Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/82/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Duditša a členiek senátu Mgr. Zuzany Čisovskej a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobcu: Slovenský plynárenský priemysel, a.s., so sídlom v Bratislave, Mlynské nivy 44/a, IČO: XX XXX XXX, zastúpeného: Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Michalská 14, IČO: XX XXX XXX proti žalovanému: B. A., nar.XX.X.XXXX, bytom v C., K. XXX/X, o zaplatenie 151,46 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rožňava č.k. -74 zo dňa 25.1.2019 takto

rozhodol:

I. M e n í rozsudok vo výroku č. II, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá (pod č.II.) tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 15 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 10 eur od 29.12.2017 až do zaplatenia a zo sumy 5 eur od 25.8.2017 až do zaplatenia, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. M e n í rozsudok vo výroku č. III o trovách konania tak, že p r i z n á v a žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvej inštancie" alebo „súd") rozsudkom označeným v záhlaví rozhodol v tomto znení: I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 136,46 eur spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 19,01 eur od 1.7.2017 do zaplatenia, zo sumy 78,53 eur od 3.10.2017 do zaplatenia, zo sumy 38,92 eur od 22.11.2017 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 80,20 %.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému zaplatiť mu sumu 151,46 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 38,92 eur od 22.11.2017 do zaplatenia, zo sumy 10 eur od 29.12.2017 do zaplatenia, zo sumy 5 eur od 25.8.2017 do zaplatenia, zo sumy 19,01 eur od 1.7.2017 do zaplatenia a zo sumy 78,53 eur od 3.10.2017 do zaplatenia, s odôvodnením, že žalovaný nezaplatil riadne a včas faktúry, ktorými mu vyúčtoval cenu za dodávku zemného plynu, ani odplatu za prerušenie dodávky zemného plynu, či znovu pripojenie odberného miesta a to ani napriek písomným výzvam žalobcu na ich zaplatenie. Okrem toho si žalobca uplatnil aj poplatky za upomienky. Z dôvodu neplnenia povinností žalovaného došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu.

3. Súd prvej inštancie s poukazom na ust. vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, z dôvodu, že hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 eur, ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia a skutkové tvrdenia strán sú nesporné.

4. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, predloženými žalobcom a zistil, že žalobca uzatvoril so žalovaným dňa 3.4.2017 zmluvu o združenej dodávke plynu pre odberateľa plynu v domácnosti, na základe ktorej sa zaviazal poskytnúť žalovanému dodávky zemného plynu na dojednané odberné miesto a žalovaný sa zaviazal platiť preddavkové platby podľa podmienok stanovených dodávateľom v rozpise preddavkových platieb alebo vo faktúre za plyn. V zmysle bodu 2.4 zmluvy, obsahovo neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli okrem obchodných podmienok aj cenník dodávateľa a cenník externých služieb a výkonov. Žalobca faktúrou zo dňa 24.5.2017, splatnou dňa 30.6.2017, vyúčtoval žalovanému nedoplatok za dodaný zemný plyn vo výške 19,01 eur za fakturačné obdobie od 6.4.2017 do 18.5.2017. Upomienkou - výzvou zo dňa 10.8.2017 žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie pohľadávky v náhradnom termíne s upozornením na prerušenie dodávky zemného plynu v prípade jej neuhradenia. Za vystavenie a zaslanie upomienky žalobca faktúrou zo dňa 10.8.2017, splatnou dňa 24.8.2017, vyúčtoval náhradu nákladov vo výške 5 eur. Dňa 12.9.2017 prevádzkovateľ distribučnej siete fyzicky prerušil dodávku zemného plynu pre žalovaného z dôvodu neplnenia finančných záväzkov odberateľa, pričom za zabezpečenie fyzického prerušenia/obmedzenia dodávky zemného plynu z titulu neoprávneného odberu žalobca vystavil žalovanému dňa 18.9.2017 faktúru, splatnú dňa 2.10.2017, v sume 78,53 eur. Žalobca odstúpením od zmluvy zo dňa 9.10.2017 oznámil žalovanému, že vzhľadom na nedodržanie zmluvných platobných podmienok považuje odber žalovaného za neoprávnený a keďže ani v dodatočne poskytnutej lehote svoj záväzok nesplnil, odstúpil od zmluvy o dodávke plynu. Žalobca faktúrou zo dňa 7.11.2017, splatnou dňa 21.11.2017, vyúčtoval žalovanému nedoplatok za dodaný zemný plyn vo výške 38,92 eur za fakturačné obdobie od 19.5.2017 do 30.10.2017. Upomienkou

