Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_0Er-1031-2002.pdf
PDF · 87.86 KB
Case nature
Area
Subarea
0Er/1031/2002
Uznesenie
Okresný súd v Prievidzi v exekučnej veci oprávneného: OMIKRON TRADING LIMITED so sídlom Nerine Chambers, P.O.Box 905, Road Town, Tortola, British Virgin Islands, zast. verita, s.r.o., so sídlom Miletičova 5B, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 35 940 875, proti povinnej: P.. Z. E., trvalo bytom V. Ľ. X. XXX/XX, S., o vymoženie 80,56 eur, takto
rozhodol:
I. Exekúciu z a s t a v u j e .
II. Povinný je p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Petrovi Kohútovi, Exekútorský úrad so sídlom Mičinská cesta 35, 97401 Banská Bystrica, trovy exekúcie vo výške 18,16 eur do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Pôvodný oprávnený sa návrhom zo dňa 10.04.2002 domáhal proti povinnému vykonania exekúcie pre vymoženie istiny vo výške 80,56 eura na základe exekučného titulu, ktorým je Rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Prievidza, č.k. 26/2001 zo dňa 19.06.2001, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 16.11.2001. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi Dr. Petrovi Babothymu udelené tunajším súdom dňa 07.05.2002. Nástupcom povereného súdneho exekútora je JUDr. Peter Kohút. 2. Súd po preskúmaní exekučného titulu - platobného výmeru Sociálnej poisťovne, pobočka Prievidza, č. 26/2001 zo dňa 19.06.2001, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 16.11.2001, vzhliadol existenciu dôvodu na zastavenie exekúcie v skutočnostiach spôsobujúcich zastavenie exekúcie, pričom na túto skutočnosť súd musí prihliadať ex offo (z úradnej povinnosti). 3. V konaní sa vymáha plnenie z exekučného titulu - rozhodnutia vydaného pôvodným oprávneným - Sociálnou poisťovňou. 4. Podľa § 58 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení (Exekučný poriadok) v znení účinnom do 31.03.2017, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu. 5. Podľa § 57 ods.1 písm. b) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným. 6. Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 274/1994 Z.z. o Sociálnej poisťovni v znení od 01.07.2001, pohľadávky na poistnom na nemocenské poistenie a na dôchodkové zabezpečenie vymáha príslušná pobočka podľa osobitných predpisov na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia. 7. Podľa § 25 ods. 2 zákona č. 274/1994 Z.z. o Sociálnej poisťovni v znení od 01.07.2001, rozhodnutie uvedené v odseku 1 možno vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti; ustanovenia všeobecného predpisu o správnom konaní sa nepoužijú. 8. Podľa § 71 ods. 1 až 3 Správneho poriadku v znení účinnom do 31.12.2003, ak účastník konania nesplní v určenej lehote dobrovoľne povinnosť uloženú mu rozhodnutím, ktoré je vykonateľné (§ 52 ods. 2), alebo zmierom schváleným správnym orgánom alebo ním zostaveným výkazom nedoplatkov (ďalej len "rozhodnutie"), ich výkon sa uskutoční. Ak v rozhodnutí nebola určená lehota na plnenie, určí ju
orgán, ktorý uskutočňuje výkon rozhodnutia; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný právny predpis. Výkaz nedoplatkov možno vykonať, ak bol zostavený na základe vykonateľného rozhodnutia alebo na základe povinnosti dlžníka ustanovenej právnym predpisom zaplatiť bez vydania osobitného rozhodnutia. Rozhodnutie možno vykonať najneskôr do 3 rokov po uplynutí lehoty určenej pre splnenie uloženej povinnosti (ods. 1). 