Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11C-20-2019.pdf
PDF · 158.56 KB
Case nature
Subarea
11C/20/2019
Uznesenie
Okresný súd Bratislava IV v právnej veci navrhovateľa: R. G., D.. XX.XX.XXXX, H. N. F.L. XXB, XXX XX N., právne zastúpený: Advokátska kancelária Fiľo & Partners s. r. o., so sídlom Štúrova 11, 811 02 Bratislava, IČO: 47 237 031, proti: L.. R. P., D.. XX.XX.XXXX, H. N. D. O. N. XX, XXX XX N.V.H., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 11.07.2019 v celom rozsahu z a m i e t a. II.L.. R. P. sa náhrada trov neodkladného opatrenia nepriznáva.
odôvodnenie:
1.Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným tunajšiemu súdu dňa 11.07.2019 sa navrhovateľ domáhal, aby súd vydal neodkladné opatrenie v znení, ktorým súd uloží protistrane - L.. R. P. a každodobému vlastníkovi dotknutej časti pozemku nachádzajúceho sa v okrese Bratislava IV, v obci N.-O..Č.. R. N., katastrálne územie Záhorská Bystrica, zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX S.edenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, a to časť pozemku parcelné číslo XXX/XX, parcela registra „C", druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, vo výmere 15 m2, ktorá (časť vo výmere 15 m2) je vyznačená v Geometrickom pláne č. 36/2019 ako diel č. 1 pozemku parcelné číslo XXX/XX, parcela registra ,,C“, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, o celkovej výmere 42 m2, je povinný strpieť na tejto dotknutej časti pozemku parcelné číslo XXX/XX:
- vstup, prechod peši a prejazd motorovými a nemotorovými vozidlami a dopravnými prostriedkami a stavebnými mechanizmami obomi smermi v prospech Navrhovateľa a každodobého vlastníka nehnuteľností a) pozemkov parcely registra „C“ parc.č. XXX/X o výmere 110 m2, druh pozemku: orná pôda a/alebo parc.č. XXX/X o výmere 1273 m2, druh pozemku: orná pôda evidovaných na liste vlastníctva č. XXXX Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, okres: Bratislava IV, obec: BA-m.č. Záhorská Bystrica, katastrálne územie: Záhorská Bystrica a/alebo b) pozemkov parcely registra „C“ parc.č. XXX/X o výmere 58 m2, druh pozemku: orná pôda a/alebo parc.č. XXX/X o výmere 615 m2, druh pozemku: orná pôda a/alebo parc.č. XXX/X o výmere 141 m2, druh pozemku: ostatná plocha a/alebo parc.č. XXX/X o výmere 4 m2, druh pozemku: orná pôda a/alebo parc.č. XXX/X o výmere 82 m2, druh pozemku: ostatná plocha evidovaných na liste vlastníctva č. XXXX Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, okres: Bratislava IV, obec: BA-m.č. Záhorská Bystrica, katastrálne územie: Záhorská Bystrica a/alebo c) pozemkov parcely registra „C“ parc. č. XXX/X o výmere 111 m2, druh pozemku: orná pôda a/alebo parc.č. XXX/X o výmere 152 m2, druh pozemku: orná pôda a/alebo parc.č. XXX/X o výmere 21 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie a/alebo parc.č. XXX/X o výmere 118 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie evidovaných na liste vlastníctva č. XXXX, Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, okres: Bratislava IV, obec: BA-m.č. Záhorská Bystrica, katastrálne územie: Záhorská Bystrica,
- ako aj uloženie napojenia budúcej stavby Navrhovateľa a každodobého stavebníka stavby na niektorej z parciel uvedených v písm. a) až c) tohto výroku na inžinierske siete.“
2.Navrhovateľ v úvode návrhu uviedol, že sa už návrhom zo dňa 07.03.2018 pod označením ,,Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podaný podľa § 324 a nasl. zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok“ podaným na tunajší súd dňa 14.03.2018 domáhal nariadenia neodkladného opatrenia v tejto veci, hoci v menšom rozsahu (ďalej len ,,Prvý návrh“), avšak súd jeho návrh zamietol, a to z nižšie špecifikovaného, avšak ku dnešnému dňu prekonaného dôvodu - konkrétne z dôvodu absencie existencie bezodkladnej potreby úpravy pomerov. Ku dnešnému dňu sa však okolnosti podstatne zmenili.
3.Navrhovateľ návrh odôvodnil tým, že v roku 2012 nadobudol vlastnícke právo k pozemkom evidovaným ako parcely registra „C“ parc.č. XXX/X o výmere 110 m2, druh pozemku orná pôda a ako parcely registra „C“ parc.č. XXX/X o výmere 1273 m2, druh pozemku orná pôda, toho času evidovaným na liste vlastníctva č. XXXX pre okres Bratislava IV, obec BA-m.č. Záhorská Bystrica, katastrálne územie Záhorská Bystrica (ďalej tieto nehnuteľnosti aj len „Nehnuteľnosti1“), ako aj spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1 na pozemkoch tvoriacich prístupovú cestu k Nehnuteľnostiam1, a to pozemkoch v súčasnosti evidovaných na liste vlastníctva č. XXXX pre okres Bratislava IV, obec BA-m.č. Záhorská Bystrica, katastrálne územie Záhorská Bystrica, vedených ako parcely registra „C“, parc. č. XXX/X o výmere 111 m2, druh pozemku orná pôda, parc.č. XXX/X o výmere 152 m2, druh pozemku orná pôda, parc.č. XXX/ X o výmere 21 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie a pozemok parc.č. XXX/X o výmere 118 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, ktoré ústili do verejnej komunikácie - ulice Bratislavská v Záhorskej Bystrici.
4.Navrhovateľ ďalej uviedol, že nadobudol na základe kúpnej zmluvy, uzatvorenej v dôsledku zmluvy o budúcej kúpnej zmluve začiatkom roku 2017 vlastnícke právo k pozemkom evidovaným ako parcely registra „C“ parc.č. XXX/X vtedy o výmere 203 m2, druh pozemku orná pôda, s parc.č. XXX/X vtedy o výmere 697 m2, druh pozemku orná pôda, toho času evidovaným na liste vlastníctva č. XXXX pre okres Bratislava IV, obec BA-m.č. Záhorská Bystrica, katastrálne územie Záhorská Bystrica (ďalej tieto nehnuteľnosti aj len „Pôvodné Nehnuteľnosti2“), ktoré sú ku dnešnému dňu evidované stále na liste vlastníctva č. XXXX pre okres Bratislava IV, obec BA-m.č. Záhorská Bystrica, katastrálne územie Záhorská Bystrica, avšak z pôvodných parciel vznikli nasledovné parcely registra „C“: s parc.č. XXX/ X o výmere 58 m2, druh pozemku orná pôda, s parc.č. XXX/X o výmere 615 m2, druh pozemku orná pôda, s parc.č. XXX/X o výmere 141 m2, druh pozemku ostatná plocha, s parc.č. XXX/X o výmere 4 m2, druh pozemku orná pôda a s parc.č. XXX/X o výmere 82 m2, druh pozemku ostatná plocha (ďalej tieto nehnuteľnosti aj len „Nehnuteľnosti2“), t. j. Pôvodné Nehnuteľnosti2 a Nehnuteľnosti2 sú stále o totožnej výmere dohromady o veľkosti 900 m2. Navrhovateľ nadobudol na základe kúpnej zmluvy, uzatvorenej v dôsledku zmluvy o budúcej kúpnej zmluve začiatkom roku 2017 aj vlastnícke právo k zostávajúcemu spoluvlastníckemu podielu vo veľkosti 1 na pozemkoch tvoriacich spoločnú prístupovú cestu k Nehnuteľnostiam1 a Nehnuteľnostiam2, a to pozemkoch v súčasnosti evidovaným na liste vlastníctva č. XXXX pre okres Bratislava IV, obec BA-m.č. Záhorská Bystrica, katastrálne územie Záhorská Bystrica, vedených ako parcely registra „C“, parc. č. XXX/X o výmere 111 m2, druh pozemku orná pôda, parc.č. XXX/X o výmere 152 m2, druh pozemku orná pôda, parc.č. XXX/X o výmere 21 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie a pozemok parc.č. XXX/X o výmere 118 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie (ďalej aj len „Prístupové Nehnuteľnosti“), ktoré ústili do verejnej komunikácie - ulice Bratislavská v Záhorskej Bystrici;
5.Navrhovateľ je teda výlučným vlastníkom Prístupových Nehnuteľností, nakoľko v roku 2012 nadobudol spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/2 k celku na Prístupových Nehnuteľnostiach a v roku 2017 nadobudol ďalší spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/2 k celku na Prístupových Nehnuteľnostiach, a teda sa stal ich výlučným vlastníkom v podiele 1/1. Navrhovateľ nadobudol vlastnícke právo k Nehnuteľnostiam2 a k zostávajúcemu spoluvlastníckemu podielu na Prístupových nehnuteľnostiach najmä z dôvodu, že okrem iného aj vo vzťahu k Nehnuteľnostiam1 prebiehajú už niekoľko rokov úkony smerujúce ku zmene v súčasnosti platného územného plánu tak, aby tam bolo možné uskutočniť výstavbu rodinných domov, avšak v súčasnosti ešte stále je platný územný plán, podľa ktorého sú Nehnuteľnosti1 síce stavebnými pozemkami určenými na výstavbu, avšak nie rodinných domov, ale občianskej vybavenosti.
