Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_19C-9-2023.pdf
PDF · 143.51 KB
Case nature
Area
Subarea
19C/9/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Košice sudkyňou A. B. C. v spore žalobcu: D. E., nar. XX.X.XXXX, bytom F. XXX/X, XXX XX C., adresa na doručovanie: G. XX/X, XXX XX H. I. J., zastúpeného A. K. L., advokátom so sídlom D. M. XXX, XXX XX J., proti žalovanej: N., B., D., so sídlom: M. XX, XXX XX F., IČO: XX XXX XXX, zastúpenej AK A. K. C., C., D., N., so sídlom: F. X, XXX XX F., IČO: XX XXX XXX, o zaplatenie 1 560,- Eur s prísl. takto
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 1 560,- Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne z uvedenej sumy od 12.1.2023 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšnom rozsahu úroku z omeškania žalobu zamieta.
III. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 6.3.2023 domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu čiastku vo výške 1 560,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,5% ročne z uvedenej sumy od 12.1.2023 do zaplatenia, a aby mu nahradila trovy konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že uznesením O. N. F. P. zo dňa X.X.XXXX, sp. zn. XXXXX/XXX/XXXX súd vyhlásil konkurz na majetok dlžníka J. J., nar. X.X.XXXX a ustanovil do funkcie správcu podstaty A. J. C., správcu. Napriek niekoľkým výzvam správcu na žalovanú na vydanie konkurzného majetku formou financií pochádzajúcich z III. piliera (podľa názoru žalobcu pohľadávka vždy patrila do konkurzu) tieto z jeho strany neboli vyplatené, tento majetok podliehajúci konkurzu ostal vo forme peňažnej pohľadávky, preto správca dňa 1.7.2022 doručil žalovanému výpoveď účastníckej zmluvy č. XXXXXXXXX. Dňa 21.12.2022 bolo v Obchodnom vestníku č. XXX/XXXX (zverejnenie č. F.) zverejnené doplnenie súpisu všeobecnej podstaty o spisovú zložku majetku pohľadávka vo výške 1 560,- Eur vyplývajúca z účastníckej zmluvy č. XXXXXXXXX a doplnkového dôchodkového fondu (III. pilier) pripadajúca na zamestnanca (dlžníka), ktoré vznikli z ukončenia zmluvy výpoveďou. Dňa XX.X.XXXX (zrejme chyba, malo byť uvedené XX.XX.XXXX) zverejnil správca ponukové konanie (Obchodný vestník č. XXX/XXXX, F.), ktoré prebehlo a úspešným záujemcom bol žalobca. Dňa XX.X.XXXX uzatvoril správca so žalobcom zmluvu o postúpení pohľadávky, na základe ktorej sa žalobca stal veriteľom pohľadávky vo výške 1 560,- Eur voči žalovanej titulom nárokov vyplývajúcich z účastníckej zmluvy č. XXXXXXXXX a doplnkového dôchodkového fondu (III. pilier) pripadajúce na zamestnanca. Dňa XX.X.XXXX bolo žalovanej doručené oznámenie postúpenia pohľadávky spolu s predžalobnou výzvou k úhrade pohľadávky, k úhrade pohľadávky však nedošlo.
2. K žalobe pripojil uznesenie O. N. F. P., sp. zn.: XXXXX/XXX/XXXX zo dňa X.X.XXXX (čl. 11 – 12), výzvu na úhradu zo dňa XX.X.XXXX (čl. 18), žiadosť o poskytnutie súčinnosti sp. zn, XXXXX/
XXX/XXXX; spr.: N. – odpoveď zo dňa XX.X.XXXX (čl. 19 – 20), informáciu o stave osobného účtu (čl. 21), výpoveď účastníckej zmluvy č. XXXXXXXXX zo dňa X.X.XXXX (čl. 13), výpoveď účastníckej zmluvy č. XXXXXXXXX sp. zn. XXXXX/XXX/XXXX; spr.: N. – odpoveď zo dňa X.X.XXXX (čl. 21 – 22), oznámenie správcov zo dňa XX.XX.XXXX – Obchodný vestník č. XXX/XXXX (čl. 23), Zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa XX.X.XXXX (čl. 4 – 6), oznámenie postúpenia pohľadávky spolu s predžalobnou výzvou k úhrade pohľadávky zo dňa XX.X.XXXX (čl. 17), vyjadrenie k predžalobnej výzve zo dňa XX.X.XXXX (čl. 10).
3. Vyjadrením zo dňa 18.7.2023 žalobca svoju argumentáciu doplnil tak, že uviedol, že zmluva o postúpení pohľadávky bola uzatvorená dňa XX.X.XXXX v čase, kedy zákon o konkurze zaraďoval do konkurzu aj pohľadávku, ktorá bola predmetom zmluvy o postúpení, pričom ďalej už nepredstavuje príspevky zamestnanca na doplnkové dôchodkové sporenie, ale ide o pohľadávku žalobcu, ktorej právnym dôvodom vzniku je odstúpenie od účastníckej zmluvy č. XXXXXXXXX, kedy účastníci takejto zmluvy sú povinní vrátiť si poskytnuté plnenia ako bezdôvodné obohatenie. Na uvedenom závere nič nemení ani to, že aktuálne ust. § 115 ods. 4 a ust. § 243p ods. 4 Exekučného poriadku prešlo novelizáciou a postúpenie pohľadávky z januára 2023 je bezvadný právny úkon, nakoľko v čase postúpenia pohľadávka podliehala konkurzu.
