Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_2T-88-2023.pdf
PDF · 86.2 KB
Case nature
Area
Subarea
2T/88/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava, samosudca JUDr. Ján Baláž, v trestnej veci obžalovaného A. B., na hlavnom pojednávaní konanom dňa 17. januára 2024 v Rožňave,
rozhodol:
Obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX v Rožňave, trvale bytom C. XXX, D. E.,
j e v i n n ý,
že dňa 02.05.2022 v presne nezistenom čase v meste E. uviedol do omylu poškodeného F. G. tak, že od neho vylákal pôžičku vo výške 3000,- eur s lehotou splatnosti do 31.05.2023, hoc vedel, že túto v uvedenej lehote nebude schopný splatiť a na zabezpečenie ktorej mu ako záloh odovzdal osobné motorové vozidlo zn. Volkswagen Touareg, s evidenčným číslom H. XXX I., J.: K., rok výroby 2010, patriace E. L., pri ktorom predstieral, že je jeho a od evidovaného držiteľa zabezpečí splnomocnenie k prepisu na poškodeného v prípade, ak pôžičku nesplatí, čím spôsobil poškodenému škodu vo výške 3000,- eur,
t e d a
- na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol iného do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku väčšiu škodu,
č í m s p á c h a l
prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. v znení zákona č. 105/2022 Z.z. a súd o treste takto
rozhodol:
I.
Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona súd zrušuje výrok o treste rozsudku Okresného súdu Rožňava, sp. zn. 3T/19/2023-161, zo dňa 12.04.2023, právoplatného dňa 12.04.2023, ktorým bol obžalovanému A. B. pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 Trestného zákona uložený trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu s probačným dohľadom na skúšobnú dobu v trvaní 30 mesiacov, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
II.
Podľa § 221 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 42 ods. 1 Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, s prihliadnutím na poľahčujúce okolnosti uvedené v ustanoveniach § 36 písm. l), písm. k) Trestného zákona a na priťažujúcu okolnosť uvedenú v ustanovení § 37 písm. h) Trestného zákona, súd obžalovaného za teraz posudzovaný prečin a pre prečin, z ktorého bol uznaný za vinného uvedeným skorším rozsudkom odsudzuje na súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 22 (dvadsaťdva) mesiacov.
Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 49 ods. 1 Trestného zákona súd výkon tohto trestu podmienečne odkladá a zároveň obžalovanému ukladá probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe. Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona ustanovuje skúšobnú dobu v trvaní 30 (tridsať) mesiacov.
Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 51 ods. 3 písm. b) Trestného zákona súd obžalovanému ukladá obmedzenie spočívajúcu v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok akéhokoľvek druhu a množstva počas trvania skúšobnej doby.
Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd poškodeného F. G., nar. XX.XX.XXXX v E., trv. bytom E., M. X, D. E., zastúpeného splnomocnencom poškodeného JUDr. Attilom Elekom, advokátom, IČO: 42 331 374, so sídlom E., N. X, D. E., s nárokom na náhradu spôsobenej škody odkazuje na civilný proces.
odôvodnenie:
Súd na hlavnom pojednávaní po vykonanom dokazovaní zistil skutkový stav taký, ako je opísaný vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Obžalovaný v úvode hlavného pojednávania výslovne prehlásil, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Zároveň v súlade s ustanovením § 333 ods. 3 písm. c, d, f, g, h) Trestného poriadku kladne prehlásil, že rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, že bol poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu a bola mu daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a mohol sa s ním radiť o spôsobe obhajoby, že rozumie právnej kvalifikácii skutku, ako trestného činu, že bol oboznámený s trestnou sadzbou, ktorú zákon ustanovuje za prečin, ktorý je mu kladený za vinu a že sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok. Na základe uvedených prehlásení, súd u obžalovaného v súlade s ustanovením § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal jeho vyhlásenia a zároveň podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku rozhodol o tom, že dokazovanie v rozsahu, v akom sa menovaný priznal k spáchaniu skutku sa nevykoná a vykonajú sa dôkazy súvisiace s výrokom o treste a náhrade škody. Vina obžalovaného nepochybne vyplýva z vykonaného dokazovania v prípravnom konaní, tak ako aj zo súdom prijatého vyhlásenia, že je vinný zo spáchania skutku. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní svoj čin aj úprimne oľutoval. Súhrn dôkazov, ktoré boli vykonané preukazujú jeho zavinenie zo spáchania posudzovaného skutku. Tým, že na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku väčšiu škodu, naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona.