6.Na rozdiel od toho, pozemok CKN parc.č. XXX/X, parc. č. XXX/X a parc. č. XXX/X (súčasť Nehnuteľností2) sa nachádza v zastavanom území obce a je územným plánom určený práve na výstavbu rodinných domov. Na pozemku parc.č. XXX/X už bolo v minulosti (pred jeho rozparcelovaním na menšie parcely) vydané stavebné povolenie na stavbu rodinného domu, a to práve priamemu právnemu predchodcovi navrhovateľa, o čom bol navrhovateľ upovedomený, a práve to bol hlavný dôvod nadobudnutia vlastníckeho práva k Pôvodným Nehnuteľnostiam2. Navrhovateľ k uvedenému prikladá kompletné znenie uvedeného stavebného povolenia na stavbu rodinného domu na pozemku CKN parc. č. XXX/X vydaného ešte právnemu predchodcovi navrhovateľa, t. j. prikladá fotokópiu právoplatného Rozhodnutia (stavebného povolenia) č. j.: 2012/1621/A/48/Ro zo dňa 18.11.2018 - správne 2012 - poznámka súdu, (ďalej len ,,Stavebné povolenie právneho predchodcu navrhovateľ“), čím zároveň preukazuje skutočnosť, že stavebný úrad vydal právnemu predchodcovi navrhovateľa, (ktorý pritom tiež nebol vlastníkom pozemku L.. R. P. EKN parc. č. XXXX, resp. CKN parc. č. XXX/XX) uvedené stavebné povolenie aj so súhlasom napojenia na prípojky inžinierskych sietí vody, kanalizácie, elektriky a plynu. Navrhovateľ apeluje pritom aj na skutočnosť - ako vyplýva aj zo Stavebného povolenia právneho predchodcu navrhovateľa - že tento vlastnil len približne polovicu nehnuteľností, než ktoré ku dnešnému dňu vlastní navrhovateľ, t .j. nevlastnil žiadnu inú okolitú nehnuteľnosť, ktorá by odlišne od súčasného stavu riešila prístup a/alebo napojenie na siete, práve naopak, a napriek tomu mu konajúci stavebný úrad bez problémov vydal stavebné povolenie. Uvedené skutočnosti navrhovateľ podporuje priložením aj ďalších dôkazov - zakreslenie jestvujúcich sietí a/alebo prípojok od Západoslovenskej distribučnej, a.s., ako aj od Bratislavskej vodárenskej spoločnosti, obe z roku 2014, potvrdzujúce existenciu sietí a/alebo prípojok v dotknutom území. Čo sa týka plynovej prípojky, na strane 4. Stavebného povolenia právneho predchodcu navrhovateľa (bod 17.6.) je výslovne uvedené, že ,,Pred parcelou č. XXX/X sa nachádzajú plynárenské zariadenia v správe SPP - distribúcia a.s.“ Týmto navrhovateľ poukazuje tiež na skutočnosť, že siete a/alebo prípojky boli uložené pod pozemkami tvoriacimi zelený pás popri ceste Bratislavská ulica, a teda odnepamäti boli tieto pozemky určené a využívané na ich uloženie. S týmto vedomím navrhovateľ kupoval nehnuteľnosti, na ktorých plánoval výstavbu svojho rodinného domu.
7.Až v konaní ROEP došlo následne k tomu, že zelený pás popri ceste bol rozčlenený na parcely, ku ktorým bolo v tomto konaní určené vlastníctvo pre rôzne tretie osoby (nevlastníkov rodinných domov, ktoré stoja popri ceste, zelenom páse). Každopádne pod pozemkom vo vlastníctve L.. R. P. sú a boli prípojky vody, elektriny aj plynu, čo vyplýva z ich zakreslenia Západoslovenskou distribučnou, a.s. a Bratislavskou vodárenskou spoločnosťou, ako aj z vyjadrenia SPP - distribúcia a.s. obsiahnutého v bode 17.6. na 4. strane Stavebného povolenia právneho predchodcu navrhovateľa, pričom ku všetkému uvedenému navrhovateľ prikladá aj fotodokumentáciu z miesta samotného na ktorej je odfotený elektrický stĺp (fotografia č. 1, 2, 4 a 5), vodovodná šachta (fotografia č. 1 a 2), ako aj uzáver plynu v zemi (fotografia č. 1, 3 a 4). Uvedené potvrdzuje existenciu sietí a/alebo prípojok v pozemku L.. R. P.. Pod vplyvom konania ROEP a vo svetle vzniknutej situácie medzi žalobcom a L.. R. P. (resp. p. Z.) si následne vlastníci rodinných domov podľa možnosti odkúpili uvedené parcely umiestnené pred ich domami, ktoré im dovtedy zabezpečovali prístup k týmto domom a v ktorých majú uložené inžinierske siete. Rovnaký zámer mal navrhovateľ, avšak keď prejavil záujem o kúpu parcely pred svojimi nehnuteľnosťami - pôvodne parcela EKN parc.č. XXXX, momentálne parcela CKN parc. č. XXX/XX - bolo mu oznámené, že tieto už (podľa nášho názoru cielene) kúpil L.. R. P. (prostredníctvom p. Z.).