4. Žalovaná sa k veci vyjadrila vyjadrením zo dňa XX.X.XXXX, v ktorom uviedla, že skutkový stav medzi stranami nie je sporný a vyplýva z listinných dôkazov priložených k žalobe a tých, ktoré tvoria prílohy vyjadrenia žalovanej, pričom podstata sporu medzi stranami spočíva v právnom posúdení uplatneného nároku. Uviedla, že dňa X.XX.XXXX bola uzatvorená účastnícka zmluva o doplnkovom dôchodkovom sporení č. XXXXXXXXX medzi žalovanou a dlžníkom, následne bolo uznesením zo dňa X.X.XXXX na majetok dlžníka vyhlásený konkurz, žalovaná správcovi konkurznej podstaty dňa XX.X.XXXX poskytla súčinnosť a zaslala mu potvrdenie o stave osobného účtu dlžníka v doplnkových dôchodkových fondoch s rozdelením na príspevky zaplatené účastníkom a príspevky zaplatené jeho zamestnávateľom, dňa X.X.XXXX bola žalovanej doručená výpoveď účastníckej zmluvy č. XXXXXXXXX zo dňa X.X.XXXX, žalovaná sa k výpovedi vyjadrila dňa X.X.XXXX a poukázala na to, že právna úprava doplnkového sporenia nepozná výpoveď ako zákonný spôsob ukončenia trvania účastníckej zmluvy, ani neobsahuje žiadne ustanovenie, na základe ktorého by bolo možné v tomto prípade vyplatiť požadovanú sumu, následne bolo dňa XX.XX.XXXX zverejnené doplnenie súpisu všeobecnej podstaty o novú súpisovú zložku majetku, následne došlo k uzatvoreniu zmluvy o postúpení pohľadávok medzi správcom konkurznej podstaty a žalobcom, postúpenie bolo oznámené žalovanej a súčasne bola vyzvaná na zaplatenie žalovanej sumy 1 560,- Eur, pričom žalovaná sa k výzve vyjadrila dňa XX.X.XXXX. K právnej argumentácii sa žalovaná vyjadrila v zmysle, že právne vzťahy týkajúce sa účastníckej zmluvy dlžníka je potrebné posudzovať podľa zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákona o DSS“), pričom bezdôvodné obohatenie žalovanej je vzhľadom na príslušné ustanovenia tohto zákona vylúčené, nakoľko žalovaná sa nestáva vlastníkom príspevkov účastníkov, pričom táto len vytvára doplnkové dôchodkové fondy – príspevkové, na ktorých zhromažďuje príspevky účastníkov a zamestnávateľov a výplatné, príspevky sú spoločným majetkom účastníkov, nie majetkom žalovanej, pričom ustanovenia OZ o spoluvlastníctve sa nepoužijú, majetok fondov je oddelený od majetku žalovanej, z tohto dôvodu sa žalovaná nemohla bezdôvodne obohatiť, pretože sa nikdy nestala ani nemohla stať vlastníkom príspevkov platených účastníkom – dlžníkom, ním platené príspevky sú spoločným majetkom všetkých účastníkov, pričom sa nejedná o podielové spoluvlastníctvo, ale osobitnú formu spoločného majetku, žalovanej ukladá zákon povinnosť nakladať s týmto spoločným majetkom účastníkov výlučne v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 650/2004 Z. z. o DSS. Uzatvorením účastníckej zmluvy sa príspevky dlžníka stávali spoločným majetkom všetkých sporiteľov, v ktorom mal dlžník počet dôchodkových jednotiek. Uviedol, že zámerom zákonodarcu výkladom a contrario síce bolo zahrnutie podielu na majetku v príspevkovom doplnkovom fonde v rozsahu zodpovedajúcemu zaplateným príspevkom zamestnanca, avšak tento zámer nenašiel žiadny odkaz v príslušnej právnej úprave zákona o DDS, keďže táto úprava s takýmto dôvodom pre vyplatenie prostriedkov z príspevkového doplnkového dôchodkového fondu nepočítala. Ďalej uviedla, že nepovažuje výpoveď účastníckej zmluvy za platný právny úkon, uviedla, že podiel dlžníka na majetku v rozsahu tvorenom jeho príspevkami už je súčasťou konkurznej podstaty a výpoveď nevyvolala žiadny právny následok (tento účinok nastal už pred tým zo zákona vyhlásením konkurzu a nie výpoveďou) a v zostávajúcom rozsahu práv a povinností vyplývajúcich z účastníckej zmluvy (v rozsahu príspevkov zamestnávateľa) správca nenakladal s majetkom podliehajúcim konkurzu, ale nad rámec svojho zákonného oprávnenia. Uviedla, že neexistuje žiaden právny režim, čo sa má stať s príspevkami
zamestnávateľa, a preto neexistuje žiaden dôvod, prečo by mal byť osobný účet účastníka zrušený, keďže sú na ňom príspevky, ktoré konkurzu nepodliehajú, pričom keďže neexistuje žiadny iný právny titul k vedeniu tohto účtu než účastnícka zmluva, je nutné dospieť k záveru, že táto v dôsledku výpovede zaniknúť nemohla, resp. že správca konkurznej podstaty nemal právo túto zmluvu vypovedať, pretože tým nakladal s majetkom, ktorý konkurzu nepodlieha. Uviedla, že výpočet spôsobov zániku účastníckej zmluvy v ust. § 57 ods. 5 zákona o DDS je taxatívny, výpoveď nepozná a ustanovenia OZ o výpovedi sa nepoužijú (§ 57 ods. 8 zákona o DDS). Ďalej uviedla, že podiel účastníka na majetku v príspevkovom doplnkovom dôchodkovom fonde nie je jeho pohľadávkou voči doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, je to osobitná majetková hodnota, ktorá sa môže stať pohľadávkou len za splnenia osobitných zákonných podmienok, ktoré vo vzťahu k účastníckej zmluve splnené neboli, preto navrhla, aby súd podanú žalobu zamietol. K vyjadreniu priložila účastnícku zmluvu o doplnkovom dôchodkovom sporení č. XXXXXXXXX, dohodu o zrážkach zo mzdy zo dňa X.XX.XXXX, žiadosť o poskytnutie súčinnosti sp. zn. XXXXX/XXX/ XXXX; spr.: N. – odpoveď zo dňa XX.X.XXXX, informáciu o stave osobného účtu, výpoveď účastníckej zmluvy zo dňa X.X.XXXX.
