Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Cb/25/2017

Uznesenie

Okresný súd Bratislava II v sporovej veci žalobcu: AD-MEP s. r. o., so sídlom Včelárska 13, 821 05 Bratislava, IČO: 47 748 672, právne zastúpený: Advokátska kancelária Mandzák a spol., s.r.o., so sídlom Zámocká 5, 811 01 Bratislava, IČO: 35 943 882 proti žalovanému: LK Sales Consulting, s.r.o., so sídlom Tomášikova 3/A, 821 01 Bratislava, IČO: 46 836 250, právne zastúpený: JUDr. Michal Miškovič - advokátska kancelária s. r. o., so sídlom Palisády 32, Bratislava, IČO: 47255846, o zaplatenie 503.702,97 Eur s prísl, o návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto

rozhodol:

Súd návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu dňa 19.06.2017 sa žalobca voči žalovanému domáha zaplatenia sumy 503,702,97 Eur s príslušenstvom a trovami konania titulom plnenia zo zmluvy.

2. Podaním doručeným súdu dňa 12.07.2019 žalobca navrhol, aby súd nariadil zabezpečovacie opatrenie podľa ustanovenia (ďalej len ako „CSP“) a zriadil záložné právo k nehnuteľnostiam v podielovom spoluvlastníctve žalovaného v podiele 1, vedených na Liste vlastníctva č. XXXX, Liste vlastníctva č. XXXX a Liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie E., F. I.-A..Č.. X.U., F. I. U..

3. Žalobca návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zdôvodnil tým, že ako dodávateľ na základe „Zmluvy o dielo č. 01/2016" zo dňa 13.1.2016 vykonal pre žalovaného ako objednávateľa montážne práce - rozsiahlu rekonštrukciu na objekte v Bratislave, S. Č.. X W. XX v celkovej hodnote 503.702,97 Eur. Po prebratí diela žalovaným si žalobca fakturoval u žalovaného faktúrou č. 172001 zo dňa 9.1.2017, splatnou dňa 16.1.2017, cenu diela, t.j. sumu 503.702,97 Eur. Keďže žalovaný túto faktúru neuhradil v lehote splatnosti a ani po troch upomienkach žalobcu, žalobca podal na súd dňa 19.6.2017 žalobu o zaplatenie 503.702,97 Eur s príslušenstvom.

4. Čo sa týka rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, žalobca poukázal na ohrozenie exekúcie, ktoré vidí v nasledovných skutočnostiach. Žalobca z verejne dostupnej evidencie katastra nehnuteľností zistil, že na uvedených nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovaného (1/2 k celku) je zriadené záložné právo v prospech obchodnej spoločnosti U. P. s.r.o., IČO: XX XXX XXX. Záložné právo bolo zriadené na tieto nehnuteľnosti vkladom č. K.-XXXXX/XX zo dňa 25.10.2018. Výkon záložného práva v prospech záložného veriteľa bol začatý formou predaja na dražbe oznámením zo dňa 31.05.2019, zapísaný v evidencii príslušného katastra nehnuteľností ako poznámka č. Z.-XXXX/XXXX. Žalobca má za to, že zriadením záložného práva a oznámením o výkone predajom na dražbe v prospech záložného veriteľa je zrejmé, že žalovaný nebude schopný uspokojiť pohľadávku žalobcu, ak súd judikuje jeho peňažnú pohľadávku, pričom je teda vymožiteľnosť peňažnej pohľadávky žalobcu ohrozená a je tu dôvodná obava z budúceho zmarenia exekúcie v prospech žalobcu. Nehnuteľný majetok je pritom jediný likvidný majetok žalovanej spoločnosti a hrozba je aktuálna.

Podaním doručeným súdu dňa 24.07.2019 žalobca doplnil svoj návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia prílohou v podobe účtovnej závierky žalovaného zostavenej ku dňu 31.12.2018, z ktorej je zrejmé, že takmer celú hodnotu majetku spoločnosti tvoria predmetné nehnuteľnosti, pričom zdôraznil, že ide o jediný majetok žalovaného, ktorý vskutku má reálnu hodnotu a môže podliehať exekučnému výkonu rozhodnutia.

