Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

RK-2P/28/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Ružomberok sudkyňou JUDr. Renátou Krajčiovou v konaní navrhovateľky: F. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. XXX, B., a osoby, ktorá je povinná z vyživovacej povinnosti na R. I.: Y. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. XX, o zvýšenie výživného na R. I., nar. XX.X.XXXX, takto

rozhodol:

I. Súd návrh z a m i e t a v celom rozsahu.

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 03.06.2019 domáhala, aby zaviazal povinného prispievať sumou 120,00 eur mesačne od 01.06.2016 vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám oprávneného do plnoletosti a následne naďalej od dátumu podania návrhu. Svoj návrh odôvodnila tým, že odporca bol zaviazaný platiť výživné na maloletého naposledy rozsudkom č.k. , pričom v samotnom rozsudku súd uvádza, že výška výživného bola určená s ohľadom na situáciu odporcu a jeho príjem a nie s dôrazom na potreby maloletého. Vo veci maloletého môže súd konať aj bez návrhu. Žiada o zvýšenie výživného na maloletého tri roky spätne- od 01.06.2016 z dôvodov osobitného zreteľa. V septembri 2016 nastúpil na SŠI- pre telesne postihnutú mládež v Žiline, pričom v máji absolvoval prijímací pohovor. Následne absolvovali predoperačné vyšetrenia pred operáciou nohy a následne hneď v septembri nastúpil aj na operáciu, následnú reoperáciu po 1,5 mesiaci a následne zas po 1,5 mesiaci nasledovalo zloženie sadry a náročná dlhodobá rehabilitácia nakoľko je telesne postihnutý - detská mozgová obrna od narodenia. V septembri 2017 sa vážne akútne zhoršil môj zdravotný stav (nález na chrbtici s vyžarovaním bolestí do ľavého bedra a tŕpnutie lýtka ľavej nohy a spodnej časti chodidla, kedy si nohu necítila a nedokázala sa na ňu postaviť), pričom bola ošetrená vo Vojenskej nemocnici v Ružomberku, nebola schopná ani sedu, ani stáť a obaja boli odkázaní na pomoc rodiny a blízkych. Následne keď som už chodila za pomoci barlí, vykĺbilo sa jej pri chôdzi pravé jabĺčko s následným krvácaním do kolena a tak podstúpila operáciu pravej nohy v januári 2018. Po operácii potrebovali pomoc pri bežných životných úkonoch obaja. Operácia nedopadla dobre, nakoľko jej pri operácii poškodili nerv a dlhodobo sa zotavovala. Po tomto období následne zas v septembri synovi nohu s následnými dvoma hospitalizáciami ako v roku 2016. Teraz0 keď sa trochu spamätala z tohto kolobehu a starostí o syna a seba, žiada súd, aby zohľadnil, že výživné určené posledným rozsudkom je veľmi nízke. Nezohľadňuje potreby maloletého, pričom vzhľadom na zdravotné postihnutie má syn zvýšené nároky na zdravotnú starostlivosť, tiež nezohľadňuje, že syn je v jej starostlivosti a o všetky jeho náležitosti sa stará ona, ďalej nezohľadňuje, že povinný je už schopný prispievať na výživu vyššou sumou, nakoľko sa mu zvýšil príjem.

2. Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 02.08.2019 navrhovateľka ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní z objektívnych dôvodov a súhlasila s pojednávaním v jej neprítomnosti. Zároveň uviedla, že

a podanom návrhu trvá, podáva ho za obdobie, keď bol syn maloletý a spätne pre nepriaznivý zdravotný stav.