Závažnosť konania obžalovaného je nutné vidieť v tom, že úmyselným konaním narušil záujmy spoločnosti na ochrane majetku.
Obžalovaný je v mieste trvalého bydliska hodnotený v podstate všeobecne s tým, že obec eviduje jednu sťažnosť od obyvateľov nájomného bytového domu, ktorá bola prejednávaná komisiou verejného poriadku, pričom sa jednalo o rušenie nočného kľudu a brechot psa. Z centrálnej evidencie priestupkov vyplýva pätnásť záznamov - priestupkov, pričom sa jedná o záznamy týkajúce sa prevažne porušovania pravidiel na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej dopravy ako aj priestupkov proti verejnému poriadku porušením nočného kľudu. Z odpisu registra trestov vyplýva, že obžalovaný bol doposiaľ 3 - krát súdne trestaný, za inú (ako prejednávanú) trestnú činnosť, pričom prvé dve odsúdenia sú zahladené a teda hľadí sa na obžalovaného ako keby nebol odsúdený, pričom poslednýkrát bol odsúdený rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 3T/19/2023, zo dňa 12.04.2023, kedy bol pre trestný čin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 Tr. zákona právoplatne odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov s podmienečným
odkladom výkonu tohto trestu a probačným dohľadom so skúšobnou dobou v trvaní 30 mesiacov a bolo mu taktiež uložené obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok akéhokoľvek druhu a množstva počas skúšobnej doby. Rozsudok sa stal právoplatným dňa 12.04.2023. Z uvedeného je zrejmé, že prejednávaného skutku sa dopustil skôr ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin.
Pri rozhodovaní o výmere a druhu trestu súd postupoval v zmysle zákonných ustanovení § 34 Trestného zákona. Otázka trestu bola posúdená aj v zmysle ustanovenia § 42 ods. 1, 2 Trestného zákona, ďalej podľa § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, pričom súd prihliadol na 2 poľahčujúce okolnosti, ktorými sú priznanie sa obžalovaného na hlavnom pojednávaní a prejavenie ľútosti v záverečnej reči (§ 36 písm. l) Trestného zákona a pričinenie sa o odstránenie škodlivých následkov trestného činu, resp. dobrovoľné nahradenie škody (§ 36 písm. k) a na jednu priťažujúcu okolnosť - obžalovaný spáchal viac trestných činov (§ 37 písm. h) Trestného zákona. Súd na tomto mieste poukazuje, že neprihliadol na priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, nakoľko pred spáchaním predmetnej trestnej činnosti sú všetky odsúdenia obžalovaného zahľadené a hľadí sa teda na neho ako keby nebol odsúdený.
Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Podľa § 42 ods. 1 Trestného zákona ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný trest podľa zásad na uloženie úhrnného trestu. Podľa § 42 ods. 1 Trestného zákona Spolu s uložením súhrnného trestu súd zruší výrok o treste uloženom páchateľovi skorším rozsudkom, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Súhrnný trest nesmie byť miernejší ako trest uložený skorším rozsudkom. V rámci súhrnného trestu súd uloží trest straty čestných titulov a vyznamenaní, trest straty vojenskej a inej hodnosti, trest prepadnutia majetku, peňažný trest, trest prepadnutia veci alebo trest zákazu činnosti, ak bol taký trest uložený už skorším rozsudkom a ak tomu nebráni ustanovenie § 34 ods. 7.
