Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Csp-165-2017.pdf
PDF · 98.19 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-5Csp/165/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica sudcom JUDr. Borisom Buľubašom v právnej veci žalobcu: Bratislavská vodárenská spoločnosť, a.s., IČO: 35 850 370, so sídlom Prešovská 48, 826 46 Bratislava, právne zastúpený: Legium, s.r.o., so sídlom Bukureštská 3, 811 04 Bratislava, proti žalovanému: R. F., W.. XX.XX.XXXX, F. M. Č.. XX, XXX XX Q., právne zastúpený: Okenice Šula & Co. s.r.o., so sídlom Pražská 11, 811 04 Bratislava, o zaplatenie 78,83 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovaný m á v o č i žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na Okresnom súde Skalica dňa 8.9.2017 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 78,83 eur a úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 78,83 eur od 31.5.2016 až do zaplatenia a trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že medzi žalobcom ako prevádzkovateľom verejného vodovodu a verejnej kanalizácie a žalovaným vznikol zmluvný vzťah o dodávke pitnej vody a odvádzaní odpadových vôd. Žalobca sa ako dodávateľ zaviazal žalovanému uskutočňovať do odberného miesta č. I. dodávku pitnej vody na adresu odberného miesta M. č. XX, Q.. Žalobca vystavil žalovanému faktúru č. XXXXXXXX zo dňa 16.5.2016 za zbytočnú jazdu z dôvodu nepodpísania zmlúv, a to podľa bodu 1.12 platného cenníka výkonov a služieb. Protokolom o prevzatí nehnuteľnosti zo dňa 2.4.2016 bol zmluvný vzťah s pôvodným odberateľom ukončený dňa 4.4.2016 a od 6.4.2016 je evidovaný v informačnom systéme zmluvných zákazníkov žalovaný. Žalovaný bol viackrát zo strany žalobcu vyzvaný na podpísanie zmluvy. Žalovaný žiadal o zrušenie odberného miesta, čo nemohlo byť zrealizované, nakoľko žalovaný nedodržal postup pre zrušenie odberného miesta.
2. Okresný súd Skalica vydal dňa 21.2.2018 platobný rozkaz č.k. 5Csp/165/2017 - 22, ktorým žalobe vyhovel. Nakoľko žalovaný podal dňa 19.3.2018 proti platobnému rozkazu včasný a vecný odpor, súd svojim uznesením č.k. 5Csp/165/2017 - 36 zo dňa 20.3.2018, platobný rozkaz v zmysle § 267 ods. 3 z. č. 160/2015 Z. z. zrušil v plnom rozsahu a nariadil vo veci pojednávanie.
3. Žalovaný vo svojom odpore proti platobnému rozkazu navrhoval, aby Okresný súd Skalica platobný rozkaz zrušil a aby návrh žalobcu zamietol a zaviazal žalobcu k náhrade trov konania, vrátanie trov právneho zastúpenia. Žalobca svoj odpor odôvodnil tým, že dňa 12.5.2016 sa zrejme do miesta bydliska dostavili pracovníci žalobcu. Konali tak bez akéhokoľvek predchádzajúceho upovedomenia a upozornenia. Preto sa žalovaný ani doma nenachádzal, keďže bol v zamestnaní. Žalovaný si tento výjazd ani nevyžiadal. Žalobca nemal so žalovaným uzatvorenú žiadnu zmluvu. Žalobca si tak náklady na zbytočnú jazdu zavinil sám. V prípade, že by žalovaný bol upovedomený o termíne príchodu
zamestnancom žalobcu, zabezpečil by prítomnosť dospelej osoby v dome. Nemietol svoju pasívnu legitimáciu.