8.Podľa tvrdení navrhovateľa boli v konaní ROEP vytvorené nové pozemky, ktoré sú, podľa názoru navrhovateľa, súčasťou cestného telesa verejnej miestnej komunikácie a tvoria vstup do jednotlivých rodinných domov o šírke asi 4m tak, aby bola zabezpečená bezpečnosť a plynulosť cestnej dopravy pri vjazde a výjazde automobilov z jednotlivých rodinných domov na ul. Bratislavská v Záhorskej Bystrici. V týchto novovytvorených pozemkoch sú zároveň uložené inžinierske siete (vodovodné šachty, kanalizačné šachty a podobne) pre všetky okolité stavby rodinných domov, ako aj ich vedenie. Tieto novovytvorené pozemky tvoria zároveň jediné prístupové cesty pre rodinné domy na Bratislavskej ulici v Záhorskej Bystrici. Jeden z týchto novovytvorených pozemkov, resp. jeho časť, a to pozemok EKN parc.č. XXXX, ku dnešnému dňu medzičasom na podnet L.. R. P. zapísaný ako pozemok parcely registra ,,C“ s parc. č. XXX/XX o výmere 42 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, tvorí prístup k Nehnuteľnostiam1 a Nehnuteľnostiam2 a Prístupovým nehnuteľnostiam na verejnú komunikáciu (ďalej aj len „EKN parc.č. XXXX“ alebo ,,CKN parc. č. XXX/XX“). Na tomto mieste navrhovateľ zdôrazňuje, že ešte v čase podania Prvého návrhu išlo o pozemok parcely registra ,,E“ parc. č. XXXX, druh pozemku: orná pôda, a to pozemok v zastavanom území obce, ktorý nie je spoločnou
nehnuteľnosťou. Takto bol evidovaný predmetný pozemok v čase podania Prvého návrhu na LV č. XXXX, avšak L.. R. P.F.H. nechal po nadobudnutí pozemku EKN parc.č. XXXX do svojho výlučného vlastníctva tento zapísať ako pozemok CKN parc. č. XXX/XX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, spôsob využívania pozemku: pozemok, na ktorom je dvor“. Navrhovateľ týmto dáva do pozornosti skutočnosť, že ide o účelové kroky L.. R. P., nakoľko pozemok pôvodne EKN parc.č. XXXX, momentálne CKN parc. č. XXX/XX nezmenil oproti predošlému stavu svoje využitie ani vzhľad, naďalej ide o zelený pás (resp. jeho časť) vedľa cesty - Bratislavskej ulice. Má za to, že sa takýmto postupom L.. R. P. snaží len vyvolať dojem, že tento pozemok, ktorý tak, ako všetky okolité parcely v jeho úrovni tiahnuce sa popri verejnej komunikácii a určené a využívané celé roky výlučne na uloženie inžinierskych sietí a na vjazd a výjazd z rodinných domov na N. X.ci, je v skutočnosti využívaný ako dvor, čo navrhovateľ považuje za účelové konanie.
9.Navrhovateľ bol podľa svojich tvrdení upozornený na fakt existencie vyššie uvedených novovytvorených pozemkov na miestnom stavebnom úrade, preto okamžite kontaktoval vtedajších vlastníkov, ktorí mu však oznámili, že už mu predmetný pozemok - v tom čase parc. reg. „E“ parc.č. XXXX - nemôžu predať, keďže pred niekoľkými dňami uzatvorili kúpnu zmluvu s p. Z., ktorému aj predmetný pozemok predali, nakoľko im uviedol, že on bude v krátkej dobe vlastníkom Nehnuteľností1, Nehnnuteľností2 a Prístupovej cesty. Pôvodný vlastníci uviedli, že práve v snahe vyhnúť sa špekuláciám a zlým vzťahom, mali záujem predať predmetný pozemok len vlastníkovi nehnuteľnosti, ktorej prístup tvorí. Na to ich údajne p. Z. ubezpečil, že on kupuje Nehnuteľnosti1, Nehnuteľnosti2 a Prístupovú cestu od Navrhovateľa. Zároveň na jednom z osobných rokovaní druh L.. R. P. (ktorý je rakúsky občan a komunikácia prebiehala v angličtine) uviedol, že A.. Z. nadobudol vlastnícke právo k predmetnému pozemku EKN parc.č. 2044 na ich pokyn a následne previedol vlastnícke právo L.. R. P. ako reakciu na pocit L.. R. P., že navrhovateľ údajne nadobudol vlastnícke právo k Nehnuteľnostiam2 špekulatívne, za účelom akéhosi vydierania, keďže práve L.. R. P. mal údajne záujem kúpiť Nehnuteľnosti2, pričom vedel o tom, že sa tieto predávajú (ale neurobil žiadny úkon smerujúci k prejaveniu záujmu nadobudnúť toto vlastníctvo, čo potvrdil aj pôvodný vlastník Nehnuteľností2). Navrhovateľ sa domnieva, že pôvodní vlastníci pozemku EKN parc.č. XXXX (aktuálne CKN parc. č. XXX/XX) boli pri uzavieraní kúpnej zmluvy s p. Z. uvedení do hrubého omylu a bola pri uzatvorení kúpnej zmluvy využitá ich neznalosť a dôverčivosť, a teda, že táto kúpna zmluva bola uzatvorená v omyle a v rozpore s dobrými mravmi a je teda neplatná, pričom ku dnešnému dňu majú za preukázané, že aj L.. R. P., ako súčasný vlastník vzhľadom na všetky okolnosti, nenadobudol vlastnícke právo dobromyseľne. Pod vplyvom uvedených udalostí sa navrhovateľ snažil aspoň čo do možnosti prístupu ku svojim nehnuteľnostiam vzniknutú situáciu riešiť na stavebnom úrade aj s odkazom na § 127 ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník.
10.Navrhovateľ svoj návrh ďalej dôvodil tým, že v Prvom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
- v súlade so stavom v čase jeho podania - uviedol, že navrhovateľ je tesne pred podaním návrhu na vydanie stavebného povolenia na stavbu rodinného domu. Zároveň v Prvom návrhu na viacerých miestach ako vôbec dôvod podania návrhu na vydanie neodkladného opatrenia uviedol, že existuje riziko, hraničiace s istotou, že L.. R. P. sa bude pokúšať navrhovateľovi zamedziť možnosť prístupu k nehnuteľnostiam vo vlastníctve navrhovateľa. Uvedeným odôvodnil podanie Prvého návrhu, nakoľko z dovtedajšieho konania L.. R. P. predpokladal jeho snahu o marenie možnosti prístupu navrhovateľa k nehnuteľnostiam vo vlastníctve navrhovateľa. Uvedená ,,obava“ sa ku dnešnému dňu v plnej miere naplnila (a to nielen čo do marenia prístupu, ale aj uloženia sietí, resp. napojenia na jestvujúce siete), čo je dôvod opätovného podania (rozšíreného) návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Za základný dôvod zamietnutia Prvého návrhu súd uviedol skutočnosť, že navrhovateľ v čase podania Prvého návrhu vyjadroval riziko, obavu marenia prístupu ku svojim nehnuteľnostiam a marenia výstavby na nich zo strany L.. R. P.F.H., avšak súd v zmysle príslušných zákonných ustanovení (najmä s odkazom na § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku) vyžadoval naplnenie podmienky - aby L.. R. P.P.S. reálne navrhovateľa obmedzoval v prístupe k nehnuteľnostiam vo vlastníctve navrhovateľa. Súd, o. i., uviedol: ,,Samotná skutočnosť, že L.. R. P. nemá záujem odpredať svoj pozemok, nachádzajúci sa pred vstupom na pozemky L.. R. P., ešte neznamená, že by v budúcnosti mal L.. R. P. navrhovateľovi brániť v prístupe na jeho pozemky“, ako aj uviedol: ,,Samotný navrhovateľ uvádza, že existuje veľké riziko (podľa navrhovateľa hraničiace s istotou), že dôjde k zamedzeniu možnosti prechodu a prejazdu navrhovateľa cez pozemok L.. R. P.j. Z toho nevyplýva, že N. L.. R. P.F.H. navrhovateľa v súčasnosti obmedzoval v prístupe k jeho nehnuteľnostiam.