Ako už bolo uvedené, obžalovaný bol doposiaľ trikrát súdne trestaný a to na iné ako nepodmienečné tresty odňatia slobody, pričom prvé dve jeho odsúdenia sú zahľadené z čoho je zrejmé že obžalovaný splnil súdom nariadené tresty. Posledné odsúdenie obžalovaného je z roku 2023 kedy bol odsúdený za prečin výtržníctva v odseku jeden na podmienečný trest odňatia slobody na 18 mesiacov so skúšobnou dobou v trvaní 30 mesiacov (a iné) a ako už bolo spomenuté vyššie predmetného skutku sa dopustil pred vyhlásením uvedeného odsudzujúceho rozsudku. Základná trestná sadzba stanovená zákonom pri prečine podvodu podľa § 221 ods. 2 Trestného zákona (ako najprísnejšieho posudzovaného) trestného činu je 1 rok až 5 rokov trestu odňatia slobody. V súlade s ustanovením § 38 ods. 3 Trestného zákona je potrebné základnú trestnú sadzbu upraviť a to tak, že horná hranica trestu odňatia slobody v trvaní 5 rokov sa znižuje o jednu o tretinu, súd teda mohol ukladať trest odňatia slobody v rozmedzí od 12 mesiacov až 44 mesiacov. Súd prihliadol na skutočnosť, že obžalovaný uznal vinu bez toho, aby mu bolo známe aký trest mu bude uložený a taktiež prejavil ľútosť nad svojim konaním a prisľúbil budúcu bezúhonnosť a pričinil sa odstránenie škodlivých následkov trestného činu. Obžalovaný pracuje ako živnostník.
Keďže obžalovaný teraz posudzovaný skutok spáchal skôr, ako v predchádzajúcej jeho trestnej veci (3T/19/2023) bol vyhlásený odsudzujúci rozsudok súdom prvého stupňa, prichádza do úvahy uloženie súhrnného trestu podľa § 42 Trestného zákona. Preto súd zrušil výrok o treste citovaného predchádzajúceho rozsudku, ktorým bol obžalovanému uložený trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu s probačným dohľadom na skúšobnú dobu v trvaní 30 mesiacov ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Súd pritom prihliadol na všetky okolnosti prípadu, na osobu obžalovaného, jeho doterajší život a trestnú minulosť ako aj na jeho postoj k spáchaniu predmetnej trestnej činnosti, spôsobený následok. Súd takto uložil obžalovanému trest odňatia slobody v trvaní 22 mesiacov, avšak s tým, že výkon tohto trestu bol podmienečne odložený s probačným
dohľadom nad jeho správaním v skúšobnej dobe so skúšobnou dobou na 30 mesiacov. Zároveň mu bolo uložené aj obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok akéhokoľvek druhu a množstva počas trvania skúšobnej doby a to z dôvodu, že tento výrok bol uložený v zrušenom výroku o treste rozsudku sp. zn. 3T/19/2023, keďže tento výrok je obsahovo nadväzujúci na výrok o treste.
Pokiaľ ide o poškodeného F. G., tento si uplatnil rozdielne nároky na náhradu škody, kedy okrem nároku vo výške 3000 eur (škoda spôsobená v predmetnej trestnej veci) žiadal taktiež náhradu škody vo výške 4000 eur (vyplývajúcu z civilno-právneho sporu) a súd by v tomto smere musel vykonať ďalšie dokazovanie, ako aj pre neprítomnosť poškodeného, ktoré by však neprimerane presiahlo rámec a potreby trestného konania, súd poškodeného F. G. s jeho nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Rožňava do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až doručenie. Odvolanie má odkladný účinok. ( § 306/2 )
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1) Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba (§ 307 ods. 2 Trestného poriadku).
Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala (§ 316 ods. 1 Trestného poriadku)