3. Y. I., osoba, ktorá je povinná z vyživovacej povinnosti na R. I.a, na pojednávaní vo svojej výpovedi uviedol, že s návrhom nesúhlasí. Poukázal na to, že vlastne všetky tieto vyšetrenia, čo matka vybavuje za celé tie roky dozadu, tak ona všetko mala preplatené z poisťovne a ešte aj ním. Ona dostávala aj príspevky z nadácií, dostávala aj príspevok od obce. Od malička to dieťa nevidel, matka ho celý čas pred ním skrývala. Prišiel bývať naspäť sem na Liptov v r.2016, musel si všetko vybudovať, postaviť sa na vlastné nohy. Má ešte dve ďalšie vyživovacie povinnosti k deťom, s ktorými 14 rokov žil.

4. Súd sa v rámci vykonaného dokazovania oboznámil aj s obsahom listín založených v spise, a to: potvrdenie o návšteve školy pre R. I.a od Spojenej školy internátnej Žilina zo dňa 16.05.2019, prepúšťacia správa zo Špecializovaného liečebného ústavu Marína Kováčová na R. I.a zo dňa 23.02.2016, prepúšťacia správa z Fakultnej nemocnice s poliklinikou Žilina na R. I.a zo dňa 12.09.2016, prepúšťacia správa z Fakultnej nemocnice s poliklinikou Žilina na R. I.a zo dňa 28.10.2016, prepúšťacia správa z Fakultnej nemocnice s poliklinikou Žilina na R. I.a zo dňa 16.12.2016, prepúšťacia správa zo Špecializovaného liečebného ústavu Marína Kováčová na R. I.a zo dňa 27.09.2017, prepúšťacia správa zo Špecializovaného liečebného ústavu Marína Kováčová na R. I.a zo dňa 22.05.2018, prepúšťacia správa zo Špecializovaného liečebného ústavu Marína Kováčová na R. I.a 27.07.2018, prepúšťacia správa z Fakultnej nemocnice s poliklinikou Žilina na R. I.a 08.09.2018, ambulantný nález UVN SNP Ružomberok, Fakultná nemocnica zo dňa 23.09.2017, ambulantný nález UVN SNP Ružomberok, Fakultná nemocnica 24.09.2017, ambulantný nález UVN SNP Ružomberok, Fakultná nemocnica zo dňa 25.09.2017, prepúšťacia správa z Fakultnej nemocnice s poliklinikou Žilina zo dňa 14.01.2018, ambulantná správa UVN SNP Ružomberok, Fakultná nemocnica zo dňa 14.08.2018, ambulantná správa UVN SNP Ružomberok, Fakultná nemocnica 01.10.2018, uznesenie tunajšieho súdu č.k. -150 zo dňa 21.06.2012, rozsudok tunajšieho súdu č.k. -56 zo dňa 10.12.2010, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Žiline právoplatným dňom 19.07.2011.

5. Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový a právny stav:

Podľa konanie sa začína len na návrh.

Podľa účastníkmi konania vo veciach výživného plnoletých osôb sú navrhovateľ a osoba, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné.

Podľa § 78 ods.1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 77 ods.1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 62 ods.1,2 Zákona o rodine: (1) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. (2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

6. V tomto konaní sa domáhala navrhovateľka - matka R. I.a voči jeho otcovi zvýšenia výživného na syna na sumu 120 eur mesačne, a to spätne od 01.06.2016 z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

7. Predovšetkým súd má preukázanú skutočnosť, že R. I. - osoba oprávnená z vyživovacej povinnosti podľa obsahu návrhu dosiahol plnoletosť dňa 18.08.2018, t.j. cca jeden rok pred vyhlásením tohto rozsudku. Účastníkmi konania vo veciach výživného plnoletých osôb sú v zmysle ustanovenia navrhovateľ a ten, kto je podľa návrhu povinný platiť výživné, čo by však malo zodpovedať príslušnému hmotnoprávnemu oprávneniu, či povinnosti podľa Zákona o rodine, t.j. v konaní o zvýšenie výživného na plnoleté dieťa navrhovateľom je plnoleté dieťa a osobou povinnou z vyživovacej povinnosti je rodič. Procesná zodpovednosť za správne označenie účastníkov konania je na navrhovateľovi. Pokiaľ