5. Podľa ustanovenia , zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

6. Podľa ustanovenia , záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

7. Podľa ustanovenia , výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

8. Podľa ustanovenia , ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.

9. Podľa ustanovenia , pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

10. Podľa ustanovenia , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

11. Podľa ustanovenia , k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

12. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. v ustanovení stanovuje, že ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie, teda navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia musí v návrhu na jeho zriadenie hodnoverne preukázať dôvodnosť a existenciu svojho nároku voči žalovanému a taktiež existenciu predpokladu, že budúca exekúcia bude zmarená. Súd môže teda na návrh zriadiť záložné právo, ktoré má povahu riadneho záložného práva. V prípade plurality záložných práv na predmete záložného práva garantuje záložnému veriteľovi relevantné poradie podľa dňa jeho vzniku. Prostredníctvom zriadenia zabezpečovacieho opatrenia získa veriteľ postavenie záložného veriteľa a bude môcť pristúpiť k výkonu záložného práva na uspokojenie judikovanej pohľadávky v exekučnom konaní.

13. Pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia, je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti. Osvedčenie znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení zabezpečovacieho opatrenia teda súd poskytne oprávnenej strane dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou sa neprejudikujú práva a povinnosti sporových strán, ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak. Predpokladom pre zriadenie zabezpečovacieho opatrenia je, že zriadením zabezpečovacieho opatrenia sa má odvrátiť možnosť zmarenia uspokojenia peňažnej pohľadávky v exekučnom konaní. Pri skúmaní obavy budúceho zmarenia exekúcie súd vychádza z konkrétnych skutkových okolností prípadu. Dokazovanie

sa v tomto prípade nevykonáva, ale súd, ktorý rozhoduje o návrhu, musí mať osvedčené, že existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Z hľadiska osvedčenia relevantných skutočností by mal navrhovateľ poskytnúť dôkazy, ktoré jednoznačne osvedčia potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie. Pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia súd musí vždy zvážiť, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu). Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, musí súd zohľadniť uvedenú zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov dlžníka, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia tak nesmie vzniknúť zjavný nepomer. Súd by mal aj v tomto prípade rešpektovať zásadu a požiadavku proporcionality.

14. Z charakteru zabezpečovacieho opatrenia tak vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o potrebe jeho nariadenia. Žalobcom navrhované zabezpečovacie opatrenie sleduje zaistenie budúcej exekúcie voči žalovanému. Okrem existencie nároku musí však žalobca osvedčiť i to, že bez nariadenia zabezpečovacieho opatrenia by bola prípadná budúca exekúcia voči žalovanému ohrozená, pričom obava, že exekúcia bude ohrozená, musí byť reálna a musí hroziť bezprostredne. Dôvodom pre zriadenie zabezpečovacieho opatrenia môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť ohrozený. Ani existencia dlhu ešte sama osebe nemôže byť dôvodom pre zriadenie zabezpečovacieho opatrenia. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený je predovšetkým také konanie žalovaného, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom exekúcie postihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery.

15. Žalobca sa zabezpečovacím opatrením domáha zabezpečenia svojej peňažnej pohľadávky vo výške 503.702,97 Eur s prísl. z titulu, že na predmetných nehnuteľnostiach sa začal výkon záložného práva záložného veriteľa U. P. S..X..F..formou predaja na dražbe, v dôsledku skutočnosti ktorej bude exekúcia v danej veci ohrozená alebo zmarená. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený je predovšetkým také konanie žalovaného, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom exekúcie postihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery. Výkonom záložného práva záložného veriteľa U. P. S..X..F.. formou predaja nehnuteľností na dražbe by mohlo dôjsť k nepriaznivému ovplyvneniu majetkových pomerov žalovaného, ale iba do tej miery, že žalovaný by síce už nebol vlastníkom nehnuteľností (1/2 k celku), avšak mohol by disponovať finančnými prostriedkami (získanými z výťažku dražby) spôsobilými na uspokojenie nároku žalobcu. V tejto rovine preto vzniká otázka účinku zriadenia sudcovského záložného práva nariadením zabezpečovacieho opatrenia v štádiu začatia výkonu záložného práva záložného veriteľa U. P. S..X..F..