4. Žalobca sa k odporu žalovaného vyjadril tak, že prevodom vlastníctva k domu sa žalovaný stal aj vlastníkom vodovodnej prípojky a kanalizačnej prípojky v zmysle § 4 ods. 6 Zák. č. 442/2002 Z.z. Pri zmene odberateľa žalobca zasiela novému odberateľovi na podpis Zmluvu o dodávke pitnej vody. Túto zmluvu žalovaný prevzal, avšak ju odmietol podpísať. Keďže žalovaný zmluvu nepodpísal, bolo uvedené odberné miesto dané na dočasné prerušenie dodávky pitnej vody. Z toho dôvodu boli poslaní na odberné miesto zamestnanci žalobcu za účelom dočasného prerušenie dodávky vody. Tento úkon nemohol byť zrealizovaný z dôvodu nesprístupnenia vodomeru. Z toho dôvodu bola žalovanému vystavená faktúra za zbytočnú jazdu. Dňa 30.5.2019 na pojednávaní právny zástupca žalobcu upresnil, že tým, že žalobca uhradil dodávateľovi služby odpojenia odberného miesta odmenu za zbytočnú jazdu z dôvodu nepodpísania zmluvy, vznikla žalobcovi škoda, ktorú v tomto konaní uplatňuje. Škoda vznikla z dôvodu porušenia zákonnej povinnosti zo strany žalovaného, nakoľko prerušenie dodávky vody nebolo realizované. Žalovaný je vlastník nehnuteľnosti a v zmysle § 4 ods. 6 zák. 442/2002 sa stal aj vlastníkom odberného miesta. Predchádzajúci vlastník po zmene vlastníctva oznámil zmenu vlastníka nehnuteľnosti a tiež odb. miesta a na základe toho potom nový vlastník musí uzatvoriť zmluvu so žalobcom ohľadne odberu vody. Žalovaný takúto zmluvu so žalobcom odmietol podpísať, bol pri tom upozornený, že je potrebné na základe tohto demontovať vodomer, čo sa zrealizuje na základe objednávky žalovaného. Na toto bol upozornený dňa 06.05.2016 telefonicky. Žalovaný napriek tomu odmietol podpísať zmluvu a žalobca objednal u svojho dodávateľa službu prerušenie dodávky vody na uvedenom odbernom mieste. Dňa 12.05.2016 sa dostavil k nehnuteľnosti žalovaného technik, avšak tento sa nemohol dostať k vodovodnej šachte a odpojiť vodomer, nakoľko pri prístupe k vodovodnej šachte nesmie technik spôsobiť vlastníkovi škodu. Z toho dôvodu technik a dodávateľská spoločnosť si uplatnila u žalobcu faktúrou odmenu za zbytočnú jazdu k odbernému miestu a na základe toho potom žalobca vystavil žalovanému faktúru, ktorú žalovaný reklamoval. K demontáži vodomeru došlo až v máji 2019.
5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného ( č.l. 54 ), oboznámením protokolu o prevzatí nehnuteľnosti ( č.l. 7 spisu ), listinou - „vrátenie zmluvy“ ( č.l. 8 ), žiadosťou o zrušenie odberného miesta ( č.l. 9 ), faktúrou ( č.l. 12 ), cenníkom ( č.l. 14 - 16 ), montážnym listom č.l. 44, výpisom z katastra nehnuteľností ( č.l. 45 ), objednávkou ( č.l. 58 ), faktúrou ( č.l. 59 ), kalkulačným listom ( č.l. 60 ), a ostatným spisovým materiálom a zistil nasledujúci skutkový stav veci:
6. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že odberné miesto, ktorého sa týka spor sa nachádza v časti rodinného domu s jedným popisným číslom, ktorý pôvodne vlastnila jeho matka v časti a druhú časť vlastnil žalovaný. Každá z týchto častí mala samostatný vodomer s odberným miestom. Časť domu, ktorú pôvodne vlastnila matka nadobudla do vlastníctva jeho sestra I. F.. Od jeho sestry I. F. žalovaný uvedenú jej časť odkúpil. Kúpna zmluva bola uzatvorená resp. dohoda bola uzatvorená v apríli 2016 a na základe sa potom stal vlastníkom