podala matka návrh na zvýšenie výživného na plnoletého syna, nie je možné jej návrhu vyhovieť, nakoľko nie je oprávnenou z predmetnej vyživovacej povinnosti v zmysle hmotného práva (otec je označený ako osoba povinná z vyživovacej povinnosti správne). Zákon v tomto konaní určuje okruh účastníkov konania podľa hmotnoprávnej, t.j. vecnej legitimácie. Súd nemá žiaden zákonný podklad konať s navrhovateľkou v tomto konaní, keďže táto nie je oprávnenou z vyživovacej povinnosti v zmysle Zákona o rodine, oprávnený je plnoletý syn, ktorý však návrh na zvýšenie výživného bez akýchkoľvek pochybností nepodal, ako vyplýva z textu návrhu na začatie konania o zvýšenie výživného na plnoleté dieťa, kde jeho matka označila jasne a určito za navrhovateľku samu seba (návrh podala vo vlastnom mene) a zároveň za odporcu označila jeho otca, skutkové okolnosti týkajúce sa veci popísala zo svojho pohľadu, uviedla, čoho sa domáha a návrh vlastnoručne podpísala.

8. Je potrebné zdôrazniť, že konanie o výživnom na plnoleté osoby začína len na návrh. Neprichádza tu do úvahy začatie konania ex offo súdom, tento postup je možný len v konaní starostlivosti o maloleté dieťa, čo však nie je v prejednávanej veci ( ). Zároveň súd poukazujev prípade nadobudnutia plnoletosti dieťaťom dochádza k zániku zákonného zastúpenia rodičom, táto osoba, je oprávnená samostatne pred súdom konať, nakoľko nadobudla spôsobilosť na právne úkony dosiahnutím plnoletosti ( ( v spojení s ), resp. môže udeliť plnomocenstvo inej osobe na účely zastúpenia v konaní ( v spojení s ). Skutočnosť, že je uplatňované výživné spätne, t.j. aj za obdobie pred nadobudnutím plnoletosti dieťaťa je bez právnej relevancie pri posudzovaní dôvodnosti podaného návrhu matkou v čase, keď dieťa môže už pred súdom samostatne konať a uplatňovať si tak všetky svoje nároky z vyživovacej povinnosti voči povinnému.

9. Vecná legitimácia je stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva a druhý účastník subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania. Z hľadiska vecnej legitimácie ide vždy o to, či určitá fyzická alebo právnická osoba je objektívne účastníkom určitého hmotnoprávneho vzťahu, nie či sa tak subjektívne cíti. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie v tomto prípade) znamená, že ten kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia, ním objektívne nie je, preto navrhovateľ v takom prípade nemôže byť úspešný a jeho návrh na začatie konania je nutné zamietnuť.

10. Vzhľadom na zistený nedostatok aktívnej vecnej legitimácie, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, teda návrh na začatie konania zamietol v celom rozsahu ako nedôvodný.

11. O trovách konania rozhodol súd v zmysle tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko ide o mimosporové konanie a žiadna zo strán nárok na náhradu trov konania neuplatnila. Súd nezistil žiadne okolnosti prípadu, s ohľadom na ktoré by bolo spravodlivé náhradu trov konania tej ktorej strane priznať v zmysle ustanovena .

Poučenie:

Proti rozsudku súdu prvej inštancie možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Ružomberok písomne v 2 vyhotoveniach.

Podľa , v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (, ) - a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, e) podpis, a ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania - uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa , odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa , , odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na uskutočnenie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov; ak ide o rozhodnutie vo veciach maloletých detí - rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Po vyhlásení rozsudku otec, t.j. osoba, ktorá je povinná z vyživovacej povinnosti na Mareka Rošteka, vzdal sa odvolania voči všetkým výrokovým častiam vyhláseného rozsudku.