- dôraznou výzvou na zaplatenie pohľadávky zo dňa 14.12.2017 vyzval žalovaného na zaplatenie pohľadávky vo výške 72,93 eur v lehote 14 dní a zároveň faktúrou zo dňa 14.12.2017 splatnou dňa 28.12.2017 mu vyúčtoval náhradu nákladov vo výške 10 eur za vystavenie a zaslanie upomienky. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie aj oboznámením obsahu Obchodných podmienok, tvoriacich súčasť zmluvy a tabuľkou č.1 Cenníka externých služieb a výkonov súvisiacich s dodávkou plynu.

5. Súd prvej inštancie vec po právnej stránke posúdil podľa , , , , o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom v čase podpisu zmluvy, ako aj podľa , , a , a a uzavrel, že žalobca splnil svoje povinnosti zo zmluvy o dodávke plynu, žalovanému dodal plyn, avšak žalovaný svoju povinnosť uhradiť cenu za odobratý plyn, vyúčtovanú faktúrami spolu vo výške 57,93 eur (19,01 + 38,92 eur) nesplnil, preto ho zaviazal na uhradenie tejto sumy. Zároveň ho zaviazal aj na zaplatenie sumy 78,53 eur, ktorú mu žalobca vyúčtoval za zabezpečenie fyzického prerušenia/obmedzenia dodávky plynu z titulu neoprávneného odberu pre koncového odberateľa vrátane dopravy. Tieto náklady žalobcovi reálne vznikli tým, že dňa 12.9.2017 žalovanému dodávku plynu prerušil a vykonal opatrenia (zaslepenie meradla, uzavretie HUP/PM, OM preplombované).

6. Súd prvej inštancie zamietol žalobu v časti o zaplatenie sumy 15 eur, uplatnenej titulom náhrady nákladov za zaslané upomienky, po tom, čo konštatoval, že zmluvné podmienky, umožňujúce ich uplatňovanie, predstavujú neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Súd prvej inštancie mal za to, že zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným je vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy, pričom základnou charakteristikou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Aj v danom prípade sa jedná o typickú formulárovú zmluvu vopred pripravenú dodávateľom, ktorej podmienky žalovaný ako spotrebiteľ nijako ovplyvniť nemohol. V zmysle bodu 2.4 zmluvy, obsahovo neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú okrem iného aj Cenník externých služieb a výkonov, kde v bodoch 18 až 20 je fixne určená suma za položky upomienok, ktoré jednoznačne možno považovať za fixný poplatok za zaslanie upomienky. Odhliadnuc od toho, že žalobca nijako nepreukázal, kedy a akou formou mal žalovanému doručovať tieto upomienky, súd mal za to, že možné náklady spojené s ich vyhotovením a zaslaním sú nepochybne nižšie, než uplatňovaný poplatok. Zmyslom upomienok je upozornenie a súčasne výzva pre dlžníka, aby si (dodatočne) splnil svoju povinnosť, s plnením ktorej je v omeškaní. Ich účelom by nemalo byť získavanie majetkového prospechu vo forme akejsi "finančnej sankcie" voči spotrebiteľovi ako dlžníkovi, ktorý by

prinášal majetkový prospech dodávateľovi. Ak by bežne dochádzalo k účelovému navyšovaniu nákladov spojených s administráciou a zasielaním upomienok koncovému spotrebiteľovi, nepredstavovali by účelne vynaložené náklady súvisiace s vymáhaním už splatnej pohľadávky.

