Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6C/6/2018

Potvrdené rozhodnutím 5Co/156/2019
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Vrtochovej a sudcov JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Denisa Vékonyho v spore žalobcu: TRAFALGAR HAJÓZÁSI ÉS KERESKEDELMI KORLÁTOLT FELELÖSSÉGÜ TÁRSASÁG, skrátene Trafalgar Kft., IČO: 11828800-5229-113-01, so sídlom Bod Péter lejtö 6, H - 1112 Budapešť, Maďarsko, zast. JUDr. Beátou Kaprinayovou, advokátkou so sídlom Jašíkova 2, Bratislava, proti žalovanému: DUNAJINTERTRANS s.r.o., IČO: 47 003 022, so sídlom Záhradná 1, Bojnice, o zaplatenie 118.970,46 eur s prísl., na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prievidza č.k. 6C/6/2018-190 zo dňa 9. augusta 2019, takto rozhodol: Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalobca m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100%."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Miriam Kohútovou, PhD. v právnej veci žalobcu: TRAFALGAR HAJÓZÁSI ÉS KERESKEDELMI KORLÁTOLT FELELÖSSÉGÜ TÁRSASÁG, skrátene Trafalgar Kft., IČO: 11828800-5229-113-01, so sídlom Bod Péter lejtö 6, H - 1112 Budapešť, Maďarsko, zast. JUDr. Beátou Kaprinayovou, advokátkou so sídlom Jašíkova 2, Bratislava, proti žalovanému: DUNAJINTERTRANS s.r.o., IČO: 47 003 022, so sídlom Záhradná 1, Bojnice, o zaplatenie 118.970,46 eur s prísl., takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 118.970,46 eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 4.12.2018 do zaplatenia, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1.Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného náhrady škody vo výške 118.970,46 eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 21.3.2018 (deň podania žaloby na súd) do zaplatenia a náhrady trov konania. Požadované zdôvodnil tým, že žalovaný zodpovedá za škodu, ktorá vznikla v dôsledku dopravnej nehody zapríčinenej žalovaným. Žalobca je majiteľom plavidla - motorovej nákladnej lode „Murgtal“ Žalovaný je majiteľom plavebnej zostavy „Rhein Carrier“ a samohybného člnu DIT

- TANK 58. Žalovaný má v predmete svojej činnosti okrem iného aj vykonávanie verejnej vodnej dopravy. Dňa 9.9.2016 okolo 17.00 hodiny v extraviláne Nagybajcs v Maďarsku približne na 1804,2 rkm (riečnom kilometri) rieky Dunaj došlo k zrážke poprúdne plávajúceho plavidla - lode Murgtal s nesprávne vykotveného plavidla - člnu DIT TANK 58. Plavebnou nehodou došlo k rozsiahlemu poškodeniu lode Murgtal. Plavebná nehoda bola predmetom vyšetrovania vedeného maďarskými vyšetrovacími orgánmi. Priestupkové konanie bolo ukončené vydaním rozhodnutia, podľa ktorého vodca samohybnej lode Rhein Carrier bol uznaný vinným za dvojnásobné porušenie pravidiel vnútrozemskej vodnej dopravy a bol mu uložený peňažný trest, alternatívne trest povinnej práce. V konaní bolo preukázané, že vodca samohybnej lode Murgtal nezanedbal svoje povinnosti a nemal možnosť zabrániť nárazu. Z vyšetrovania maďarského orgánu vyplynulo, že čln DIT-TANK 58 bol vyviazaný v rozpore s Európskymi plavebnými pravidlami ako aj v rozpore s uznávanou odbornou praxou a na mieste, ktoré nebolo určeným miestom na státie lode a kde mohlo hocikedy dôjsť k odtrhnutiu kotvy. Protiprávne konanie vodcu lode Rhein Carrier bolo priamou príčinou havárie lode Murgtal a člnu DIT TANK 58, ktorej následkom bolo poškodenie plavidla - lode Murgtal. Preto je žalovaný zodpovedný za škodu podľa §, 415 . Znalecká kancelária vykonala obhliadku lode Murgtal a rozsah škôd na lodi Murgtal, ktoré vznikli v priamej príčinnej súvislosti s haváriou, stanovila na 57.776,76 eur. Dĺžku trvania prác stanovila na 32 pracovných dní počnúc 5.10.2016. Žalobca na základe odporúčania znalca objednal opravu lode u dodávateľa prác - spoločnosti PERIPLUS 24 Hajóellátó és Hajójavító kft. Skutočné náklady na uvedenie poškodenej lode Murgtal do predošlého stavu a prevádzky predstavujú náklady

