Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_TN-12Sa-5-2023.pdf
PDF · 122.18 KB
Case nature
Area
Subarea
TN-12Sa/5/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Banskej Bystrici, pred sudkyňou JUDr. Silviou Zdráhalovou Rúfusovou, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX D., právne zastúpený: Mgr. Marian Hrbáň, advokát, so sídlom Jelačičova 1, 821 08 Bratislava, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 16.mája 2022, takto
rozhodol:
I. Súd správnu žalobu z a m i e t a.
II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Administratívne konanie
1. Žalobca podal žiadosť o invalidný dôchodok, ktorá bola spísaná dňa 30.11.2021 s uplatnením nároku na invalidný dôchodok od 05.10.2021.
2. O žiadosti žalobcu rozhodla Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 13.01.2022 tak, že podľa § 70 ods. 2, § 82 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon o sociálnom poistení“) priznala žalobcovi invalidný dôchodok od 20.09.2021 v sume 449,70 eur mesačne. Invalidný dôchodok bol od 01.01.2022 zvýšený na sumu 455,60 eur podľa § 82 zákona o sociálnom poistení.
3. Sociálna poisťovňa konštatovala, že žalobca splnil podmienky pre vznik nároku na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, pretože sa stal invalidným v období, v ktorom bol nezaopatreným dieťaťom, a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt. Odkázala aj na závery lekárskeho posudku posudkového lekára Sociálnej poisťovne pobočka Prievidza zo dňa 30.11.2021, v ktorom posudkový lekár uzavrel, že žalobca má mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 70 % (správne 80%) v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Suma invalidného dôchodku bola určená ako súčin osobného mzdového bodu 0,67, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému bolo pripočítané obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, vo výške 46,0302 a aktuálnej dôchodkovej hodnoty 14,2107. Dôchodkový vek žalobcu bol stanovený na 64 rokov.
4. Žalobca podal proti uvedenému rozhodnutiu Sociálnej poisťovne odvolanie, v ktorom vyjadril nesúhlas s prvostupňovým rozhodnutím a namietal, že mu nebolo zohľadnené obdobie dôchodkového poistenia od 01.01.2020 do 30.09.2020 a od 18.04.2021 do 31.07.2021, ktoré doplatil.
5. Sociálna poisťovňa – generálny riaditeľ rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 16.05.2022 odvolanie žalobcu zamietla a potvrdila prvostupňové rozhodnutie.
6. Sociálna poisťovňa v odôvodnení rozhodnutia uviedla, že podľa odborného posudku posudkového lekára Sociálnej poisťovne pobočky Prievidza zo dňa 30.11.2021 je rozhodujúcim zdravotným postihnutím žalobcu slepota oboch očí, ktorú posudkový lekár zaradil do kapitoly VII - choroby zmyslových orgánov, oddielu A – zrak, položka 4 - praktická slepota (zraková ostrosť s najlepšou možnou korekciou 1/60, 1/50 až svetlocit alebo zúženie zorného poľa do 5 stupňov okolo centrálnej fixácie, aj keď centrálna ostrosť nie je postihnutá, kategória 5) podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 80 %. Posudkový lekár vyhodnotil, že žalobca je invalidný podľa § 71 ods. 1 na účely § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 80 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou a invalidita vznikla v 4. roku veku. Zároveň dospel k záveru, že žalobca je invalidný aj podľa § 71 ods. 1 na účely § 70 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, pretože má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 80 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou a invalidita vznikla v čase nezaopatrenosti dieťaťa. V odvolacom konaní nebol opätovne posudzovaný zdravotný stav žalobcu, pretože toto žalobca v odvolaní nerozporoval.
