským IČ DPH a vychádzajúc z predložených CMR a reálne dodaný na Slovensko, pretože išlo o nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu, ktorá je v zmysle zákona o DPH predmetom dane. Pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu je podľa zákona o DPH povinná platiť daň osoba, ktorá tovar nadobudla a je registrovaným platiteľom DPH, v tomto prípade sa jedná o spoločnosť P. D., s. r. o.. Závery znaleckého posudku ďalej uvádzajú, že z predložených účtovných dát a vo vyšetrovacom spise dostupných daňových priznaní k dani z pridanej hodnoty za relevantné zdaňovacie obdobia roku 2012 (2., 3. a 4. štvrťrok 2012) vyplýva, že spoločnosť P. D. s. r. o. nepostupovala v súlade s § 69 odsek 6 zákona o DPH a svoju povinnosť vyplývajúcu jej z titulu nadobudnutia tovaru za protihodnotu v tuzemsku (SR) z iného členského štátu si nesplnila, t. j. v evidencii k DPH a ani v daňovom priznaní k DPH za zdaňovacie obdobia 2., 3. a 4. štvrťroka 2012 žiadnu z faktúr vystavených spoločnosťami O. O. Z., L., W. a O. I.. U. V.. V.., Q., N. uvedených v bode 1 záveru neuviedla. Z predmetných faktúr vystavených spoločnosťami O. O. Z., L., W. a O. I.. U. V..V.., Q., N., z ktorých žiadna nebola zahrnutá do evidencie k DPH a teda žiadna neovplyvnila daňovú povinnosť spoločnosti P. D. s. r. o. k DPH v rámci podaných daňových priznaní k DPH za 2., 3. a 4. štvrťrok 2012, vznikla spoločnosti P. D. s. r. o. daňová povinnosť za: 2. štvrťrok 2012 vo výške 3.637,39 eur, 3. štvrťrok 2012 vo výške 15.333,58 eur a za 4. štvrťrok 2012 vo výške 413,82 eur. Právo na odpočet DPH vzniklo spoločnosti P. D. s. r. o. iba v 3. štvrťroku v sume 268,03 Eur, t. j. daňová povinnosť z predmetných faktúr za 3. štvrťrok 2012, zohľadňujúca právo na odpočet je vo výške 15.065,55 eur.

Z Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky vyplynulo, že obžalovaný má dva záznamy. Dňa 08.08.2020 sa dopustil priestupku na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (osoba sediaca na sedadle povinne vybavenom bezpečnostným pásom alebo iným zadržiavacím zariadením je povinná toto zariadenie použiť), za ktorý mu bola udelená bloková pokuta vo výške 10,- eur. Dňa 18.08.2021 sa dopustil priestupku proti verejnému poriadku (VZN 8/2008 platené parkovanie), za ktorý bol napomenutý.

Z odpisu registra trestov vyplynulo, že N. A. bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Piešťany z 22.07.2020, sp. zn. v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave z 23.11.2021, sp. zn. pre prečin nevyplatenia mzdy a odstupného na trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov s podmienečným odkladom výkonu trestu odňatia slobody na skúšobnú dobu na 1 (jeden) rok, v ktorej sa osvedčil, pričom sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený.

Podľa , kto v malom rozsahu skráti daň, poistné na sociálne poistenie, verejné zdravotné poistenie alebo príspevok na starobné dôchodkové sporenie, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.

Podľa písmeno d) , odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 vo väčšom rozsahu.

Podľa , škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 266 eur. Škodou väčšou sa rozumie suma dosahujúca najmenej desaťnásobok takej sumy. Značnou škodou sa rozumie suma dosahujúca najmenej stonásobok takej sumy. Škodou veľkého rozsahu sa rozumie suma dosahujúca najmenej päťstonásobok takej sumy. Tieto hľadiská sa použijú rovnako na určenie výšky prospechu, hodnoty veci a rozsahu činu.