7. Súd prvej inštancie rozhodol o nároku na úroky z omeškania podľa , , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia a vzhľadom na omeškanie žalovaného so zaplatením jednotlivých faktúr priznal žalobcovi aj uplatnený nárok na úroky z omeškania.

8. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa a a , vychádzajúc z pomeru úspechu strán v spore (žalobca v rozsahu 90,10 % a žalovaný v rozsahu 9,90 %) a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov proti žalovanému v rozsahu 90,10 %.

9. Proti výroku rozsudku pod č. II., ktorý súvisí s výrokom pod č. III. o trovách konania, podal odvolanie v zákonnej lehote (včas) žalobca. Uplatnil odvolacie dôvody v zmysle ust. , , , a , t.j., že neboli splnené procesné podmienky, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ako aj, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca mal za to, že podstata nesprávnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie spočíva najmä v opomenutí postavenia a kompetencií Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, v absencii právomoci súdu posudzovať prijateľnosť obchodných podmienok žalobcu, v nezohľadnení rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, v nesprávnej aplikácii . Poukázal na to, že už v žalobe upriamil pozornosť na kompetencie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len Úrad), ktorý je ako národný regulátor zákonom zmocnený schvaľovať a tým aj určovať obchodné podmienky, ktoré sa aplikujú na jeho vzťah s odberateľmi a zároveň, v rámci určeného mechanizmu každá zmena obchodných podmienok podlieha schváleniu Úradu. Vo vzťahu k žalobcovi Úrad rozhodnutím č.XXXX/XXXX/P- U. zo dňa 2.12.2015 v správnom konaní rozhodol o návrhu žalobcu ako regulovaného subjektu na schválenie obchodných podmienok dodávateľa univerzálnej služby pre dodávky plynu pre domácnosť, účinných od 1.1.2016 tak, že obchodné podmienky žalobcu schválil, s odôvodnením, že tieto sú v súlade so zákonom o energetike, ako aj so zákonom o regulácii v sieťových odvetviach. Obchodné podmienky žalobcu teda nie sú určované jednostranne, ale naopak a výnimočne - vo vzťahu k iným spotrebiteľským vzťahom - sú schvaľované národným regulátorom. V tomto je zásadný rozdiel vo vzťahu medzi zmluvnými stranami na rozdiel od iných, takýmto spôsobom neregulovaných odvetví. Vo vzťahu k predmetu odvolania žalobca potom poukázal na znenie konkrétnych článkov obchodných podmienok, týkajúcich sa uplatneného nároku, ktoré korešponduje s obsahom vyššie citovaného rozhodnutia Úradu ( článok IV bod 4, bod 5, bod 18, článok VII bod 7 ). Žalobca zdôraznil, že podľa ust. zákona o energetike je povinný upomínať odberateľa na neuhradené záväzky, pričom podľa Cenníka externých služieb a výkonov súvisiacich s dodávkou plynu ev.č.ESaV 3/2017 má odberateľ zaplatiť dodávateľovi náhradu nákladov za upomienku tak, ako je žalobcom požadované. Pri týchto nákladoch ide o náklady sledovania úhrad, vyhotovenia upomienky, obálky a kancelárskeho papiera, podania zásielky na poštovú prepravu, poštovného, mzdové a režijné náklady. V súvislosti s touto otázkou žalobca uviedol, že zo žiadneho ustanovenia právneho poriadku nevyplýva, že by bol žalobca povinný vykonávať činnosť spojenú s upomínaním bezplatne, osobitne v situácii, kedy je túto činnosť žalobca povinný vykonávať na základe zákona a vyplýva z porušenia povinností odberateľa. Zároveň, zo žiadneho cenového rozhodnutia nevyplýva, že by náklady na upomínanie boli súčasťou nejakej inej zložky alebo položky, platenej žalovaným. Naopak, náhrada nákladov za upomínanie patrí žalobcovi v súlade s rozhodnutím Úradu, podľa ktorého je dodávateľ oprávnený účtovať odberateľovi cenu za výkony súvisiace s dodávkou plynu, ktoré nie sú zahrnuté v cene za združenú dodávku plynu a ktoré odberateľ svojim konaním, nekonaním alebo omeškaním voči dodávateľovi vyvolal a to podľa Cenníka externých služieb a výkonov, vydaného dodávateľom a zverejneného na svojom webovom sídle. Žalobca poukázal na to, že vzhľadom na osobitnú charakteristiku regulovaného trhu s energetikou, kde aj za účelom ochrany spotrebiteľa národný regulátor vykonáva vecnú reguláciu, podľa Smernice Rady 93/13/ EHS z 5.apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, regulované ustanovenia nepodliehajú preskúmavaniu. Úprava, obsiahnutá v ( až ) vychádza z princípov, na ktorých spočívajú smernice EÚ o ochrane spotrebiteľa, preto túto úpravu možno vykladať