9. Exekučný titul ako právny základ začatia exekučného konania a následného výkonu exekúcie bol vydaný a nadobudol vykonateľnosť v čase platnosti a účinnosti zákona č. 274/1994 Z.z. o Sociálnej poisťovni. Tento zákon upravujúci verejnoprávne vzťahy (§ 1, § 2, § 3) neobsahoval do 30.06.2001 žiadne ustanovenie o prekluzívnej dobe a o jej plynutí pre tieto vzťahy v rámci výkonu rozhodnutia exekúciou. Desaťročná prekluzívna doba na výkon rozhodnutia, uplynutím ktorej právo na výkon rozhodnutia zaniká a rozhodnutie sa stáva neúčinným (§ 25 ods. 2), bola vo verejnoprávnych vzťahoch sociálneho zabezpečenia ustanovená s účinnosťou od 01.07.2001 novelou zákona č. 274/1994 Z.z. vykonanou zákonom č. 242/2001 Z.z. V ustanovení § 25 ods. 2 po tejto novele bolo zároveň vylúčené použitie všeobecného predpisu o správnom konaní o trojročnej prekluzívnej dobe na výkon rozhodnutia podľa § 71 ods. 3 Správneho poriadku. Zákon č. 242/2001 Z.z., ktorým sa menil a dopĺňal zákon č. 274/1994 Z.z., neobsahoval žiadne prechodné ustanovenia. Zákon č. 274/1994 Z.z. bol zrušený jednak zákonom č. 413/2002 Z.z. o sociálnom poistení, ktorý bol platný a účinný v období od 01.07.2003 do 31.12.2003, a jednak zákonom č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, ktorý je platný a účinný od 01.01.2004. Zákonom č. 461/2003 Z.z. bol zrušený aj zákon č. 413/2003 Z.z. V oboch týchto zákonoch bola a je stanovená doba na právo poisťovne poistné predpísať a poistné vymáhať ako premlčacia doba a doba na právo právoplatné a vykonateľné rozhodnutie o poistnom vykonať ako prekluzívna doba v trvaní desiatich rokov. Stret časovo rozdielnych právnych predpisov bol v sociálnom poistení riešený až v prechodnom ustanovení § 277 ods. 1, 2, podľa ktorého v prípade nesplnenia základných povinností platiť poistné, príspevky a sankcie, ktoré vznikli pred 1. januárom 2004, sa pri ich platení a vymáhaní po 1. januári 2004 postupuje podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003. Prechodné ustanovenie § 277 ods. 1, 2 zákona č. 461/2003 Z.z. je legislatívnym vyjadrením princípu prípustnosti a legislatívnej priechodnosti právneho predpisu, teda spätného pôsobenia právnej normy ako tzv. nepravej rektroaktivity právneho predpisu. Pravá retroaktivita právnej normy je v slovenskom právnom poriadku zakázaná, neprípustná. V súlade s citovaným prechodným ustanovením sa na posúdenie právneho vzťahu medzi Sociálnou poisťovňou ako oprávneným a dlžníkom zo sociálneho poistenia ako povinným, môžu aplikovať iba právne predpisy účinné do 31.12.2003. V danom prípade zákon č. 274/1994 Z.z. so zohľadnením znenia tohto zákona do 30.06.2001 a od 01.07.2001. Znenie dotknutého zákonného ustanovenia, § 25 ods. 2 zákona č. 274/1994 Z.z. s účinnosťou do 30.06.2001 a s účinnosťou od 01.07.2001 je rozhodujúce pre posúdenie základnej otázky riešenej v tomto konaní, či pohľadávka oprávneného proti povinnému podlieha preklúzii pri výkone exekúcie a ak preklúzii podlieha, či pre výkon exekúcie na základe výkazu nedoplatkov platí trojročná alebo desaťročná prekluzívna doba. 10. V posudzovanej exekučnej veci sa vymáha pohľadávka oprávneného proti povinnému ako penále z dlžnej sumy podľa § 10 ods. 1 písm. d) a § 27 ods. 1 a 2 zákona č. 274/1994 Z.z. v znení zákona č. 374/1994 Z.z. Je nesporné, že povinný svoje peňažné záväzky z verejnoprávneho vzťahu do 31.12.2003 nesplnil, nezaplatil. Rozhodnutie bolo vydané dňa 19.06.2001 a nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 16.11.2001. 11. Podľa § 2 ods. 1, 2 a § 3 ods. 1 zákona č. 274/1994 Z.z. o Sociálnej poisťovni sociálne zabezpečenie a poistenie vykonáva Sociálna poisťovňa, ktorá je ako verejnoprávna inštitúcia zriadená zákonom na výkon sociálneho zabezpečenia a poistenia. Sociálna poisťovňa prostredníctvom svojich orgánov (ústredie a pobočky) nerozhoduje podľa Správneho poriadku z dôvodu, že by sa na ňu vzťahovali ustanovenia o rozsahu pôsobnosti správneho poriadku, ale preto, že v určitých prípadoch postup podľa Správneho poriadku zakladá osobitný zákon, v exekučnej veci priamo zákon č. 274/1994 Z.z. Sociálna poisťovňa ako verejnoprávna inštitúcia rozhoduje v rozsahu svojej zákonnej pôsobnosti o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb. Otázky, ktoré