Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

NM-15T/40/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom, samosudcom Mgr. Jánom Odnogom, v trestnej veci obžalovaného U. W., A.. XX.XX.XXXX Q. S., stíhaného pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa a prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa , na hlavnom pojednávaní dňa 9.8.2019 takto

rozhodol:

Obžalovaný: U. W.Ý., A.. XX.XX.XXXX Q. S., trvale bytom W. Č.. XXX,

j e v i n n ý, ž e

1. dňa 27.10.2018 v čase o 21.45 hod v obci Stará Myjava, časti Horný Výhon, pri rodinnom dome č. XXX po ceste III/1209 zo smeru od obce Poriadie, časť Sovinec, viedol osobné motorové vozidlo zn. Škoda Octavia, ev. č. P. po tom, čo požil alkoholické nápoje, s minimálnou koncentráciou alkoholu v krvi 1,09 g/kg,

2. dňa 29.11.2018 v čase o 22.30 hod viedol v obci Myjava po miestnej komunikácii - ul. Nádražnej

- smerom od ul. Prostrednej osobné motorové vozidlo zn. Škoda Octavia, ev. č. P., napriek tomu, že rozhodnutím o priestupku Okresného dopravného inšpektorátu v Myjave sp.zn.ORPZ-NM- ODI3-54/2018-P zo dňa 18.9.2018, právoplatným dňa 2.11.2018, mu bola uložená sankcia zákazu činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 12 mesiacov,

t e d a

v bode 1/ vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky inú činnosť, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku,

v bode 2/

maril výkon rozhodnutia iného orgánu verejnej moci tým, že vykonával činnosť, na ktorú sa vzťahovalo rozhodnutie iného štátneho orgánu o zákaze činnosti,

č í m s p á c h a l

v bode 1/

prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa

v bode 2/

prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa .

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa , s prihliadnutím na , , , , na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.

Podľa obžalovaného pre výkon trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa , obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti spočívajúci v zákaze riadiť motorové vozidlá každého druhu vo výmere 48 (štyridsaťosem) mesiacov.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom podal na tunajšom súde obžalobu sp. zn. -22 zo dňa 17.5.2019 na obžalovaného U. W., A.. XX.XX.XXXX, pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa a prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa , ktorých sa mal dopustiť na skutkovom základe ako je uvedené vo výroku o vine tohto rozsudku.

Samosudca vo veci vydal trestný rozkaz, proti ktorému podal v zákonnej lehote prokurátor odpor.

Z toho dôvodu súd nariadil termín hlavného pojednávania na 9.8.2019, na ktorom obžalovaný po poučení o možnosti urobiť vyhlásenie podľa , a o následkoch v rozsahu ods. 5 až 8 vyhlásil podľa , že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Následne preto samosudca postupoval podľa a obžalovanému kládol otázky uvedené v , , , a , na ktoré obžalovaný odpovedal : c) či rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, odpoveď obžalovaného : áno d) či bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby, odpoveď obžalovaného : áno f) či rozumie právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu odpoveď obžalovaného : áno g) či bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestné činy jemu kladené za vinu, odpoveď obžalovaného : áno h) či sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa kvalifikuje ako trestný čin, odpoveď obžalovaného : áno

Nakoľko obžalovaný odpovedal na všetky uvedené otázky slovom „áno“ a súd nemal pochybnosti o pravdivosti jeho priznania, po zistení stanoviska prokurátora vyhlásenie obžalovaného o vine podľa prijal a zároveň podľa rozhodol, že dokazovanie o skutku v rozsahu priznanej viny nevykoná a vykoná iba dokazovanie súvisiace s výrokom o treste. Na základe uvedeného, súd potom obžalovaného uznal za vinného zo spáchania prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa a prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa , nakoľko obžalovaný svojím konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty uvedených prečinov.

Z toho dôvodu súd na hlavnom pojednávaní dňa 9.8.2019 vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov v súlade s ustanovením § 269 a to tak ako to vyplýva zo zápisnice o hlavnom pojednávaní.

Podľa súd ďalej pri svojom rozhodovaní prihliadal len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a opieral sa o dôkazy na hlavnom pojednávaní vykonané. Podľa hodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia,

založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Podľa , trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa poľahčujúcou okolnosťou je to, že sa páchateľ priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval.