7. Sociálna poisťovňa k nezohľadneniu doplatenia poisteného na dôchodkové poistenie za obdobie od 01.01.2020 do 30.09.2020 a od 19.04.2021 do 31.07.2021 uviedla, že týmto žalobca získal obdobie dôchodkového poistenia až po vzniku invalidity, preto táto skutočnosť nemá vplyv na vznik nároku na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Toto obdobie nemá vplyv ani na vznik nároku podľa § 70 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, pretože tento druh invalidného dôchodku nie je podmienený splnením potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia, ale jeho vznik je viazaný najskôr na deň dovŕšenia 18. roku veku a suma invalidného dôchodku je určená podľa § 73 ods. 3 zákona o sociálnom poistení z osobného mzdového bodu 0,67, ktorý je určený zákonom. Zaplatené obdobie dôchodkového poistenia možno zohľadniť len pri posudzovaní nároku na starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok.
Správna žaloba - žalobné body
8. Správnou žalobou, podanou v zákonnej lehote, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutí Sociálnej poisťovne, ich zrušenia vrátenia veci na ďalšie konanie.
9. Žalobca v správnej žalobe popísal priebeh administratívneho konania a obsah preskúmavaných rozhodnutí a namietal:
- postupom a rozhodnutiami Sociálnej poisťovne došlo k porušeniu zákona o sociálnom poistení pri výpočte invalidného dôchodku, v dôsledku čoho bol invalidný dôchodok priznaný v nižšej sume ako žalobcovi patril
- dobrovoľne dôchodkovo poistený bol žalobca za obdobie od 01.01.2020 do 30.09.2020 a od 18.04.2021 do 30.07.2021, teda pred podaním žiadosti o invalidný dôchodok získal viac ako 1 rok obdobia dobrovoľného poistenia, čo je dôležité pre určenie sumy invalidného dôchodku podľa § 73 ods. 1 zákona o sociálnom poistení
- lekársky posudok zo dňa 30.11.2021 obsahuje 2 výroky, podľa posudku je žalobca invalidný podľa § 71 ods. 1 na účely § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, a zároveň je invalidný podľa § 71 ods. 1 na účely § 70 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, pričom miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola určená na 80 %
- na účely § 70 ods. 2 zákona o sociálnom poistení invalidita vznikla v čase nezaopatrenosti
- na účely § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení invalidita vznikla od 4. roku veku
- Sociálna poisťovňa priznala invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 2 zákona o sociálnom poistení a sumu určila podľa § 73 ods. 3 zákona o sociálnom poistení
- orgány Sociálnej poisťovne odignorovali, že žalobca je invalidný nielen podľa § 70 ods. 2 zákona o sociálnom poistení ale aj podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení a že pred vznikom nároku na invalidný dôchodok (nárok vzniká dovŕšením 18. roku veku) získal viac ako 1 rok obdobia dôchodkového poistenia
- Sociálna poisťovňa určila sumu invalidného dôchodku podľa § 73 ods. 3 a nie podľa § 73 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, čo bolo pre žalobcu výhodnejšie
- Sociálna poisťovňa v druhostupňovom rozhodnutí nesprávne uvádza, že získané obdobie dôchodkového poistenia nemá vplyv na vznik nároku na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení
- pred vznikom nároku na invalidný dôchodok žalobca získal viac ako 1 rok obdobia dôchodkového poistenia a suma invalidného dôchodku mala byť určená podľa § 73 ods. 1 zákona o sociálnom poistení
- žalobca má nárok na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, pretože podmienka získať určený počet rokov dôchodkového poistenia uvedená § 72 zákona o sociálnom poistení je splnená, a to v súlade s § 72 ods. 3 zákona o sociálnom poistení
- žalobca má nárok na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, čo nie je podstatné
- rozhodujúcim argumentom pre výpočet sumy invalidného dôchodku je § 73 ods. 1 zákona o sociálnom poistení a suma invalidného dôchodku sa môže a má určiť podľa tohto ustanovenia, pretože tento spôsob učenia invalidného dôchodku je pre žalobcu výhodnejší
- v kontexte § 73 ods. 5 zákona o sociálnom poistení žalobca pred vznikom nároku na invalidný dôchodok získal viac ako 1 rok obdobia dobrovoľného dôchodkového poistenia a pri určení sumy invalidného dôchodku sa preto nemalo postupovať podľa § 73 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, pretože tento spôsob výpočtu je pre žalobcu nevýhodnejší
- zákon o sociálnom poistení nedefinuje, že tzv. invalidovi z mladosti sa vždy musí určiť suma invalidného dôchodku podľa § 73 ods. 3 zákona o sociálnom poistení