16. Záložné právo je právnym prostriedkom, ktorý slúži na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa a jej príslušenstva tým, že oprávňuje záložného veriteľa uspokojiť sa alebo sa domáhať uspokojenia pohľadávky zo zálohu, t.j. z predmetu záložného práva, za predpokladu, že záložca svoju pohľadávku nesplní riadne a včas. Ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená, je záložný veriteľ oprávnený na výkon záložného práva. Jedným zo spôsobov, ktorým sa záložný veriteľ v rámci výkonu záložného práva môže uspokojiť, je predaj zálohu na dobrovoľnej dražbe. Dražba začína oznámením o dražbe podľa ustanovenia o dobrovoľných dražbách. Podľa ustanovenia , pri výkone záložného práva záložným veriteľom, ktorého záložné právo je v poradí rozhodujúcom na uspokojenie záložných práv registrované ako prvé (ďalej len „"), sa záloh prevádza nezaťažený záložnými právami ostatných záložných veriteľov. Ak výťažok z predaja zálohu prevyšuje pohľadávku zabezpečenú v prospech prednostného záložného veriteľa, ostatní záložní veritelia majú právo, aby ich pohľadávky zabezpečené záložným právom k prevádzanému zálohu boli po odpočítaní nevyhnutne a účelne vynaložených nákladov prednostným záložným veriteľom v súvislosti s výkonom záložného práva uspokojené z výťažku z predaja zálohu podľa poradia rozhodujúceho na uspokojenie záložných práv. Podľa ustanovenia , pri výkone záložného práva záložným veriteľom, ktorý nemá postavenie prednostného záložného veriteľa, sa záloh prevádza zaťažený záložným právom prednostného záložného veriteľa a ostatných záložných veriteľov, ktorí sú v poradí rozhodujúcom na uspokojenie záložných práv pred záložným veriteľom vykonávajúcim záložné právo; vo vzťahu k

ostatným záložným veriteľom sa použijú primerane ustanovenia odsekov 3 až 5. Z vyššie uvedených ustanovení vyplýva, že skutočnosť či zanikajú aj ďalšie záložné práva evidované na Liste vlastníctva, závisí od postavenia záložného veriteľa, ktorý vykonáva záložné právo. Ak má postavenie prednostného záložného veriteľa, vtedy zanikajú všetky záložné práva evidované na Liste vlastníctva, postavenie ktoré by žalobca nariadením zabezpečovacím opatrením jednoznačne nemal (ako je uvedené v bode 12. odôvodnenenia), takéto postavenie má práve záložný veriteľ U. P. S..X..F.. Žalobca by mal postavenie záložného veriteľa, ktorého záložné právo nie je v poradí rozhodujúcom na uspokojenie záložných práv, t.j. žalobca by nebol prednostným záložným veriteľom a jeho záložné právo (ktorého výkon by nastal až v prípade právoplatne priznanej pohľadávky súdom), by bolo z príslušného katastra nehnuteľností vymazané, čím by sa minul účinok nariadeného zabezpečovacieho opatrenia. Na základe uvedeného má súd za to, že nariadením zabezpečovacieho opatrenia tak ako ho navrhol žalobca, by sa postavenie žalobcu vo vzťahu k uplatnenému nároku nezmenilo (inak povedané nezlepšilo ani nezhoršilo) a preto sa jeho nariadenie javí nadbytočným a neúčelným privodiť pre žalobcu zamýšľaný cieľ. Ak je žalobca toho názoru, že výkonom záložného práva záložného veriteľa U. P. S..X..F.. na predmetných nehnuteľnostiach dôjde k nepriaznivému ovplyvneniu majetkových pomerov žalovaného, z dôvodu ktorého nebude môcť byť pohľadávka žalobcu za predpokladu jej právoplatného priznania súdom, uspokojená z majetku žalovaného, ktoré tento odvodzuje od predmetných nehnuteľností, všeobecne záväzné právne predpisy umožňujú žalobcovi domáhať sa zabezpečenia nároku iným právnymi prostriedkami ako je nariadením zabezpečovacieho opatrenia na predmetných nehnuteľnostiach alebo zriadením iného záložného práva podľa (s výnimkou predmetných nehnuteľností).

17. Na druhej strane, ak by aj súd pripustil, že by nariadenie zabezpečovacieho opatrenia splnilo účel sledovaný zákonom (s čím zásadne nie je možné súhlasiť ako je uvedené vyššie), je súd toho názoru, že žalobca žiadnym spôsobom neosvedčil primeranostˇ návrhu žalobcu na nariadenie zabezpecˇovacieho opatrenia vo vztˇahu k hodnote nehnutelˇností vo vlastníctve protistrany (dva rodinné domy a priľahé a vedľajšie pozemky v širšom centre mesta Bratislava v podiele 1 k celku), na ktoré žalobca žiadal zriadiť záložné právo a ktorá je podlˇa názoru súdu neprimeraná, nakolˇko je nepochybne v nepomerne väcˇšej hodnote, ako je výška spornej pohlˇadávky žalobcu (obdobné stanovisko zaujal i Krajský súd v Bratislave v uznesení cˇ. k. -294 z 31. mája 2017). Taktiež rozsah nehnuteľností žalovaného, na ktoré žalobca navrhol zriadiť záložné právo je vo výraznom nepomere k výške uplatnenej pohľadávky. Vychádzajúc z nutnosti dodržania zásady proporcionality, zmyslom ktorej je, aby zriadením záložného práva zabezpecˇovacím opatrením nebola spôsobená ujma na základných právach žalovaného a aby takáto ujma nebola neprimeraná sledovanému cielˇu, súd dospel k záveru, že nariadením zabezpecˇovacieho opatrenia v navrhovanom znení by došlo k neprimeranému zásahu do majetkových práv žalovaného.