iba v spojení s týmito smernicami. Podľa článku 1 bodu 2 Smernice zmluvné podmienky, ktoré odrážajú záväzné zákonné alebo regulačné ustanovenia, nepodliehajú ustanoveniam tejto smernice. V súlade s týmto princípom je aj rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C 34/13 M. C. proti SMART Capital, a.s., ktorý v bode 80 uvádza, že zmluvná podmienka obsiahnutá v zmluve, ktorú uzavrel predajca alebo dodávateľ so spotrebiteľom, je vylúčená z pôsobnosti tejto smernice vtedy, ak uvedená zmluvná podmienka odráža obsah záväzného zákonného alebo regulačného ustanovenia, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu. Vzhľadom na uvedené teda žalobca namietal, že súd prvej inštancie mal posudzovať, či obchodné podmienky žalobcu odrážajú obsah regulačných ustanovení a potom nemohol učiniť záver o nepriznaní časti nároku vzhľadom na neprijateľnosť zmluvnej podmienky. Žalobca ďalej namietal, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s otázkou, akú konkrétnu nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa videl a z akého dôvodu, pričom z hľadiska dikcie ust. , čo sa týka stupňa nerovnováhy, táto musí byť značná. S poukazom na ust. žalobca tiež namietal, že súd prvej inštancie sa nezaoberal ani otázkou okolností uzavretia zmluvy medzi stranami, hoci by mal mať vedomosť o tom, že obchodné podmienky žalobcu určuje národný regulátor, čo vylučuje zlý úmysel na strane žalobcu. Žalobca ďalej namietal, že neboli splnené podmienky pre rozhodnutie bez nariadenia pojednávania jednak z dôvodu, že nejde o otázku jednoduchého právneho posúdenia a jednak z dôvodu, že žalobca nemal možnosť reagovať na úvahu súdu o tom, ako mieni posúdiť nárok na zaplatenie neskôr zamietnutej časti nároku, čo mu bolo postupom súdu odopreté. Postup a rozhodnutie súdu prvej inštancie preto pokladal za nepredvídateľné. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca navrhoval, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že žalovaného zaviaže aj na zaplatenie sumy 15 EUR s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 10 EUR od 29.12.2017 až do zaplatenia, ako aj zo sumy 5 EUR od 25.8.2017 až do zaplatenia a prizná žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % alebo rozsudok v napadnutom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.

10. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

11. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací ( ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas a oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z ust. a , z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

12. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 8.8.2019 o 9,25 hod., v pojednávacej miestnosti č. dv. 230/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia bolo zverejnené dňa 1.8.2019 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. , a .

13. Odvolací súd konštatuje, že odvolaním nebol napadnutý prvý výrok napadnutého rozsudku, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 136,46 eur s prísl. V tejto časti rozsudok nadobudol právoplatnosť. Predmetom odvolacieho prieskumu bol výrok, ktorým súd prvej inštancie zamietol žalobu v prevyšujúcej časti, ako aj súvisiaci výrok o trovách konania.

14. Rozhodnutie súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti sa dotýka nároku žalobcu na zaplatenie poplatkov resp. nákladov na upomienky za nedodržanie zmluvných povinností zo strany žalovaného.