Podľa o dani z pridanej hodnoty a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o DPH), predmetom dane je dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, poskytnutie služby za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu Európskej únie a dovoz tovaru do tuzemska.

Objektom trestného činu skrátenia dane a poistného je záujem štátu na správnom vymeraní dane, poistného na sociálne alebo zdravotné poistenie, či príspevku na starobné dôchodkové sporenie. V zásade je potrebné uviesť, že tento trestný čin predstavuje osobitný druh podvodu spočívajúci v tom, že páchateľovi (resp. aj inej osobe) je na základe konania, prípadne opomenutia určitého konania vymeraná nižšia daň (poistné či príspevok) ako by mu podľa zákona mala byť vymeraná. Skrátením dane sa rozumie akékoľvek konanie páchateľa (je jedno, či ide o daňovníka príslušnej dane, alebo inú osobu), v dôsledku ktorého mu zo strany príslušného orgánu bude vyrubená nižšia daň ako je suma dane určená zákonom, alebo k vyrubeniu dane vôbec nedôjde. Skrátením dane je aj vylákanie daňovej výhody (k tomu porovnaj R 4/1995). V prípade dane z pridanej hodnoty ide o nepriamu daň, kde určitá osoba túto daň platí v cene tovaru, resp. služby, ktorej cena je navýšená o sadzbu DPH, a iná osoba, tzv. platiteľ dane odvádza daň do štátneho rozpočtu (Burda, E., Čentéš, J., Kolesár, J., Záhora, J. a kol. . Osobitná časť. Komentár. II. diel. 1. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2011, 1608 s.).

Podstata skrátenia dane spočíva v takom konaní páchateľa, ktorým chce dosiahnuť pre seba alebo pre iného, aby príslušný štátny orgán určil (vyrubil) daň v nižšej než zákonom určenej sume, alebo vôbec chce zmariť určenie (vyrubenie) dane. Páchateľ tým dosiahne skrátenie odvodu, resp. neodvedenie peňažnej sumy, ktorú by bol inak povinný zaplatiť štátu. Skrátením dane je teda rozdiel medzi daňou, ktorú má subjekt tejto dane (poplatník) znášať, a daňou, ktorá sa v dôsledku trestnej činnosti určila (vyrubila) nižšou sumou než predpisuje zákon. Ak sa z tohto dôvodu daň vôbec neurčila (nevyrubila), skrátením je suma zodpovedajúca dani, ktorú mal subjekt zaplatiť.

Subjektívna stránka trestného činu skrátenia dane a poistného vyžaduje úmyselné zavinenie, ktoré musí byť na rozdiel od daňového či správneho konania páchateľovi preukázané, a to aspoň vo forme nepriameho úmyslu.

Po vykonaní dokazovania súd zhodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo aj v ich súhrne nezávisle od toho, či tieto obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán (tzv. zásada voľného hodnotenia dôkazov). Prihliadol pritom len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a opieral sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané.

Z vykonaného dokazovania mal súd bez pochybností za preukázané, že skutok uvedený v skutkovej vete výroku o vine sa stal a že ho spáchal obžalovaný. Zo spáchania skutku ho jednoznačne usvedčujú výpovede vo veci vypočutých svedkov, vypracovaný znalecký posudok, ale aj listinné dôkazy založené v spise.