“ Súd teda navrhovateľa v Uznesení o zamietnutí vytýkal, že nie sú splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko len obava z možného (pravdepodobného) následného konania L.. R. P. nebola dostačujúca pre nariadenie neodkladného
opatrenia. Na tomto mieste preto navrhovateľ uvádza, že ku dňu podania tohto opätovného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je už plne naplnená táto požiadavka súdu (zákonná požiadavka), nakoľko dňa 22.02.2019 bolo už aj navrhovateľovi (nie teda len jej právnemu predchodcovi) na základe jeho návrhu vydané príslušným stavebným úradom Stavebné povolenie na stavbu ,,Rodinný dom s ateliérom, Bratislava - R. N., N.“ č. XXXX/XXXX/A/X/Ro (ďalej len ,,Stavebné povolenie“), ktorým Mestská časť Záhorská Bystrica ako stavebný úrad povolila navrhovateľovi stavbu rodinného domu s ateliérom na pozemku CKN parc. č. XXX/X, XXX/X a prípojky inžinierskych sietí na pozemku CKN parc. č. XXX/X, XXX/X, XXX/X V. XXX/X v kat. území R. N.. Voči Stavebnému povoleniu podal L.. R. P. (ako jediný zo všetkých účastníkov) dňa 20.03.2019 odvolanie, ktorým Stavebné povolenie napadol s odkazom na svoje Námietky (Námietky L.. R. P. zo dňa 18.09.2018, doručené na stavebný úrad 19.09.2018), pričom samostatne v niekoľkých bodoch rozpísal jedinú konkrétnu námietku - odvolací dôvod týkajúci sa pozemku EKN parc. č. XXXX (aktuálne CKN parc. č. XXX/XX) označenú v odvolaní ako Dotknutý pozemok. Ohľadne tejto namietal uloženie sietí, prístup a príjazd, ako aj uviedol ohľadne predmetnej parcely celý rad ďalších námietok. Na tomto mieste súdu navrhovateľ uvádza, že momentálne teda už na strane navrhovateľa neexistuje ,,len“ obava z marenia prístupu k jeho nehnuteľnostiam a z marenia práva navrhovateľa napojiť sa na inžinierske siete, ktoré sú roky uložené aj pod pozemkom vo vlastníctve L.. R. P., ale reálne kroky podniknuté zo strany L.. R. P., ktorými tento prístup a možnosť uloženia/napojenia na siete marí. Zároveň navrhovateľ spresňuje, že v žiadnom prípade nepopiera právo L.. R. P. na podanie námietok či odvolania v stavebnom konaní - poukazuje len na skutočnosť, že obsahom týchto námietok a odvolania bola niekoľkonásobne vyjadrená výslovná vôľa L.. R. P. odoprieť prístup k nehnuteľnostiam navrhovateľa a možnosť napojenia na roky jestvujúce siete uložené pod pozemkom L.. R. P. dávno pred tým, ako ho vôbec nadobudol, t. j. ich obsahom je vyjadrenie ,,zásadného nesúhlasu“ a ,,výslovného nesúhlasu“, ako v Námietkach L.. R. P. vyslovene uvádza a na Námietky odkazuje aj v úvode odvolania voči Stavebnému povoleniu.
11.Protistrana L.. R. P. teda ku dnešnému dňu reálne a opakovane v stavebnom konaní písomne potvrdil, že si neželá, aby navrhovateľ mohol prechádzať cez parcelu vo vlastníctve L.. R. P. a uložiť si pod ňu siete, resp. sa na existujúce siete napojiť, zároveň podľa názoru navrhovateľa účelovo zmenil druh dotknutého pozemku z ornej pôdy na zastavanú plochu a nádvorie so spôsobom využívania pozemku: ,,Pozemok, na ktorom je dvor“, čím argumentoval následne aj pred odvolacím orgánom - že tento ,,dvor“ by bol prípadnou výstavbou napojenia inžinierskych sietí, resp. prejazdom zničený, čím reálne bráni v prechode a prejazde cez dotknutý pozemok, čo potvrdzuje ústne, písomne a reálnymi (najmä právnymi) krokmi, ktoré voči navrhovateľovi podniká na účel zamedzenia prístupu navrhovateľa k jeho nehnuteľnostiam a na účel zamedzenia uloženia sietí alebo napojenia na jestvujúce siete.
12.Navrhovateľ sa v minulosti snažil o zmierlivé vyriešenie celej veci tým, že chcel kúpiť od L.. R. P. pozemok EKN parc.č. XXXX (aktuálne CKN parc. č. XXX/XX), ktorý podľa žalobcovho názoru tvorí súčasť cestného telesa a je určený práve a len na uloženie inžinierskych sietí a prechod a prejazd pre zabezpečenie bezpečnosti a plynulosti automobilovej premávky na N. X. S. R. N.. Je presvedčený, že nemôže existovať žiadny dôvod na nadobudnutie vlastníctva tohto pozemku inou osobou ako vlastníkom priľahlej nehnuteľnosti, ktorý by nebol v rozpore s dobrými mravmi alebo právnym poriadkom. Simulácia situácie, že ide o ,,dvor“ L.. R. P. sa mu javí s ohľadom na všetko vyššie uvedené ako priam absurdná. Z osobných stretnutí navrhovateľa a L.. R. P.F.H. vyplynulo, že L.. R. P. nemá záujem predať pozemok parc.č. XXXX (aktuálne CKN parc. č. XXX/XX), pričom účel jeho nadobudnutia a jeho využiteľnosť je údajne len a len „na posúdení“ L.. R. P.. Rovnako z týchto rokovaní vyplynulo, že L.. R. P. okrem absencie vôle predať pre neho podľa názoru navrhovateľa absolútne nepotrebný a nevyužiteľný pozemok pred cudzou nehnuteľnosťou (EKN parc. č.XXXX, aktuálne CKN parc. č. XXX/XX), ktorého vlastníctvom však zamedzuje možnosti vstupu na Nehnuteľnosti1, Nehnuteľnosti2 a Prístupové Nehnuteľnosti a uloženia sietí /napojenia na siete, má vôľu nadobudnúť do vlastníctva Nehnutelnosti2, na ktorých, najmä na pozemku CKN parc.č. XXX/X, chce údajne stavať bazén, čo je pravým dôvodom jej počínania si.