- je možný postup podľa § 73 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, pretože je to pre žalobcu výhodnejšie
- podľa § 73 ods. 1 zákona o sociálnom poistení sa priemerný osobný mzdový bod určí podľa § 63 zákona o sociálnom poistení
- nárok na invalidný dôchodok vzniká dovŕšením 18. roku veku, teda odo dňa 20.09.2021 a rozhodujúce obdobie určené podľa § 63 ods. 6 zákona o sociálnom poistení je obdobie od 01.01.2020 do 30.09.2020, kedy bol žalobca dobrovoľne dôchodkovo poistený
- na určenie priemerného osobného mzdového bodu mal byť použitý postup podľa § 63 ods. 9 zákona o sociálnom poistení
- Sociálna poisťovňa nerešpektuje zákon o sociálnom poistení v prípade, ak takzvaný invalid z mladosti získa ešte pred dovŕšením 18. roku veku dobu dôchodkového poistenia a plošne (v rozpore s právnou úpravou) všetkým invalidom z mladosti určuje sumu invalidného dôchodku podľa § 73 ods. 3 zákona o sociálnom poistení.
10. Na základe uvedenej argumentácie žalobca navrhol, aby správny súd zrušil rozhodnutia Sociálnej poisťovne a vrátil vec Sociálnej poisťovni na ďalšie konanie.
Vyjadrenie žalovanej k správnej žalobe
11. Žalovaná vo vyjadrení k správnej žalobe navrhla, aby správny súd správnu žalobu žalobcu zamietol s tým, že postup pri posúdení žalobcovho nároku na priznanie invalidného dôchodku bol správny a v súlade s príslušnými právnymi predpismi o sociálnom poistení. Námietky žalobcu neuznala žalovaná za dôvodné. Žalovaná poukazovala na to, že:
- podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne pobočky Prievidza zo dňa 30.11.2021 je rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobcu slepota na obe oči, ktorá bola zaradená do kapitoly VII, oddiel A, položka 4 podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 80 %
- posudkový lekár vyhodnotil žalobcov zdravotný stav a dospel k záveru, že je invalidný podľa § 71 ods. 1 na účely § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 80 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou a invalidita vznikla v 4. roku veku
- zároveň dospel k záveru, že je súčasne invalidný aj podľa § 71 ods. 1 na účely § 70 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 80 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou a invalidita vznikla v čase nezaopatrenosti dieťaťa
- žalobcovi vznikla invalidita podľa § 71 ods. 1 na účely § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v 4. roku veku a na účely § 70 ods. 2 v čase nezaopatrenosti
- dátum vzniku invalidity podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení na účely § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení je v 4. roku veku, preto žalobca nemohol získať obdobie dobrovoľného dôchodkového
poistenia a ani obdobie dodatočne doplateného obdobia dôchodkového poistenia v rozsahu menej ako 1 rok pred vznikom invalidity
- žalobca dodatočným doplatením poistného na dôchodkové poistenie za obdobie od 01.01.2020 do 30.09.2020 a od 18.04.2021 do 31.07.2021 získal obdobie dôchodkového poistenia až po vzniku invalidity, preto získané obdobie dôchodkového poistenia nemá vplyv na vznik nároku na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, nakoľko nemá status poistenca
- získané obdobie dôchodkového poistenia dodatočným doplatením poistného nemá vplyv na nárok na určenie sumy invalidného dôchodku priznaného podľa § 70 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, nakoľko tento druh invalidného dôchodku nie je podmienený splnením potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia (podmienka získania potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia sa považuje za splnenú, neskúma sa), jeho vznik je viazaný najskôr na deň dovŕšenia 18. rokov veku a suma je určená podľa § 73 ods. 3 zákona o sociálnom poistení ako súčin osobného mzdového bodu v hodnote 0,67, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Preto žalobcovi nebolo možné určiť sumu invalidného dôchodku podľa § 73 ods. 1 zákona o sociálnom poistení
Posúdenie podstatných skutkových zistení a právnych argumentov správnym súdom
12. Na základe zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov prešiel od 1. júna 2023 výkon súdnictva z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov, konkrétne aj z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. Vzhľadom na uvedené je konanie pôvodne vedené na Krajskom súde v Trenčíne pod sp. zn. 12Sa/5/2023 vedené na Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. TN-12Sa/5/2023.