15. Odvolací súd dospel k záveru, že je naplnený odvolací dôvod podľa . Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. , , z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, avšak zo zisteného skutkového stavu nevyvodil správny právny záver.

16. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t.j. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho

vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).

17. Odvolací súd nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že dojednanie o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi za upomienky poplatky, stanovené v cenníku, je neplatné z dôvodu, že ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

18. Podľa a , spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia , aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

19. Podľa , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

20. Podľa a , za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

21. Podľa , neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

22. Odvolací súd konštatuje, že zmluva o združenej dodávke plynu zo dňa 3.4.2017 uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným má podobu formulára predloženého žalovanému, pričom žalobca pri jej uzatváraní vystupoval v postavení dodávateľa, pretože pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaný je spotrebiteľom, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

23. Odvolací súd sa preto stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že predmetná zmluva má povahu zmluvy spotrebiteľskej v zmysle a nasl. . Je teda zrejmé, že v danom prípade boli zmluvné podmienky dodávateľom vopred pripravené a nebolo možné zo strany spotrebiteľa meniť ich obsah. Uvedené je dôvodom k tomu, aby súdnej kontrole boli podrobené aj zmluvné dojednania, majúce charakter podmienok spôsobujúcich značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Skutočnosť, že v danom prípade znenie vzorových obchodných podmienok žalobcu vypracúva Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, ktorý tiež schvaľuje konkrétne znenie obchodných podmienok žalobcu ako dodávateľa, nebráni prieskumu týchto podmienok v súdnom konaní. Len súd je oprávnený vyhodnotiť, či tá ktorá zmluvná podmienka je alebo nie je neprijateľnou v zmysle .

24. V konaní bolo nesporne preukázané, že žalovaný nedodržal zmluvne dohodnuté platobné podmienky, pretože nezaplatil riadne a včas cenu za dodaný zemný plyn, vyúčtovanú za obdobie od 6.4.2017 do 18.5.2017 a za obdobie od 19.5.2017 do 30.10.2017 spolu vo výške 57,93 EUR. Odvolací súd zdôrazňuje, že išlo o obdobie, ktoré bezprostredne nasledovalo po uzavretí zmluvy o dodávke plynu. Žalovaný na viac nezaplatil ani náklady súvisiace s prerušením dodávky plynu, vyúčtované titulom neoprávneného odberu vo výške 78,53 EUR. Žalovaný sa teda dostal do omeškania s úhradou troch faktúr a svoju povinnosť nesplnil napriek výzvam a upomienkam žalobcu. Uvedené skutočnosti medzi stranami sporu neboli sporné.

25. Odvolací súd zastáva názor, že dodávateľ v spotrebiteľných vzťahoch skutočne nie je oprávnený účtovať spotrebiteľovi akýkoľvek poplatok. Je pritom potrebné prihliadať aj na ustanovenie , podľa ktorého, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú (najmä) ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa. Ustanovenie obsahuje exemplifikatívny výpočet neprijateľných zmluvných podmienok. Na to, aby sa zmluvná podmienka považovala za neprijateľnú, nemusí byť uvedená v danom ustanovení, avšak musí spĺňať podmienku, vyplývajúcu z a teda, musí spôsobovať značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Neprijateľnosť zmluvných podmienok je preto potrebné posudzovať vo svetle tejto legálnej definície neprijateľnej zmluvnej podmienky. Odvolací súd sa stotožňuje s argumentáciou žalobcu, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení rozsudku nevysporiadal s otázkou, akú konkrétnu nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa videl a najmä s otázkou, či stupeň tejto nerovnováhy je značný, tak ako to vyžaduje dikcia ust. .