5. Žalobca sa k veci vyjadril replikou zo dňa X.XX.XXXX, v rámci ktorej uviedol, že tvrdenie žalovanej je zavádzajúce, popierajúce zmysel a účel konkurzného konania, žiadne ustanovenie zákona o konkurze nezakazuje správcovi vypovedať zmluvu, ktorá bola uzatvorená podľa osobitného zákona, pričom ani skutočnosť, že tento zákon neupravuje špecifický spôsob zrušenie účastníckej zmluvy výpoveďou, nevylučuje, že v prípade konkurzu sa uplatní špeciálna právna úprava obsiahnutá v zákone o konkurze, na postup v konkurznom konaní sa uplatní špeciálna právna úprava obsiahnutá v zákone o konkurze, iný výklad by viedol k záveru, ktorý by sa priečil samotnej podstate konkurzného konania, pretože správca by v prospech majetkovej podstaty dlžníka nemohol zabezpečiť jeho majetok, z ktorého by sa následne uspokojovali veritelia dlžníka, ust. § 167d zákona o konkurze je nástrojom v rukách správcov dlžníkov, ktorým zabezpečujú prílev majetku do konkurznej podstaty, aby sa dosiahol cieľ konkurzného konania voči fyzickej osobe, pričom toto ustanovenie nie je limitované na to, podľa akého zákona alebo z akého titulu vznikol právny úkon, ktorý sa má vypovedať, dôvodová správa k zákona č. 377/2016 Z. z., ktorým sa zaviedlo ust. § 167d zákona o konkurze hovorí, že ako účinok vyhlásenia konkurzu na majetok fyzickej osoby sa osobitne upravuje možnosť vypovedania prebiehajúcich zmlúv, bez ohľadu na to, či ide o zmluvy na dobu určitú alebo neurčitú, je možnosť ich ukončenia výpoveďou, pričom ak by malo existovať obmedzenie vypovedania alebo odstúpenia od účastníckej zmluvy podľa zákona o DDS, malo by to byť explicitne uvedené tak ako sa výslovne spomínajú napr. zmluvy a dohody podľa zákonníka práce. Ďalej uviedol, že spôsoby ukončenia zmluvy uvedené v zákone o DDS sa týkajú ukončenia účastníckej zmluvy za „bežných okolností“, teda za stavu, kedy ani jedna zo zmluvných strán nie je v konkurze, preto žalobca tvrdí, že výpoveď účastníckej zmluvy je platná a účinná. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaná je subjektom, ktorý prijímal príspevky a po zrušení zmluvy je povinná tieto vydať, pretože zanikol dôvod, pre ktorý ich prijímala. Uviedol ďalej, že pokiaľ by aj zákon o DSS neupravoval úpravu, ako s týmito peniazmi naložiť po zrušení zmluvy správcom, má sa aplikovať analógia iuris vo vzťahu k Občianskemu zákonníku, konkrétne k ustanoveniam o bezdôvodnom obohatení, inak by nastal absurdný stav, kedy by zanikol právny titul (účastnícka zmluva), ale dôchodková spoločnosť by si príspevky jednoducho ponechala, lebo niet zákonnej úpravy, poukázal na ust. § 853 ods. 1 OZ.
6. Žalovaná sa k veci vyjadrila v duplike zo dňa XX.XX.XXXX, v ktorej uviedla, že žalovaná zotrváva na svojej procesnej obrane v celom rozsahu, skutkový stav je nesporný, predmetom je právne posúdenie otázok – platnosti výpovede účastníckej zmluvy, právnych účinkov výpovede a bezdôvodného obohatenia na strane žalovanej. Uviedla, že účel konkurzného konania – uspokojenie veriteľov nebol naplnený v žiadnom rozsahu, nakoľko konkurz na majetok dlžníka bol ukončený dňa XX.X.XXXX z dôvodu, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu. Ďalej opätovne uviedla, že účastníckou zmluvou dlžníka bola založená povinnosť viesť účet doplnkového dôchodkového sporenia tvorený z príspevkov tak dlžníka ako zamestnanca aj jeho zamestnávateľa a výpoveď by predpokladala právny následok v podobe zániku účtu, avšak na účte sú aj príspevky platené zamestnávateľom, ktoré zákon výslovne vylučoval z exekúcie, ako aj z konkurznej podstaty, preto správca nebol oprávnený túto zmluvu vypovedať, lebo tým nenakladal len s majetkom tvoriacim konkurznú podstatu, ale z prevažnej miery s majetok, ktorý konkurznú podstatu netvorí a je z nej vylúčený, preto žalovaná naďalej vedie účet dlžníka v doplnkovom dôchodkovom fonde. Trvá teda na tom, že správca prekročil zákonom zverené oprávnenie konať v mene dlžníka, ktoré oprávnenie má správca len vo vzťahu k majetku tvoriacemu konkurznú podstatu a nie vo vzťahu k inému majetku, čo spôsobuje neplatnosť výpovede ako celku. Ďalej uviedla, že podľa jej názoru zákonodarca nemal v úmysle, aby exekúcia, či vyhlásenie konkurzu
mali za následok zánik účastníckej zmluvy, a to ani výpoveďou. Opätovne uviedla, že príspevky dlžníka žalovaná len vedie na účte dlžníka, ale tieto peniaze jej nepatria, sú spoločným majetkom všetkých účastníkov, nie sú majetkom žalovanej. Uviedla, že zodpovedanie tejto otázky je podstatné z hľadiska pasívnej vecnej legitimácie v konaní, nakoľko žaloba smeruje k tomu, aby žalovaná zaplatila prostriedky z vlastných zdrojov a nie z doplnkového dôchodkového fondu, na ktorom tieto prostriedky sú vedené a žalovaná tento fond len spravuje, podľa jej názoru teda žalovaná nemôže byť zaviazaná k tomu, aby z vlastných prostriedkov dotovala platby za účastníkov z fondov, keďže žalovaná tieto fondy len spravuje, a to oddelene od svojho majetku, v žiadnom prípade sa teda nemôže jednať o bezdôvodné obohatenie, nakoľko žalovaná sa o nič neobohatila. Uviedla, že len spravuje majetok sporiteľov a súčasťou tejto správy je aj vyplácanie peňazí zo spoločného majetku, avšak len po splnení zákonných podmienok, pričom žalovanej nebolo doposiaľ preukázané, že by nastala niektorá zo skutočností, s ktorými by zákon spájal možnosť vyplatiť žalobcovi prostriedky z doplnkového dôchodkového fondu. K duplike pripojila oznámenie č. Obchodného vestníka XX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX, ktorou správca konkurznej podstaty dlžníka oznámil, že konkurzná podstata dlžníka nepokryje náklady konkurzu a uvedeným oznámením sa konkurz končí.
7. Konajúci súd vykonal vo veci dokazovanie listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu a zistil nasledovný skutkový stav.
8. Z účastníckej zmluvy o doplnkovom dôchodkovom sporení č. XXXXXXXXX zo dňa X.XX.XXXX súd zistil, že žalovaná s dlžníkom – J. J. uzatvorila zmluvu, ktorej predmetom je úprava práv a povinností zmluvných strán pri ich účasti na doplnkovom dôchodkovom sporení, dlžník sa ňou zaviazal, že bude platiť príspevky na dds mesačne vo výške 30 Eur zo zúčtovanej mzdy.
9. Z dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa X.XX.XXXX súd zistil, že dlžník so svojim zamestnávateľom Q. F., N. uzatvoril dohodu, na základe ktorej dlžník umožnil zamestnávateľovi vykonávať pravidelne mesačne zrážky zo mzdy na dds vo výške 30,- Eur mesačne.