13. V priebehu súdneho konania bolo správnemu súdu oznámené, že žalobca si zvolil právneho zástupcu.
14. Na prejednanie veci správny súd nariadil pojednávanie podľa § 107 ods. 1 písm. d) Správneho súdu neho poriadku (ďalej len „SSP“) na deň 18.01.2024. Pojednávania pred správnym súdom sa zúčastnila poverená zástupkyňa žalovanej. Právnemu zástupcovi žalobcu bolo doručené predvolanie na pojednávanie dňa 08.12.2023 na základe fikcie doručenia. Žalobca priamo a ani prostredníctvom právneho zástupcu nepožiadal o odročenie pojednávania, neospravedlnil neúčasť na pojednávaní a ani neoznámil žiadne skutočnosti, ktoré by bránili v jeho účasti na pojednávaní. Preto správny súd vec prejednal na pojednávaní bez účasti žalobcu. Poverená zástupkyňa žalovanej sa na pojednávaní vyjadrila v zhode s obsahom písomného vyjadrenia k správnej žalobe.
15. Správna žaloba žalobcu je správnou žalobou fyzickej osoby v sociálnej veci (§ 199 ods. 1 písm. a) SSP), správny súd preto preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutia Sociálnej poisťovne a postup, ktorý ich vydaniu predchádzal, nielen v rozsahu a z dôvodov správnej žaloby, ale v celom rozsahu v zmysle ust. § 134 ods. 1 a 2 písm. d) a § 203 ods. 2 SSP. Správny súd vyhodnotil žalobné námietky obsiahnuté v správnej žalobe ako nedôvodné a mimo žalobných bodov nezistil také vady v postupe a v rozhodnutiach Sociálnej poisťovne, ktoré by zakladali dôvod pre zrušenie správnou žalobou napadnutého rozhodnutia žalovanej v zmysle § 191 ods. 1 SSP, preto správnu žalobu žalobcu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.
16. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP; (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
17. Podľa § 6 ods. 1 SSP; Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
18. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP; Správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.
19. Podľa § 134 SSP; (1) Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. (2) Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený, c) ide o veci podľa § 192, d) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba, e) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. d), f) vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa.
20. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP; Sociálnymi vecami na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.
21. Podľa § 203 ods. 2 SSP; Pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.
22. Podľa § 190 SSP; Ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
23. Podľa § 15 ods. 5 zákona o sociálnom poistení; Dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba môže byť fyzická osoba po dovŕšení 16 rokov veku, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, povolenie na prechodný pobyt alebo povolenie na trvalý pobyt a nemá priznaný predčasný starobný dôchodok.
24. Podľa § 60 ods. 5 zákona o sociálnom poistení; Obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie podľa § 142 ods. 3, za ktoré bolo dodatočne zaplatené poistné na dôchodkové poistenie.
25. Podľa § 70 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení; (1) Poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. (2) Fyzická osoba má nárok na invalidný dôchodok aj vtedy, ak sa stala invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt. Nárok na invalidný dôchodok tejto fyzickej osobe vzniká najskôr odo dňa dovŕšenia 18 rokov veku. Nárok na invalidný dôchodok má aj fyzická osoba, ktorá sa stala invalidnou počas doktorandského štúdia v dennej forme, nedovŕšila 26 rokov veku a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt.
26. Podľa § 71 ods. 1-3 zákona o sociálnom poistení; (1)Poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. (2) Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. (3) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.