Nebolo sporné medzi stranami a predovšetkým výsluchmi vypočutých svedkov bolo preukázané, že obžalovaný bol konateľom spoločnosti P. D., s. r. o., pričom na základe dohody medzi svedkom

K. a obžalovaným, X.. K. viedol pre spoločnosť účtovníctvo, personálnu a mzdovú agendu od roku 2006 do 30.06.2017, pričom za rok 2016 poslednýkrát vypracoval a zaslal daňové priznanie. Svedok v rokoch 2012 a 2013 viedol celú agendu len na základe dodaných podkladov od obžalovaného, čiže účtoval a vykazoval len to, čo mu obžalovaný predložil. Samotné finančné operácie a platby si vykonával obžalovaný, nakoľko svedok nemal oprávnenie na vstupy na jeho účty. Taktiež nebolo sporné a preukázateľne to vyplýva aj z výpisu z obchodného registra, že obžalovaný bol v žalovanom období jediným konateľom a spoločníkom spoločnosti P. D., s. r. o. so sídlom v V. a predmetom činnosti okrem iného maloobchod a veľkoobchod s tovarom, kúpa tovaru na účely jeho predaja (maloobchod, veľkoobchod), výroba výrobkov z plastu. Nielen z pozície obžalovaného ako jediného konateľa, ale aj z výpovedí svedkov H. a K. jednoznačne vyplynulo, že to bol práve a jedine obžalovaný, ktorý rozhodoval o tom, ako sa nakladalo s finančnými prostriedkami, pričom účtovná agenda bola vykonávaná len na základe ním dodaných podkladov.

Na tvrdenie obžalovaného, že nemá ekonomické znalosti, pričom si nie je vedomý, že nejakú faktúru vedome nezaložil, je potrebné uviesť, že v tomto prípade bol obžalovaný ako jediný konateľ - štatutárny orgán spoločnosti s ručením obmedzeným - osobou, ktorá bola oprávnená v mene spoločnosti konať navonok vo všetkých veciach, ktoré sa týkajú tejto osoby a jej podnikateľskej činnosti, teda aj riadiť každodenný a bežný chod spoločnosti. Nepochybne jednou zo základných povinností obžalovaného ako platiteľa dane bolo konať tak, aby odviedol zákonnú daň v správnej výške.

Z vykonaného dokazovania tiež vyplynulo, že spoločnosť P. D., s. r. o. bola v roku 2012 štvrťročným platcom DPH a v roku 2013 sa stala mesačným platcom DPH. Súd má ďalej za preukázané, že obžalovaný ako konateľ spoločnosti P. D., s. r. o. bol v skúmanom období štvrťročným platcom DHP na Slovensku a tovar od spoločností O. O. Z. a O. I.. z o. o. objednal a dal fakturovať pod slovenským IČ DPH spoločnosti, pričom tento tovar bol aj na Slovensko reálne dodaný. Išlo teda o nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku (Slovensko) z iného členského štátu, ktoré je v zmysle zákona o DPH predmetom dane z pridanej hodnoty, z čoho vyplýva, že obžalovaný bol podľa zákona pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu povinný platiť daň, nakoľko ako registrovaný platiteľ DPH tovar nadobudol. Vyššie uvedené faktúry neboli zaúčtované ako obstaranie materiálu, ale boli zaúčtované ako zníženie záväzku voči spoločníkovi, v dôsledku čoho neboli zahrnuté do evidencie k dani z pridanej hodnoty.

Skrátením dane možno rozumieť konanie, ktorého cieľom je to, aby určitý subjekt zaplatil nižšiu daň ako daň stanovenú zákonom. Súd bez pochybností uzavrel, že obžalovaný nezdanil určité plnenie (dodanie tovaru v tuzemsku) daňou z pridanej hodnoty, a to napriek tomu, že sa na toto plnenie daň z priadnej hodnoty vzťahuje. Obžalovaný ako konateľ spoločnosti úmyselne skrátil vlastnú daňovú povinnosť, a to za 2. štvrťrok 2012 vo výške 3.637,39 eur, za 3. štvrťrok 2012 vo výške 15.065,55 eur a za 4. štvrťrok 2012 vo výške 413,82 eur, čo predstavuje celkový rozsah 19.116,76 eur.

