Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14C-12-2019.pdf
PDF · 72.38 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/12/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Levice, sudkyňou JUDr. Lenkou Kostolanskou, v spore žalobkyne: E. Š., W.. XX. XX. XXXX, F. N. XX, F., proti žalovanému: K. M.?, W.. XX. XX. XXXX, F. F. XXX, o zaplatenie 470 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 470 eur s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 470 eur od 29. 11. 2017 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšnom rozsahu súd žalobu z a m i e t a .
III. Žalobkyňa má proti žalovanému právo na plnú náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou, doručenou súdu dňa 06. 05. 2019, sa žalobkyňa voči žalovanému domáhala zaplatenia sumy 470 eur s príslušenstvom, ako aj náhrady trov konania. Dôvodila tým, že žalobkyňa požičala žalovanému dňa 05. 11. 2017 sumu vo výške 470 eur. Túto sumu sa žalovaný zaviazal vrátiť do 28. 11. 2017. Napriek nespočetným telefonickým výzvam, urgenciám, žalovaný dlžnú sumu žalobkyni nevrátil.
2. Uznesením zo dňa 05. 06. 2019 č.k. 14C/12/2019-18 súd vyzval žalovaného, aby v lehote 10 dní od doručenia tohto uznesenia písomne sa vyjadril k žalobe doručenej súdu dňa 06. 05. 2019, uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení; ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná. Zároveň súd poučil žalovaného, že ak si žalovaný túto povinnosť bez vážneho dôvodu nesplní, súd môže aj bez nariadenia pojednávania rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie. Uznesenie spolu so žalobou a prílohami bolo žalovanému doručené podľa § 111 ods. 3 CSP dňa 10. 06. 2019.
3. Zároveň súd oznámil podanie žaloby aj postupom podľa § 116 ods. 2 CSP.
4. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, ako ani skutkové tvrdenia nepoprel, preto súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 177 ods. 2 písm. a) CSP, nakoľko mal za to, že v danom prípade ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2.000 eur a rozsudok verejne vyhlásil podľa § 219 ods. 3 CSP dňa 07. 08. 2019.
5. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový a právny stav:
6. Dňa 15. 11. 2017 žalobkyňa požičala žalovanému sumu 470 eur, ktorú sa žalovaný zaviazal vrátiť 28. 11. 2017 na účet žalobkyne.
7. Okrem toho žalobkyňa predložila aj fotografiu žalovaného spolu s inou osobou a tiež opis komunikácie so žalovaným, v rámci ktorej žalovaný sa ospravedlňoval a prisľúbil, že do konca mesiaca pošle peniaze. Žalobkyňa mu uložila posledný termín do 26. 02.
8. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
9. Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
10. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
11. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (v stave účinnom od 01. 02. 2013), výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
12. V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými ustanoveniami zákona súd dospel k záveru, že žaloba, týkajúca sa istiny, je dôvodná. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi stranami sporu došlo k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke, v rámci ktorej žalobkyňa ako veriteľka dňa 15. 11. 2017 prenechala žalovanému ako dlžníkovi peniaze vo výške 470 eur a žalovaný ako dlžník sa zaviazal vrátiť žalobkyni peniaze vo výške 470 eur dňa 28. 11. 2017. Strany sporu uzatvorili zmluvu o pôžičke ako bezúročnú. Reálne prevzatie finančných prostriedkov, ako aj vedomosť o povinnosti ich vrátiť preukázala žalobkyňa aj výpisom z komunikácie so žalovaným. Žalovaný žiadnym spôsobom skutkový stav tvrdený žalobkyňou nepoprel, preto súd dospel k záveru, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni istinu vo výške 470 eur.
13. Okrem istiny žalobkyňa požadovala aj úroky z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 470 eur od 28. 11. 2017, avšak v tejto časti súd žalobu nevzhliadol v plnom rozsahu za dôvodnú. Vychádzal pritom z ustanovenia § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia č. 87/1995 Z. z. v stave účinnom od 01. 02. 2013, v zmysle ktorého žalobkyni vznikol zo zákona nárok na zákonný úrok z omeškania vo výške 5% ročne a to zo sumy 470 eur od 29. 11. 2017 až do zaplatenia. Mal pritom za to, že dňa 28. 11. 2017 žalovaný mohol žalobkyni dlžnú sumu dobrovoľne vrátiť, teda do omeškania s plnením sa dostal až deň nasledujúci po dátume 28. 11. 2017, teda až dňa 29. 11. 2017. Rovnako tak súd mal za to, že zmluvný vzťah medzi stranami sporu vznikol po 01. 02. 2013, t.j. dňa 15. 11. 2017, teda ho bolo potrebné podriadiť pod ustanovenie § 3 nariadenia č. 87/1995 Z.z. v stave účinnom od 01. 02. 2013, v zmysle ktorého výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, t.j. 5%.
14. Vzhľadom k uvedenému súd žalobe vyhovel v sume 470 eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 470 eur od 29. 11. 2017 do zaplatenia a vo zvyšnom rozsahu, t.j. úroku z omeškania presahujúcom priznanú výšku, súd žalobu žalobkyne zamietol.
15. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobkyni priznal proti žalovanému plnú náhradu trov konania, nakoľko mal za to, že žalobkyňa mala úspech v celom rozsahu. Neúspech žalovanej v časti príslušenstva predstavoval nepatrnú časť, preto súd naň neprihliadal pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania.
16. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Levice písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.