27. Podľa § 73 ods. 1-4 zákona o sociálnom poistení; (1) Suma invalidného dôchodku poistenca, ktorý má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, sa určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa
pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako. (2) Suma invalidného dôchodku poistenca, ktorý má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70 %, sa určí ako súčin percentuálneho poklesu schopnosti poistenca vykonávať zárobkovú činnosť, priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako. (3) Suma invalidného dôchodku fyzickej osoby uvedenej v § 70 ods. 2, ktorá má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, sa určí ako súčin osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako. Osobný mzdový bod sa určuje na hodnotu 0,67. (4) Suma invalidného dôchodku fyzickej osoby uvedenej v § 70 ods. 2, ktorá má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70 %, sa určí ako súčin percentuálneho poklesu schopnosti tejto fyzickej osoby vykonávať zárobkovú činnosť, osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako. Na určenie osobného mzdového bodu platí odsek 3 druhá veta rovnako.
28. Podľa § 142 ods. 3 zákona o sociálnom poistení v znení platnom a účinnom v čase doplatenia poisteného; Poistné na dôchodkové poistenie sa môže zaplatiť aj dodatočne za obdobie, počas ktorého fyzická osoba a) mala prerušené poistenie podľa § 26, b) bola fyzickou osobou uvedenou v § 4 ods. 1 písm. d), c) bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie alebo d) sústavne sa pripravovala na povolanie štúdiom na strednej škole alebo na vysokej škole po dovŕšení 16 rokov veku.
29. Podstatou sporu medzi žalobcom a žalovanou je možnosť posúdenia nároku žalobcu na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení z dôvodu žalobcom dobrovoľne realizovaného doplatenia poistného na dôchodkové poistenie podľa § 142 ods. 3 písm. d) zákona o sociálnom poistení.
30. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalobca je invalidný pre ochorenie zaradené do kapitoly VII, oddiel A, položka č. 4 v rámci prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 80 %. Posudkový lekár určil, že invalidita žalobcu vznikla v 4. roku veku, t. j. 20.09.2007 podľa § 71 ods. 1 pre účely ustanovenia § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Taktiež určil, že invalidita vznikla v čase nezaopatrenosti dieťaťa podľa § 71 ods. 1 na účely § 70 ods. 2 zákona o sociálnom poistení. Žalobca v správnej žalobe nerozporoval posúdenie zdravotného stavu posudkovým lekárom (zaradenie ochorenia v rámci prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení) a ani to, že invalidita vznikla v 4. roku veku, t. j. 20.09.2007, čo je v čase, keď žalobca bol nezaopatreným dieťaťom. Zároveň nebolo sporné, že žalobca sa po dosiahnutí 16. roku veku sústavne pripravoval na budúce povolanie štúdiom (potvrdenie o štúdiu zo dňa 25.11.2021, ktoré je súčasťou administratívneho spisu) a že dodatočne zaplatil poistné na dôchodkové poistenie podľa § 142 ods. 3 písm. d) zákona o sociálnom poistení za obdobie od 01.01.2020 do 30.09.2020 a od 18.04.2021 do 31.07.2021.
31. Žalobca v správnej žalobe namietal, že dobrovoľne doplatil poistné na dôchodkové poistenie za uvedené obdobia, preto podľa jeho názoru Sociálna poisťovňa nemala v jeho prípade vypočítať invalidný dôchodok podľa § 73 ods. 3 zákona o sociálnom poistení (v nadväznosti na ustanovenie § 70 ods. 2 zákona o sociálnom poistení) ale podľa § 73 ods. 1 zákona o sociálnom poistení (v nadväznosti na ustanovenie § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení) a zohľadniť uvedené doplatené obdobie dôchodkového poistenia.