Podľa poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom.

Podľa priťažujúcou okolnosťou je to, že páchateľ spáchal viac trestných činov.

Podľa priťažujúcou okolnosťou je to, že páchateľ bol už za trestný čin odsúdený.

Podľa , pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa , trest zákazu činnosti spočíva v tom, že sa odsúdenému po dobu výkonu tohto trestu zakazuje výkon určitého zamestnania, povolania alebo funkcie alebo takej činnosti, na ktorú treba osobitné povolenie alebo ktorej podmienky výkonu upravuje osobitný predpis. (2) Trest zákazu činnosti môže súd uložiť na jeden rok až desať rokov, ak sa páchateľ dopustil trestného činu v súvislosti s touto činnosťou. Z odpisu z registra trestov vyplýva, že obžalovaný bol doposiaľ 1 krát odsúdený za spáchanie trestného činu a to trestným rozkazom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. zo dňa 3.11.2017, právoplatným dňa 8.12.2017 pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa na 3 roky podmienečne s probačným dohľadom, okrem iného aj zákazom požívania alkoholických nápojov a ochranného psychiatrického liečenia. Z výpisu z centrálnej evidencie priestupkov a správnych deliktov vyplýva, že obžalovaný spáchal 5 priestupkov na úseku dopravy z toho jeden krát aj za vedenie motorového vozidla pod vplyvom alkoholu. Z evidenčnej karty vodiča-obžalovaného vyplýva, že obžalovaný sa ako vodič na úseku cestnej premávky dopustil spáchania 3 priestupkov. Okrem toho z evidenčnej karty vyplýva aj to, že v roku 2009 viedol vozidlo pod vplyvom alkoholu, za čo mu bol uložený zákaz činnosti na dva roky, okrem toho aj 20.6.2018 viedol motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu, za čo mu bol uložený zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na 12 mesiacov.

V súvislosti s rozhodovaním o treste je vždy potrebné zohľadniť základné pravidlá pre ukladanie trestu uvádzané v . Toto ustanovenie v odseku 1 zakotvuje účel trestu, podľa ktorého trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest je pritom jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu . Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia), a jednak aj voči ďalším členom spoločnosti - potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti).

Ochrana spoločnosti sa tak uskutočňuje dvoma základnými prvkami, a to prvkom donútenia (represie) a prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Ďalšou nevyhnutnou zásadou pri ukladaní trestu je aj zásada proporcionálnosti (úmernosti) trestu, z ktorej vyplýva, že trest musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu. Úmernosť trestu okrem iného určuje aj pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t.j. či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Možnosť nápravy páchateľa konkretizuje jeho osobu vo všetkých zásadných súvislostiach. Primárne ide o stanovenie prognózy budúceho vývoja správania sa páchateľa na základe objasnenia jeho osobnostných vlastností a ich spojitostí so spáchaným trestným činom, vrátane vplyvu sociálnej mikroštruktúry. Z hľadiska posúdenia možnosti nápravy páchateľa má veľký význam celkový spôsob jeho života a jeho správanie pred spáchaním trestného činu a jeho postoj k spáchanému trestnému činu (Rt 23/1967). Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti. Pri ukladaní trestu pritom treba vždy vychádzať zo spojenia a vzájomnej vyváženosti dvoch princípov, a to z princípu zákonnosti trestu a z princípu individualizácie trestu. V intenciách vyššie uvádzaných základných zásad pre ukladanie trestu súd pri prihliadnutí na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho predchádzajúci život, jeho pomery a možnosť nápravy uložil obžalovaného ako druh trestu trest odňatia slobody a to úhrnný vo výmere 6 mesiacov nepodmienečne so súčasným uložením trestu zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá každého druhu vo výmere 4 roky. Pri obligatórnom skúmaní pomeru a miery závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností súd u obžalovaného zistil 2 poľahčujúce okolnosti a to podľa , že sa obžalovaný priznal a svoj čin úprimne oľutoval a ďalej podľa , že napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti v konaní pred súdom príslušnému orgánu a to súdu, keďže obžalovaný svojím vyhlásením o vine na hlavnom pojednávaní v zmysle v podstate odbremenil súd od dokazovania jeho viny, ktorou skutočnosťou napomáhal súdu pri objasňovaní trestnej činnosti (viď tiež stanovisko Najvyššieho súdu SR č. 44 uverejnené v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho súdu SR č. 5/2017), pričom obžalovaný sa priznával už aj v prípravnom konaní. U obžalovaného súd zistil dve priťažujúce okolnosti a to podľa , že už bol za trestný čin odsúdený (odsúdenie ) a podľa , že spáchal viac trestných činov, pretože obžalovaný spáchal dva trestné činy. Z toho dôvodu u obžalovaného bol pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností vyrovnaný 2:2. Obžalovaného súd odsúdil za prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa a prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa , kde je v prípade marenia vyššia horná hranica trestnej sadzby 0 až 2 roky z toho dôvodu súd, keďže ukladal úhrnný trest, ukladal trest podľa tohto ustanovenia. Súd pri konečnom rozhodovaní o výške trestu odňatia slobody, prihliadol aj na samotný postoj obžalovaného k spáchanému trestnému činu, teda, že sa k spáchaniu priznal, trestný čin oľutoval a na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie, že je vinný, čím obžalovaný neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny bez vykonania dokazovania ohľadom viny na hlavnom pojednávaní. Súd mal pri zohľadnení všetkých zásad pre ukladanie trestu za to, že trest uložený vo výmere 6 mesiacov je dostatočný na ochranu spoločnosti ako aj nápravu obžalovaného, bude viesť obžalovaného k tomu, aby viedol v budúcnosti riadny život. Súd pritom prihliadol aj k tomu, že sa jednalo o nepodmienečný trest, ktorý súd musel ukladať, pretože obžalovaný spáchal dva trestné činy v dobe plynutia podmienečného odsúdenia, pričom ide o prvý nepodmienečný trest obžalovaného. Súd dodáva, že vyššie popísaná dostatočnosť trestu uloženého obžalovanému je za predpokladu, že mu je súčasne uložený trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá.