18. V súvislosti so zriadením záložného práva má súd navyše za to, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že by sa chcel žalovaný zbavovať resp. že by sa zbavoval svojho majetku alebo ho inak scudzovať, predávať za nízku cenu, darovať, zamieňať za veci nižšej hodnoty, či neúmerne zaťažovať záložným právom alebo inými vecnými bremenami v rozpore s výkonom svojej podnikateľskej činnosti. Nariadenie zabezpečovacieho opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby nebolo vážnejších pochybností o potrebe takejto úpravy, pričom nevyhnutnou podmienkou jeho zriadenia je existencia zákonného dôvodu, t. j. taký stav právnych (nie iba faktických) vzťahov medzi stranami, ktorý vyžaduje takúto úpravu súdom. Súd starostlivo zváži, či je tu skutočne naliehavá potreba, keď miera osvedčenia sa riadi situáciou a najmä naliehavosťou riešenia, či právo je ohrozené do tej miery, že je potrebné takto rozhodnúť. Žalobca domáhajúci sa nariadenia zabezpečovacieho opatrenia musí v návrhu osvedčiť, že obava ohrozenia je reálna, teda, že osoba, na majetok ktorej navrhuje zriadiť záložné právo zabezpečovacím opatrením, koná tak (robí faktické a právne úkony), že v konečnom dôsledku môže dôjsť k sťaženiu alebo znemožneniu ďalšieho konania a rozhodovania vo veci samej, resp. k zmareniu prípadného núteného výkonu rozhodnutia. Ohrozenie nároku žalobcu, či už subjektívne alebo objektívne, musí byť konkrétne a žalobca ho musí osvedčiť, nestačí len abstraktná (pravdepodobná) možnosť ohrozenia práv žalobcu. Chýbajúce osvedčenie ohrozenia práva žalobcu nemožno ničím nahradiť, lebo je základnou podmienkou pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Ak žalobca poukazoval na ohrozenie výkonu exekúcie tým, že sa na predmetných nehnuteľnostiach začal výkon záložného práva záložného veriteľa U. P. s.r.o. a žalovaný nemá iný majetok podľa účtovnej závierky za rok 2018, tieto skutočnosti nepostačujú na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v navrhovanom znení, nakoľko je tu predpoklad, že za predmetné nehnuteľnosti nadobudne žalovaný finančné prostriedky (hodnota výťažku) z ktorých je potom schopný uspokojovať svoje záväzky

voči žalobcovi. Inak povedané, tieto skutočnosti by mohli byť nápomocné za predpokladu návrhu zabezpečovacieho opatrenia v odlišnom obsahu ako navrhol žalobca. Žalobca tak neosvedčil, že bez nariadenia zabezpečovacieho opatrenia v navrhovanom znení by bola prípadná budúca exekúcia voči žalovanému ohrozená, pričom obava, že exekúcia bude ohrozená, musí byť reálna a musí hroziť bezprostredne.

19. Poukazujúc na uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že žalobca neosvedčil existenciu zákonných dôvodov pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Nariadením zabezpečovacieho opatrenia by sa nenaplnil účel sledovaný zákonom, preto súd návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v navrhovanom znení ako neopodstatnený zamietol.

20. Pokiaľ ide o trovy konania, súd o nich nerozhodoval vzhľadom k tomu, že rozhodnutie o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je len rozhodnutím o jednotlivom procesnom návrhu navrhovateľa, nie je teda výsledkom konania ako takého. Zabezpečovacie opatrenie je osobitným procesným inštitútom, na ktorý sa aplikuje odlišný postup ako v klasickom súdnom konaní, čo vyplýva aj zo zaradenia tohto inštitútu do samostatnej tretej hlavy . V súlade s ustanovením sa uznesenie, ktorým sa návrh na neodkladné opatrenie zamietol, nedoručuje protistrane. Z tohto dôvodu nie je medzi kým rozhodovať o náhrade trov konania, a takýto výrok o nároku na náhradu trov konania by bol podľa názoru tohto súdu nadbytočný.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje, vo dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie, podľa osobitného zákona.