10. Z uznesenia Okresného súdu Košice I, sp. zn.: XXXXX/XXX/XXXX zo dňa X.X.XXXX (čl. 11 – 12) súd zistil, že Okresný súd Košice I vyhlásil na majetok dlžníka konkurz.
11. Z výzvy na úhradu zo dňa XX.X.XXXX (čl. 18) súd zistil, že správca konkurznej podstaty dlžníka vyzval žalovanú, aby v súlade s ust. § 167h ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z., ust. § 167h ods. 4 zákona č. 7/2005 Z. z. a ust. § 115 ods. 4 zákona č. 233/1995 Z. z. zaslal finančné prostriedky vyplývajúce z účastníckej zmluvy č. XXXXXXXXX predstavujúce príspevky od samotného dlžníka, ktoré sa nachádzajú na účte dlžníka do XX.X.XXXX, na účet správcu.
12. Zo žiadosti o poskytnutie súčinnosti sp. zn, XXXXX/XXX/XXXX; spr.: N. – odpoveď zo dňa XX.X.XXXX (čl. 19 – 20) súd zistil, že žalovaná oznámila správcovi konkurznej podstaty dlžníka, že dlžník má vedenú účastnícku zmluvu od X.XX.XXXX a že výplatu – predčasný výber je možné uskutočniť až po X.XX.XXXX po doložení tam uvedených dokladov.
13. Z informácie o stave osobného účtu (čl. 21) súd zistil, že účastník – dlžník mal do XX.X.XXXX I. účte svoje príspevky v hodnote 1 560,- Eur.
14. Z výpovede účastníckej zmluvy č. XXXXXXXXX zo dňa X.X.XXXX (čl. 13) súd zistil, že správca konkurznej podstaty dlžníka po tom, čo mu žalovaná oznámila, že nevykoná predčasný výber pre účely dosiahnutia účelu konkurzného konania vypovedal účastnícku zmluvu č. 200663154 v mene dlžníka v zmysle ust. § 167d ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z., uviedol, že výpoveď je účinná doručením druhej zmluvnej strane, a že žiada žalovanú, aby poukázala finančné prostriedky predstavujúce príspevky od dlžníka k XX.X.XXXX na daný účet.
15. Z výpovede účastníckej zmluvy č. XXXXXXXXX sp. zn. XXXXX/XXX/XXXX; spr.: N. – odpoveď zo dňa X.X.XXXX (čl. 21 – 22) súd zistil, že žalovaná uviedla, že dňa X.X.XXXX jej bola doručená výpoveď účastníckej zmluvy dlžníka od správcu konkurznej podstaty dlžníka, že táto je podľa nej nad rámec oprávnenia správcu, že zákon o DDS neumožňuje ukončiť účastnícku zmluvu výpoveďou a že žalovanej nevyplýva z podanej výpovede spôsob, akým by mohla nakladať s majetkom, resp. doplnkovými dôchodkovými jednotkami dlžníka, že táto môže vyplatiť prostriedky z osobného účtu
účastníka len za splnenia zákonných podmienok definovaných v zákone o DDS, pričom vyplatenie sumy nad rámec zákona by bolo porušením jej povinnosti.
16. Z oznámenie správcov zo dňa XX.XX.XXXX – Obchodný vestník č. XXX/XXXX (čl. 23) súd zistil, že správca konkurznej podstaty dlžníka doplnil súpis všeobecnej podstaty o novú súpisovú zložku, nároky vyplývajúce z účastníckej zmluvy č. XXXXXXXXX a doplnkového dôchodkového fondu (III. pilier) pripadajúce na zamestnanca, ktoré vznikli odstúpením od zmluvy vo výške 1 560,- Eur.
17. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa XX.X.XXXX (čl. 4 – 6) súd zistil, že medzi žalobcom a správcom konkurznej podstaty úpadcu bola dňa XX.X.XXXX uzatvorená zmluva, ktorej predmetom bolo postúpenie peňažnej pohľadávky vo výške 1 560,- Eur z titulu nárokov vyplývajúcich z účastníckej zmluvy č. XXXXXXXXX a doplnkového dôchodkového fondu (III. pilier) pripadajúce na zamestnanca, ktoré vznikli z ukončenia zmluvy výpoveďou, vrátane celého príslušenstva a so všetkými právami s ňou spojenými.
18. Z oznámenia správcu konkurznej podstaty dlžníka č. Obchodného vestníka XX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX súd zistil, že správca konkurznej podstaty oznámil, že konkurzná podstata dlžníka v uvedenej veci nepokryje náklady konkurzu a oznámením v Obchodnom vestníku sa konkurz končí.
19. Z oznámenia postúpenia pohľadávky spolu s predžalobnou výzvou k úhrade pohľadávky zo dňa XX.X.XXXX (čl. 17) súd zistil, že žalobca oznámil žalovanej, že došlo k postúpeniu pohľadávky dlžníka voči žalovanej na žalobcu a vyzval ju na úhradu záväzku. Zároveň navrhol mimosúdne urovnanie vo výške 1 000,- Eur.
20. Z vyjadrenia k predžalobnej výzve zo dňa XX.X.XXXX (čl. 10) súd zistil, že žalovaná oznámila žalobcovi, že doposiaľ nedošlo k ukončeniu účastníckej zmluvy jedným z taxatívne v zákona o DDS uvedeným spôsobom, uviedla, že podiel účastníka na majetku v DD fonde nie je pohľadávkou voči žalovanej, je to osobitná majetková hodnota, ktorá sa môže stať pohľadávkou len za splnenia zákonných podmienok uvedených v zákone o DDS, pričom tieto podmienky doposiaľ splnené neboli, preto nie je možné výzve žalobcu vyhovieť.
21. Zistený skutkový stav súd posúdil podľa nasledovných právnych noriem.
22. Podľa ust. § 167a ods. 3 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o konkurze“ a/alebo „zákon č. 7/2005 Z. z.“) platí, že vyhlásením konkurzu sa začína konkurz. Konkurz sa považuje za vyhlásený zverejnením rozhodnutia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku.
23. Podľa ust. § 167h ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. platí, že konkurzu podlieha majetok, ktorý patril dlžníkovi ku dňu vyhlásenia konkurzu. Konkurzu podlieha tiež výťažok získaný správou a speňažením takéhoto majetku.
24. Podľa ust. § 167h ods. 4 zákona č. 7/2005 Z. z. platí, že konkurzu nepodlieha nepostihnuteľná hodnota obydlia dlžníka a majetok dlžníka, ktorý nemožno postihnúť v exekúcii.