32. Zákon o sociálnom poistení rozlišuje dva druhy invalidných dôchodkov, a to invalidný dôchodok fyzickej osoby – poistenca, ktorý bol účastný na systéme dôchodkového poistenia a takýto poistenec má nárok na invalidný dôchodok vtedy, ak sa stal invalidným, získal potrebný počet rokov dôchodkového
poistenia uvedený v § 72 zákona o sociálnom poistení a nespĺňa ku dňu vzniku invalidity nárok na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Invalidný je poistenec vtedy, ak má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou (§ 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení). Ďalej zákon o sociálnom poistení rozlišuje tzv. invalidný dôchodok z mladosti upravený v § 70 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, na ktorý má nárok každá fyzická osoba, ktorá sa stala invalidnou v období, v ktorom bola nezaopatreným dieťaťom (§ 9 zákona o sociálnom poistení) a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, pričom nárok na invalidný dôchodok tejto fyzickej osobe vzniká najskôr od dovŕšenia 18. roku veku. Pri tzv. invalidnom dôchodku z mladosti zákon o sociálnom poistení nevyžaduje účasť fyzickej osoby na systéme dôchodkového zabezpečenia a nárok na túto dávku vzniká bez toho, aby bola vyžadovaná akákoľvek doba dôchodkového poistenia. Jedinou podmienkou je vznik invalidity v období, v ktorom je fyzická osoba nezaopatreným dieťaťom a trvalý pobyt na území SR. Je zrejmé, že jedným z hlavných princípov, na ktorých je založený systém sociálneho poistenia, je princíp zásluhovosti, ktorý sa v určitej miere odráža aj v invalidnom dôchodku poistenca, ktorý je upravený v § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení (v zohľadnení obdobia dôchodkového poistenia a vymeriavacích základov). Oproti tomu sa pri invalidnom dôchodku z mladosti podľa § 70 ods. 2 zákona o sociálnom poistení prejavuje princíp solidarity.
33. Správny súd odkazuje aj na pre vec podstatné závery rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/127/2009 zo dňa 27.01.2010. Najvyšší súd v tomto rozhodnutí uviedol: „Je nepochybné, že poistenec identifikovaný podľa § 15 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení má nárok na invalidný dôchodok, ak odo do dňa vzniku invalidity, ktorý určí posudkový lekár v posudku, dosiahne požadovanú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou a zároveň získa potrebnú dobu poistenia uvedenú v § 72 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Naproti tomu každá fyzická osoba, ktorá sa stane invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, má nárok na invalidný dôchodok od dovŕšenia veku 18 rokov veku. Zákonodarca jasne rozlišuje dve možnosti vzniku nároku na invalidný dôchodok. Prvou možnosťou je vznik nároku na invalidný dôchodok u poistenca, ktorý je buď povinne alebo dobrovoľne dôchodkovo poistený (pričom dobrovoľne poistenou môže byť fyzická osoba najskôr od 16 rokov veku) a druhou možnosťou je vznik nároku u fyzickej osoby, ak sa stala fyzická osoba invalidnou vo veku, keď bola nezaopatreným dieťaťom s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky. V oboch prípadoch je však potrebné, aby bol v lekárskom posudku určený deň vzniku invalidity. Ak ide o poistenca vždy, nakoľko to priamo vyplýva z ustanovenia § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a v prípade fyzickej osoby, ktorá je nezaopatreným dieťaťom vtedy, ak dovŕšilo vek 16 rokov, a to s ohľadom na skutočnosť, že aj toto nezaopatrené dieťa môže byť od dosiahnutia veku 16 rokov poistencom ako dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba. Zákon nevylučuje situáciu, že by nezaopatrené deti, ktoré sú dobrovoľne dôchodkovo poistené od dovŕšeného veku 16 rokov, nemohli byť poberateľmi invalidného dôchodku podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, pričom by im patril nárok iba na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.“
34. Pre zodpovedanie žalobcom prednesených námietok je potrebné uviesť, že je potrebné rozlišovať pojmy - vznik invalidity a vznik nároku na invalidný dôchodok. V zmysle § 70 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, ak sa fyzická osoba stala invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom, teda ak invalidita vznikla nezaopatrenému dieťaťu, t. j. v čase kedy bolo dieťa nezaopatrené, nárok na invalidný dôchodok vzniká dovŕšením 18. roku veku. Aj z ustanovenia § 70 ods. 2 zákona o sociálnom poistení je teda zrejmé, že sa rozlišuje dátum vzniku invalidity (prvá veta v § 70 ods. 2 zákona o sociálnom poistení – „sa stala invalidnou“) a dátum vzniku nároku na invalidný dôchodok (druhá veta v § 70 ods. 2 zákona o sociálnom poistení – „nárok na invalidný dôchodok vzniká“). Nie je sporné, že žalobcovi vznikol nárok na invalidný dôchodok dovŕšením 18. roku veku, t. j. 20.09.2021. Pokiaľ ide o určenie dátumu vzniku invalidity, táto bola určená dosiahnutím 4. roku veku t. j. 20.09.2007, čo žalobca nespochybňoval a z odborného lekárskeho posudku je zrejmé, že problémy so zrakom boli diagnostikované u žalobcu od narodenia. Dátum vzniku invalidity dovŕšením 4. roku veku je nepochybne vznik invalidity žalobcu v období, keď bol nezaopatreným dieťaťom (§9 zákona o sociálnom poistení).