vzniknuté so zabezpečením znaleckého posudku znaleckej kancelárie za účelom určenia rozsahu škody a predpokladaných prác vo výške 5.682 eur, náklady spojené s dodaním skutočných opravárskych prác, revíznych a inžinierskych prác ako aj dodania dielov v celkovej hodnote 67.948,33 eur a náklady spojené so státím lode v prístave „DOCK BUDAPEST“ v čase realizovania opravy lode v celkovej výške 2.390,13 eur. Skutočné náklady za opravu lode Murgtal a jej uvedenie do prevádzky predstavujú sumu v celkovej výške 76.020,46 eur. Od nehody bola loď Murgtal mimo prevádzky spolu 71 dní (od 9.9.2016 do 19.11.2016). Žalobca používal loď na pravidelnú prepravu tovaru. Vychádzajúc už z dojednaných obchodov žalobcu v období odstávky lode bol predpokladaný minimálny výnos z obchodov, ktoré sa neuskutočnili z dôvodu poškodenia lode vo výške 100.750,- eur. Predpokladané výdavky, náklady predstavujú podľa účtovných skúseností žalobcu priemerne cca. 57% z fakturovanej sumy (27% DPH + cca 30% ostatné náklady). Minimálny ušlý zisk za 71 dní neprevádzkovania lode Murgtal z dôvodu opravy lode je 42.950,- eur.

2.Žalovaný sa vyjadril, že ihneď po vzniku kolízie informoval poisťovňu The Standard Club Europe Ltd, London UK. Poisťovňou bola nariadená technická prehliadka motorovej nákladnej lode Murgtal odbornou spoločnosťou C.Gielisch, Dusseldorf, Nemecko. Podľa predbežného vyjadrenia odbornej spoločnosti nehodu zavinil kapitán lode Murgtal. Žiadne dôkazy o tvrdených skutočnostiach nepredložil. Na pojednávanie vo veci sa bez ospravedlnenia nedostavil.

3.V danej veci ide o spor s cudzím prvkom (žalobca má sídlo v Maďarskej republike, k nehode došlo na území Maďarskej republiky), a preto sa súd zaoberal otázkou, či má právomoc konať a rozhodnúť. Právomoc súdu v tomto prípade upravuje Nariadenie Európskeho parlamentu a rady (EÚ) č. 1215/2015, ktoré sa podľa článku 1 uplatňuje v občianskych a obchodných veciach bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu. Podľa článku 4 bod 1, ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu. Súd na posúdenie právomoci súdu na konanie aplikoval všeobecné ustanovenia nariadenia (založené na zásade bydliska resp. sídla odporcu - zásady actor sequitur forum rei -žalobca sleduje miesto súdu žalovaného), keď pri právnom posúdení zároveň vylúčil výlučnú právomoc upravenú v oddiele 6 kapitoly II nariadenia. Z citovaného ustanovenia je zrejmé, že žalobca si môže svoj nárok uplatniť na súde podľa sídla žalovaného, alebo podľa miesta, kde došlo ku skutočnosti, ktorá zakladá nárok z mimozmluvnej povinnosti (článok 7 bod. 2 nariadenia - osobitná právomoc). Právo výberu patrí žalobcovi. V danej veci žalobca podal žalobu podľa súde podľa sídla žalovaného, a teda Okresný súd Prievidza má právomoc konať vo veci. Pri riešení otázky použitia práva, či bude aplikovať právny poriadok Slovenskej republiky, alebo právny poriadok Maďarskej republiky, súd vychádzal z Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady Európy č. 864/2007 o rozhodnom práve pre mimosúdne záväzky (RÍM II), ktoré sa podľa jeho článku I ods. 1 vzťahuje na mimozmluvné záväzkové vzťahy občianskeho a obchodného práva v situáciách, v ktorých dochádza k stretu rôznych právnych poriadkov, ku ktorým prišlo od doby účinnosti nariadenia, tzn. od 11. 1. 2009 (čl. 31 nariadenia). Podľa článku 4 ods. 1 mimozmluvný záväzok vyplývajúci z civilného deliktu sa spravuje právnym poriadkom krajiny, na území ktorej vznikla škoda, bez ohľadu na to, na území ktorej krajiny došlo ku skutočnosti, ktorá spôsobila škodu, a bez ohľadu na to, na území ktorej krajiny alebo krajín nastali nepriame následky takejto skutočnosti (všeobecné pravidlo). V danej veci vznikla škoda na 1804,2 rkm rieky Dunaj, ktorá je v tomto úseku spoločným tokom Slovenska a Maďarska. Štátnu hranicu na rieke určuje strednica toku rieky. Z plavebnej dráhy poškodenej lode možno určiť, že k zrážke došlo na úseku od strednice rieky smerom k slovenskému brehu. Preto má súd za to, že rozhodným právom v danej veci je právo slovenské. Podporne súd uvádza, že žalobca (ktorý je maďarskou spoločnosťou) sám navrhoval aplikovať právo slovenské a žalovaný (ktorý je slovenskou spoločnosťou) jeho aplikáciu žiadnym spôsobom nenamietal. Z toho možno vyvodiť záver o dohode strán, že ich mimozmluvné záväzky sa budú spravovať právnym poriadkom slovenským (článok 14 nariadenia). 4.Po vykonanom dokazovaní, oboznámení sa s písomnými podaniami žalobcu a žalovaného, listinnými dôkazmi, výsluchom žalobcu, a ďalšími dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, mal súd zistený tento skutkový a právny stav veci:

5.Dňa 9.9.2019 došlo na 1804,2 rkm rieky Dunaj v extraviláne maďarskej obce k zrážke lode Murgtal (ktorej majiteľom je žalobca) a člnu DIT-TANK 58 (ktorej majiteľom je žalovaný), pri ktorej došlo k poškodeniu lode Murgtal. Z predloženého rozhodnutia orgánu zaoberajúceho sa priestupkami v Maďarsku č. 01832/232-52/2016 z 28.6.2017, právoplatného 24.8.2017) (č.l. 24) je zrejmé, že priestupkové konanie voči vodcovi lode Murgtal (T. J.) bolo zastavené, nakoľko čin nie je priestupkom.

Rovnakým rozhodnutím bol vodca lode O. Q. (M. H.) potrestaný za dvojnásobné porušenie pravidiel vodnej dopravy pokutou v sume 50.000 forintov a bolo mu uložené zaplatiť 141.400 forintov za náklady konania. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že vedúci strojnej lode Rhein Carrier zakotvil loď ET-XX pri 1805 rkm na pravom brehu mimo plavebnej cesty rozporne s odbornou praxou bez použitia pobrežného lana čelnou kotvou. Kvôli tomuto postupu sa kotva lode natrhla a bola unášaná po 1804,2 rkm, kde ho nakoniec kotva zadržala, avšak vykonávala oháňajúci pohyb. Vedúci lode Murgtal dodržal predpisy o povinnej starostlivosti a nemal možnosť zabrániť zrážke.

6.Zo znaleckého posudku vnútrozemskej plavebnej nautickej dopravy vypracovaného súdnym znalcom Gyula Szabó 1.mája 2017 vyplýva, že dňa 9.9.2016 okolo 17.00 hodiny pri 1804,2 rkm Dunaja T. G. J., prostredníctvom lode Murgtal premávajúcej po spáde rieky, narazil do naloženého nákladného člnu DIT-TANK 58. Počas nárazu nedošlo k poraneniu osôb, na motorovom Murgtale vznikli materiálne škody. Na základe nautických hľadísk loď DIT-TANK 58 kotvila v nevhodnej oblasti, a to kvôli rýchlosti vody a neprítomnosti miesta na otočenie. Pri 1805 rkm bola loď DIT-TANK 58 vyviazaná pracovným, pripraveným kotvením (a nejednalo sa o tzv. núdzové kotvenie), vodca lode dal zhodiť jednu kotvu, k zabezpečeniu pobrežným lanom nedošlo. Lodné spoločnosti pri lodiach disponujúcimi jednou kotvou a kotviacim zariadením, ktoré sa nenachádza v pozdĺžnej osi lode, v záujme bezpečnosti kotvenia nariadili, že takého dopravné prostriedky nemôžu parkovať osamotenie a/alebo treba lode zabezpečiť poskytnutím pobrežného lana. Čln DIT -TANK 58 bol ukotvený jednou kotvou. Kvôli vodnému tlaku pôsobiacemu na jeho laterálny povrch sa začala nakláňať smerom ku korytu. Kotva lode začala tiahnuť k prehlbujúcemu sa korytu a brázdiť, držiaca sila zanikla a čln začala unášať voda. Unášaný čln zastavili zvyšovaním dĺžky vypustenej kotvovej reťaze. Vejárovitý pohyb člnu na príliš dlhej kotvovej reťazi sa stal ešte intenzívnejším. Vybrané prístavisko podľa vytvorenej odbornej praxe lode nepoužívajú, keďže je tam vysoká rýchlosť vody a plavebná dráha je blízko. Vyviazanie člnu DIT-TANK 58 bolo uskutočnené bez ohľadu na Plavebné pravidlá a odbornú prax na mieste, ktoré na uvedené nebolo vyhradené. Podľa znaleckého posudku na tom mieste môže hocikedy dôjsť k odtrhnutiu kotvy člnu vyviazaného jednou kotvou bez pobrežného lana. Podľa záverov znaleckého posudku čln s číslom ET-XX vyviazal vodič pri pravom brehu na . Aj kvôli nevhodnému vyviazaniu v rozpore s odbornou praxou sa čln dostal na úroveň 1804,2 rkm, pretože kotva jednou kotvou vyviazaného člna sa odtrhla, pobrežné lano, ktoré by ho vytiahlo k brehu, nebolo využité a loď bola odplavená. Vodič Murgtal-u začal s vybočovacím manévrom, aby sa vyhol člnu vykonávajúcemu vejárovitý pohyb. Zrážke nezabránil.