13.Navrhovateľ ďalej uvádza, že sa pokúšal opakovane vysvetliť, že pri všetkej snahe a ochote nevie L.. R. P. predať ani len časť pozemku XXX/X (v tom čase o výmere 203 m2), keďže tento je ako jediný vhodný na výstavbu rodinného domu a jeho výmera 203 m2 (vzhľadom na fakt, že navrhovateľ od začiatku plánoval stavať rodinný dom typu bungalov, kvôli ohľadu na susedov, ktorý mu bol takto aj Stavebným povolením povolený - ako nepodpivničený jednopodlažný objekt s plochou strechou) je už aj tak na hranici použiteľnosti. Rodinný dom bol navrhovateľovi nakoniec Stavebným povolením (ktoré nenadobudlo z dôvodu odvolania L.. R. P. právoplatnosť) povolený na novovytvorených parcelách XXX/
X V. XXX/X, nakoľko došlo k zmene parciel tvoriacich Pôvodné Nehnuteľnosti2. Rovnako bol L.. R. P. ponúknutý predaj časti pozemku parcely XXX/X, ktorá sa nachádza na konci pozemkov ako riešenie pre umiestnenie širšieho bazéna, čo L.. R. P. odmietol. Protistrana - L.. R. P. bol tiež v minulosti (pred vydaním Stavebného povolenia) opakovane vyzvaný na poskytnutie súčinnosti poskytnutím písomného potvrdenia o súhlase s uložením inžinierskych sietí a potvrdeniu práva prechodu a prejazdu cez pozemok EKN parc.č. XXXX (aktuálne CKN parc. č. XXX/XX), čo opakovane odignoroval a súčinnosť neposkytol. Navrhovateľ sa pokúšal rovnako o zmierlivé vyriešenie celej situácie tak, že navrhol zámenu časti Nehnuteľností1 a Nehnuteľností2, ktoré L.. R. P. zabral a užíva zle vytýčeným plotom v celkovej výmere približne rovnajúcej sa celkovej výmere pozemku EKN parc.č. XXXX (aktuálne CKN parc. č. XXX/XX). To však rovnako L.. R. P. odmietol ako „neprijateľné“ a vyjadril vôľu kúpiť zabratú časť Nehnuteľností1 a Nehnuteľností2 bez vzdania sa vlastníckeho práva k pozemku EKN parc.č. XXXX (aktuálne CKN parc. č. XXX/XX). Z komunikácie L.. R. P. a jeho následných krokov - najmä obsahu námietok podávaných v stavebnom konaní, z obsahu podaného odvolania voči Stavebnému povoleniu, na základe ktorého nadriadený orgán Stavebné povolenie zrušil je ku dnešnému dňu už absolútne zrejmé, že L.. R. P. reálne podniknutými faktickými a právnymi krokmi (zápis pozemku CKN parc. č. XXX/XX na liste vlastníctva č. XXXX ako ,,dvora“, obsah podaných Námietok a obsah odvolania voči Stavebnému povoleniu, na základe ktorého došlo k zrušeniu Stavebného povolenia) reálne zabraňuje výstavbe na Nehnuteľnostiach1 a Nehnuteľnostiach2 marením prístupu k týmto nehnuteľnostiam a marením napojenia na inžinierske siete, a zároveň má naďalej za to, že L.. R.X.R. P. má záujem nadobudnúť vlastníctvo k Nehnuteľnostiam1 a Nehnuteľnostiam2, čo aj slovne vyjadril.
14.Kým v čase podania Prvého návrhu navrhovateľ teda vyjadril obavu, že existuje reálne veľmi vysoké riziko, že po začatí stavebného konania bude L.. R. P. znemožňovať prechod a prejazd navrhovateľa ku svojim nehnuteľnostiam a bude brániť budúcej výstavbe na Nehnuteľnostiach2, tak ku dnešnému dňu je táto obava navrhovateľa v plnej miere naplnená, ako je momentálne naplnená aj obava, a teda sa stalo skutočnosťou marenie možnosti napojenia na inžinierske siete. Naplnila sa teda aj opodstatnená domnienka vyjadrená aj v Prvom návrhu, ktorá je dnes už realitou, a síce domnienka, že neexistuje žiadny iný účel, za ktorým by mohol niekto vedome a cielene nadobudnúť pozemok o šírke 4m, tvoriaci podľa nášho názoru časť cestného telesa, na ktorom sa nedá nič postaviť, ktorý tvorí prístupovú cestu pre susednú nehnuteľnosť a sú v ňom uložené inžinierske siete pre susedné nehnuteľnosti. Jediným dôvodom na investovanie finančných prostriedkov a kúpu takejto nehnuteľnosti bola teda len špekulácia zo strany L.. R. P. a pokus o zníženie hodnoty týchto nehnuteľnosti tak, aby ich bolo možné pod nátlakom kúpiť za výhodnú cenu.
15.Navrhovateľ uvádza, že L.. R. P. býva v susedstve v dome súp. č. XXXX postavenom na pozemku parc. č. XXX/X už od roku 2016, pričom tieto nehnuteľnosti, ktoré sú zapísané na LV XXXX pre katastrálne územie R. N. nadobudol v novembri roku 2017 od rovnakého vlastníka, od ktorého nadobudol Nehnuteľnosti 1 aj L.. R. P.P.S.. Tento pôvodný vlastník bol pôvodným vlastníkom aj Nehnuteľností 2, ako aj hnuteľností, na ktorých stojí v súčasnosti rodinný dom nachádzajúci sa bezprostredne pri Nehnuteľnostiach 2. Navrhovateľ taktiež uvádza, že L.. R. P. si musela byť vedomý, že na celej ulici sú v zelenom páse vedľa cesty uložené siete a že tieto pozemky tvoria jedinú prístupovú cestu k týmto nehnuteľnostiam. Tieto pozemky spolu s pozemkom parc. č. XXXX slúžia účelu na uloženie sietí a na prístup k susediacim pozemkom. Navrhovateľ je presvedčený, že došlo k vydržaniu vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu a uloženiu sietí v prospech každodobého vlastníka priľahlých nehnuteľností. Navrhovateľ ďalej uvádza, že sa obráti na príslušný súd s návrhom na určenie existencie vecného bremena a určenie skutočností, že došlo k jeho vydržaniu, avšak toto konanie môže prebiehať niekoľko rokov. U navrhovateľa ako vlastníka Nehnuteľností1 a Nehnuteľností2 a Prístupových nehnuteľností momentálne bez poskytnutej ochrany dochádza k zamedzeniu možnosti reálneho užívania Nehnuteľností1 a Nehnuteľností2 a Prístupových nehnuteľností a k zamedzeniu stavebného procesu na týchto nehnuteľnostiach, čo zároveň znamená vznik škody na strane navrhovateľa, ktorý nadobudol nehnuteľnosti práve za účelom výstavby v súlade s platným územným plánom, ku ktorým prístup, a teda na ktorých aj výstavba je momentálne marená zo strany L.. R. P.. Navrhovateľ ďalej uvádza, že by na základe všetkých uvedených skutočností mohlo dôjsť k spáchaniu niekoľkých trestných činov, a preto sa domnieva, že len neodkladné opatrenie môže stabilizovať a ustáliť vzťahy medzi žalobcom a L.. R. P. s tým, že navrhovateľ nežiada nastolenie novej situácie, resp. nových práv, ale žiada len právne a faktické ustálenie a potvrdenie stavu, ktorý tu existoval už niekoľko desaťročí a bol spochybnení faktickými a právnymi krokmi Ing. R. P..
16.Na preukázanie svojich tvrdení navrhovateľ pripojil k návrhu listiny, na ktoré sa odvoláva, a to:
- fotokópia Námietok,
- fotokópia Prvého návrhu,
- fotokópia Uznesenia o zamietnutí,
- výpis z listu vlastníctva č. XXXX,
- výpis z listu vlastníctva č. XXXX,
- výpis z listu vlastníctva č. XXXX,
- kópiu katastrálnej mapy,
- nákres jednotlivých pozemkov v katastrálnej mape,
- Informácia o schválení zmeny určenia,
- UPI na Nehnuteľnosti 1,
- kópia právoplatného Stavebného povolenia na rodinný dom na pozemku CKN par. č. XXX/X č. j.: 2012/1621/A/48/Ro zo dňa 18.11.2018 v úplnom znení,
- kópia zakreslenia sietí/prípojok od Západoslovenská distribučná, a.s. a od Bratislavská vodárenská spoločnosť,
- fotodokumentácia dokazujúca uloženie sietí/prípojok (elektriky, vody a plynu) pod pozemkom L.. R. P.,
- kópia rozhodnutia o schválení ROEP,
- výpis z listu vlastníctva č. XXXX (zápis EKN parc. č. XXXX) a výpis z listu vlastníctva č. XXXX (CKN parc. č. XXX/XX),
- fotky pozemku CKN parc. č. XXX/XX (predtým EKN parc.č. XXXX) a okolia,
- zábery z maps.google.sk,
- fotokópia Stavebného povolenia,
- fotokópia odvolania Žalovanej voči Stavebnému povoleniu,
- zrušujúce rozhodnutie nadriadeného orgánu - Okresného úradu Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky č. P.-N.-P.-XXXX/XXXXX/KIZ
- vybraná emailová a písomná komunikácia,
- výpis z listu vlastníctva č. XXXX,
- Fotokópia Geometrického plánu č. XX/XXXX.