nehnuteľnosti po sestre. Vlastníctvo k nehnuteľnosti bolo u neho zapísané dňa 09.06.2016. Žalobca mu zaslal návrh zmluvy o odbere vody, avšak z dôvodu, že dom, ktorého sa následne stal vlastníkom by mal dva vodomery a dve odberné miesta, žalobca nepotreboval mať tieto dve odberné miesta a preto nepodpísal návrh zmluvy, ktorý mu bol zaslaný. Následne mu od žalobcu zatelefonoval nejaký zamestnanec s tým, že zmluvu musí podpísať. Vodomer patrí žalobcovi a tento je umiestnený v pivnici domu, ktorý žalobca už predtým vlastnil. Keď malo dôjsť k zbytočnému výjazdu, jeho nikto nekontaktoval, nevedel o tom, že niekto od žalobcu príde demontovať tento vodomer. Pri následnej telefonickej komunikácii mu zamestnanci žalobcu uviedli, že oni nie sú povinní ho informovať, kedy prídu demontovať vodomer. Pokiaľ by bol upovedomený o tom, kedy zamestnanci žalobcu prídu demontovať vodomer, zariadil by si veci tak, že by im demontáž vodomeru umožnil, čo sa stalo až dňa 27.05.2019, keď mu demontovali uvedený vodomer a týždeň predtým sa ho pýtali, kedy môžu prísť a na termíne demontáže vodomeru sa dohodli. Keď sa pýtal zamestnanca žalobcu na koho náklady bude demontáž urobený, uviedol mi, že na náklady žalobcu. V máji 2016 v tejto nehnuteľnosti nebýval nikto, nakoľko sestra v tom období už bývala v H. . Nevie z akého dôvodu bola sestra oznamovať zmenu odberateľa v apríli 2016. Jeho od zaslania zmlúv, ktoré nepodpísal, až do „zbytočného výjazdu“ nikto nekontaktoval zo strany žalobcu ohľadne demontáže vodomeru. On bol v kontaktnom centre od zaslania zmlúv až do „zbytočného výjazdu“, bol tam jeden krát a jemu len zopakovali, že zmluvy je povinný podpísať. Ešte im aj hovoril, že chce, aby prišiel niekto
na odberné miesto, aby posúdil to, že predmetný vodomer nepotrebuje. V dome býva od roku 1990 v časti, ktorá bola vtedy jeho vlastníctvom.
7. Z protokolu o prevzatí nehnuteľnosti súd zistil, že žalovaný prevzal od I. F. dňa 2.4.2016 kúpený rodinný dom súp. č. XX na pozemku parc. č. XX/X, zapísaný na liste vlastníctva č. XXX, k.ú. M., kúpený na základe kúpnej zmluvy zo dňa 1.4.2016.
8. Z listu vlastníctva č. XXX, súd zistil, že žalovaný a F. F. sú vlastníkmi rodinného domu zapísaného U. V..Ú.. M., L.. Č.. XX, na pozemku parc. č. XX/X. Vlastníctvo nadobudli na základe kúpnej zmluvy zo dňa 9.6.2016.
9. Z faktúry č. XXXXXXXX zo dňa 16.5.2016 súd zistil, že žalobca vyfakturoval žalovanému sumu 78,83 eur za zbytočnú jazdu z dôvodu nepodpísania zmlúv dňa 12.5.2016, I.. Dátum dodania bol uvedený 13.5.2016.
10. Z interného záznamu v systéme žalobcu ( č.l. 58 ) súd zistil, že 9.5.2016 žalobca žiadal o prerušenie dodávky pitnej vody v M. č. XX z dôvodu, že zákazník ani po telefonickej výzve dňa 6.5.2016 nechce podpísať zmluvy. Výsledok - nezatvorené, majiteľ nebol doma.
11. Z faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.4.2016 ( č.l. 59 ) súd zistil, že spoločnosť Infra Services, a.s. fakturovala žalobcovi sumu 60,- eur za objednané práce - č. objednávky SL038794. Dátum dodania prác je na faktúre uvedený 12.4.2016.
12. Z montážneho listu č. XXXXXX vystaveného žalobcom ( č.l. 12 - 2. strana ), súd zistil, že dňa 12.5.2016 pracovníci H. a S. v M. Č.. XX u odberateľa - žalobcu mali prerušiť dodávku vody. V montážnom liste je konštatované, že majiteľ nebol doma.