25. Podľa ust. § 114 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej aj „Exekučný poriadok“ a/alebo „zákon č. 233/1995 Z. z.) platného a účinného od 01.12.2021 do 31.03.2023 platilo, že exekúciou nemožno postihnúť veci, ktorých predaj je podľa osobitných predpisov zakázaný alebo ktoré podľa osobitných predpisov exekúcii nepodliehajú.
26. Podľa ust. § 115 ods. 4 zákona č. 233/1995 Z. z. platného a účinného od 01.12.2021 do 31.03.2023 platilo, že z exekúcie je vylúčený podiel sporiteľa na majetku v dôchodkovom fonde a podiel účastníka na majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde zodpovedajúci výške príspevkov zamestnávateľa zaplatených za tohto účastníka a výnosov z ich investovania.
27. Podľa ust. § 75 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z. z. platí, že ten, kto má u seba záznamy alebo dokumenty týkajúce sa majetku podliehajúceho konkurzu alebo majetok podliehajúci konkurzu, je povinný to
oznámiť správcovi, len čo sa dozvie o vyhlásení konkurzu. Tretia osoba je povinná umožniť správcovi tieto záznamy, dokumenty alebo majetok prehliadnuť a na písomnú žiadosť tieto záznamy, dokumenty alebo majetok správcovi vydať alebo urobiť iné opatrenie požadované správcom na zabezpečenie týchto záznamov, dokumentov alebo majetku.
28. Podľa ust. § 196 zákona č. 7/2005 Z. z. platí, že ak tento zákon neustanovuje inak, na začatie konkurzného konania, na konkurzné konanie, na začatie reštrukturalizačného konania, na reštrukturalizačné konanie a konanie o oddlžení (ďalej len „konanie podľa tohto zákona“) sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
29. Podľa čl. 4 ods. 1 CSP platí, že ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.
30. Podľa ust. § 563 Občianskeho zákonníka platí, že ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
31. Podľa ust. § 167q ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. platí, že ak súčasťou konkurznej podstaty sú pohľadávky dlžníka, správca sa ich pokúsi vymôcť; žaloby o ich zaplatenie na súde alebo na inom príslušnom orgáne však nepodáva. Ak sa to správcovi nepodarí ani do šiestich mesiacov od vyhlásenia konkurzu, pohľadávky speňaží postúpením ako hnuteľné veci. Dojednaniami, ktoré zakazujú alebo obmedzujú postúpenie pohľadávky, správca nie je viazaný. Tieto obmedzenia postúpením pohľadávky zanikajú.
32. Podľa ust. § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka platí, že veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
33. Podľa ust. § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka platí, že s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
34. Podľa ust. § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka platí, že postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.
35. Podľa ust. § 22 ods. 1 zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov platí, že doplnková dôchodková spoločnosť je akciová spoločnosť so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorej predmetom činnosti je vytváranie a správa doplnkových dôchodkových fondov na účel vykonávania doplnkového dôchodkového sporenia, a to na základe povolenia na vznik a činnosť doplnkovej dôchodkovej spoločnosti (ďalej len „povolenie“) udeleného Národnou bankou Slovenska.
36. Podľa ust. § 22 ods. 2 písm. a) zákona č. 650/2004 Z. z. platí, že správa doplnkového dôchodkového fondu je výber príspevkov a vymáhanie príspevkov.
37. Podľa ust. § 15 zákona č. 650/2004 Z. z. platí, že z doplnkového dôchodkového sporenia sa za podmienok ustanovených týmto zákonom vyplácajú tieto dávky: a) doplnkový starobný dôchodok, (...), b) doplnkový výsluhový dôchodok, (...), c) jednorazové vyrovnanie, d) predčasný výber.
38. Podľa ust. § 20 ods. 1 zákona č. 650/2004 Z. z. platí, že doplnková dôchodková spoločnosť je povinná vyplatiť dočasný doplnkový starobný dôchodok, dočasný doplnkový výsluhový dôchodok, jednorazové vyrovnanie a predčasný výber, ak o ne účastník požiada po splnení podmienok na ich vyplácanie ustanovených týmto zákonom. Účastník podáva žiadosť o výplatu dávok uvedených v § 15 doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, s ktorou má uzatvorenú účastnícku zmluvu.
39. Podľa ust. § 48 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. platí, že exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá.
40. Podľa ust. § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka platí, že dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
41. Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka platí, že ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
42. Podľa ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka platí, že výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
43. Podľa ust. § 151 ods. 1 CSP platí, že skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
44. Na základe vyjadrení strán sporu v konaní vychádzal súd pri posudzovaní predmetného sporu zo skutkového stavu popísaného žalobcom, nakoľko žalovaná tieto skutkové tvrdenia nepoprela a sama uviedla, že skutkový stav medzi stranami nie je sporný.
45. Strany sporu spravili v konaní spornou skutočnosť platnosti, resp. neplatnosti výpovede účastníckej zmluvy dlžníka zo strany správcu konkurznej podstaty a pasívnu vecnú legitimáciu žalovanej v konaní.
46. Vyhlásením konkurzu na majetok dlžníka – sporiteľa sa v zákone stanovený majetok dlžníka – sporiteľa stáva konkurznou podstatou. V zmysle zákona o konkurze a Exekučného poriadku do konkurznej podstaty podľa právnej úpravy platnej a účinnej do 1.4.2023 patrili aj príspevky dlžníka ako zamestnanca do doplnkového dôchodkového fondu, ktoré sa v čase vzniku konkurznej podstaty nachádzali na účte žalovanej, a teda existovali v podobe pohľadávky. Aplikujúc teda vyššie citované právne normy na skutkový stav predostretý v konaní stranami sporu dospel súd k záveru, že pohľadávka, ktorá je predmetom tohto konania, vznikla priamo zo zákona v spojení s účinkami vyhlásenia konkurzu, a tým spôsobeným vznikom konkurznej podstaty dlžníka, do ktorej v zmysle v čase vyhlásenia konkurzu platnej a účinnej úpravy automaticky zákon o konkurze v spojení s Exekučným poriadkom zaraďovali aj príspevky dlžníka ako zamestnanca do III. piliera. Pohľadávka vo výške 1 560,- Eur zodpovedajúca príspevkom dlžníka ako zamestnanca z titulu účasti na doplnkovom dôchodkovom sporení ako časť majetku patriaceho do konkurznej podstaty dlžníka – sporiteľa teda vznikla dňa 14.6.2022, t.j. dňom účinnosti rozhodnutia o vyhlásení konkurzu. S ohľadnom na uvedené súd vyhodnotil, že pre rozhodnutie v tomto konaní nie je relevantné posúdenie platnosti, resp. neplatnosti výpovede účastníckej zmluvy zo strany správcu konkurznej podstaty, keďže táto nebola právnym dôvodom vzniku pohľadávky uplatnenej v tomto konaní. Túto otázku preto súd nepovažoval za otázku charakteru predbežnej otázky, od ktorej posúdenia by záviselo rozhodnutie v merite veci a ktorú by si pre účely rozhodnutia o oprávnenosti uplatnenej pohľadávky musel zodpovedať, keď tento právny úkon na existenciu pohľadávky uplatnenej v tomto konaní nemal žiadny vplyv.