17.Podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.
18.Podľa § 324 ods. 1 C.s.p., pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
19.Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
20.Podľa § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
21.Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala, alebo niečo znášala.
22.Podľa § 326 ods. 1,2 C.s.p., v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2015/160/20160701%2523paragraf-132> uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
23.Podľa § 328 ods. 1 C.s.p., ak súd nepostupoval podľa § 327 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2015/160/20160701>, nariadi neodkladnéé opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20160701>, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
24.Podľa § 329 ods. 1 C.s.p., súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
25.Podľa § 329 ods. 2 pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
26.Podľa § 329 ods. 2 C.s.p., pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
27.Nariadiť neodkladné opatrenie podľa citovaných ustanovení C.s.p. je možné iba v dvoch prípadoch, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Spoločným znakom oboch je ich dočasný charakter. Dočasná úprava musí byť potrebná a musia byť splnené predpoklady, že sa nevytvorí medzi stranami nenávratný stav a nesmie sa neprimeraným spôsobom zasahovať do právnych vzťahov medzi stranami. Účelom neodkladných opatrení je bezodkladná úprava pomerov strán sporu a podmienkou pre jeho nariadenie je osvedčenie, že bez bezodkladnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany sporu, ktorá podáva návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ohrozené, príp. že by bola ohrozená exekúcia. V každom prípade je potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana ako i osvedčenie, že je tu nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy. Je potrebné vychádzať z naliehavosti a nutnej potreby bezodkladnej úpravy, ktorá je osvedčená iba vtedy, ak sa preukáže existencia takých konkrétnych úkonov strany sporu, voči ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, v dôsledku ktorých sa strana, ktorá podáva návrh na neodkladné opatrenie, môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy na jej strane. Splnenie predpokladov pre jeho nariadenie nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení navrhovateľa, no je potrebné tieto tvrdenia aspoň osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti; keď pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení.
28.Neodkladné opatrenie môže nariadiť súd pred začatím konania, počas konania, alebo aj po skončení konania vo veci samej. Účelom konania o neodkladnom opatrením je podľa možnosti čo najrýchlejšia úprava pomerov sporových strán za situácie, že tieto upravené nie sú a je tu potreba ich upraviť. Práve rýchlosť, s akou treba k rozhodovaniu vo veciach neodkladných opatrení pristupovať, kladie zvýšené nároky na doloženie tvrdení uvádzaných v návrhu tak, aby bolo možné považovať potrebu navrhovanej bezodkladnej úpravy za osvedčenú; súd totiž pred rozhodnutím o neodkladnom opatrením zásadne nevykonáva dokazovanie v rozsahu vyhradenom pre konanie vo veci samej, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhoduje spravidla bez výsluchu a vyjadrenia strán a nariadenia pojednávania.
29.Osvedčenie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti), pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolností javí ako nanajvýš pravdepodobná. Aj táto pravdepodobnosť ale musí mať reálny podklad napr. v existencii zmluvy, či preukázanom nakladaní strany s nehnuteľnosťou... Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenej osobe dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda, že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou sa neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Pred nariadením neodkladného opatrenia musí súd vždy zvážiť, či sa v dôsledku neodkladného opatrenia nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi sporovými stranami, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu).
30.Po preskúmaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a spisového materiálu súd dospel k záveru, že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je možné vyhovieť.
31.V danej veci si navrhovateľ neodkladného opatrenia uplatnil nárok na uloženie povinnosti protistrane L.. R. P. ako vlastníkovi dotknutej časti jemu vlastnícky patriacej nehnuteľnosti (špecifikovanej pripojeným geometrickým plánom overeným katastrom) / každodobému vlastníkovi pozemku povinnosť:
a/strpieť na tejto časti vstup, prechod peši, prejazd motorovými vozidlami a dopravnými prostriedkami a stavebnými mechanizmami oboma smermi v prospech navrhovateľa, b/uloženie napojenia budúcej stavby navrhovateľa / každodobého vlastníka stavby na inžinierske siete.
32.Navrhovateľ v podstate sleduje podaným návrhom nielen dočasnú nevyhnutnú úpravu pomerov strán sporu, ale úpravu pomerov natrvalo, bez potreby vedenia ďalšieho súdneho konania.
33.Je nepochybné, že sporové strany ( navrhovateľ zapísaný na LV č. XXXX, XXXX,XXXX a protistrana L.. R. P. na LV č. XXXX - parc.č. XXX/XX) sú vlastníkmi susediacich nehnuteľností nachádzajúcich sa v uzatvorenej časti mesta sa v k.ú. R. N.. Z výpisov z LV založených v spise, ako i z pripojenej mapky z katastrálnej mapy, geometrického plánu vyplýva, že navrhovateľ ako vlastník nehnuteľnosti má ku svojim nehnuteľnostiam prístup výlučne len po parc.č. XXX/XX, ktorej vlastníkom je L.. R. P.. Na pozemku - parcele L.. R. P. podľa údajov z katastra nehnuteľností nie je zapísaná žiadna ťarcha - vecné bremeno v prospech navrhovateľa resp. všetkých každodobých vlastníkov danej nehnuteľnosti z titulu ich vlastníctva.
34.Navrhovateľ chce na svojom pozemkoch parc.č. XXX/X,XXX/X,XXX/X,XXX/X,XXX/X,XXX/X realizovať výstavbu rodinného domu s ateliérom, pričom na príslušnom stavebnom úrade prebieha konanie o vydanie stavebného povolenia, ktoré ešte nie je právoplatne skončené. Navrhovateľ tvrdí, že v čase podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa neho môže realizovať vstup, prístup (prechod, príjazd motorovými vozidlami, stavebnými vozidlami) k svojmu pozemku jedine cez časť pozemku vlastnícky patriaceho L.. R. P.P.S., na ktorom sú súčasne umiestnené aj inžinierske siete, ktoré chce navrhovateľ využiť pre napojenie svojich prípojok. L.. R. P. však vrámci stavebného konania predložil námietky voči takému riešeniu a prejavil s ním nesúhlas, tiež zmenil účelovo druh dotknutého pozemku z ornej pôdy na dvor.
35.Podľa navrhovateľa tento postup L.. R. P. nie je korektný. Navrhovateľ poukazoval, že protistrana L.. R. P., ktorý býva v susedstve v dome súp. č. XXXX na pozemku parc.č. XXX/X od r. 2016, pričom tieto nehnuteľnosti podľa údaja v KN nadobudol v novembri 2017, a tieto nadobudol od rovnakého vlastníka ako navrhovateľ. L.. R. P. si tak podľa neho musel byť vedomý, že na celej ulici sú v zelenom páse vedľa cesty uložené siete pre jednotlivé nehnuteľnosti a že tieto pozemky tvoria jedinú prístupovú cestu k týmto nehnuteľnostiam. Tieto pozemky sú na účel uloženia sietí a bezpečný prístup k susediacim pozemkom využívané nepretržite už od vzniku ulice a donedávna boli všetci vlastníci ako aj stavebný úrad v presvedčení, že všetky nehnuteľnosti hraničia priamo s verejnou komunikáciou. Až ROEP vytvoril tieto novovzniknuté pozemky, ktoré teraz de facto stoja medzi existujúcimi nehnuteľnosťami a verejnou komunikáciou. Užívanie novovytvorených pozemkov vlastníkmi priľahlých nehnuteľností trvá niekoľko desaťročí a všetci vlastníci vrátane navrhovateľa nadobudli vlastnícke právo k svojim nehnuteľnostiam v dobrej viere, že majú zabezpečený riadny prístup na verejnú komunikáciu. Navrhovateľ bol presvedčený, že došlo k vydržaniu vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu, a prejazdu a uloženia inžinierskych sietí.