35. Podstatný vo vzťahu k vzniku statusu poistenca na základe dobrovoľne doplateného poistného na dôchodkové poistenie a vo vzťahu k možnému vzniku nároku na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení je dátum vzniku invalidity a nie dátum vzniku nároku na invalidný dôchodok, čo vyplýva aj z vyššie citovanej právnej úpravy a aj z vyššie citovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu
SR. Ide o zásadnú skutočnosť, ktorá má rozhodujúci vplyv pre možnosť vzniku nároku na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Najvyšší súd v uvedenom rozhodnutí zdôraznil potrebu jednoznačného určenia dátumu vzniku invalidity, pretože je podstatné to, že poistné musí byť zaplatené pred dňom vzniku invalidity a nestačí, aby bolo zaplatené pred vznikom nároku na invalidný dôchodok. Pre možnosť posúdenia nároku podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení sa vyžaduje, aby žiadateľ bol poistencom a tento status môže dosiahnuť len osoba po dovŕšení 16. roku veku. Zároveň musí vznik statusu poistenca predchádzať dátumu vzniku invalidity. U žalobcu vznikla invalidita dovŕšením 4. roku veku (t. j. 20.09.2007), preto doplatenie poistného za obdobie od 01.01.2020 do 30.09.2020 a od 18.04.2021 do 31.07.2021, teda za obdobie po dovŕšení 16. roku veku, ktoré spadá do obdobia po vzniku invalidity, nemôže mať za následok vznik nároku na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení.
36. Správny súd poukazuje aj na závery rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1So/16/2016 zo dňa 27.06.2017, v ktorom Najvyšší súd SR uviedol, že niet pochýb o tom, že zákon o sociálnom poistení v § 142 ods. 3 písm. d) umožňuje na účely budúcich dôchodkových nárokov zaplatenie poistného na dôchodkové poistenie aj dodatočne za obdobie, počas ktorého sa fyzická osoba sústavne pripravovala na povolanie štúdiom na strednej škole, nemožno však opomenúť fakt, že aj dôchodkové poistenie vychádza zo všeobecných princípov poistenia ako vzťahu medzi poistníkom a poisťovňou, v ktorom sa poisťovňa zaväzuje poskytnúť poistenému poistné plnenie pre prípad budúcej poistnej udalosti, o ktorej sa nevie, či a kedy nastane. Pri rešpektovaní tohto základného princípu poistenia je vylúčené, aby platne vzniklo poistenie po poistnej udalosti, teda po vzniku právneho dôvodu, na základe ktorého má poisťovňa plniť. Náhodnosť poistnej udalosti (v tomto prípade vznik invalidity), teda neistota, či vôbec nastane, je totiž v takomto prípade vylúčená.