neupravoval priamo zákon č. 274/1994 Z.z. o Sociálnej poisťovni v znení účinnom do 30.06.2001 a predtým zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a zákon č. 54/1956 Zb. o nemocenskom poistení zamestnancov, upravoval vo verejnoprávnych vzťahoch Správny poriadok. Jeho aplikácia na tieto vzťahy vyplýva aj z § 126 zákona č. 100/1988 Zb. Z dôvodu absencie prechodných ustanovení zákona č. 242/2001 Z.z. (novela zákona č. 274/1994 Z.z. účinná od 01.07.2001), najmä k § 25 ods. 2, ktorým bola ustanovená pre oblasť sociálneho zabezpečenia a poistenia prekluzívna doba, dospel súd výkladom k záveru, že do 30.06.2001 platila pre túto oblasť právnych vzťahov trojročná prekluzívna doba podľa § 71 ods. 3 Správneho poriadku. Tento záver súdu je podporený aj výkladom nového znenia § 25 ods. 2 účinného od 01.07.2001, pretože použitie všeobecného predpisu o správnom konaní bolo priamo v texte ustanovenia vylúčené. Je zrejmé,
že zámerom legislatívy bolo predĺženie prekluzívnej doby vo verejnoprávnych vzťahoch sociálneho zabezpečenia a poistenia. Od 01.07.2001 znenie § 25 ods. 1 odkazuje na poznámku pod č. 21 a znenie § 25 ods. 2 odkazuje na poznámku pod č. 21aa. Poznámka pod č. 21 odkazuje okrem iných aj na Správny poriadok a poznámka pod č. 21aa odkazuje priamo na znenie § 71 ods. 3 Správneho poriadku. Na rozhodnutia vydané po 01.07.2001 je vylúčená aplikácia trojročnej prekluzívnej doby. 12. V súlade s § 71 ods. 3 Správneho poriadku bolo možné platobný výmer vykonať po uplynutí stanovej 15-dňovej lehoty na splnenie uloženej povinnosti, ktorá uplynula dňa 16.11.2001. Podľa tohto ustanovenia v znení platnom v čase vydania výkazu nedoplatkov ako exekučného titulu začala 3 - ročná prekluzívna doba plynúť dňom 16.11.2001. Posledným dňom, v ktorom sa mohla exekúcia vykonávať bol deň 16.11.2004. Dňom 16.11.2004 sa exekučný titul stal neúčinným, čím vznikol zákonný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku. Vo verejnoprávnych vzťahoch by novšia právna norma upravujúca 10-ročnú prekluzívnu dobu, platila iba v prípade, že jej účinky by boli pre povinného výhodnejšie. 13. V danom prípade lehota 3 rokov, počas ktorej možno rozhodnutie od nadobudnutia jeho právoplatnosti vykonať, uplynula dňa 16.11.2004, čím sa rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, stalo neúčinným. Preto súd exekúciu s použitím citovaných zákonných ustanovení zastavil.
14. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. 15. Podľa § 196 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia konania, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty. 16. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
17. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 30.04.2008 (ďalej len vyhláška), ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu,
b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.
18. Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky, základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 200 Sk (6,64 eur) za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. 19. Podľa § 25 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou. 20. Podľa § 14 ods. 3 vyhlášky, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 100 Sk (3,32 eur). 21. Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti:
a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
22. Súd po preskúmaní vyúčtovania súdneho exekútora a predloženého exekučného spisu priznal súdnemu exekútorovi odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. b) v spojení s § 14 ods. 3 a § 15 ods. 1 vyhlášky za tieto úkony exekučnej činnosti: získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, zisťovanie platiteľa mzdy povinného, zisťovanie majetku povinného, preto priznal súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu v rozsahu 4 x 3,32, t.j. 13,28 eur.