Súd pritom uvádza, že v zmysle trest zákazu činnosti môže súd uložiť, ale nemusí a to v prípadoch, v ktorých sa páchateľ dopustil trestného činu v súvislosti s touto činnosťou, na rozdiel od ustanovení, kde je uloženie trestu zákazu činnosti obligatórne. Ukladanie trestu zákazu činnosti je tak v fakultatívne zo strany súdu. Súd by mal pritom zvažovať, či okrem iného aj vzhľadom na povahu spáchaného prečinu a osobu páchateľa je tento trest nevyhnutný, pričom súd dospel k tomu, že u obžalovaného je potrebné pôsobiť týmto trestom a to vo výmere 4 roky. V prvom rade súd uvádza, že obžalovaný spáchal nie jeden, ale dva trestné činy v rámci ktorých súdna prax vyvodila potrebu ukladania trestu zákazu činnosti a naviac i minulosť obžalovaného je dôvodom pre uloženie 4 ročného trestu zákazu činnosti. Obžalovaný už v minulosti dva krát viedol vozidlo pod vplyvom alkoholu, za čo mu bol uložený v priestupkovom konaní zákaz činnosti, teda v tomto prípade už tretí krát. Okrem toho nerešpektoval rozhodnutie správneho orgánu o zákaze činnosti a viedol motorové vozidlo v čase zákazu, okrem toho spáchal aj viacero priestupkov na úseku dopravy. Je preto zrejmé, že v zmysle zásad ukladania trestov v uloženie 4 ročného trestu zákazu činnosti je u obžalovaného plne primerané, zákonné, spravodlivé a v súlade so zásadou individualizácie trestu. Pretože obžalovaný nebol v posledných 10-tich rokoch vo výkone trestu, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin, súd ho podľa zaradil pre výkon trestu do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom na Krajský súd v Trenčíne. Právo podať odvolanie neprináleží tomu, kto sa tohto práva už výslovne vzdal. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.

Odvolanie môže podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech obžalovaného.

Odvolanie môže podať obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka.

Odvolanie môžu podať v prospech obžalovaného okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa týka obžalovaného). Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného.

Odvolanie môžu podať zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný zástupca alebo jeho obhajca.

Odvolanie môže podať štátny orgán starostlivosti o deti a mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa týka mladistvého obžalovaného, a t len v jeho prospech, a to aj proti jeho vôli.

Odvolanie môže podať poškodený, ktorý si uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu.

Odvolanie môže podať zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.

Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.