47. Po zhodnotení vzniku pohľadávky uplatnenej v tomto konaní sa konajúci súd vzhľadom na novelizáciu ust. § 115 ods. 4 Exekučného poriadku, ktorý s účinnosťou od 1.4.2023 zrušil zaradenie príspevkov zamestnanca v III. pilieri do exekúcie, a tým pádom aj do majetku patriaceho do konkurznej podstaty, zaoberal tým, či dňom 1.4.2023 pohľadávka, ktorá vznikla za predchádzajúcej právnej úpravy nezanikla. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR, sp. zn.: 4Cdo/98/2010 zo dňa 29.6.2010 platí, že k definujúcim znakom právneho štátu patrí aj zákaz retroaktivity právnych noriem, ktorý je významnou demokratickou zárukou ochrany práv a právnej istoty (PL. ÚS 16/95). Nie každá retroaktivita je však nezlučiteľná s princípmi, na ktorých je budovaný právny štát. V teórii a praxi sa rozlišuje tzv. pravá a nepravá spätná účinnosť (retroaktivita) právnych predpisov. Význam tohto rozlišovania je založený na skutočnosti, že pokiaľ sa pravá retroaktivita v zásade odmieta ako nezlučiteľná s obsahom
princípu štátu, nepravá retroaktivita sa akceptuje ako prípustný nástroj na dosiahnutie ustanovených a dostatočne významných cieľov verejnej moci. Pri pravej retroaktivite zákonodarca v novom právnom predpise neuzná práva alebo povinnosti založené právnymi skutočnosťami, ktoré sa ako právne skutočnosti uznávali na základe skoršieho (predchádzajúceho) právneho predpisu. O pravú retroaktivitu ide napr. vtedy, keď neskorší právny predpis so spätnou účinnosťou (s dopadom do minulosti) upravuje vzťahy, ktoré vznikli v minulosti. V dôsledku toho nastáva stav, v rámci ktorého účinnosť neskoršieho právneho predpisu nastáva skôr ako jeho platnosť (skôr, než začal existovať). Pri nepravej retroaktivite zákonodarca uznáva právne skutočnosti, na základe ktorých podľa predchádzajúcej právnej normy došlo k vzniku určitých právnych vzťahov. O nepravú retroaktivitu môže ísť napriek tomu, že zákonodarca prípadne novým právnym predpisom zároveň s účinnosťou do budúcna prinesie určité zmeny aj tých práv (alebo povinností), ktoré vznikli za platnosti skoršieho zákona. Nepravá retroaktivita teda nebráni zákonodarcovi novou právnou úpravou vstúpiť aj do tých právnych vzťahov, ktoré vznikli na základe skôr prijatej právnej normy a meniť ich režim. Za prípustné sa považuje, pokiaľ nová právna úprava (uznávajúc práva a povinnosti nadobudnuté podľa skoršieho právneho predpisu) zavádza do budúcna nový režim a mechanizmus (procedúru) uplatnenia týchto práv alebo pokiaľ právam nadobudnutým za skoršej právnej úpravy priznáva odo dňa účinnosti neskoršej právnej úpravy nový obsah. V konečnom dôsledku nepôsobí nepravá retroaktivita do minulosti. Akceptuje stav, ktorý nastal za skôr platnej a účinnej právnej úpravy, tento stav ale rieši až v čase účinnosti novej právnej úpravy. Pohľadávka na zahrnutie príspevkov zamestnanca z III. piliera do konkurznej podstaty dlžníka voči žalovanej vznikla 14.6.2022 a k jej postúpeniu na žalobcu došlo dňa 12.1.2023, t.j. všetko v čase platnosti a účinnosti pôvodnej úpravy § 115 ods. 4 Exekučného poriadku. Žalobca teda za pôvodnej právnej úpravy ust. § § 115 ods. 4 Exekučného poriadku platného a účinného do 31.3.2023 a v súlade s ust. § 167q ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. nadobudol pohľadávku voči žalovanej a v súlade so zákazom retroaktivity právnych noriem nemôže mať zmena ust. § 115 ods. 4 Exekučného poriadku účinná neskoršie, dňa 1.4.2023, za následok zánik práv, ktoré za účinnosti jej starého znenia vznikli, nakoľko by to napĺňalo znaky pravej retroaktivity, popierajúcej práva nadobudnuté za skoršej právnej úpravy a spôsobujúcej, že účinnosť tejto zmeny nastala skôr ako jej platnosť. Takýto právny záver o zániku pohľadávky by bol ako neprijateľná pravá retroaktivita v rozpore s princípom právneho štátu. Súd na základe uvedeného dospel k záveru, že pohľadávka uplatnená v tomto konaní, ktorú žalobca platne nadobudol za účinnosti úpravy účinnej do 31.3.2023 nemohla zmenou právnej úpravy s účinnosťou od 1.4.2023 zaniknúť.
48. Nakoľko žalovaná v konaní nepoprela výšku pohľadávky uplatnenej v tomto konaní, považoval ju súd za nespornú vo výške 1 560,- Eur.
49. Vo vzťahu k pasívnej vecnej legitimácii žalovanej bolo potrebné sa vysporiadať s dvoma rovinami jej argumentov. Prvou rovinou je argument žalovanej, že jediný predpis, ktorým je žalovaná oprávnená a povinná sa riadiť, je zákon č. 650/2004 Z. z., ktorý jej v žiadnom ustanovení neukladá povinnosť vydať príspevky z III. piliera do konkurznej podstaty v prípade vyhlásenia konkurzu na majetok sporiteľa a druhou je oddelenosť majetku žalovanej od majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde, ktorého sa pohľadávka uplatnená v tomto konaní týka.