13. Žalobca založil do spisu cenník výkonov a služieb ( č.l. 14 až 16 ), tento nie je žalovaným podpísaný.
14. Iné dôkazy žalobca a žalovaný nenavrhli vykonať.
15. Podľa § 415 z. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
16. Podľa § 420 ods. 1 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
17. Podľa § 442 ods. 1, ods. 3 O.Z., uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
18. Podľa § 441 OZ, ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.
19. V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana sporu má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá sporová strana, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana sporu nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany za to, že v sporovom konaní neboli preukázané jej tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jej neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, ktorý nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Otázku splnenia povinnosti tvrdenia a povinnosti označiť na preukázanie tvrdení dôkazy musí súd vždy riešiť so zreteľom na individuálne okolnosti prejednávanej veci. Súd vychádza len z dôkazov, ktoré boli stranami v konaní produkované, pričom v zmysle Civilného
sporového poriadku je súd v sporovom konaní viazaný návrhmi dôkazov predloženými stranami, čím sám nie je povinný vykonávať dôkazy v prospech jednej alebo druhej strany. Povinnosť tvrdenia aj dôkazné bremeno, pokiaľ ide o určité skutočnosti, leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; spravidla ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí (NS ČR sp. zn. 22 Cdo 2263/2005).
20. Predmetom konania je podľa žalobcu úhrada škody 78,83 eur, ktorú sumu žalobca uhradil spoločnosti Infra Services, a.s. za zbytočnú jazdu dňa 12.5.2016 v súvislosti s prerušením dodávky pitnej vody do odberného miesta v rodinnom dome v M. Č.. XX. K prerušeniu dodávky pitnej vody malo dôjsť z dôvodu, že žalovaný neuzatvoril so žalobcom zmluvu o dodávke pitnej vody do odberného miesta a v čase keď malo byť zrealizované prerušenie dodávky pitnej vody, žalovaný sa v dome nenachádzal a nesprístupnil pracovníkom odberné miesto.
21. Nárok žalobcu za daných skutkových okolností môže byť posudzovaný ako nárok na náhradu škody, ktorú mal žalobcovi spôsobiť žalovaný. Nejedná sa pritom o nárok vyplývajúci zo zmluvy a zmluvného vzťahu, nakoľko medzi žalobcom a žalovaným žiadny zmluvný vzťah nevznikol - nebola medzi nimi uzatvorená zmluva na dodávku pitnej vody ku predmetnému odbernému miestu. Žalobca preto žalovanému neposkytoval žiadnu službu na základe zmluvného vzťahu, a neposkytoval mu ani žiadnu službu, ktorú by si žalovaný objednal, nakoľko žalovaný od žalobcu žiadnu službu neobjednával. Navyše vlastníkom rodinného domu je žalovaný ale aj jeho manželka F. F..
22. Škoda je v právnom zmysle definovaná ako vyjadriteľná ujma na majetku poškodeného, ktorú možno vyjadriť peňažným ekvivalentom, t.j. peniazmi. V danom prípade uhradením zo strany žalobcu služby v sume 78,83 eur pre spoločnosť Infra Services, a.s. ktorá mala zrealizovať prerušenie dodávky pitnej vody pre spoločnosť, žalobcovi mala vzniknúť škoda v rozsahu 78,83 eur. V danom prípade teda mala vzniknúť žalobcovi škoda ako majetková ujma. Vznik škody bol povinný preukázať žalobca.
23. Zodpovednosť za škodu je zodpovednosťou za zavinený protiprávny úkon. Zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti možno uplatniť, ak sú splnené predpoklady zodpovednosti za škodu a to porušenie právnej povinnosti (existencia protiprávneho úkonu), vznik škody ako majetkovej ujmy, existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou škodou, zavinenie toho, kto škodu svojím protiprávnym úkonom spôsobil ( ide o zodpovednosť za zavinenie ). Škoda je ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívne vyjadriteľná peniazmi. Príčinná súvislosť znamená, že medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou musí byť vzťah príčiny a následku. Pre splnenie uvedených objektívnych podmienok zodpovednosti nie je rozhodujúce, či škoda bola spôsobená úmyselne alebo z nedbanlivosti.