7. Z elektronickej faktúry č. E-EUR-2016-75 z 23.11.2016 (č.l. 73) vyplýva, že spoločnosť Periplus 24 Hajóellátó és Hajójavító Kft. vyúčtovala žalobcovi za opravu poškodených skladovaních priestorov Murtal-u sumu 60.159,90 eur. 8. Z elektronickej faktúry č. E-EUR-2016-76 z 23.11.2016 (č.l. 77) vyplýva, že spoločnosť Periplus 24 Hajóellátó és Hajójavító Kft. vyúčtovala žalobcovi za opravu loďovej elektroinštalácie, plánovacie, kontrolné práce Murtal-u sumu 6.488,43 eur. 9. Z faktúry č. 1819/2016 vystavenej dňa 14.10.2016 (č.l. 89) vyplýva, že Budapest Dock vyúčtovala žalobcovi za použitie prístavu sumu spolu 190.971,- HUF (619,43 eur podľa prepočtu ku dňu predchádzajúcemu splatnosti faktúry). 10. Z faktúry spoločnosti Budapest Szabadkikötő Logisztikai Zrt. (prístav DOCK BUDAPEST) (č.l. 84) vyplýva, že spoločnosť vyúčtovala žalobcovi za 31 dní prístavného (od 1.10.20106 do 31.10.2016 a služby s tým spojené sumu 1.770,70 eur (546 953,00 HUF). 11. Z faktúry spoločnosti Meidericher Schviffswerft GmbH & Co. (č.l. 80) vyplýva, že spoločnosť vyúčtovala žalobcovi za diely na palubné otvory sumu 1.300,- eur. 12. Z faktúry č. 16/525a znaleckej organizácie Petermann Gmbh (č.l. 67) vyplýva, že spoločnosť vyúčtovala za svoje služby žalobcovi sumu 5.682,- eur.

13.Podľa , každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil. 14.Podľa , , každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí inému prevádzkovou činnosťou. Zodpovednosti za škodu sa ten, kto ju spôsobil, zbaví, len ak preukáže, že škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcou pôvod v prevádzke alebo vlastným konaním poškodeného.

15. Podľa , fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla. 16.Podľa , , uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu. 17.Podľa , pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia. 18. Prevádzkovateľ dopravného prostriedku zodpovedá za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke dopravného prostriedku, prevádzkovateľ sa svojej zodpovednosti zbaviť nemôže. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať. Z uvedeného potom vyplýva, že pokiaľ bola škoda spôsobená okolnosťou, ktorá má pôvod v prevádzke, ide o absolútnu objektívnu zodpovednosť za škodu bez možnosti liberácie (vynímajúc prípad, že škoda bola spôsobená zavinením poškodeného). Predpokladmi vzniku tejto prísne objektívnej občianskoprávnej zodpovednosti za škodu je škodná udalosť vyplývajúca z osobitnej povahy prevádzky dopravného prostriedku, vznik škody a príčinná súvislosť medzi škodnou udalosťou a škodou. Ak sa pri škodovej udalosti stretnú dve prevádzky, zodpovedajú za škodu podľa účasti na spôsobení škody.