50. Konajúci súd sa nestotožňuje s právnym názorom žalovanej, že jediný zákon, ktorým sa pri svojej činnosti žalovaná riadi, je zákon č. 650/2004 Z. z.. Vzhľadom na to, že právna úprava do 1.4.2023 stanovovala, že súčasťou majetku patriaceho do konkurznej podstaty sú aj príspevky zamestnanca z III. piliera, je zrejmé, že činnosti žalovanej ako subjektu spravujúceho tieto príspevky sa dotýkala aj úprava zákona č. 7/2005 Z. z. Momentom vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka – sporiteľa a vznikom konkurznej podstaty sa súčasťou konkurznej podstaty ako majetku (s účinnosťou do 31.3.2023) stávali aj príspevky z III. piliera, a týmto momentom sa žalovaná podľa ust. § 75 ods. 4 zákona o konkurze dostala do pozície tretej osoby, ktorá má u seba (disponuje) majetok podliehajúci konkurzu a vznikla jej povinnosť tento majetok vydať správcovi konkurznej podstaty na jeho žiadosť. Vychádzajúc zo znenia celého zákona č. 650/2004 Z. z. je zrejmé, že oprávnenie disponovať peňažnými prostriedkami v doplnkových dôchodkových fondoch zveruje zamestnanec úhradou svojich príspevkov (tvoriacich majetok spadajúci do konkurznej podstaty) výlučne žalovanej a výlučne žalovaná je subjektom, ktorý tieto príspevky vyberá, spravuje, prevádza, vypláca ich a disponuje s nimi. Ust. § 75 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z. z. tvorí podľa názoru súdu právny základ pasívnej vecnej legitimácie žalovanej v tomto konaní.
51. V súlade s ust. § 75 ods. 4 zákona o konkurze žalobca súdu preukázal, že správca konkurznej podstaty žalovanú vyzval, aby si splnila svoju povinnosť a vyplatila do konkurznej podstaty príspevky
dlžníka ako zamestnanca z III. piliera, a to výzvou zo dňa 13.6.2022 (čl. 18), ktorej existencia a doručenie žalovanej nebolo v konaní sporné. Pokiaľ teda žalovaná nesplnila svoju povinnosť danú jej zákonom v spojení s výzvou správcu konkurznej podstaty a nevyplatila správcovi konkurznej podstaty pohľadávku tvoriacu príspevky dlžníka ako zamestnanca v doplnkovom dôchodkovom fonde, žalovaná porušila svoju zákonnú povinnosť a za toto porušenie musí niesť zodpovednosť.
52. K obrane žalovanej ohľadne absencie jej pasívnej vecnej legitimácie, poukazujúc pritom na skutočnosť, že majetok sporiteľov v doplnkovom dôchodkovom fonde je oddelený od jej majetku a tento majetok žalovaná len spravuje, pričom v prípade zaviazania žalovanej na úhradu bez bližšej špecifikácie, či úpravy petitu žaloby by mohol byť exekúciou postihnutý majetok patriaci žalovanej, ktorý je oddelený od majetku, ktorého sa pohľadávka v tomto konaní týka, súd uvádza, že zákon v prípade právoplatne uloženej peňažnej povinnosti súdnym rozhodnutím primárne predpokladá dobrovoľné plnenie osoby, ktorej bola súdnym rozhodnutím uložená peňažná povinnosť. Z toho vyplýva, že žalovanej v prípade právoplatného uloženia peňažnej povinnosti voči žalobcovi nič nebráni, aby splnenie svojej povinnosti realizovala dobrovoľne, a to z tých prostriedkov, ktorých sa pohľadávka uplatnená v tomto konaní týka, naviac, keď sama v priebehu konania uviedla, že naďalej vedie účet dlžníka (čl. 105) v doplnkovom dôchodkovom fonde.
53. Konajúci súd sa nestotožnil s tvrdením žalovanej, že petit žaloby, a teda aj výrok rozhodnutia by mal reflektovať oddelenosť majetku žalovanej od majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde. Zahrnutie bližšej špecifikácie zdroja splnenia povinnosti ukladanej žalovanej by mohlo byť vo výroku rozsudku vyjadrené len naviazaním ukladanej povinnosti buď na konkrétny účastnícky účet dlžníka – sporiteľa u žalovanej alebo na konkrétny fond u žalovanej. Keďže však zákon č. 650/2004 Z. z. umožňuje zmeny, či zrušenia účtu sporiteľa, keď v ust. § 63 umožňuje sporiteľovi prestupovanie medzi fondami spravovanými žalovanou, v ust. § 64 umožňuje sporiteľovi prestup do inej doplnkovej dôchodcovskej spoločnosti, v ust. § 20 ukladá zase možnosť výplaty hodnoty osobného účtu účastníka do jeho rúk, prípadne aj do rúk poisťovne, ktorú si účastník zvolí, a zároveň v ust. § 24 a 44 zase stanovuje možnosť zmeny názvu fondu, v ust. § 50 možnosť zlúčenia fondov a v ust. § 52 možnosť zrušenia fondu, takáto formulácia výroku rozsudku by znamenala budúcu možnú nevykonateľnosť takéhoto rozhodnutia, a to bez možnosti ovplyvnenia tejto skutočnosti zo strany žalobcu, keďže vo výroku stanovený účet účastníckej zmluvy, či konkrétny fond by v čase vykonateľnosti rozsudku už nemusel existovať, prípadne v označenom fonde by sa nenachádzali žiadne prostriedky, alebo by došlo k jeho zrušeniu, zlúčeniu, či zmene názvu tohto fondu.
54. Nad rámec uvedeného súd uvádza, že svojim rozhodnutím len deklaruje existenciu povinnosti, ktorú žalovaná mala už v čase vyhlásenia konkurzu na majetok svojho sporiteľa, pričom v čase plnenia povinnosti (vykonateľnosti rozsudku) by nebolo možné zo strany žalovanej vykonať dobrovoľnú výplatu z toho majetku, ktorého sa pohľadávka týka jedine v prípade, ak by sama žalovaná stratila dispozičné právo k uvedenému majetku tým, že v rozpore so svojou povinnosťou vydať majetok podliehajúci konkurzu (zaplatiť peňažné pohľadávku vo výške 1 560,- Eur) žalobcovi ako novému veriteľovi (pôvodne správcovi konkurznej podstaty) postupmi podľa zákona č. 650/2004 Z. z. prevedie túto časť majetku do inej doplnkovej dôchodcovskej spoločnosti, resp. do poisťovne, resp. vyplatí sporiteľovi. Za tento postup v rozpore s povinnosťou vyplývajúcou jej zo zákona o konkurze však musí niesť zodpovednosť sama žalovaná.