36.Ďalej podľa náhľadu navrhovateľa boli vlastníci pozemku EKN parc.č. XXXX (aktuálne CKN parc. č. XXX/XX) pri uzavieraní kúpnej zmluvy s p. Z. uvedení do hrubého omylu a bola pri uzatvorení kúpnej zmluvy využitá ich neznalosť a dôverčivosť, a teda, že táto kúpna zmluva bola uzatvorená v omyle a v rozpore s dobrými mravmi a je teda neplatná, pričom ku dnešnému dňu majú za preukázané, že aj L.. R. P., ako súčasný vlastník vzhľadom na všetky okolnosti, nenadobudol vlastnícke právo dobromyseľne.
37.Ku dňu podania nového návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa ale podľa navrhovateľa okolnosti podstatne zmenili, a to tak, že v súčasnosti už nemá navrhovateľ „len odôvodnenú obavu hraničiacu s istotou, že dôjde k zamedzeniu možnosti prechodu a prejazdu (navrhovateľa cez pozemok L.. R. P.)“- ako v prípade podania Prvého návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ale L.. R. P. reálne a opakovane v stavebnom konaní písomne potvrdil, že si neželá, aby navrhovateľ mohol prechádzať cez parcelu vo vlastníctve L.. R. P. (časť zeleného pásu popri ceste), zmenil druh dotknutého pozemku z ornej pôdy na zastavanú plochu a nádvorie, spôsob využívania pozemku na: ,,Pozemok, na ktorom je dvor“, čím argumentoval následne aj pred odvolacím orgánom - že tento ,,dvor“ by bol prípadnou výstavbou napojenia na inžinierske siete, resp. prejazdom zničený, čím reálne bráni v prechode a prejazde cez dotknutý pozemok a v napojení na inžinierske siete pre stavbu navrhovateľa. Preto momentálne teda už na strane navrhovateľa neexistuje ,,len“ obava z marenia prístupu k jeho
nehnuteľnostiam a z marenia práva navrhovateľa napojiť sa na inžinierske siete, ktoré sú roky uložené aj pod pozemkom vo vlastníctve L.. R. P., ale reálne kroky podniknuté zo strany L.. R. P.F.H., ktorými tento prístup a možnosť uloženia/napojenia na siete marí. Obsahom týchto námietok a odvolania bola niekoľkonásobne vyjadrená výslovná vôľa L.D.. R. P. odoprieť prístup k nehnuteľnostiam navrhovateľa a možnosť napojenia na roky jestvujúce siete uložené pod pozemkom L.. R. P. dávno pred tým, ako ho vôbec nadobudol.
38.Účelom neodkladného opatrenia je rýchla úprava právnych nielen faktických pomerov strán, prípadne zabezpečenie výkonu existujúceho, hoci ešte nevykonateľného alebo očakávaného rozhodnutia - exekučného titulu. Jeho nariadenie, ako už bolo uvádzané vyššie predpokladá aspoň osvedčenie danosti práva - nároku bez pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy.
39.Súčasne však tiež platí, že nariadenie neodkladného opatrenia je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa nielen tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi stranami, ale aj, že tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu; ak táto dočasná úprava je potrebná, aby sa v daných vzťahoch medzi stranami nevytvoril nenávratný stav a ak sa neprimeraným spôsobom nezasiahne do právnych vzťahov medzi stranami.
40.Neodkladné opatrenia sú opatreniami s dočasným alebo trvalým charakterom, upravujú však vzťahy iba v základnom nevyhnutnom rozsahu. Vzťahy strán sú následne v úplnom rozsahu upravené rozhodnutím v merite veci. Aj keď z ust. § 337 CSP vyplýva koncepčná zmena, podľa ktorej sa neodkladné opatrenia nemusia nevyhnutne spájať s konaním vo veci samej a upúšťa sa od dočasnosti predbežných opatrení, zakotvenej v predchádzajúcej právnej úprave podľa Občianskeho súdneho poriadku.
41.Podľa § 151 n ods. 1 OZ, vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti alebo patria určitej osobe.
42.Podľa § 151o ods. 1 OZ, vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno tiež nadobudnúť výkonom práva
- vydržaním, ust. § 134 OZ tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra.
43.Podľa § 123 OZ, vlastník má právo predmet svojho vlastníctva držať, užívať a nakladať s ním a v súlade s § 126 OZ má právo na ochranu proti tomu, kto do ich vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje.
44.V prvom rade súd poukazuje na to, že navrhované neodkladné opatrenie je takého charakteru, že v prípade jeho nariadenia by došlo ku definitívnej úprave pomerov strán.
45.Neodkladné opatrenie by však v takýchto prípadoch, až na výnimky nemalo nahrádzať riadne súdne konanie so štandardným dokazovaním a uplatnením plnej možnosti procesnej obrany druhej strany.
46.V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia takýto priestor nie, keďže súd musí rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v lehote 30 dní, resp. 24 hodín od doručenia návrhu na naradenie neodkladného opatrenia. Osobitnej povahe tohto procesného inštitútu zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie. Súd spravidla rozhodne bez výsluchu a vyjadrenia sporových strán a bez nariadenia pojednávania. Žiadne dokazovanie v zmysle § 185 CSP a nasl. súd nevykonáva a pre krátkosť času ani nemôže, a pri rozhodovaní vychádza z obsahu návrhu a zo skutočnosti, ktoré boli osvedčené. C.s.p. už výslovne pripúšťa aj nariadenie neodkladného opatrenia, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej. Zväčša ide o tzv. zdržiavacie nároky, v rámci ktorých môže byť súdna ochrana navrhovateľovi efektívne poskytnutá už samotnými účinkami vykonateľného uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia, keď nariadené neodkladné opatrenie konzumuje už vec samu a môže poskytnúť trvalú úpravu pomerov stranami. Navrhovateľ sa preto nemusí vždy domáhať následne svojho nároku aj žalobou vo veci samej. Ak súd dospeje k záveru, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, neuloží navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej, obmedzí sa iba
na poučenie strany, ktorej sa ukladá neodkladným opatrením určitá povinnosť, že môže podať žalobu vo veci samej.
47.V danom prípade súd prioritne skúmal, či bola osvedčená existencia právneho vzťahu medzu sporovými stranami. Z listinných dôkazov založených v spise bolo preukazné, že medzi navrhovateľom na jednej strane, ktorý je vlastníkom tzv. panujúceho pozemku a na druhej strane opačnou stranou - L.. R. P. nie je právny vzťah vyplývajúci z platného vecného bremena zapísaného na liste vlastníctva v katastri nehnuteľnosti, ktoré by obmedzovalo L.. R. P. ako vlastníka zaťaženej nehnuteľnosti tak, že je povinný trpieť jednak prechod pešo, ako i prejazd motorovými vozidlami, napojenie inžinierskych sietí, vo vzťahu k navrhovateľovi, ktorý je z tohto vecného bremena spojeného s vlastníctvom nehnuteľností pôsobiaceho in rem oprávnený na prechod pešo aj prejazd motorovými vozidlami, stavebnými mechanizmami, napojenia na inžinierske siete a to cez parcelu vo vlastníctve L.. R. P..