37. Napriek tomu, že žalobca dodatočne zaplatil poistné na dôchodkové poistenie za obdobie od 01.01.2020 do 30.09.2020 a od 18.04.2021 do 31.07.2021, nebolo možné toto obdobie zohľadniť pri určení výšky invalidného dôchodku. Žalobcovi v dôsledku doplatenia poistného za toto obdobie nevznikol nárok na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, pretože status poistenca na základe dobrovoľne doplatného poistného mu vznikol až po vzniku invalidity. Pre určenie invalidného dôchodku podľa § 70 ods. 2 zákona o sociálnom poistení zákon neumožňuje zohľadniť obdobie dôchodkového poistenia. Je pravdou, že posudkový lekár v lekárskej správe, ktorej súčasťou je odborný lekársky posudok, uviedol dva spôsoby určenia dátumu vzniku invalidity, a to pre účely ustanovenia § 70 ods. 1 a pre účely ustanovenia § 70 ods. 2 zákona o sociálnom poistení. Táto skutočnosť potom u žalobcu mohla navodzovať dojem, že jeho nárok na invalidný dôchodok mal byť posúdený podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení.
38. Dátum vzniku invalidity by mal byť vždy určený konkrétnym dátumom alebo aj slovným vyjadrením, z ktorého ale nie sú pochybnosti o tom, aký konkrétny dátum to je. V prejednávanej veci je nepochybné, že invalidita žalobcu vznikla v čase nezaopatrenosti a pred dovŕšením 16. roku veku, čo je podstatné pre vznik nároku na invalidný dôchodok z mladosti podľa § 70 ods. 2 zákona o sociálnom poistení. Posudkový lekár určil dátum vzniku invalidity aj pre účely ustanovenia § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení preto, že žalobca doplatil poistné na dôchodkové poistenie po dovŕšení 16. roku veku - stal sa dobrovoľne dôchodkovo poistenou osobou, preto bolo podstatné určenie konkrétneho dátumu vzniku invalidity z toho hľadiska, či mu nemohol vzniknúť nárok na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení - ako poistencovi, ktorý sa stal dobrovoľne dôchodkovo poistenou osobou po dovŕšení 16. roku veku, ak by vznikla invalidita po tom, ako sa stal poistencom z titulu dobrovoľného zaplatenia poistného. Podstatné by teda mohlo byť to, že invalidita by vznikla po dovŕšení 16. roku veku a pred vznikom invalidity by bolo doplatené poistné dobrovoľne - teda pred vznikom invalidity by bol založený status poistenca. U žalobcu je ale nepochybné, že invalidita vznikla pred dovŕšením 16. roku veku (dovŕšením 4. roku veku), preto sa nemohol stať poistencom titulom dobrovoľného doplatenia poistného na dôchodkové poistenie pred vznikom invalidity, čo je možné len za po dovŕšení 16. roku veku.
39. Správny súd vyhodnotil žalobné námietky žalobcu ako nedôvodné a mimo žalobných bodov nezistil vady v postupe a v rozhodnutiach Sociálnej poisťovne. Na záver sa žiada ešte uviesť, že nie je úplne odôvodnený dátum vzniku invalidity - k 4. roku veku. Posudkový lekár neodôvodňuje napríklad to, že pri dosiahnutí 4. roku veku sa dá „uzavrieť“ vývoj zdravotného stavu. Je ale nepochybné, že invalidita vznikla pred dovŕšením 16. roku veku, že žalobca mal problémy so zrakom od narodenia, preto tento
nedostatok v odôvodnení lekárskeho posudku nie je takou vadou, ktorá by mohla mať akýkoľvek vplyv na zákonnosť rozhodnutia vo vzťahu k vzniku nároku na invalidný dôchodok. Podstatné by to bolo v prípade, ak by invalidita vznikla po dovŕšení 16. roku veku.
40. Správny súd ešte uvádza, že Sociálna poisťovňa rešpektovala ustálenú rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR. Zároveň je potrebné uviesť, že na túto rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR nadväzuje aj Najvyšší správny súd SR – napr. rozhodnutie sp. zn. 7Ssk/64/2022 zo dňa 27.06.2023.
41. Podľa § 167 ods. 1 SSP; Správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.
42. Žalobca bol v konaní pred správnym súdom neúspešný, preto mu správny súd nepriznal právo na náhradu trov konania podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario.
Poučenie:
Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.).
O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).
Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 2 písm. b) SSP).