23. Súd preskúmal uplatnenú časovú odmenu súdneho exekútora zistil, že túto mi nie je možné priznať. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi časovú odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky za úkony: prevzatie návrhu a založenie spisu, za ktoré úkony si súdny exekútor uplatnil časovú odmenu v rozsahu 60 min. V § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. v znení účinnom do 30.04.2008 sa uvádza, že odmena závisí od počtu hodín „účelne vynaložených na exekúciu“. Podľa § 36 ods. 2 Exekučného poriadku „exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor však môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie.“ Z uvedeného je zrejmé, že zákon rozlišuje exekučné konanie a exekúciu. Je zrejmé, že účelné úkony exekúcie môže exekútor vykonať až okamihom, od ktorého mohol podľa zákona začať vykonávať exekúciu, všetky pred tým vykonané úkony predstavujú iba administratívne úkony vykonávané v súvislosti s exekučnou činnosťou. Náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou je zahrnutá v odmene (§ 25 vyhlášky). Z vyššie uvedených dôvodov preto súd za tieto administratívne úkony odmenu súdnemu exekútorovi nepriznal. 24. Súd považoval rovnako úkony žiadosť o rozhodnutie, vyúčtovanie trov, správa o stave, zaslanie spisu na súd a ukončenie spisu, za administratívne úkony podľa § 25 vyhlášky, za ktoré súdnemu exekútorovi odmena nepatrí. 25. Hotové výdavky podľa § 22 vyhlášky v podobe poštovného boli súdnemu exekútorovi priznané vo výške 1,85 eur (zaslanie spisu na súd), nakoľko vynaloženie týchto výdavkov bolo preukázané. Súd nepriznal poštovné vo výške 1,85 eur, nakoľko vynaloženie tohto poštovného nijako nevyplývalo z predloženého exekučného spisu. 26. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu kancelárskych výdavkov vo výške 3,32 eur, nakoľko vznik a výška týchto výdavkov nebola preukázaná exekučným spisom. 27. Vzhľadom na to, že exekútor je platcom DPH, súd mu priznal aj uplatnenú DPH v 20 % sadzbe ( 20 % z 15,13 eur, t.j. 3,03 eur). 28. Náhrada trov exekúcie spolu predstavuje sumu 18,16 eur (úkonová odmena 13,28 eur, náhrada hotových výdavkov 1,85 eur, DPH 3,03 eur). 29. Nakoľko k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu preklúzie, teda uplynutím času, zaoberal sa súd otázkou, kto bude zaviazaný na uhradenie trov exekúcie. V ustanovení § 197 ods. 1 Exekučného poriadku je zakotvená zásada, na základe ktorej uhrádza trovy exekúcie povinný. Exekučný poriadok pozná tri výnimky z tejto zásady. Všetky prichádzajú do úvahy v prípade zastavenia exekúcie, a to pokiaľ je exekúcia zastavená zavinením oprávneného, pokiaľ sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a keď sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz (§ 203 ods. 1, 2 a 3 EP). Z týchto výnimiek by do úvahy v tomto prípade prichádzala možnosť zavinenia oprávneného. Súd je však toho názoru, že oprávnený nemôže za zastavenie exekúcie, nakoľko podal návrh na vykonanie exekúcie včas, a preto procesné zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty, určenej na jeho vykonanie neprichádza do úvahy. Oprávnený totiž postup súdu vo vykonávacom konaní, resp. postup súdneho exekútora v exekučnom konaní, ako i dĺžku trvania tohto postupu, teda aj prípadné vykonanie exekučného titulu do uplynutia prekluzívnej lehoty v priebehu konania, nemohol ovplyvniť.
Poučenie:
Proti I. výroku uznesenia možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prievidza písomne, v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 127 ods. 1 CSP, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis.
Podľa § 127 ods. 2 CSP, ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Proti II. výroku uznesenia nie je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 2 CSP).