24. Súd v konaní skúmal, či sú splnené všetky právne predpoklady na priznanie uplatnenej náhrady škody voči žalovanému.
25. Čo sa týka preukázania vzniku škody žalobcovi, žalobca podľa názoru súdu v konaní dôkazmi nepreukázal vznik škody 78,83 eur, ktorú si následne uplatnil faktúrou voči žalovanému. Žalobca na preukázanie vzniku škody založil do spisu faktúru od spoločnosti Infra Services, a.s. na sumu 60 eur za „márnu jazdu“ dňa 12.4.2016. Pritom podľa tvrdenia žalobcu ku zbytočnej ceste súvisiacej s prerušením dodávky pitnej vody malo dôjsť dňa 12.5.2016, čo je uvedené aj vo faktúre žalobcu vystavenej žalovanému. Takže dôkazom nie je preukázané, že by spoločnosť Infra Services, a.s. fakturovala žalobcovi sumu 78,83 eur za službu poskytnutú v odbernom mieste žalovaného dňa 12.5.2016. Žalobca taktiež dôkazmi nepreukázal, že skutočne aj sumu 78,83 eur spoločnosti Infra Services, a.s. uhradil, t.j. že u neho došlo k úbytku jeho majetku o sumu 78,83 eur v dôsledku úhrady tejto sumy spoločnosti Infra Services, a.s.
26. Čo sa týka porušenia právnej povinnosti žalovaného - existencie protiprávneho úkonu, pokiaľ žalobca dňa 12.5.2016 chcel zrealizovať prerušenie dodávky pitnej vody v odbernom mieste M. ktoré sa nachádza v rodinnom dome žalovaného, je evidentné, že žalovaný mu bol povinný poskytnúť súčinnosť na zrealizovanie prerušenia dodávky vody a to sprístupnením mu odberného miesta v rodinnom dome. Na to, aby žalovaný mohol takúto súčinnosť žalobcovi poskytnúť, musel by mať vedomosť o tom, kedy sa bude prerušenie dodávky pitnej vody realizovať. Žalobca nepreukázal dôkazmi, že by žalovanému oznámil, kedy bude realizované prerušenie dodávky pitnej vody, takže žalovaný nemohol žalobcovi
takúto súčinnosť poskytnúť. V spise nie je žiadny dôkaz - záznam o tom, že by bol žalovaný zo strany žalobcu písomne, resp. iným spôsobom oboznámený s termínom prerušenia dodávky pitnej vody, resp. že by bol akokoľvek žalobcom vyzvaný, aby odberné miesto sprístupnil žalobcovi v konkrétnom čase. Od žalovaného nie je možné dôvodne očakávať a vyžadovať, aby sa stále zdržiaval vo svojom rodinnom dome a to hlavne vtedy, kedy si žalobca svojvoľne zmyslí, že zrealizuje prerušenie dodávku pitnej vody. Takéto svojvoľné konanie žalobcu odporuje ustanoveniu § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka ( výkon práv nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi ). Preto podľa názoru súdu v danom prípade nie je preukázané ani porušenie právnej povinnosti zo strany žalovaného.
27. V súvislosti s uvedeným, potom zo strany žalovaného nebola dôkazmi ani preukázaná príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti žalovaného a vznikom škody žalobcovi, t.j. či škoda ktorá žalobcovi mala vzniknúť ( a ktorú nepreukázal ), bola spôsobená práve konaním, resp. nekonaním žalovaného.
28. Na základe uvedeného z dôvodu nepreukázania nároku žalobcu na náhradu škody voči žalovanému súd žalobu zamietol.
29. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
30. Podľa § 262 ods. 1, 2 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
31. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. a žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech vo veci, priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia súdny úradník samostatným uznesením.
32. Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresný súd Skalica, v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd. (§ 29 prvá veta zákona č. 233/1995 Z.z.).