26. Samotná skutočnosť, že žalovaný nemohol ustanovenia obchodných podmienok žalobcu ovplyvniť, ešte neznamená, že úprava poplatku za upomienky v cenníku služieb a výkonov žalobcu predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku alebo, že je v rozpore s dobrými mravmi. Na to, aby si dodávateľ mohol voči spotrebiteľovi účtovať určitý poplatok nad rámec plnení priamo súvisiacich s predmetom spotrebiteľskej zmluvy, musí samozrejme právo dodávateľa na tento poplatok vyplývať zo zmluvy alebo zo zmluvnej dokumentácie. Postačuje, ak dané právo vyplýva z obchodných podmienok dodávateľa, ak zmluva na ne výslovne odkazuje. Konkrétna výška poplatku nemusí byť pritom určená priamo zmluvou alebo obchodnými podmienkami; je bežnou praxou v spotrebiteľských vzťahoch a priemerný spotrebiteľ môže dôvodne predpokladať, že dodávatelia vystavujú cenník svojich služieb a poplatkov. Takýto cenník je samozrejme pre spotrebiteľa záväzný, len ak naň zmluva alebo obchodné podmienky dodávateľa výslovne odkazujú. Za platný cenník možno považovať iba taký dokument, ktorý bol vydaný dodávateľom v súlade so zmluvou, resp. obchodnými podmienkami, teda má zmluvou predpísanú formu, ako aj označenie a je dostupný na zmluvne dohodnutom mieste, ktoré musí byť pre spotrebiteľa bez neprimeraných prekážok jednoducho prístupné.

27. Ani splnenie týchto formálnych podmienok však neumožňuje dodávateľovi zaťažovať spotrebiteľa ľubovoľnými poplatkami. Dodávateľ môže voči spotrebiteľovi uplatňovať iba poplatky za také služby, tovary či výkony, ktoré sú poskytované na základe spotrebiteľskej zmluvy a súčasne je ich poskytnutie buď v záujme spotrebiteľa alebo je vyvolané správaním (konaním či opomenutím) spotrebiteľa. Nie je prípustné žiadať od spotrebiteľa poplatky za výkony, ktorými dodávateľ sleduje len vlastné záujmy, či záujmy tretích osôb a nijako nesúvisia so záujmami či správaním sa spotrebiteľa. Dodávateľ musí svoje vlastné náklady na poskytovanie služby či tovaru premietnuť do ceny za službu či tovar. Dodatočné poplatky si môže účtovať len za výkony poskytnuté nad rámec (štandardného) plnenia predmetu zmluvy. Opačný postup by narúšal rovnováhu práv a povinností medzi dodávateľom a spotrebiteľom.

28. K ustanoveniu odvolací súd dodáva, že ho nie je možné vykladať tak, že od spotrebiteľa nie je možné požadovať poplatky napríklad v súvislosti s omeškaním spotrebiteľa. Predmetné ustanovenie sa nevzťahuje na všetky plnenia spotrebiteľa voči dodávateľovi, ale iba na tie, ktorými sa spoplatňuje poskytnutie určitej služby dodávateľom. Výkony dodávateľa ako napríklad zaslanie upomienky, nepochybne nepredstavujú poskytovanie služby dodávateľom. V tejto súvislosti odvolací súd tiež dodáva, že rozdeľovanie ceny za plnenie dodávateľa do neprehľadnej spleti poplatkov je možné považovať aj za nekalú obchodnú praktiku. Dodávateľ si nemôže úplne svojvoľne stanovovať výšku poplatkov. Táto by mala byť primeraná výkonu, za ktorý sa poplatok účtuje. Samotné posúdenie primeranosti výšky poplatku sa však nedá oprieť o úplne exaktné a všeobecne platné kritériá. V praxi sa nedá vyhnúť tomu, že dodávateľ, ktorý poskytuje svoje služby veľkému počtu klientov, musí výšku poplatkov paušalizovať, teda výška poplatkov nemusí zodpovedať presným nákladom dodávateľa na daný výkon, nesmie však byť s nimi ani v podstatnom nepomere. Veľký nepomer medzi cenou (hodnotou) spoplatneného výkonu a poplatkom zaň môže zakladať aj rozpor daného zmluvného ustanovenia s dobrými mravmi.