19.Súd má z vykonaného dokazovania za preukázané, že k škodovej udalosti došlo 9. 9.2016 pri plavbe lode žalobcu, ktorá sa dostala do kolízie s „unášajúcim“ plavidlom žalovaného. Ako to vyplýva z predloženého znaleckého posudku ako aj z ďalších listinných dôkazov vykonaných v tomto konaní, príčinou škodovej udalosti bolo uvoľnenie nedostatočne zakotveného (vyviazaného) člna žalovaného, ktorý sa uvoľnil. Následne asi na 1804,2 rkm rieky Dunaj sa jeho kotva zadržala a čln vykonával stály vejárovitý pohyb. Plavidlo žalobcu napriek vykonaniu príslušných opatrení narazilo do „stojaceho“ plavidla žalovaného. Predloženým rozhodnutím príslušného maďarského orgánu bolo preukázané, že nehoda bola zavinená neodbornou a nedostatočnou činnosťou pri odstavení lode DIK - TANK - 58, kedy mal vodca lode podľa plavebných pravidiel a odborných štandardov zabezpečiť loď aj použitím pobrežného lana, ktoré slúži k zabráneniu odplavenia plavidla a jeho fixovaniu k brehu. Predloženým rozhodnutím maďarského priestupkového orgánu a znaleckým posudkom bolo ďalej preukázané, že činnosť vodcu lode žalobcu bola primeraná danej situácii. Vodca lode žalobcu nezanedbal opatrnosť, lodi sa snažil vyhnúť, resp. náraz zmierniť. Žalovaný uvedené síce rozporoval, avšak žiadnym spôsobom svoje tvrdenia nepreukázal. Nepredložil (ani nenavrhol) žiadny dôkaz. S poukazom na vyššie uvedené mal súd v konaní za preukázané, že k škodovej udalosti, ktorá má svoj pôvod v prevádzke dopravného prostriedku a vzniku škody skutočne došlo, a príčinná súvislosť medzi škodnou udalosťou a vzniknutou škodou je daná. Nakoľko došlo k stretu dvoch prevádzok, pričom nebola preukázaná žiadna účasť žalobcu na spôsobení škody, za škodu zodpovedá výlučne a v plnej výške žalovaný, ktorý sa tejto zodpovednosti zbaviť nemôže. Niet pochýb, že škodová udalosť má pôvod v osobitnej prevádzke dopravného prostriedku, a teda žalovaný nemá možnosť liberácie a už vôbec nie na základe ním tvrdenej skutočnosti o tom, že škodovú udalosť nezavinil bez predloženia príslušných dôkazov.

20. V prípade zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov sa tak ako v ostatných prípadoch zodpovednosti za škodu uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk. Pokiaľ ide o výšku skutočnej škody, táto bola v konaní preukázaná faktúrami predloženými žalobcom, z ktorých vyplýva, že žalobca mal okrem nákladov na samotnú opravu plavidla v súvislosti so vznikom škodovej udalosti (67.948,33 eur za opravárske práce, revízne a inžinierske práce ako aj dodanie dielov) aj ďalšie náklady. Ide jednak o náklady, ktoré mu vznikli v súvislosti so státím lode v prístave Dock Budapesť v čase realizovania opravy lode ( 2.390,13 eur), ako aj náklady v súvislosti so zisťovaním rozsahu škody na plavidle znaleckou spoločnosťou PETERMANN GmbH. (5.682,- eur). Výšku týchto nákladov žalovaný v konaní nerozporoval a v konaní nebola preukázaná žiadna skutočnosť odôvodňujúca záver súdu o tom, že by tieto náklady nepredstavovali skutočnú škodu žalobcu. Súd ich preto ustálil vo výške tak, ako boli príslušnými subjektmi fakturované a má za to, že spolu s nákladmi na opravu plavidla predstavujú skutočnú škodu, ktorá žalobcovi vznikla v súvislosti so škodovou udalosťou. S poukazom na uvedené je odporca povinný uhradiť žalobcovi skutočnú škodu vo výške 76.020,46 eur.