Obžalovaný konal ako trestne zodpovedný páchateľ. Z hľadiska subjektívnej stránky posúdil súd konanie obžalovaného ako konanie v priamom úmysle, lebo chcel spôsobom uvedeným v porušiť alebo ohroziť záujmy ním chránené. Aj keď obžalovaný poveril vedením účtovníctva inú osobu, bolo preukázané, že táto osoba účtovníctvo vykonávala len na základe dokladov poskytnutých obžalovaným, z čoho jednoznačne vyplýva, že obžalovaný vedel, že určitým jeho konaním dochádza k skráteniu jeho zákonnej povinnosti vo vzťahu k dani z pridanej hodnoty.

Trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionality trestu). Trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Súd pri úvahách o druhu a výmere trestu postupoval v zmysle ustanovení až 4 , pričom bral do úvahy spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, osobu páchateľa, ale aj na účel trestu a možnosť nápravy páchateľa. Pri ukladaní trestu taktiež obligatórne prihliadol podľa na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

U obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť a síce, že pred spáchaním činu viedol riadny život ( písmeno j ). Priťažujúcu okolnosť súd nezistil. Za súdený zločin bolo možné uložiť trest odňatia slobody na tri až osem rokov. Pri určení druhu trestu bolo potrebné prihliadnuť na ustanovenie veta druhá , podľa ktorého za trestný čin, ktorého horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovená v osobitnej časti zákona prevyšuje päť rokov, musí súd uložiť trest odňatia slobody. A keďže horná hranica v tomto prípade predstavuje 8 rokov, bolo nutné ukladať trest odňatia slobody. Pri určovaní konkrétnej výmery trestu odňatia slobody potom súd v rámci modifikovanej trestnej sadzby v rozpätí od 3 rokov až do 6 rokov a 8 mesiacov, keďže pri prevažujúcom pomere poľahčujúcich okolností došlo v súlade s ustanovením k zníženiu hornej hranice trestnej sadzby o jednu tretinu, uložil obžalovanému trest odňatia slobody na samej dolnej hranici vo výmere troch rokov. S poukazom na okolnosti prípadu a osobu obžalovaného, ako aj možnosť jeho nápravy, ktorú súd hodnotí v kontexte svojich zistení pozitívne, dospel k záveru, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu obžalovaného výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný, preto obžalovanému výkon trestu podmienečne odložil na primerane dlhú skúšobnú dobu s probačným dohľadom. Za stavu veci a zákonu zodpovedajúcu v tomto prípade považoval skúšobnú dobu na hornej hranici, teda vo výmere šesťdesiat mesiacov, počas ktorej bude mať obžalovaný dostatok času na to, aby potvrdil, že u neho skutočne išlo o exces. Zároveň mu súd uložil povinnosť spočívajúcu v príkaze zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie a povinnosť spočívajúcu v príkaze zaplatiť v skúšobnej dobe dlh podľa svojich možností a schopností.

Vzhľadom na skutočnosť, že súd odsudzuje páchateľa za trestný čin skrátenia dane a poistného podľa , obligatórne mu uložil trest zákazu činnosti vykonávať funkciu štatutárneho orgánu alebo prokuristu obchodných spoločností alebo družstiev a prevádzkovať akékoľvek živnostenské oprávnenie vo výmere vykonávať funkciu štatutárneho orgánu alebo prokuristu obchodných spoločností alebo družstiev a prevádzkovať akékoľvek živnostenské oprávnenie vo výmere 5 (päť) rokov a 7 (sedem) mesiacov, teda v hornej polovici trestnej sadzby trestu zákazu činnosti v súlade s ustanovením , nakoľko obžalovaný sa žalovaného trestného činu dopustil v súvislosti s touto činnosťou.

Takto uložený trest považoval súd vzhľadom na osobu obžalovaného a okolnosti spáchania skutku za dostatočný a spravodlivý, zodpovedajúci potrebám generálnej, ako aj individuálnej prevencie, ktoré zároveň budú dostatočným prostriedkom na dosiahnutie účelu trestu, ako ho má na mysli .