48.Navrhovateľ tak nedisponuje právom vecného bremena vo vzťahu k dotknutej časti parc.č. L.. R. P., keďže podľa zápisu z LV ani podľa kúpnej zmluvy, ktorou nadobúdal dotknuté nehnuteľnosti takéto vecné bremeno účinne zriadené nebolo. Avšak na druhej strane bolo osvedčené, že prístup k svojim nehnuteľnostiam - pozemkom má len z obecnej komunikácie a to výlučne cez parc.č. XXX/XX, kde sú uložené aj niektoré inžinierske siete; že v minulosti bol pozemok žalovaný užívaný na prechod a prejazd k Nehnuteľnostiam1 a Nehnuteľnostiam2 a Prístupovým nehnuteľnostiam.
49.Podľa § 126 ods. 1 OZ, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
50.Podľa § 3 OZ, výkon práv a povinností vyplývajúci z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
51.Podľa čl. 20 ods. 3 Ústavy SR, vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými záujmom, Výkon vlastníckeho práva nesmie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru stanovenú zákonom.
52.Vychádzajúc z vyššie uvedených ustanovení navrhovateľ ako vlastník nehnuteľností spojených s obcou výlučne cez parc.č.XXX/XX, má právo na ochranu svojho vlastníckeho práva, ktorého súčasťou o.i. je i oprávnenie vlastníka predmet svojho vlastníctva a užívať jeho plody požitky. Na druhej strane L.. R. P. ako vlastník dotknutého pozemku nemôže svoje vlastníctvo zneužívať na ujmu práv iných, ani v rozpore s dobrými mravmi.
53.S poukazom na vyššie uvedené vo vzťahu k všetkým navrhovateľom uvádzaným tvrdeniam bola osvedčená existencia jeho právneho vzťahu s protistranou, týkajúca sa jednak požadovanej ochrany, ako aj výkonu práva vecného bremena vyplývajúceho z možného vydržania tohto práva (predovšetkým k prístupu - prechodu peši).
54.V posudzovanej veci je predmetom neodkladného opatrenia výkon práva spočívajúceho v práve prechodu, prejazdu motorovými vozidlami atď..a uloženia inžinierskych sietí, kde sa predbežne rieši otázka vydržania práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, ako aj otázka, či L.. R. P. ako súčasný vlastník vzhľadom na všetky okolnosti, nenadobudol vlastnícke právo dobromyseľne a platne.
55.Rozhodnutím Okresného úradu Bratislava z 24.05.2019 bolo Stavené rozhodnutie Mestskej časti Bratislava - R. N. z 22.02.2019 zrušené a vec bola vrátená správnemu orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie. Správny orgán poukázal, že v danom prípade právo vstupu, prechodu, prejazdu a trvalého prístupu cez pozemok, ani napojenie na inžinierske siete nie je zriadené vecné bremeno, ani nie je zapísané ako vecné bremeno na predloženom liste vlastníctva. Pre zabezpečenie komunikačného napojenia je potrebné pre stavebníka - navrhovateľa doriešiť právo prechodu a prejazdu cez pozemok parc.č. XXX/XX a právo napojenia na inžinierske siete ( napr. zmluvným vzťahom a v opačnom prípade súdnou cestou). Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu je potrebný vklad do katastra nehnuteľnosti. Stavebný úrad je preto povinný vyzvať stavebníka o doplnenie podania o preukázanie zabezpečenia trvalého prístupu k navrhovanému rodinnému domu v obdobie realizácie
aj po ukončení výstavby. Stavebné povolenie, ktoré by oprávňovalo navrhovateľa ku realizácii stavby plánovaného rodinného domu s ateliérom tak zatiaľ nebolo právoplatne opätovne vydané.
56.L.. R. P. v rámci námietok stavebného konania prezentoval názor, že nesúhlasí s inštaláciou inžinierskych sietí, ich prípojok, akýchkoľvek zariadení na jeho pozemku, ani so vstupom, vjazdom prejazdom a vybudovaním prístupovej cesty a žiadal o zastavenie stavebného konania. L.. R. P. v správnom konaní naopak namietol, že dotknutý pozemok nie súčasťou inžinierskej je stavby - cestnej komunikácie, je vedený ako orná pôda, že o.i. súkromní vlastníci u iných pozemkov neboli v čase predmetných konaní známi a vychádzalo sa pravdepodobne z predpokladu, že pozemky sú vo verejnom vlastníctve.
57.Uvedené otázky si pre svoje komplexné a zodpovedné posúdenie vyžadujú práve proces riadneho dokazovania, s uplatnením plnej možnosti procesnej obrany druhej sporovej strany. Až po takomto dokazovaní by bolo možné urobiť jednoznačný a záväzný záver o nadobudnutí práva zodpovedajúceho vecnému bremenu výkonom práva a akého - vydržaním, či práva prechodu, prejazdu motorovými vozidlami - stavebnými mechanizmami, uloženia napojenia inžinierskych sietí navrhovateľom, a o platnom nadobudnutí vlastníctva protistranou; a následne rozhodnúť o uložení/neuložení povinnosti L.. R. P. strpieť výkon tohto práva v rozsahu požadovanom.
58.Žalobcom navrhovaný právny prostriedok riešenia právnych a faktických vzťahov medzi sporovými stranami nie je prípustným, nakoľko by týmto spôsobom nahradil riadne súdne konanie so štandardným dokazovaním a uplatnením možnosti procesnej obrany druhej sporovej strany. To je jedným z dôvodom zamietnutia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
59.V druhom rade súd poukazuje na to, že nie je jednoznačne preukázaná ani neodkladnosť a naliehavosť úpravy pomerov navrhovaným spôsobom neodkladného opatrenia. Navrhovateľ nedisponuje právoplatným stavebným povolením, na základe ktorého by mohol pristúpiť k začatiu stavebných prác, napojenia inžinierskych sietí. Na jeho pozemku sa zatiaľ nenachádza žiadna stavba, ktorá by bolo napr. obydlím navrhovateľa.
60.Navrhovateľom nebolo ani tvrdené, a zo skutkových okolnosti nevyplýva a ani nebolo ničím osvedčené, že by protistrana L.. R. P. nejakým konkrétnym faktickým spôsobom obmedzoval navrhovateľa v práve vstupu, prechodu, prejazdu cez dotknutú parcelu. V návrhu navrhovateľ ani netvrdil, že sa kedy, ako fakticky pokúšal o vstup na svoj pozemok cez pozemok L.. R. P. peši, alebo motorovým vozidlom a z akého dôvodu a že protistrana by mu reálne v tomto bránila. Navrhovateľ vychádzal len z písomných námietok L.. R. P. v rámci stavebného konania.
61.Navrhovateľ tak neprezentoval také faktické reálne konanie A. L.. R. P.U.N., ktorým by mu bránil v prístupe, prechode, prejazde na pozemok.
62.V dôsledku toho nebol splnený druhý zo základných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia - potreba neodkladnej úpravy.
63.Vzhľadom na vyššie uvedené súd preto návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Súd súčasne dopĺňa, že v prípade vyhovenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pre prípadnú vykonateľnosť rozhodnutia je potrebné, aby geometrický plán na základe ktorého bola vyšpecifikovaná dotknutá časť pozemku protistrany - L.. R. P. bol aj súčasťou navrhovaného znenia výroku súdneho rozhodnutia, a následne aj písomného vyhotovenia daného rozhodnutia.
64.O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p., a preto keďže v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia mal plný úspech L.. R. P., má proti neúspešnému navrhovateľovi právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Nakoľko však L.. R. P. nebol návrh v zmysle § 331 ods. 1 CSP ani doručovaný, žiadne trovy mu nevznikli, súd mu preto ich náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresnom súde Bratislava IV do 15 dní odo dňa jeho doručenia. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutie smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 363 a § 364 C.s.p.)