21. Škodca je v zmysle povinný nahradiť poškodenému okrem skutočnej škody aj ušlý zisk. Žalobca vychádzajúc z už dojednaných obchodov v období odstávky lode vyčíslil minimálny výnos z obchodov, ktoré sa neuskutočnili, sumou 100.750,- eur. Predpokladané výdavky a

náklady predstavujú podľa účtovných skúseností žalobcu priemerne cca. 57% z fakturovanej sumy. Minimálny ušlý zisk za 71 dní neprevádzkovania lode je podľa žalobcu 42.950,- eur. 22. Ušlý zisk je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedošlo v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa to s ohľadom na pravidelný beh vecí dalo očakávať. Ušlý zisk sa neprejavuje zmenšením majetku poškodeného (úbytkom aktív, ako je to u skutočnej škody), ale stratou očakávaného prínosu (výnosu). Nestačí pritom iba pravdepodobnosť rozmnoženia majetku, lebo musí byť naisto postavené, že pri pravidelnom behu vecí (nebyť protiprávneho konania škodcu alebo škodnej udalosti) mohol poškodený dôvodne očakávať zväčšenie svojho majetku, ku ktorému nedošlo práve v dôsledku konania škodcu (škodnej udalosti) (uznesenie Najvyššieho súdu, sp. zn. , zo dňa 28. apríla 2010). Ušlý zisk je stratou konkrétnej, reálnej a preukázateľnej príležitosti zhodnotenia majetku, avšak len za predpokladu, že pravdepodobnosť dosiahnutia zisku u poškodeného je s ohľadom na existujúce okolnosti toho ktorého konkrétneho prípadu vysoko pravdepodobná až blížiaca sa k istote (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. marca 2017, sp. zn. ). 23. Žalobca používal loď „Murgtal“ na pravidelnú prepravu tovaru. Od dopravnej nehody bola loď „Murgtal“ mimo prevádzky 71 dní. Žalobca predložením faktúr z obdobia pred a po dopravnej nehode preukázal, že v dôsledku škody, za ktorú žalovaný zodpovedá, nedošlo k rozmnoženiu jeho majetkových hodnôt. Pri vyčíslení výšky ušlého zisku vychádzal z faktúr z obdobia pred poškodením lode (faktúry č. 0059/2016 zo 7.7.2016 na sumu 28.575,- eur, faktúry č. 0064/2006 z 21.7.2016 na sumu 29.351,40 eur, faktúry č. 0070/2016 z 3.8.2016 na sumu 33.712,54 eur, faktúry č. 0079/2016 26.8.2016 na sumu 17.049,- eur) a obdobia po uvedení lode do prevádzky (faktúry č. 0110/2016 z 23.11.2016 na sumu 42.784,58 eur, faktúry č. 0013/2016 z 7.12.2016 na sumu 6.391,91 eur, faktúry č. 0118/2016 z 15.12.2016 na sumu 18.065,43 eur, faktúry č. 0003/2017 z 11.1.2017 na sumu 44.132,50 eur). Z uvedených faktúr vyplýva, že v období približne zodpovedajúcom obdobiu neprevádzkovania lode pred dopravnou nehodou výnos z obchodov predstavoval 108.687,94 eur. V období približne zodpovedajúcom obdobiu neprevádzkovania lode po dopravnej nehode výnos z obchodov predstavoval 111.374,42 eur. Po odpočítaní výdavkov predstavuje zisk z obdobia pred nehodou sumu 46.735,81 eur, z obdobia po nehode sumu 47.891,- eur. Žalobca si ušlý zisk vyčíslil sumou 42.950,- eur, teda sumou nepresahujúcou zisk v období pred a po dopravnej nehode. Žalovaný sa k náhrade škody v podobe ušlého zisku nevyjadril, t.zn. výšku škody v tejto časti nerozporoval. Preto súd priznal žalobcovi aj škodu v podobe ušlého zisku vo vyčíslenej výške. 24. Podľa , ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 25. Žalovaný náhradu škody neuhradil, a teda je s plnením peňažného dlhu v omeškaní. Preto okrem uvedenej náhrady škody prináležia žalobcovi aj úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 118.970,46 eur od 4.12.2018 (deň doručenia žaloby s prílohami a výzvou na vyjadrenie žalovanému), pretože najneskôr od uvedeného dňa bol žalovaný oboznámený s výškou škody a s tým, že ju žalobca od neho požaduje. 26. O náhrade trov konania žalobcu súd rozhodol podľa , nakoľko žalobca bol v konaní úspešný. Preto mu súd priznal náhradu trov konania v plnej sume. O výške trov rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia súdny úradník samostatným uznesením ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie sa podáva na Okresný súd Prievidza v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisovú značku konania, podpis) označenie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie môže byť odôvodnené len skutočnosťami uvedenými v , . Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.