29. Podľa názoru odvolacieho súdu poplatky účtované žalobcom v posudzovanej veci prechádzajú vyššie uvedeným testom ich súladu s ustanoveniami, chrániacimi spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Oprávnenie žalobcu účtovať si ich vyplýva zo zmluvnej dokumentácie, ktorá

výslovne odkazuje na Cenník externých služieb žalobcu, prístupný na jeho internetovej stránke. V konaní nebolo sporné, že žalovaný podpisom zmluvy potvrdil, že sa s platným Cenníkom externých služieb dodávateľa oboznámil a zároveň sa zaviazal platiť dodávateľovi spolu s cenou za dodávku plynu podľa týchto obchodných podmienok, Cenníka a zmluvy aj ďalšie s predmetom zmluvy súvisiace platby. Žalobca účtoval žalovanému poplatky za upomienky, ktoré sú v jeho cenníku výslovne uvedené. Ich výška sa odvolaciemu súdu nejaví ako neprimeraná. Poplatok za upomienku vo výške 5 eur, zohľadňujúc náklady na poštovné a zabezpečovanie sledovania plnenia povinností klientmi, nevybočuje z medzí primeranosti. Odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že ide o poplatky za výkony žalobcu, ktoré boli vyvolané opomenutím žalovaného riadne a včas plniť svoje peňažné záväzky voči žalobcovi, ktoré sú nad rámec bežného plnenia predmetu zmluvy. Tieto náklady vznikli žalobcovi v príčinnej súvislosti s konaním žalovaného.

30. Podľa názoru odvolacieho súdu nejde o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a nie je v rozpore s dobrými mravmi, ak žalobca ako dodávateľ služieb uplatňuje voči odberateľovi služieb - spotrebiteľovi právo na zaplatenie poplatku zahrnutého do Cenníku služieb, ktorý bol navyše schválený ako súčasť Všeobecných obchodných podmienok žalobcu príslušným orgánom, Úradom pre reguláciu sieťových odvetví a to v súlade s platnou právnou úpravou, upravujúcou vzťahy dodávateľov a odberateľov pri dodávke plynu pre domácnosť. Žalobca je v tomto prípade dodávateľ plynu, ktorý poskytuje univerzálnu službu a jeho vzorové obchodné podmienky boli rozhodnutím Úradu pre reguláciu sieťových odvetví riadne schválené.

31. Odvolací súd v tomto smere považuje za potrebné osobitne zdôrazniť, že žalobca nevyhotovuje upomienky svojvoľne, naopak, plní povinnosť, uloženú mu výslovne zákonom. Ako to vyplýva z ust. , dodávateľ plynu je povinný odberateľa plynu v domácnosti upozorniť na meškanie s úhradou platby za plyn, určiť mu nový termín splatnosti a poučiť ho o prerušení dodávky plynu v prípade, ak odberateľ plynu domácnosti svoj záväzok ani v dodatočnej lehote nesplní.

32. Zhrnúc vyššie uvedené odvolací súd uzavrel, že dojednanie o poplatkoch za upomienky je platné, pretože požaduje od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil primerane vysokú sumu ako náklady resp. sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku a teda, nejde o neprijateľnú zmluvnú podmienku, spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

33. Zhrnúc vyššie uvedené odvolací súd preto konštatuje, že žalobcovi vznikol aj nárok na zaplatenie poplatkov za upomienky vo výške 15 eur. Po splatnosti týchto poplatkov sa zároveň žalovaný dostal do omeškania s ich zaplatením, čo zakladá nárok žalobcu aj na úroky z omeškania podľa .

34. Na základe uvedeného odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti podľa a zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 15 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 10 eur od 29.12.2017 až do zaplatenia a zo sumy 5 EUR od 25.8.2017 až do zaplatenia.

35. V súlade s ust. odvolací súd rozhodoval o celom nároku na náhradu trov konania. O trovách konania rozhodol podľa . Keďže v spore mal žalobca po rozhodnutí odvolacieho súdu plný úspech, priznal mu odvolací súd nárok na náhradu trov celého konania proti žalovanému v rozsahu 100%.

36. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch uvedených v ust. .