55. Z vyššie uvedených dôvodov súd neakceptoval výhradu žalovanej k formulácii žalobného petitu a tento poňal do výroku svojho rozhodnutia v navrhovanom znení.
56. Konajúci súd sa po ustálení vzniku a existencie pohľadávky uplatňovanej v tomto konaní zaoberal otázkou jej splatnosti. Ust. § 75 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z. z., ktoré žalovanej ako tretej osobe v konkurze stanovuje povinnosť na písomnú žiadosť správcu konkurznej podstaty vydať majetok podliehajúci konkurzu (v tomto prípade vyplatiť pohľadávku vo výške 1 560,- Eur predstavujúcu príspevky dlžníka ako zamestnanca v III. pilieri – doplnkovom dôchodkovom fonde) nestanovuje lehotu na splnenie tejto povinnosti. Žalobca preukázal písomnú žiadosť správcu konkurznej podstaty o splnenie tejto povinnosti výzvou zo dňa 13.6.2022 (čl. 18), avšak ani v obsahu tejto výzvy správcu konkurznej podstaty nebola stanovená pre žalovanú lehota, v ktorej mala svoju povinnosť splniť. Keďže zákon o konkurze odkazuje na podporné použitie ustanovení Civilného sporového poriadku na konkurzné konanie, avšak ani v ustanoveniach tohto zákona nie je stanovený postup určenia lehoty plnenia, súd v súlade s čl. 4 ods.
1 CSP zvážil za aplikovateľné na uvedený prípad ustanovenie iného právneho predpisu, a to ust. § 563 Občianskeho zákonníka, ktoré považuje za čo do obsahu a účelu najbližšie posudzovanej právnej veci, nakoľko poskytuje právny návod stanovenia splatnosti dlhu práve pre prípady, keď čas plnenia nie je stanovený právnym predpisom, ani dohodou účastníkov, ani nevyplýva z rozhodnutia, pričom v takom prípade je dlžník povinný plniť prvého dňa po tom, čo ho o plnenie požiadal oprávnený subjekt. Z dôkazov predložených v konaní – žiadosti o poskytnutie súčinnosti zo dňa 20.6.2022 (čl. 19 – 20) je zrejmé, že žalovanej bola doručená výzva správcu konkurznej podstaty na splnenie jej povinnosti najneskôr dňa 20.6.2022 (v tento deň na túto výzvu ako doručenú reagovala). Pohľadávka uplatnená v tomto konaní sa teda stala splatnou najneskôr dňa 21.6.2022.
57. Aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v konaní mal súd za preukázanú predložením zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 12.1.2023, ktorou správca konkurznej podstaty dlžníka postúpil na žalobcu v tomto konaní uplatnenú pohľadávku. Zmluvu o postúpení pohľadávky (čl. 4 – 6) zhodnotil konajúci súd ako platný právny úkon, napriek tomu, že bola špecifikovaná aj v súvislosti s výpoveďou účastníckej zmluvy, a to z toho dôvodu, že táto pohľadávka bola bez ohľadu na nesprávny titul vzniku v zmluve o postúpení dostatočne jasne, určite a jednoznačne špecifikovaná tak, že nebola zameniteľná s inou pohľadávkou. Súd zároveň pre účely posúdenia aktívnej vecnej legitimácie žalobcu vyhodnotil aj to, či bol dodržaný zákonný postup umožňujúci správcovi konkurznej podstaty postúpiť pohľadávku uplatnenú v tomto konaní na žalobcu podľa § 167q ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z., pričom z predložených dôkazov, a to uznesenia o vyhlásení konkurzu zverejneného dňa 13.6.2022 (čl. 11 – 12) a o vyše 6 mesiacov na to podpísanej zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 12.1.2023 (čl. 4 – 6) je zrejmé, že boli splnené zákonné podmienky pre platné podstúpenie pohľadávky na žalobcu. Aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v konaní mal teda súd za preukázanú.
58. Na základe vyššie uvedených skutočností preukazujúcich vznik, existenciu aj splatnosť pohľadávky uplatnenej v tomto konaní, ako aj danosť aktívnej aj pasívnej vecnej legitimácie strán sporu v konaní, súd rozhodol tak, že žalobcovi priznal proti žalovanej nárok na zaplatenie istiny pohľadávky vo výške 1 560,- Eur.
59. V tejto súvislosti dáva súd do pozornosti, že právne posúdenie veci je činnosťou súdu a právne posúdenie zo strany strán sporu pre súd nie je záväzné, preto súd napriek nesprávne uvedenému právnemu posúdeniu pohľadávky zo strany žalobcu ako pohľadávky z titulu bezdôvodného obohatenia (§ 451 a nasl. Občianskeho zákonníka) túto žalobcovi priznal, nakoľko aplikáciou príslušných právnych noriem vyhodnotil pohľadávku na základe nesporného skutkového stavu ako odôvodnenú, hoci na základe iného právneho titulu (§ 75 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z. z.).
60. Čo sa týka príslušenstva pohľadávky, hoci sa žalovaná dostala do omeškania s plnením povinnosti už dňa 22.6.2022 (deň nasledujúci po splatnosti pohľadávky), súd priznal žalobcovi nárok na úrok z omeškania od požadovaného dátumu tak ako je uvedené vo výroku rozhodnutia, nakoľko žalobca si v konaní uplatnil úrok z omeškania až odo dňa 12.1.2023 a súd je podľa § 216 CSP viazaný návrhom žalobcu a v predmetnom konaní nemôže prisúdiť žalobcovi viac, než čoho sa svojou žalobou domáhal.
61. Vo vzťahu k výške úroku z omeškania však súd zistil rozpor z ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., keďže v momente vzniku omeškania bola výška úrokovej sadzby ECB 0,00%, súd mohol žalobcovi z požadovaného úroku z omeškania priznať tento len vo výške 5,00% ročne a 7,50% ročne ako to žiadal žalobca, preto súd rozhodol tak ako uviedol vo I. výroku rozsudku a vo zvyšnom rozsahu úroku z omeškania žalobu zamietol ako je uvedené v II. výroku rozsudku.
62. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
63. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
64. Žalobca mal v konaní plný úspech a neúspešný bol len v nepatrnom rozsahu úroku z omeškania, preto mu súd priznal proti žalovanej podľa zásady úspechu nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 %. O výške nároku na náhradu trov konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestskom súde Košice písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§ 48 Exekučného poriadku).